Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. január 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/196/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5600899860
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5600899860.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov: 1/ E. E., nar. X.X.XXXX, bytom v
Z. Z., E. B. XXXX/XX, zastúpenej splnomocneným zástupcom Jozefom Žigmundom, bytom v Z. Z., E.
B. XXXX/XX, 2/ M. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom v Y. W., Z. XXXX/XX, zastúpenej splnomocneným
zástupcom Jozefom Slúkom, trvale bytom v Y. W., Z. XXXX/XX, 3/ G. V., nar. XX. X. XXXX, bytom B. G.
XXX, 4/ W. K., nar., XX. X. XXXX, trvale bytom I. Dr. A. M. XXXX/XX, Y. W., 5/ V. V., nar. XX.X.XXXX,

bytom Z. Z., W. XXXX/XX, zastúpeného splnomocneným zástupcom Tiborom Joóbom, nar. XX.X.XXXX,
bytomB.G.XXX,6/R.W.,nar.XX.X.XXXX,bytomvY.W.,I..Dr.A.M.XXXX/XX,7/B.V.,nar.X.X.XXXX,
bytom v Y. W., I.. Dr. A.M. XXXX/XX, 8/ S. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. B. XXX, 9/ O. Q., nar.
XX.X.XXXX, bytom M. XX, 10/ T. K., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. M. XX, 11/ W. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom
Y. G. XXX, 12/ L. J., nar. X.X.XXXX, bytom Y. M. XX, 13/ R. Q., nar. X. X. XXXX. bytom Y. M. XX, 14/
O. V., nar. XX.X.XXXX, bytom v N. - A., M. XXXX/XX, 15/ V. V., nar. XX.X.XXXX, bytom v N.-M. W., N.

XXXX/XX, 16/ W. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom v N., V. G. XXXX/X, zastúpenej opatrovníkom Petrom
Joóbom, nar. XX.X.XXXX, bytom v N., V. XXX/X, 17/ B. V., nar. XX.X.XXXX. bytom v N., V. XXX/X, 18/
I. V., nar. X.XX.XXXX, bytom v N., K. XX, 19/ mal. O. V., nar. X. X. XXXX, bytom v N., Z. XX, zastúpenej
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, detašované pracovisko Košice
I, 20/ V. J., nar. XX.X.XXXX, bytom v Y. W.-B., F. XXX/X, 21/ W. J., nar. XX.X.XXXX, bytom v Z. - B.,
O. XXXX/X, 22/ M. B., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom v Z.-L., H. XXXX/XX, zastúpenej opatrovníkom

Mesto Liptovský Mikuláš proti odporkyni S. N., nar. X.X.XXXX, trvale bytom v L., J. XXXX/X, v konaní
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na základe odvolania navrhovateľa 3/ proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 13C/37/2000-453 zo dňa 22.10.2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v časti výroku o zamietnutí návrhu voči navrhovateľovi 3/ z r u š u j e a v
zrušenom rozsahu vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vo zvyšnej časti, odvolaním nenapadnutej, p o n e c h á v a rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol návrh navrhovateľov o určenie
vlastníckeho práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam. Konštatoval tri samostatné okolnosti procesného
charakteru, vedúce k procesnému neúspechu navrhovateľov.
Primárne poukázal na okolnosť úmrtia J. V. v priebehu súdneho konania, v dôsledku čoho sa účastníkmi

konania stali právni nástupcovia menovaného, ktorí napriek súdnej výzve náležite neupravili žalobný
petit a naďalej (napriek okolnosti úmrtia J. V.) sa domáhali určenia, že nebohý J. V. je vlastníkom
príslušného spoluvlastníckeho podielu na sporných nehnuteľnostiach. Podľa názoru prvostupňového
súdu však takémuto petitu (priznávajúcemu právo v čase rozhodovania súdu už zomrelej osobe) nie je
možné vyhovieť.
Ako (ďalší) dôvod zamietnutia návrhu okresný súd vyhodnotil skutočnosť, že navrhovatelia v reakcii na

uznesenie, ktorým ich súd v nadväznosti na úmrtie J. V. vyzval na opravu a doplnenie žaloby (úpravupetitu a okruhu účastníkov), predložili pôvodný žalobný petit, ktorým sa domáhali určenia vlastníckeho
práva k už neexistujúcim pozemnoknižným nehnuteľnostiam.
Napokon, k zamietnutiu žaloby viedol i nedostatok vecnej legitimácie účastníkov konania, nakoľko

