Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. február 2016

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 9C/487/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913204776
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Ďalak

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2016:6913204776.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Rimavskej Sobote samosudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci navrhovateľa CD

Consulting, s.r.o., Politických věznú č. 1272/21, Nové Město, Praha, Česká republika, IČO 26 429 705
zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO 36 864 421 proti odporcovi D. zast. JUDr.
Jánom Čipkom, advokátom v Hnúšti, Partizánska č. 197 o zaplatenie 780,53 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd pripúšťa čiastočné späťvzatie návrhu ohľadom zmenkového úroku 0,19 % denne zo sumy 780,53
eur od 26. 06. 2010 do zaplatenia a v tejto časti konanie z a s t a v u j e .

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 551,18 eur do troch dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu odporcu IBAN H., VS 201510.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na súd návrh, v ktorom žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie zmenkovej
sumy a príslušenstva pohľadávky na základe predloženej zmenky, ktorú vystavil odporca.
Predzačatímpojednávanianavrhovateľzobralnávrhvčastizaplateniazmenkovéhoúrokuspäťvovýške
0,19 % denne zo sumy 780,53 eur od 26. 06. 2010 do zaplatenia a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.
Podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti

alebo celkom, ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.
Keďže navrhovateľ zobral návrh v časti zaplatenia zmenkových úrokov vo výške 0,19 % denne zo sumy
780,53 eur od 26. 06. 2010 do zaplatenia späť, súd konanie v tejto časti zastavil.
Navrhovateľ podal na súd návrh, ktorým si uplatňoval na odporcovi zaplatenie príslušenstva pohľadávky
v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Svoj nárok opieral o zmenku, ktorú predložil, ktorá bola

podpísaná odporcom ako vystaviteľom zmenky.
Odporca, ktorému bolo doručené tlačivo „C“ v zmysle nariadenia na vyjadrenie, uviedol, že
neakceptuje pohľadávku navrhovateľa, navrhuje, aby sa nariadilo ústne pojednávanie, kde zároveň
súdu predložil doklady o zaplatení pohľadávky titulom úveru, ktorý odporca čerpal u právneho
predchodcu navrhovateľa spoločnosti Pohotovosť, ktorý úver súvisí s vystavenou zmenkou, ktorú
predložil navrhovateľ. Na pojednávaní právny zástupca odporcu uviedol, že v danom prípade ide o
spotrebiteľskú vec, kde súd z úradnej povinnosti musí preskúmať aj kauzálne námietky týkajúce sa

zmenky a samotný zmluvný vzťah, na základe ktorého bola zmenka vyhotovená a ktorý zmluvný vzťah
zmenka zabezpečuje. Poukázal na zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu k otázkam zmeniek
vydaných v spotrebiteľských veciach. Poukázal tiež na to, že odporca istinu úveru a časť úrokov uhradil.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, zmenkou zo dňa 11. 11. 2009, vyjadrením
odporcu na čl. 34 spisu, dokladmi o úhradách úveru, zmluvou o úvere zo dňa 11. 11. 2009, obsahom
pripojeného spisu 1Er/385/2011, žiadosťou o udelenie poverenia zo dňa 16. 02. 2011, rozsudkom

Stáleho rozhodcovského súdu č. SR 11246/2010 zo dňa 24. 11. 2010, uznesením o zamietnutí žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia zo dňa 01. 03. 2011, uznesením o zastavení exekúcie zo dňa
09. 06. 2011 a zistil nasledovný skutkový stav.
Navrhovateľ si uplatnil svoj nárok podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu č. 861/2007,
ktorý svoj nárok opieral o zmenku, ktorú vystavil odporca dňa 11. 11. 2009. Iný dôkaz na preukázanie

svojho tvrdenia nepredložil. Na základe postupu v zmysle citovaného nariadenia súd odporcovi doručil
tlačivo „C“ na vyjadrenie sa, kde odporca sa vyjadril v tom smere, že pohľadávku neuznáva, chce, aby
bolo nariadené pojednávanie, keďže podľa jeho názoru pohľadávka, ktorá je predmetom konania, bola
uhradená v rámci exekúcie na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, kde zároveň predložil
doklady o uhradení pohľadávky v rámci exekúcie.
Vzhľadom na tú skutočnosť, že odporca požiadal o nariadenie ústneho pojednávania a vzhľadom

