Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/49/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7704112412
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7704112412.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: L., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v X.,
L. XX, zastúpený advokátskou kanceláriou K. L., s. r. o., IČO: XXXXXXXX, R. 4, X. proti povinnej: W.
I., nar. X.X.XXXX, bytom T. č. XXX, okres T., o vymoženie 179,25 eura s prísl. a trov exekúcie vedenej
pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, Moyzesova 34, Košice, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 19.6.2013, č.k. 20Er/53/2004-20, takto

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa vo výrokoch, ktorými bola exekúcia vyhlásená za
neprípustnú a zastavená.

Vo výroku, ktorým súd prvého stupňa nevyhovel návrhu na zmenu súdneho exekútora a vo výroku o

trovách exekúcie, v r a c i a vec súdu prvého stupňa.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 19.6.2013, č.k.
20Er/53/2004-20 (ďalej len „uznesenie“) nevyhovel návrhu na zmenu súdneho exekútora, exekúciu

vyhlásilzaneprípustnú,zastaviljuapovinnémuuložilpovinnosťzaplatiťsúdnemuexekútoroviJUDr.Ing.
Karolovi Mihalovi trovy exekúcie v sume 247,14 eura v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že dňa 22.3.2004 vydal poverenie pre súdneho
exekútora na výkon exekúcie pre uspokojenie pohľadávky oprávneného na základe exekučného titulu,
ktorým je notárska zápisnica napísaná Y.. C. T., notárom so sídlom v L. dňa XX. XX. XXXX, číslo: N

XXXX/XXXX, NZ XXXXXX/XXXX. Oprávnený dňa 31. 5.2012 doručil súdu návrh na zmenu súdneho
exekútora, v ktorom ďalším konaním exekúcie žiadal poveriť Y.. G. W.. Na základe návrhu na zmenu
súdneho exekútora súd opätovne preskúmal exekučný titul, pričom zistil, že exekučným titulom je
notárska zápisnica - osvedčenie o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s
vykonateľnosťoupodľa§274písm.e/O.s.p.asúhlasesexekúcioupodľa§41ods.2zákonač.233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ktorým vyhlásením

právny zástupca oprávneného v mene povinnej a na jej účet uznal dlh v prospech oprávneného. Svoj
mandant na uznanie dlhu v mene povinnej právny zástupca oprávneného odvodzoval z toho, že povinná
ho na tento úkon splnomocnila v zmluve o úvere č. XXXXXXX, ktorú uzatvorila s oprávneným dňa
22.7.2003. Súd citoval § 2 písm. a) a b), § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), §
57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a uviedol, že zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo

dňa 22.7.2003 vyplýva, že oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 5.000,-Sk (165,97 eura). Povinná
sa zaviazala dlh zaplatiť zvýšený o poplatok vo výške 2.800,- Sk (92,94 eura) v 13 dvojtýždňovýchsplátkach po 600,- Sk (19,92 eura) počnúc dňom 5.8.2003. Uvedenú zmluvu súd posúdil ako zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, pretože bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má
v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie - oprávneným) a spotrebiteľom (t.j.

fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania). Touto zmluvou sa veriteľ zaviazal dočasne poskytnúť spotrebiteľovi
peňažné prostriedky a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi vrátiť a uhradiť
celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Ako súd ďalej uviedol, zmluvou o úvere sa zmluvné
strany dohodli, že povinná splnomocňuje T.. O. W., advokáta na spísanie notárskej zápisnice ako

exekučného titulu, t.j. aby v jej mene uznal záväzok z uvedeného úveru tak, aby sa notárska zápisnica
stala vykonateľným exekučným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku na celý
majetok povinnej do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Nakoľko však povinná porušila
zmluvné podmienky zo zmluvy o úvere a dostala sa do omeškania s plnením svojho záväzku, celý
dlh sa stal splatným a Mgr. O. W. v jej mene spísal notársku zápisnicu, ktorou uznal záväzok voči
oprávnenému. Zároveň prehlásil, že uvedený záväzok uhradí v lehote do 8.12.2003, pričom v prípade

neuhradenia dlhu súhlasil s exekúciou na základe exekučného titulu, ktorým bude notárska zápisnica.
Súd však posúdil uvedený postup oprávneného za v rozpore so zákonom. Pri zastupovaní povinnej pri
spisovaní notárskej zápisnice došlo k porušeniu zákona, pretože za povinnú uznala záväzok osoba,
ktorej záujmy boli v rozpore so záujmami zastupovaného, v danom prípade záujmami povinnej. Táto
skutočnosť vyplýva už zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predformuloval Mgr. O. W. vo formulári