navrhovateľka 22/ vzala svoj návrh späť, v dôsledku čoho prestala byť účastníčkou konania. Rozsudok
o určenie vlastníckeho práva je však typickým príkladom nerozlučného procesného spoločenstva.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnej odporkyni nepriznal
právo na náhradu trov konania, nakoľko si táto právo na náhradu neuplatnila.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ 3/, domáhajúc sa zrušenia rozsudku a vrátenia
veci na ďalšie konanie. Súdu vytýkal neúplne zistený skutočný stav, nesprávne skutkové zistenia.
Zopakoval, že predmetom konfiškácie bola len časť majetku a zotrval na požiadavke priznania
príslušných podielov po svojich právnych predchodcoch.

V písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyňa uviedla, že si je vedomá rozporu ňou získaného

osvedčenia oprávnenej držby so zákonom. Požiadala však o neho na základe informácie, že „určití
podvodníci hodlajú rozkrádať nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu“ ktoré sú predmetom reštitučného
konania a nevidela inú možnosť, ako im v tomto konaní zabrániť. Predmetom rozhodovania sú
nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, o ktorých zároveň prebieha aj reštitučné konanie, preto súd nemal
oprávnenie rozhodovať o takýchto nehnuteľnostiach. Podľa odvolateľky súd aj mal vedomosť, že o

predmetných nehnuteľnostiach môže rozhodovať len pozemkový úrad (nakoľko zostali vo vlastníctve
štátu) a aj z tohto dôvodu žalobu zamietol, čím podľa odporkyne „mierne dezorientoval žalobcu“. S
poukazom na príslušné pozemnoknižné zápisy odvolateľka zdôraznila, že sporné nehnuteľnosti boli v r.
1948 s konečnou platnosťou skonfiškované v celosti a predchodcovia navrhovateľov odkupovali/dedili
iné (než dotknuté) nehnuteľnosti.

K odvolaniu sa vyjadrila aj navrhovateľka 1/, ktorá namietala, že súd nebral do úvahy podklady
predložené jej manželom V. E., týkajúce sa obdobia po roku 1944, kedy „vznikla kúpa majetku a jeho
užívanie“, sudkyňu skôr zaujímalo 17. až 19. storočie, v opise ktorého sa odporkyňa vyžívala.
Poukázala na predložené listinné dôkazy preukazujúce, že W. B. - matka odporkyne rozpredávala

majetok patriaci rodine „vo veľkom“, preto jej bol vydaný zákaz ďalšieho predaja a z toho dôvodu
tiež nebol vykonaný zápis majetku a predaj nebol zlegalizovaný. V tejto spojitosti však považovala za
nepodstatné, že rodina predávajúcich mala medzi sebou spory, za rozhodné označila, že kupujúci
zaplatili peniaze za nehnuteľnosti, preto im kúpnopredajnou zmluvou vzniklo vlastníctvo a majetok im
patrí. Následne, v období po roku 1948, bolo pre potreby prepisu (legalizácie kúpy) tohto majetku

potrebné vyjadrenie MNV Prosiek, kde však boli nasadení ľudia, ktorí neboli naklonený (majetným)
kupujúcim.
Je preto podľa navrhovateľky 1/ potrebné preskúmať dedičské konania po Q. N., N. Y., W. Y., S. V., v
rámci ktorých „sa pravda uvádza“ a zobrať ich zo strany súdu do úvahy.
Uzavrela, že v dome, kde bývala a na majetku, na ktorom pracovala, odporkyňu nikdy nevidela. G. sa

objavila po revolúcii a hneď „vyhadzovala rodinu V. na ulicu“. Zatiaľ čo odporkyňa sa v konaní opiera o
nežijúcich svedkov, podklady predkladané rodinou V. sú úradne overené a hodnoverné.

Vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľ 17/ uviedol, že sa k predmetným otázkam nevie vyjadriť, nakoľko
sa to už ťahá roky a bezvýsledne. Žiadal, aby „každý z dedičov dostal riadne svoju čiastku z dedičstva,

nakoľko každý potrebuje finančné prostriedky“.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§
201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p. (z tohto titulu ponechal nedotknutým výrok v samostatnej a

odvolaním nenapadnutej časti o zamietnutí voči ostatným navrhovateľom) a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a v rozsahu
zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O.s.p..