na predložené doklady súd nariadil vo veci pojednávanie, keďže posúdil, že je potrebné vo veci
vykonať dokazovanie na zistenie charakteru právneho vzťahu medzi účastníkmi konania s poukazom
na ustanovenie článku 5 bodu 1 Nariadenia, kde nebolo potrebné rozhodnúť o dôvodoch, prečo súd
nariadil pojednávanie, keďže takéto rozhodnutie súd vydáva iba v prípade, že odmieta žiadosť účastníka
o nariadenie ústneho pojednávania, čo nie je tento prípad, keďže pojednávanie bolo nariadené. Zároveň

súd konštatoval, že neboli dôvody na odročenie nariadeného pojednávania, o čo žiadal navrhovateľ,
keďže mu bolo doručené vyjadrenie odporcu a všetky pripojené doklady, na ktoré sa odporca odvoláva,
takže navrhovateľ mal vytvorený priestor pre oboznámenie sa s týmito námietkami a mohol sa vo veci k
týmto námietkam vyjadriť. Je potrebné poukázať aj na to, že súd videl potrebu v nariadení pojednávania
aj v prijatí novej právnej úpravy, ktorá umožňuje skúmať právny vzťah medzi účastníkmi konania, resp.

právny vzťah medzi odporcom a právnym predchodcom navrhovateľa až do existencie právneho vzťahu,
ktorý predložená zmenka zabezpečuje.
Na základe dokazovania súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa spoločnosť Pohotovosť uzavrela
s odporcom zmluvu o úvere dňa 11. 11. 2009, na základe ktorej zmluvy právny predchodca navrhovateľa
poskytol odporcovi úver vo výške 400,- eur, kde dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú

o príslušný poplatok vo výške 340,- eur v 10-tich mesačných splátkach po 74,- eur, kde dlžník zaplatí
celkovo čiastku 740,- eur. V zmysle bodu 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru je uvedené, že
je uzavretá dohoda o vyplnení zmenky na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa
zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi, v ktorej zmenke nie sú
vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmenkové strany sa dohodli, že

zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najneskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok
stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí
len časť splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma
bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči odporcovi, ktoré veriteľovi vzniknú
ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak,

že ním bude deň, keď sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatným celý dlh. Číslo úverovej
zmluvy, ktoré je uvedené na prvej strane zmluvy o úvere, je totožné s číslom úverovej zmluvy uvedené
na zmenke a z toho jednoznačne vyplýva, že zmenku, ktorú predložil navrhovateľ, možno považovať za
zabezpečovaciu zmenku, ktorá bola vystavená na zabezpečenie poskytnutého úveru.
Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom má charakter spotrebiteľskej

zmluvy v zmysle § 52 Obč. zákonníka, keďže na jednej strane ju uzavrel právny predchodca
navrhovateľa ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a odporca ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv sa musia vykladať vždy v prospech spotrebiteľa, pričom

odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto
ustanovenia, sú neplatné v zmysle § 52 ods. 2 Obč. zákonníka. Za spotrebiteľskú zmluvu je možné
považovaťzmluvuuzavretúmedziprávnympredchodcomnavrhovateľaaodporcomajztohodôvodu,že
táto zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri uzatváraní ktorej zmluvy spotrebiteľ -
odporca nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy na základe individuálneho dojednania, kde buď mohol

prijať zmluvu ako takú, alebo zmluvu neprijať.
Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
- neprijateľná podmienka.Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.
Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve

sa považujú ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred
uzavretím zmluvy.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Obč. zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa mimo iné považujú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporcom, sa na poskytnutý úver, ktorý zmenka zabezpečuje, vzťahujú ustanovenia
Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorá zmluva o úvere musí obsahovať určité
náležitosti, kde v prípade, že zmluva tieto náležitosti neobsahuje, má to za následok, v zmysle § 4 ods. 3,
že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Predmetná zmluva o úvere neobsahuje
náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 citovaného zákona, a to písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov, písm.