zmluvy, a teda zástupca nebol zvolený povinnou. Na základe týchto skutočností mal súd prvého stupňa
za to, že boli porušené zákonné podmienky pri vydávaní exekučného titulu - notárskej zápisnice. Preto
exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil. Z tohto dôvodu zamietol aj návrh na zmenu súdneho
exekútora. O náhrade trov exekúcie vo výške 247,14 eura rozhodol súd podľa § 196 a nasl. Exekučného
poriadku a § 6 a nasl. vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len

„vyhláška“), pričom na ich náhradu zaviazal povinnú z dôvodu, že zmluvou o pôžičke prevzala finančné
prostriedky od oprávneného, ale pohľadávku neuhradila.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil, vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby

konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky.

V odvolaní oprávnený namietal, že súd prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím
postupom odňal možnosť účastníkovi konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav a vec

nesprávne právne posúdil. Oprávnený podal odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s
ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. teda pre odňatie možnosti konať pred súdom z dôvodu, že exekučný
súd neumožnil účastníkom exekučného konania - osobitne oprávnenému- viesť kontradiktórne konanie,
v ktorom by mohli uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ale aj právnym otázkam, nastoleným
samotným súdom v súvislosti s neprijateľnosťou zmluvnej podmienky. Uviedol, že pokiaľ exekučný súd

založilsvojerozhodnutienaaplikáciismerniceRady93/13/EHSz5.apríla1993onekalýchpodmienkach
v spotrebiteľských veciach musela byť táto aplikácia založená na správnej interpretácii, ktorá neodporuje
interpretácii uskutočnenej Súdnym dvorom Európskej únie. Oprávnený ďalej poukázal na nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 18.4.2011, sp. zn. II ÚS XXX/XXXX a taktiež na rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie z 21.2.2013 sp. zn. C- XXX/XX X. L. X. Z. proti S. S., P. S.. V zmysle tohto

rozsudku, v každom prípade musí vnútroštátny súd pri vykonávaní práva Únie dodržovať požiadavky na
účinnúsúdnuochranupráv,ktoréoprávnenívyvodzujúzprávaÚnie,takakojegarantovanáčl.47Charty
základných práv Európskej únie. K týmto požiadavkám patrí zásada kontradiktórnosti, o ktorej Súdny
dvor rozhodol, že táto vo všeobecnosti nepriznáva každému účastníkovi konania len právo oboznámiť sa
s listinami a pripomienkami predkladanými súdu protistranou a vyjadrovať sa k nim, ale tiež zahŕňa právo

účastníka konania oboznamovať sa a vyjadrovať sa k právnym dôvodom na ktorých chce súd založiť
svoje rozhodnutie uplatňovanými ním ex offo. Zásada kontradiktórnosti však vo všeobecnosti zaväzuje
vnútroštátny súd, ktorý v rámci preskúmania ex offo konštatoval nekalú povahu zmluvnej podmienky,
informovať účastníkov konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili spôsobom,
ktorý na tento účel stanovujú vnútroštátne procesnoprávne predpisy. Za nutné považoval konštatovať,

že činnosťou súdu nastalo ústavne neakceptovateľné porušenie práv, keď exekučný súd nezohľadnil pri
aplikácii smernice 93/13/ES svoju povinnosť upozorniť účastníkov exekučného konania na neprijateľnú
podmienku a dať im možnosť vyjadriť sa k nej, alebo k prípadnému stanovisku povinného. Rovnako
bola názoru, že exekučný súd sa mal obrátiť na Súdny dvor Európskej únie vo veci výkladu čl. 3 ods.1 smernice 93/13/ES v tom zmysle, či zmluvná podmienka, podľa ktorej je spotrebiteľ zastúpený za
účelom uznania dlhu, je podľa § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou,
pretože pri prihliadnutí na skutočnosť, že spotrebiteľ sa žiadnych práv nevzdáva, pretože plnú moc