Žiadny z prezentovaných dôvodov zamietnutia návrhu neobstojí vo vzťahu k odvolateľovi. Okrem

toho, že G. V. je dedičom po neb. J. V., vystupuje totiž v predmetnom konaní aj ako „samostatný“
navrhovateľ, t.j. uplatňuje si svoj vlastný nárok vyjadrený príslušným spoluvlastníckym podielom. Preto
záver okresného súdu, že právni nástupcovia J. V. náležite neupravili žalobný petit sa nevzťahuje naodvolateľavtomrozsahu,vakomsitentouplatnilvlastný/samostatnýnárok(nezávislýodtituludedičstva
po J. V.) na príslušný spoluvlastnícky podiel.

Za predčasný je zároveň potrebné označiť i závery okresného súdu vyvodené z (opätovne) nesprávneho
petitu žaloby. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovatelia (vrátane odvolateľa) svoj pôvodne zmätočný
petit na základe výziev súdu náležite upravili (č.l. 81 spisu). Pokiaľ neskôr v priebehu konania (č.l. 421
spisu) odvolateľ spolu s ďalšími účastníkmi konania opätovne na základe výzvy súdu (sledujúcej iný
cieľ) predložili pôvodný nesprávny petit (pozemnoknižné označenie parciel namiesto aktuálnych údajov

katastraanesprávneurčenýpodiel)boloúlohousúduujasniťsi,čojepredmetomkonaniaavprípade,že
uvedené podanie považoval za zmenu návrhu, rozhodnúť o prípustnosti takéhoto podania. Javí sa totiž
pravdepodobným, že predloženie pôvodného petitu je skôr omylom vyvolaným nesprávnou reakciou na
výzvu súdu z dôvodu právnej neznalosti než skutočnou vôľou predkladateľov daného podania, preto je
zvolený prístup okresného súdu príliš striktný.

Napokon sa odvolateľa nedotýka ani zamietací dôvod spočívajúci v tvrdení, že navrhovatelia (vrátane
odvolateľa) nereagovali na procesné podanie, ktorým navrhovateľka 22/ vzala svoj návrh späť a
nenavrhli jej doplnenie do okruhu odporcov, nakoľko ide o typické nerozlučné spoločenstvo. Odhliadnuc
od okolnosti, že súd nevyčkal právoplatnosť rozhodnutia o zastavení konania voči navrhovateľke 22/,
t.j. v čase meritórneho rozhodovania nemal predpoklad z ktorého pri zamietnutí vychádzal právoplatne

ustálený, v okolnostiach súdenej veci sa nejedná o nerozlučné procesné spoločenstvo. Odvolateľ G.
V. svoj vlastnícky podiel odvodzuje titulom dedičstva po S. V. ako dcére a dedičke po W. Y. a N. Y.,
zatiaľ čo navrhovateľka 22/ je dcérou M. W. ako dediča po F. W., ktorá je následne dedičkou - dcérou
N. Y.. Je síce pravdou, že typickým príkladom nerozlučného spoločenstva sú dedičia, avšak takými sú
len dedičia po tej istej osobe/poručiteľovi - nie ako je tomu v súdenej veci - po celkom iných osobách

(hoci aj vzdialených príbuzných).
Z určujúceho hľadiska platí, že G. V. nie je ohľadne ním uplatneného nároku nerozlučným procesným
spoločníkom s (bývalou) navrhovateľkou 22/ M. B., nie je preto povinný ju označiť za účastníka konania.

Na základe opísaného odvolací súd rozsudok v dotknutej časti zrušil a v zrušenom rozsahu vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie. V ďalšom postupe okresný súd primárne vyrieši označené procesné
skutočnosti (rôzne verzie navrhovaného petitu) a v prípade ich náležitého ustálenia pristúpi k vecnému
posúdeniu sporu. Pre úplnosť odvolací súd upriamuje pozornosť okresného súdu aj na otázku pasívnej
legitimácie (správnosti okruhu označených odporcov), nakoľko v priebehu konania boli predložené rôzne
verzie listu vlastníctva, z ktorých vyplýva jednak, že sa rozšíril okruh vlastníkov sporných nehnuteľností,

ako aj skutočnosť, že na liste vlastníctva pribudla informatívna poznámka o začatí súdneho konania
(avšak len na jednu parcelu a bez uvedenia dátumu).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.