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, písm. i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, kde je potrebné v každej jednej splátke rozpísať, aká časť splátky ide na istinu, úroky
a poplatky a písm. h) ročnú úrokovú sadzbu. Takto možno uzavrieť, že na základe poskytnutej zmluvy
o úvere vyplynula povinnosť pre odporcu vrátiť len čistú sumu úveru bez úrokov a bez poplatkov, t.j.
sumu 400,- eur ako následok toho, že zmluva o úvere neobsahuje zákonné náležitosti. Z dokladov, ktoré

predložil odporca a oznámenia právneho predchodcu navrhovateľa, vyplýva, že odporca celkovo uhradil
pre oprávneného istinu vo výške 740,- eur, keďže uhradil 780,- eur a 2 x po 74,- eur, t.j. uhradil viac
finančných prostriedkov, ako obdržal od právneho predchodcu navrhovateľa.
V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na to, že právny predchodca navrhovateľa si uplatnil svoje nároky
titulom uzavretej zmluvy o úvere na rozhodcovskom súde, ktorý rozhodcovský súd v plnom rozsahu

vyhovel veriteľovi a vydal rozhodcovský rozsudok, v ktorom bola povinnosť zaplatiť pre odporcu sumu
navýšenú o príslušný poplatok, ako aj zmenkový úrok 0,25 % denne z navýšenej sumy. Na základe
tohto exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku bola vedená exekúcia na tunajšom súde č. konania
1Er/385/2011,ktoráexekúciabolazastavenázdôvodunedostatkovvexekučnomtitule-rozhodcovskom
rozsudku, keďže bolo právoplatne rozhodnuté uznesením o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o

udelenie poverenia. Predmetné uznesenie o zastavení exekúcie nadobudlo právoplatnosť.
Samotnú dohodu o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru, súd
hodnotí ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Obč. zákonníka v znení platnom
v čase uzavretia zmluvy o úvere, keďže súd má za to, že nešlo o podmienku individuálne dojednanú,
ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy v neprospech

spotrebiteľa, a to jednak z dôvodu, že umožňuje vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so zákonom,
keďže tak, ako súd konštatoval vyššie, vzhľadom na to, že zmluva o úvere neobsahuje zákonné
náležitosti, právny predchodca navrhovateľa na základe tejto zmluvy má nárok len na čistý úver bez
úrokov a bez poplatkov, pričom na základe tejto dohody o vypĺňacom práve zmenky je umožnené
veriteľovi vymáhať na dlžníkovi - spotrebiteľovi plnenia, na ktoré nemá nárok, ktoré sú v rozpore so

zákonom, kde je potrebné poukázať aj na to, že samotné konštatovanie v dohode o vyplnení zmenky
bodu 14 je umožnené veriteľovi do zmenky napísať zmenkovú sumu, ktorá bude pozostávať zo sumy
všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky.
Takéto zmluvné dojednanie jednoznačne možno chápať ako neurčité a neplatné v zmysle § 37 ods. 1
Obč. zákonníka, keďže vôbec nie je jasné, aké nároky - zmenkové sumy veriteľ do zmenky vpíše, pričom

toto zmluvné dojednanie možno charakterizovať ako neplatné aj s poukazom na ustanovenie § 39 Obč.
zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi, keďže toto zmluvné dojednanie umožňuje obchádzať zákonnú
úpravu spotrebiteľských úverov a vymáhať od spotrebiteľa nároky, ktoré sú rozporné so zákonom. Ďalej
možno charakterizovať zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku s poukazom aj na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka v znení platnom v čase

uzavretia zmluvy o úvere, keďže ide o zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľ má plniť, avšak nemal
žiadnu reálnu možnosť sa s ním oboznámiť pred uzavretím zmluvy, a to s poukazom na tú skutočnosť,
že dohoda o vyplnení zmenky je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré odporca
ani nepodpísal, dohoda je začlenená medzi ďalšie úverové podmienky bez osobitného odčlenenia
alebo zvýraznenia, celé zmluvné podmienky sú uvedené drobným písmom na hranici čitateľnosti, a

preto vzhľadom aj na rozsah všeobecných podmienok, ktoré sú v rozsahu jednej strany drobného
husto písaného textu, súd nemá za preukázané, že by veriteľ pri podpise zmluvy o úvere poskytol
dlžníkovi - spotrebiteľovi potrebný čas v rozsahu minimálne jednej hodiny na oboznámenie sa s týmito
zmluvnými podmienkami do tej miery, aby bolo možné konštatovať, že došlo platne k uzavretiu dohodyo vyplnení zmenky a takéto zmluvné dojednania sú neplatné s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5
Obč. zákonníka. Keďže súd uzavrel, že je neplatná dohoda o vypĺňacom práve zmenky, je neplatná aj
samotná zmenka a už len z tohto dôvodu by bolo možné návrh navrhovateľa zamietnuť a nepriznať mu