tretej osobe môže kedykoľvek odvolať, by nemohol dodržať jednu z podmienok acte clair, že výklad a
správna aplikácia čl. 3 ods. 1 smernice 93/13/EHS musia byť úplne zjavné. To vyžaduje zohľadniť okrem
jazykových verzií textu, používania terminológie a právnych pojmov komunitárneho práva, vzatie na
zreteľ odlišnosti interpretácie komunitárneho práva aj ubezpečenie sa, že výklad vnútroštátneho súdu je
rovnako zjavný ostatným súdom členských štátov. V súvislosti s uvedenou právnou argumentáciou mal

oprávnený za to, že vnútroštátny súd nemôže vylúčiť aplikáciu dotknutej podmienky, ak sa spotrebiteľ
po tom, ako bol upozornený súdom, rozhodne nedovolávať sa nekalého a nezáväzného charakteru
podmienky.Vovzťahukuvedenémupoukázalnato,žeexekučnýsúdsapostavildopozícieorgánu,ktorý
vykonalpreskúmanieexekučnéhotitulumetódou,ktorámuvrámcizverenejprávomociakoexekučnému
súdu neprináleží. Podľa jeho názoru exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce
k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná

nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. K takémuto revíznemu postupu došlo navyše za situácie, kedy
už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti
(§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) a kedy notár pri výkone svojej moci ex offo posúdil súlad úkonu
obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Základnou
vlastnosťou notárskej listiny je jej vierohodnosť. Notár poskytuje účastníkom garanciu, že jej obsah sa

nebudedodatočnemeniť.Všeobecnýsúdnedisponujeprávomocouumožňujúcoumuzasahovaťdotejto
garancie ovplyvňovaním výkonu práva vyplývajúceho z obsahu notárskej listiny. Podotkol, že všeobecný
súd v danej veci nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s
platnými predpismi. Zdôraznil, že povinnému nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa nápravy cestou
zrušenia zápisnice de iure, alebo domáhať sa náhrady škody. Pokiaľ takto nepostupoval, nie je možné

za súčasného stavu zvrátiť účinky notárskej zápisnice v konaní pred exekučným súdom. Vzhľadom na
to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd
musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, v opačnom prípade by
porušil zásadu rovnocennosti. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej
listiny, ktorá je exekučným titulom. Svojím postupom porušil princíp legality, zásadu začatia konania na

návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý proces a dvojinštančnosť súdneho konania.
Exekučný súd zaobchádzal odlišne s povinným na strane jednej a oprávneným na strane druhej, kedy
povinný mal zabezpečený výkon všetkých práv a oprávnený mal v konaní pred exekučným súdom
výrazne nevýhodné postavenie, a to z dôvodu jeho postavenia ako obchodnej spoločnosti podnikajúcej
v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Namietal, že oprávnený nemal možnosť reagovať na

akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o
jeho právnom postavení a nemal možnosť ani ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného
súdu. Povinnému však dal nezákonne dodatočnú príležitosť na to, aby bez existencie akýchkoľvek
obáv z reakcie oprávneného, došlo k zmareniu exekúcie. Uviedol, že je voči povinnému v pozícii
veriteľa, ktorému nebol uhradený jeho legitímny dlh a nútene ho preto voči povinnému vymáha.

Exekučný súd vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci,
čím porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. Tvrdil, že plnomocenstvo nie je vôbec možné
považovať za neprijateľnú podmienku. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň
preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ustanovení § 53
Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je dostatočne

určité a zrozumiteľné, pričom právny poriadok nevylučuje možnosť uznať dlh v čase jeho vzniku,
teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dlh vzniká. Udelením plnomocenstva
povinný nestratil právo uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Ak povinný udelil svojmu zástupcovi
plnomocenstvo na zastupovanie vo veci, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby
predmetné úkony urobil predpísaným zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného

právneho úkonu. Ďalej oprávnený vytýkal súdu prvého stupňa, že vôbec neuviedol, aký záujem zástupcu
bol v rozpore s ktorým záujmom zastúpeného. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je na
neprípustnosť zastúpenia potrebné, aby išlo o skutočný rozpor v záujmoch zástupcu a zastúpeného a
nie len o dohad, možnú kolíziu záujmov, či vnútorné presvedčenie súdu. Za nesprávny považoval aj
názor súdu prvého stupňa, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí byť spísaná s oprávneným aj

povinným. Takýto záver je v priamom rozpore so súdnou praxou, konkrétne s rozhodnutím Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. XCo/X/XXXX, v zmysle ktorého nemožno súhlasiť s názorom, že
účastníkom notárskej zápisnice musí byť aj oprávnený, teda veriteľ. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie
súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.V návrhu na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o
fungovaní EÚ oprávnený poukázal na najnovší vývoj rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej

republiky v konaniach o ústavnej sťažnosti, ktorých predmetom je porušenie základných práv a slobôd s
tým, že citoval § 135 O.s.p., v zmysle ktorého je všeobecný súd viazaný rozhodnutím ústavného súdu a
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa dotýkajú základných ľudských práv a slobôd. Poukázal na
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I ÚS. XXX/XXXX-XX zo dňa 14.03.2012, ktorým
bola sťažnosť odmietnutá a predmetom ktorého bolo posúdenie náležitosti notárskej zápisnice. Ústavný

súd Slovenskej republiky v uznesení uviedol, že žiadne ďalšie podmienky formálnej ani materiálnej
vykonateľnosti notárskej zápisnice z Exekučného poriadku nemožno vyvodiť. Oprávnený ďalej namietal,
že súd prvého stupňa sa nijako nevyporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v Smernici Rady
93/13/EHS a nijako nezdôvodnil, prečo považuje za neprijateľnú podmienku splnomocnenie ako
jednostranný právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu. V závere oprávnený žiadal, aby konanie bolo prerušené a aby boli

predložené Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky v nasledovnom znení:

„1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť (sa) kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do

výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?

2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho
súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu

Rady 93/13 EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej
lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací

súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Oprávnený podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, nakoľko mal za to, že notárska
zápisnica, ktorá je exekučným titulom v tomto konaní, je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie
exekúcie a preskúmavaním jej náležitostí exekučný súd prekročil právomoc zverenú mu zákonom.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 21.7.2003 zmluvu o úvere
č. XXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 165,97 eura (5.000,-Sk),
ktorý sa povinná zaviazala vrátiť spolu s poplatkom za jeho poskytnutie v sume 92,94 eura (2.800,-
Sk), t.j. spolu 258,91 eura (7.800,-Sk). Súčasťou tejto zmluvy bolo aj splnomocnenie, ktorým povinná

splnomocnila Mgr. O. W. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jej mene uznal
záväzok z tohto úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Na základe
tohto splnomocnenia T.. X. Z. v zmysle substitučnej plnej moci udelenej mu T.. O. W. dňa 29.11.2003
uznal za povinnú záväzok z tohto úveru pred notárom Y.. C. T., o čom bola spísaná notárska zápisnica
sp. zn. N XXXX/XXXX, NZ XXXXXX/XXXX zo dňa 29.11.2003 a súhlasil, aby sa táto notárska zápisnica

stala vykonateľným exekučným titulom.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych
zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,
právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou

súhlasila.

Citované zákonné ustanovenie určuje náležitosti notárskej zápisnice (okrem tých, ktoré musí mať podľa
Notárskeho poriadku), aby bola exekučným titulom. Predovšetkým musí notárska zápisnica obsahovať
právny záväzok. Ďalej má obsahovať označenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet

(plnenie, ktoré má povinný poskytnúť, teda suma, ktorú je dlžný oprávnenému), čas plnenia, a aby bola
exekučným titulom, musí obsahovať aj vyhlásenie povinnej osoby, že súhlasí s jej vykonateľnosťou. Pre
platnosť notárskej zápisnice, v ktorej dlžník uznal svoj dlh voči veriteľovi a súhlasil s jej vykonateľnosťou,
nie je preto potrebná dohoda s veriteľom a neúčasť veriteľa pri spisovaní takejto notárskej zápisnicenespôsobuje jej neplatnosť, ako to uviedol súd prvého stupňa. Nevyhnutná je však účasť dlžníka pri
spisovaní notárskej zápisnice o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou, a to buď osobne alebo
prostredníctvom riadne splnomocneného zástupcu. V uvedenom prípade povinnú ako dlžníka pri

spisovaní predmetnej notárskej zápisnice zastupoval Mgr. X. Z. na základe substitučnej plnej moci, ktorú
mu dňa 2.1.2003 udelil T.. O. W. a T.. O. W. povinná v zmluve o úvere.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že zmluvné zastúpenie vzniká na základe zmluvy - dohody o
plnomocenstve - podľa § 23 Občianskeho zákonníka medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Ide

o dvojstranný právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie, v akom rozsahu je osoba
uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Takýto vzťah nevyhnutne predpokladá aj zhodu
záujmov medzi jeho účastníkmi. Je teda vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá
medzi osobami, medzi ktorými je konflikt záujmov (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Takáto zmluva
je potom v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná a nemôžu z nej vznikať žiadne

práva a povinnosti.

