Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. február 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/305/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814211347
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7814211347.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň
JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu I. X T.. R.., so sídlom I.,
J. XXX, U. P., registračné č: 572 79 667, zast. GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Advokátska kancelária
so sídlom v Trenčíne, Piaristická 707/25, proti žalovanej T. J., nar. XX.X.XXXX, bytom P. H., Z. XXX, o
zaplatenie 2.335,53 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 6C 10/2014-37 z 12.2.2015 Okresného

súdu Rožňava

r o z h o d o l :

Pokračuje v konaní na strane žalobcu so spoločnosťou I. X T.. R.., I., J. XXX, U. P., registračné číslo: 572
79 667, ako právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti I. X T..R.., so sídlom I., J. XXX, U. P., registračné
č.: 560 07 043.

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku

o trovách konania.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobcovi 1.375,04 € s 8,5 % úrokmi z omeškania ročne od 19.9.2013 do zaplatenia, všetko

v mesačných splátkach po 50,- € počnúc od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok
nadobudne právoplatnosť, vždy do konca toho - ktorého mesiaca až do úplného zaplatenia, pod
následkomstratyvýhodysplátokvprípadenezaplateniaktorejkoľveksplátky.Vprevyšujúcejčastižalobu
zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe podanej právnym predchodcom žalobcu spol. I. X T..R.., so sídlom I., J. XXX,

U. P., registračné číslo: 56007 043, ktorou sa domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 2.335,53 € spolu
s úrokmi z omeškania vyčíslenými v sume 229,52 € a úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo
sumy 2.335,53 € od 14.11.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania na tom skutkovom základe,
že dňa 27.10.2014 bolo žalovanej právnym predchodcom žalobcu oznámené postúpenie pohľadávky v
súlade s § 526 Občianskeho zákonníka na žalobcu, na základe zmluvy uzavretej zo dňa 12.9.2012, ktorá
(pohľadávka) vznikla z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“) uzavretej so žalovanou

dňa 28.12.2011, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti U. B. J.,
I..J.. (ďalej len „ÚZP“). Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 2.200,- €
právnym predchodcom žalobcu žalovanej s tým, že žalovaná sa zaviazala peňažné prostriedky vrátiť
v 84 pravidelných mesačných splátkach po 54,43 €, ktoré však riadne nesplácala aj napriek výzvam
veriteľa a dostala sa do omeškania s úhradou svojho záväzku, čo vyplýva z výpisu čerpania, splátok a
úhrad, v ktorom je uvedený prehľad jednotlivých platieb žalovanej a spôsob ich započítania. Žalovaná

bola žalobcom vyzvaná v súlade s ÚZP listom zo dňa 29.8.2013 na zaplateniu celého zostatku úveru,
ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky, zmluvnej pokuty a zosplatnenýchbudúcich splátok, v lehote 15 dní od odoslania výzvy s tým, že právny predchodca žalobcu podľa
splátkového kalendára eviduje voči žalovanej dlh vo výške istiny 69,01 €, úrok vo výške 217,74 €,
zosplatnená istina 1.983,80 €, poplatok za vedenie účtu vo výške 4,98 €, upomienka I vo výške 48,- €,

upomienka II. vo výške 12,- €, dlh spolu vo výške 2.335,53 €.

3. Súd prvej inštancie vykonal stranami sporu navrhnuté dokazovanie a nárok právne posúdil podľa
ustanovení§52ods.1,3a4,§53ods.1vetaprvá,§53ods.5,§54ods.1,2a3Občianskehozákonníka
(ďalej len „OZ“), § 1 ods. 2, § 9 ods. 1 až 8, § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch v znení platnom do 31.12.2012, t.j. v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „zák. č. 129/2010
Z.z.). Po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že zmluva o úvere z 28.12.2011 uzavretá
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je spotrebiteľskou zmluvou a neriadi sa režimom
Obchodného zákonníka, a nakoľko nemá náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. o
výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je preto neplatná pre rozpor s ust.
§ 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. Súd zistil, že v zmluve je uvedená mesačná splátka sumou