žiadne nároky titulom predloženej zmenky.
Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú
zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností
spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla a ďalšou
je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvných

podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach podľa Nariadenia č. 861/2007, v ktorých je
spotrebiteľ odporcom. Súdny dvor EÚ už vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa Smernice 93/13/EHS
(napr. C-240-244/98 Oceano Grupo...) vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách z úradnej povinnosti, dokonca vyslovil, že odporuje európskemu
právu, ak ich súd nemôže skúmať priamo v merite veci, kde v takýchto prípadoch musí národný
súd vykladať národné, procesné a hmotné právo konformne s právom EÚ. Nariadenie č. 861/2007

neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne
vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená, a preto súdu nič nebráni aj v súlade s judikatúrou Súdneho
dvora EÚ, aby ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky. Zároveň treba prihliadnuť na to, že v slovenskom právnom poriadku
platí ustanovenie § 5b) Zákona č. 250/2007 Z.z., ktoré ukladá súdu pri nárokoch zo spotrebiteľskej

zmluvy prihliadnuť aj bez návrhu na námietky spotrebiteľa a výkladom tohto ustanovenia možno dospieť
k záveru, že pre súd vyplýva právo skúmať, či vôbec ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Z tejto
povinnostiniejevyňatéanikonaniepodľaNariadeniač.861/2007,ktorévčlánku19odkazujenapoužitie
národného procesného práva.
Pokiaľ ide o kauzálne námietky, navrhovateľ nadobudol zmenku indosamentom, ktorý je dostatočne

určitý a platný, čo ho oprávňuje vymáhať právo zo zmenky vo vzťahu k zmenkovému dlžníkovi.
Ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového odkazuje na okolnosti nadobúdania zmenky na
strane indosatára, a teda jemu možno robiť námietky, ak pri nadobúdaní zmenky konal vedome na
škodu dlžníka, teda v podstate ak pri nadobúdaní zmenky nekonal dobromyseľne. Dobromyseľnosť
nadobúdateľa práv zo zmenky treba posúdiť s prihliadnutím na všetky okolnosti, či v čase nadobúdania

zmenky vedel o tom, že medzi indosantom a dlžníkom existuje určitá dohoda, resp. že zmenka kryje
určitý kauzálny vzťah. Ak o tom vedel, treba posúdiť otázku, či sa mohol spoliehať na to, že takýto vzťah
je platný a že dlžník z tohto vzťahu nemohol uplatňovať žiadne námietky. Dobromyseľnosť navrhovateľa
je vylúčená z dôvodu, že každá zmenka obsahuje číslo zmluvy, ktoré je totožné s príslušným číslom
úverovej zmluvy, ktorú uzavrel odporca s právnym predchodcom navrhovateľa, kde u navrhovateľa pri

nadobúdanítakéhoveľkéhopočtuzmenieksuvedenímčíslazmlúvvtýchtozmenkáchmožnovychádzať
z toho, že mal vedomosť o tom, že určite existujú kauzálne vzťahy medzi predchádzajúcim majiteľom
zmenky, ktorú dobromyseľnosť ešte spochybňuje kolízia medzi právnym predchodcom navrhovateľa
a navrhovateľom, ktorých v konaniach pred súdom aj v iných veciach zastupuje tá istá advokátska
kancelária, pričom jeden z konateľov advokátskej kancelárie JUDr. Paľko bol až do roku 2012 konateľom

navrhovateľa. Vzhľadom na to možno tvrdiť, že navrhovateľ pri nadobúdaní zmenky konal na škodu
dlžníka v zámere po postúpení zmenky vyhnúť sa kauzálnym námietkam zo strany odporcu ako
vystaviteľazmenky,atedanavrhovateľprinadobudnutíprávzozmenkykonalnedobromyseľnenaškodu
odporcu a odporca môže vznášať kauzálne námietky týkajúce sa právneho vzťahu medzi pôvodným
majiteľom zmenky a odporcom, čo sa v danom prípade aj stalo, pričom súd, ako to bolo uvedené