56,92 € a počet splátok 84, termín splatnosti prvej splátky nie je určený konkrétnym dňom a termín
nasledujúcich splátok vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci, pričom poplatok za vedenie účtu bol určený
vo výške 2,49 €, avšak z uvedeného nevyplýva, aká je konkrétna výška splátok istiny, splátok úrokov
a iných poplatkov, keďže žalobca do úverovej zmluvy uviedol celkovú splátku, z ktorej nie je možné
zistiť jednotlivé zložky. V úverových zmluvných podmienkach (hlava V.) splácania úveru je uvedené, že v

jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úroky a poplatok za vedenie úverového
účtuaprípadneúhradazapoistenie,pričomvýškaúrokovsamázistiťakorozdielsúčinuvýškymesačnej
splátky zníženej o výšku poplatku za vedenie úverového účtu a v prípade poistení o výšku úhrady za
poistenie a počtu splátok a výšky poskytnutého úveru, avšak z uvedeného podľa názoru súdu nevyplýva
výška jednotlivých zložiek mesačnej splátky a priemerný spotrebiteľ nemá možnosť si uvedenú výšku

ani vypočítať. Súd preto považoval neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov za neprijateľnú
podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ. Naviac poukázal na ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010
Z.z., z ktorého vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2, okrem iných aj písm. k/, tak poskytnutý úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Keďže zákon č. 129/2010 Z.z. v ust. § 9 ods. 2 písm. k/ predpisuje

náležitostizmluvytýkajúcesasplátokpodsankcioubezúročnostiabezpoplatkovposkytnutéhoúveruav
uzavretej zmluve tieto náležitosti chýbajú, z uvedených dôvodov súd priznal žalobcovi len istinu vo výške
1.375,04 € ako rozdiel medzi poskytnutým úverom (2.200,- €) a splatenou časťou (824,96 €), a žalobu v
prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol. Žalobcovi priznal tiež úroky z omeškania v uplatnenej výške
8,5 % ročne zo sumy prisúdenej istiny od 15. dňa od odoslania výzvy, t.j. od 19.9.2013 do zaplatenia.

Vychádzajúc z ust. § 160 ods. 1 O.s.p. súd prihliadol na nepriaznivé osobné, majetkové a zárobkové
pomery žalovanej a povolil jej splácať dlžnú sumu v splátkach vo výške a s podmienkami zročnosti
určenými vo výroku rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na
čiastočný úspech strán v spore, nepriznal žiadnej zo strán náhradu trov konania.

4. Rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania, napadol
včas podaným odvolaním žalobca a uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení
s § 221 ods. 1 písm. h/ a f/, § 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ O.s.p., lebo bol toho názoru, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil

tým,ženepoužilsprávneustanovenieprávnehopredpisuanedostatočnezistilskutkovýstav,účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázal na skutkové dôvody žaloby, výšku žalovanou
zaplatenej sumy v mesačných splátkach od 16.1.2012 do 12.4.2013, ktorá zaplatila celkovo sumu
824,96 €, citoval skutkové závery, ku ktorým dospel súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní

a právnom posúdení a s týmito sa absolútne nestotožnil, lebo ich pokladal za nesprávne. Zastával
názor, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zo zásady iura novit curia („súd
pozná právo") možno vyvodiť, že súd sa aj bez návrhu účastníka konania musí vyrovnať so všetkými
relevantnými právnymi normami, aplikovateľnými na konkrétny prípad, v tomto konkrétnom prípade
súd pochybil pri zohľadňovaní právnych noriem relevantných pre prípad, a to konkrétne ustanovenia

Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, článok
10 ods. 2 písm. h) - Informácie, ktoré má obsahovať zmluva o úvere: Zmluva o úvere zrozumiteľne a
stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa (podľa Prílohy 1. k zákonu č. 129/2010
Z.z. predstavuje prebraný právne záväzný akt Európskej únie). Podľa tabuľky zhody k Smernici č.2008/48/ES a návrhu zákona o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov je
čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice bežnou a úplnou transpozíciou (bez možnosti voľby) k ust. § 9 ods.
2 písm. k) zákona, t.j. výška, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa = výške, počtu a termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov. Uviedol, že nezohľadnenie a nevyrovnanie sa s relevantnou právnou
normou aplikovateľnou na konkrétny prípad Ústavný súd Slovenskej republiky nazýva nielen zjavnou
neodôvodnenosťou súdneho rozhodnutia, ale aj jeho „arbitrárnosťou“ (svojvoľnosťou). Tvrdil, že uviedol
do predmetnej zmluvy v súlade so znením Smernice 2008/48/ES, článku 10 ods. 2 písm. h) výšku, počet
a frekvenciu splátok spotrebiteľa nasledovným spôsobom: v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná

časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky a príp. úhrada za poistenie a poplatok za
možnosť zmeny splátky (ďalej iba „splátka“), ak z údajov v ÚZ nevyplýva inak. Takýto spôsob uvedenia
podstatných obsahových náležitostí zmluvy považuje žalobca za súladný: 1. so znením Smernice
2008/48/ES, Článok 10 ods. 2 písm. h) - výška, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa, 2. s princípom
(ratio legis) celej právnej úpravy zákona a smernice, ktorý je ochrana spotrebiteľa prostredníctvom jeho
informovanosti v stručnosti a jasnosti, 3. s pojmovou nejednotnosťou zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý

stotožňuje pojmy výška, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa = výške, počtu a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov napr. v ust. § 3 ods. 1 písm. g), v § 4 ods. 2, v Prílohe č. 3 až 5, 4. so znením
úvodného odôvodnenia predmetnej Smernice (bod 19 preambula), ktorý prenecháva na veriteľa spôsob
započítania úrokov z predmetného úveru vo splátkach, 5. so znením ust. § 9 ods. 3 a 5 zákona č.
129/2010 Z. z. (ktoré citoval) a poukázal na to, že uviedol ako listinný dôkaz v žalobnom návrhu - Výpis

čerpania, splátok a úhrad, ktorý ako listina je vypracovaná na základe údajov z amortizačnej tabuľky, 6.
s absolútnou podstatou zmluvného vzťahu, v ktorom sa dlžník zaviazal vrátiť svoj dlh spolu s úrokom
(poplatkom) v 84 splátkach. S ohľadom na uvedené žalobca zastával názor, že súd svoje rozhodnutie
odvodzuje od formalistického znenia strohých zákonných noriem bez eurokonformného výkladu práva
a v rozpore tiež s rozsudkom Súdneho dvora z 28. januára 2010 vo veci Uniplex (UK) Ltd, C- 406/08,

bod 45 (ktorý citoval), a poukázal na účel cit. Smernice, ako aj na stanovisko sudcu Ústavného súdu SR
Milana Ľalika vo veci sp. zn. I. ÚS 547/2012. Nesúhlasil s právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorý
zmluvu o úvere, z ktorej si žalobca uplatňuje žalovaný nárok, považoval podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ
za bezúročnú a bez poplatku, keďže podľa názoru žalobcu neboli v rovine hmotného práva kumulatívne
splnené všetky podmienky obsiahnuté v hypotéze predmetnej právnej normy ust. § 11 ods. 1 písm. a/

(citoval znenie účinné k 28.12.2011), dané spojkou „a“. Písomná forma právneho úkonu nikdy nebola
spochybnenáakojednaznevyhnutnýchpodmienoktakejtozákonnejsankcie„bezodplatnosti“.Súdprvej
inštancie spojku „a“ v ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vykladá bez akéhokoľvek odôvodnenia vo význame
spojky „alebo“, čím do veľkej miery zmenil dosah tohto ustanovenia a navyše ani tento svoj pozmeňujúci
výklad žiadnym spôsobom nezdôvodnil v predmetnom rozsudku. Žalobca si je vedomý, že súdy majú

právo na výklad zákona, ale za podmienok ako sú uvedené v náleze Ústavného súd SR sp. zn. III.ÚS
341/07, ktorý uvádza: „v takýchto prípadoch sa musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju
interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii“. Tvrdil, že rozsudok neobsahuje
náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., odôvodnenie rozsudku nie je presvedčivé, konanie je v rozpore
s procesnými zásadami a porušuje ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06), preto účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Ďalej mal za to, že súd nesprávne substancuje svoje
skutkové zistenie o údajnom neuvedení výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov pod hmotnoprávne ust.
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné) a považuje neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov za neprijateľnú podmienku,
ako to má na mysli ust. § 53 ods. 5 OZ. Žalobca zastával právny názor, že na túto okolnosť (vo svojej

podstate to ani nie je podmienka), nie je možné ex lege aplikovať ustanovenia § 53 OZ, lebo výška
splátok istiny, úrokov a poplatkov sa v tomto prípade pojmovo zhodujú s cenou plnenia a predmetom
plnenia. Na podporu svojich tvrdení uviedol definíciu zmluvy o úvere v Obchodnom zákonníku (§ 497 a
nasl.),citovalust.§2písm.d)zák.č.129/2010Z.zospotrebiteľskýchúverochvzneníplatnomaúčinnom
v čase uzavretia úverovej zmluvy a poukázal na to, že „Úver je odplatný právny úkon, pričom odplata