aj vyššie, posúdil tieto kauzálne námietky tak, že zmenka nebola vydaná platne na základe platnej
dohody o vyplnení zmenky a na základe zmluvného vzťahu, ktorý zmenka zabezpečovala - úverovej
zmluvy, odporcovi nesvedčí žiadna povinnosť na vyplatenie finančných prostriedkov pre navrhovateľa,
ani jeho právneho predchodcu. Súd prihliadol aj na ustanovenie § 17 ods. 1, 2 Zákona č. 191/1950
Sb. zmenkového a šekového v znení Zákona č. 438/2015 Z.z., v zmysle ktorého pri spotrebiteľských

zmluvách možno majiteľovi zmenky robiť námietky vždy, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch
k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom a súd z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti
odôvodňujúce námietky, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť
zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Keďže tieto ustanovenia upravujú procesné
práva účastníkov konania, ako aj činnosť súdu, ide o procesné ustanovenia, ktoré možno použiť od

účinnosti právneho predpisu, t.j. 23. 12. 2015.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľa v rozpore s
ustanovením § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
podpisu zmluvy o úvere a v čase vystavenia zmenky vyplnil zmenkovú sumu nad hodnotu 30 % istinyposkytnutého spotrebiteľského úveru, preto vyplnená zmenka na vyššiu sumu je neprípustná. Zákonná
úprava § 4 ods. 6 citovaného zákona zakazuje splnenie úveru zmenkou alebo šekom s tým, že veriteľ
smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek iba na zabezpečenie svojich nárokov ak ide o zabezpečovaciu

zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku
prijatú alebo vyplnenú veriteľom v rozpore s týmto ustanovením veriteľ nesmie prijať a je povinný ju
dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Z tejto právnej normy je možné vyvodiť záver, že nie je
možné odčleňovať zmenku od noriem spotrebiteľského práva, a teda ak je zmenka vydaná v rozpore

so zákonom, je neplatná v zmysle ustanovenia § 39 Obč. zákonníka, keďže aj na zmenku ako právny
úkon sa vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o platnosti právnych úkonov. V tejto
súvislosti je ešte možné poukázať na v zmenke uvedený zmluvný úrok 0,25 % denne, čo predstavuje
v ročnom plnení 91,25 %, čo predstavuje plnenie v rozpore s dobrými mravmi s poukazom taktiež na
ustanovenie § 39 Obč. zákonníka, keďže takéto plnenie, v ročnom vyjadrení úroky takmer vo výške
úveru,vdanomprípadezdvojnásobkuúveru,jednoznačnemožnocharakterizovaťakoplnenievrozpore

s dobrými mravmi, ktorý zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach oboch zmluvných strán a
predstavuje taktiež neprijateľnú zmluvnú podmienku, na ktorej situácii nič nemení to, že navrhovateľ v
priebehu konania upravil výšku požadovaného zmenkového úroku na 0,06 % denne, keďže pôvodné
zmluvné dojednanie je neplatné a z tohto si navrhovateľ nemôže uplatňovať žiadne nároky v danom
prípade.

Navrhovateľ je po spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. nástupcom práv zo zmenky, kde naňho dopadajú
všetky dôsledky konania právneho predchodcu a musí počítať aj s odmietnutím súdnej kontroly. Súd
vyhodnocujekonaniepôvodnéhoveriteľaanavrhovateľaakoodporujúcedobrýmmravomajspoukazom
na ustanovenie § 4 ods. 8 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keďže konal v
rozporesčestnouobchodnoupraxou.Zanekalúobchodnúpraktikusapovažujekonanieveriteľavrátane

jeho nástupcu, aby dlžník plnil z neprijateľnej zmluvnej podmienky, kde navrhovateľ a jeho právny
predchodca konal bez odbornej starostlivosti na strane dodávateľa a spotrebiteľ urobí ekonomické
rozhodnutie smerujúce k vykonaniu takéhoto plnenia, ktoré by inak neurobil, ak by dodávateľ konal s
odbornou starostlivosťou. Povahu nekalej obchodnej praktiky spĺňa jednak zmenkový úrok vo výške
0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne, čo ide o neprimeranú sankciu, taktiež súd poukazuje aj

na uplatnený poplatok za úver, ktorý je taktiež neprimerane vysoký, pri úvere poskytnutom vo výške
400,- eur na 10 mesiacov je poplatok vo výške 340,- eur. Ide o absolútne neprijateľné plnenia, ktoré
si navrhovateľ uplatňuje na základe nekalých obchodných praktík využívajúc svoju ekonomickú silu v
neprospech spotrebiteľa. Navrhovateľ si musí byť vedomý pri takomto počte vecí rádovo tisíce vecí, že
ide v skutočnosti o zmenkových dlžníkov ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana v § 52

a nasl. Obč. zákonníka, ktorých postavenie nie je možné zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje
Občiansky zákonník v § 54 ods. 1.
Vzhľadom na skutočnosti, ktoré súd konštatoval v rámci odôvodňovania rozhodnutia, že s poukazom
na neplatnosť dohody o vypĺňacom práve zmenky je aj samotná zmenka ako právny úkon neplatná,
kde sú neplatné aj ďalšie zmluvné dojednania, ktoré sú súčasťou zmenky týkajúce sa zmluvných

úrokov s prihliadnutím na to, že v danom prípade je možné prihliadnuť aj na kauzálne námietky, či
už vznesené priamo účastníkom konania alebo s prihliadnutím na tieto námietky z úradnej povinnosti,
kde s prihliadnutím na tieto námietky je možné konštatovať, že zmenka bola vydaná na zabezpečenie
úveru, ktorý je poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov a odporcovi svedčí len povinnosť vrátiť poskytnuté
finančné prostriedky, čo sa v danom prípade stalo. Samotná zmenka bola vydaná v rozpore so Zákonom

o spotrebiteľských úveroch § 4 ods. 6, a preto navrhovateľ si nemôže uplatňovať titulom predloženej
zmenky žiadne nároky, a preto súd jeho návrh zamietol, kde záverom súd poukazuje na stanovisko č. 2
zo spoločného zasadnutia občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.
10. 2015, v zmysle ktorého v prípade uplatnenia nároku na základe zmenky ak sa v konaní preukáže, že
vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, je možné skúmať zmenku až po úroveň dohody o vypĺňacom práve,

prihliadnuť na kauzálne námietky vystaviteľa zmenky, zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej
absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ.
Vzhľadom na všetky horeuvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa zamietol.
Odporcovi, ktorý mal úspech v konaní, súd v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. priznal právo
na náhradu trov konania, ktoré spočívajú v trovách právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci

po 151,03 eur (prevzatie veci a vyjadrenie k návrhu) vychádzajúc zo sumy 4.302,12 eur (istina 780,53
eur, zmenkový úrok do 18. 12. 2015 - 3.313,35 eur a úrok do 18. 02. 2015 - 208,24 eur pri úkonoch
06. 02. 2015 a 19. 02. 2015), 2 x režijný paušál po 8,39 eur. Pojednávanie dňa 08. 02. 2016 odmena
91,28 eur vychádzajúc z hodnoty predmetu konania po čiastočnom späťvzatí 1.995,18 eur (istina 780,53eur, zmenkový úrok do 07. 02. 2016 - 960,99 eur a úrok do 07. 02. 2016 - 253,66 eur), 1 x režijný
paušál 8,58 eur. Ďalej bola priznaná náhrada za cestovné právneho zástupcu na pojednávanie dňa 08.
02. 2016 v celkovej výške 12,02 eur za cestu Hnúšťa - Rimavská Sobota a späť 2 x 26 km, základná

náhrada 0,183 eur/1 km pri spotrebe 6,1 litra/100 km a cene PHM 0,987 eur/ 1 liter, náhrada
za premeškaný čas na pojednávanie 2 polhodiny po 14,30 eur, spolu 28,60 eur. Takto predstavuje
náhrada bez DPH 459,32 eur + 20 % DPH 91,86 eur, spolu 551,18 eur. Súd nepriznal právnemu
zástupcovi odporcu náhradu za cestovné dňa 12. 02. 2015 pri nahliadnutí do spisu, keďže nahliadnutie
do spisu nie je úkonom právnej pomoci, a preto tieto náklady nesúvisia s úkonom právnej pomoci a ďalej

súd nepriznal v súvislosti s týmto nahliadnutím do spisu náhradu za stratu času, keďže táto nesúvisí s
úkonom právnej pomoci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo
dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie
musí obsahovať náležitosti v zmysle § 205 a 205a/ O.s.p.

Z odvolania musí byť, v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p., zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

V odvolaní je potrebné, podľa § 205 ods. 1 O.s.p., popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.