je vyjadrovaná zmluvne dohodnutým úrokom (eventuálne poplatkom)“, zmluvnými úrokmi nazývame
vopreddohodnutúodplatuzaužívanieistiny(doúvahyprichádzajúlenupeňažnýchpohľadávok)aúroky
predstavujú hodnotu peňazí, resp. stratu veriteľa v dôsledku zmeny hodnoty peňazí. Žalobca mal za to,
že údaje o výške splátok istiny, úrokov a poplatkov sa v tomto prípade pojmovo zhodujú s cenou plnenia
a predmetom plnenia, a teda nie je možné ich ex lege považovať za neprijateľnú podmienku. Vzhľadom

na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, eventuálne predmetný rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu
vyhovie a prizná mu náhradu trov konania.5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„CSP“), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).

7. Z ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP vyplýva, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Listom z 11.12.2016 oznámil právny zástupca žalobcu, že ku dňu 18.10.2016 došlo k zániku
spoločnosti I. X T..R.., registračné č. 560 07 043, so sídlom I., J. XXX, U. P., pričom zánik spoločnosti
nastal v dôsledku jej zlúčenia so spoločnosťou I. X T.. R.., registračné č.: 572 79 667, so sídlom v I., J.
XXX, U. P.. Právnym nástupcom spoločnosti I. X T..R.. sa tak stala spoločnosť I. X T.. R.., ktorá vstúpila
do všetkých práv a povinností právneho predchodcu, a teda aj do všetkých prebiehajúcich civilných,
exekučných a dedičských konaní, v ktorých právny predchodca vystupoval či už ako žalobca, oprávnený

alebo veriteľ.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) rozhodol podľa § 80 ods. 1 a 2 CSP, že pokračuje
v konaní na strane žalobcu so spoločnosťou I. X T.. R.., I., J. XXX, U. P., registračné č.: 572 79 667,
ako právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti I. X T..R.., so sídlom I., J. XXX, U. P., registračné č.:

560 07 043, a to na základe preukázanej skutočnosti, že po začatí odvolacieho konania sa právnym
nástupcom spoločnosti I. X T..R.. stala spoločnosť I. X T.. R.., ktorá vstúpila do všetkých práv a povinností
pôvodného žalobcu. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako včas podané oprávnenou osobou
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk

uplatnených odvolacích dôvodov [§ 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/ a f/ Občianskeho súdneho poriadku
účinného do 30.6.2016, t.j. v čase rozhodnutia súdu a podania odvolania, v spojení s § 470 ods. 2 prvej
vety CSP] a rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako aj v súvisiacom
výroku o trovách konania potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, ako vecne správny. Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 22.2.2017 o 12.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 215/2. posch. s tým, že miesto

a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd oznámil dňa 16.2.2017 na úradnej tabuli a webovej
stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

10. V súlade s prechodným ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP odvolací súd posúdil podmienky
prípustnosti podaného odvolania a žalobcom uplatnené odvolacie dôvody podľa príslušných ustanovení

Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016, t.j. v čase rozhodnutia súdu a podania
odvolania. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho konania z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov [podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f) O.s.p.] dospel k záveru, že odvolanie podané
žalobcom nie je opodstatnené a ním uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci vo vzťahu k
rozhodnutiu o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, nie sú preukázané.

11.Odvolacísúdpreskúmalnapadnutýrozsudokzhľadískskutkovýchaprávnychzáverovaprocesného
postupu súdu v konaní a nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali
vykonaným dôkazom, alebo že by súd opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo

prednesov účastníkov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Skutkový stav bol objasnený v
dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie, správne skutkové zistenia boli súdom podradené pod relevantné
hmotnoprávne predpisy, ktoré súd aj správne vyložil, aplikoval na zistený skutkový stav a vyvodil
zodpovedajúce závery o právach a povinnostiach sporových strán.

12. V súlade s § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov rozsudku vzťahujúcim sa k
rozhodnutiu (výroku) napadnutému odvolaním, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, v celom
rozsahu sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie uvedenými v
odôvodnení napadnutého rozsudku a na dôvody rozsudku aj odkazuje.

13. Skutočnosti a argumentácia, ktoré žalobca uvádza v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť rozsudku z hľadiska zisteného skutkového stavu, právneho posúdenia prejednávanej veci či
právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie vo vzťahu k rozhodnutiu (výroku), ktorým bola
žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá. Námietky žalobcu neumožňujú prijať ani záver o nesprávnompostupe súdu pri hodnotení zistených skutočností (skutkového stavu), nepreskúmateľnosti napadnutého
rozsudku a odvolacím súdom nebola zistená ani iná vada konania, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci v dôsledku odňatia možnosti stranám sporu konať pred súdom alebo namietaného

porušenia práva na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozsudku obsahuje potrebné zákonné náležitosti
v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. (§ 220 ods. 2 CSP účinného od 1.7.2016) a postupom (rozhodnutím)
súdu nebola stranám sporu (žalobcovi) odňatá možnosť konať pred súdom a nebolo porušené právo
na spravodlivý proces, ani právo na rovnosť zbraní. Dôvody rozsudku sú zrozumiteľne, výstižne a
presvedčivo podané, pričom z odôvodnenia vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o

nedôvodnosti žaloby v časti nároku prevyšujúceho zostatok dlžnej sumy (istiny) z poskytnutého úveru
s prísl. úrokmi z omeškania v zákonnej výške, s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti, ktorými
žalobca odôvodnil nárok, výsledky vykonaných dôkazov, a ustanovenia relevantných právnych noriem,
ktoré súd na vec aplikoval.

14. K námietkam uvedeným v odvolaní žalobcu je potrebné uviesť, že v úverovej zmluve uzavretej medzi

právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 12.9.2012 je uvedená iba celková výška mesačnej
splátky 54,43 €, avšak v zmluve nie je jednoznačne určené, aká je konkrétna výška úverovej istiny,
úrokov a poplatkov z daného úverového vzťahu zahrnutých v jednotlivej mesačnej splátke. Tieto údaje
nevyplývajú ani z ust. § 1 hlavy 5 Úverových zmluvných podmienok, na ktoré poukazuje žalobca v
odvolaní a ktoré mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy, lebo v tomto ustanovení je iba

všeobecne uvedené, že v jednotlivých splátkach je zahrnutá „príslušná časť úverovej istiny, poplatok
za vedenie úverového účtu, úroky a príp. úhrada za poistenie a poplatok za možnosť zmeny splátok,
ak z údajov v ÚZ nevyplýva inak“. Uvedené pre absenciu zákonom predpísaných náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vzhľadom na znenie ust. § 9 ods. 2 písm. k/ v spojení s § 11 ods. 1 písm. b/
zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o

zmene a doplnení niektorých zákonov má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov.

15. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu
týkajúcim sa otázky výkladu ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. odvolací súd odkazuje na

konštantnú judikatúru slovenských súdov (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/53/2011-43,
rozsudok Krajského súdu Trnava 24Co/228/2014 z 22.10.2014, rozsudok Krajského súdu Banská
Bystrica 14Co/692/2015 z 31.5.2016, rozsudok Krajského súdu v Košiciach 11Co 11/2015 z 25.8.2016,
rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/61/2015 z 28.6.2016 a 3 Sžo/19/2012 z
12.3.2013), v zmysle ktorej toto ustanovenie sa má vykladať tak, že zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva považuje
za bezúročnú a bez poplatkov. Podľa názoru odvolacieho súdu niet absolútne žiadnych pochybností,
že cit. zákon túto otázku (požiadavku) upravuje nad rámec Smernice Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a zákon celkom jednoznačne požaduje, aby v
zmluve o spotrebiteľských úveroch sa uvádzali tak splátky istiny, ako aj splátky úrokov a splátky iných

poplatkov, a to pod následkom sankcie straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené.

16. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol, pokiaľ napadnutým rozsudkom prisúdil žalobcovi
zostatok dlžnej sumy (istiny) z úveru 1.375,04 € po zohľadnení poskytnutého úveru vo výške 2.200,-
€ a žalovanou zaplatenej čiastky 824,96 € (ktorej výška nebola sporná), spolu s úrokmi z omeškania

v zákonnej výške 8,5 % ročne od 19.9.2013 až do zaplatenia, a nárok na ďalšie úroky a poplatky ako
žalobcom nedôvodne uplatnený zamietol.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba v
prevyšujúcej časti zamietnutá, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania, ako vecne správny.

18. Žalobca uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, avšak v odvolacom konaní nemal úspech, preto
nemá právo na náhradu jeho trov a žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, žiadne trovy
nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva
(§ 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP).

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,
ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako
strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné,
ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej
mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v
sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa

neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v
čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej
mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§
422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 CSP).