V prejednávanej veci podmienkou uzavretia úverovej zmluvy a poskytnutia úveru povinnej bolo zároveň
na predtlači zmluvy o úvere splnomocniť Mgr. O. W. na zastupovanie povinnej pri vyhlásení o
uznaní právneho záväzku. Advokát, ktorý mal povinnú pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice

ako exekučného titulu zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere veriteľom - oprávneným a
povinná nemala možnosť ovplyvniť výber právneho zástupcu a dopredu súhlasila so spísaním notárskej
zápisniceakoexekučnéhotitulu.Zatakejtosituáciejetuzjavnýrozporzáujmovmedzisplnomocnencom,
ktorý bol určený oprávneným, pretože výber splnomocnenca oprávneným nedáva dostatočnú záruku,
že tento bude zastupovať oprávnené záujmy povinného. Oprávnený si zjavne určil tohto zástupcu

za tým účelom, aby presadzoval a obhajoval jeho záujmy a tieto sú v protiklade a v konflikte so
záujmami povinnej. Existujúci rozpor záujmov medzi zástupcom a zastúpeným (povinným) vylučuje
možnosťvznikuplatnejdohodyoplnomocenstve.PovinnátedaplatnenesplnomocnilaMgr.O.W.svojím
zastupovaním a na základe Mgr. O. W. udelenej substitučnej plnej moci Mgr. X. Z. nebol oprávnený na
spísanie notárskej zápisnice a uznanie záväzku povinnej z úveru.

V zmluve o úvere teda chýba nepochybný relevantný prejav vôle povinnej splnomocniť advokáta T.. O.
W. na vykonanie vyhlásenia v jej mene. Predmetná notárska zápisnica teda neobsahuje prejav vôle
povinnej o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou, a preto nemôže byť exekučným titulom voči tejto
osobe. Už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni vykonaniu exekúcie

na jeho základe.

Odvolací súd preto súhlasí so závermi súdu prvého stupňa, podľa ktorých notárskej zápisnici, ktorá bola
vyhotovená za vyššie uvedených podmienok, chýba jej materiálna vykonateľnosť, a teda nie je možné,
aby bola spôsobilým exekučným titulom. Preto nie je možné na jej základe vykonávať exekúciu proti

povinnej.

K namietanému odňatiu možnosti konať pred súdom odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní
spôsobilosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu súd prvého stupňa vychádzal predovšetkým
z tvrdení oprávneného, z predložených listín a z exekučného titulu. V tomto štádiu nevykonával

dokazovanie.

Oprávnený v podanom odvolaní podotkol, že súd prvého stupňa opätovne preskúmaval spôsobilosť
exekučného titulu. Preskúmanie notárskej zápisnice notárom nie je pre súd záväzné a taktiež nie je
záväzné jej posúdenie súdom pri udelení poverenia na vykonanie exekúcie. Totiž udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím a rozhodnutím nie je ani notárska zápisnica, pretože táto
má charakter verejnej listiny (§ 3 ods. 4 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti),
ktorej správnosť sa predpokladá, pokiaľ nie je preukázaný opak. A preto jej opätovné posúdenie
ako exekučného titulu nie je porušením právnych predpisov. Exekučný súd je oprávnený a povinnýskúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen
v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie
dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže

urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (viď § 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Uvedené
vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.1.2007, spis. zn. XCdo XXX/
XXXX, v ktorom sa o. i. uvádza, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe exekučného
titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez

návrhu zastavená.“ Nedostatok spôsobilosti notárskej zápisnice byť exekučným titulom je tak závažným
nedostatkom podmienky exekučného konania, ktorý nemožno odstrániť a pre ktorý musí byť konanie
zastavené.

Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvého stupňa pri
preskúmavaní notárskej zápisnice za súladný so zákonom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací

súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa vo výrokoch, ktorými bola exekúcia
vyhlásená za neprípustnú a zastavená, potvrdil ako vecne správne.

Oprávnený podal odvolanie proti celému uzneseniu, teda aj proti výroku, ktorým súd prvého stupňa
nevyhovel návrhu na zmenu súdneho exekútora a výroku, ktorým uložil povinnej povinnosť zaplatiť

súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 247,14 eura.

Odvolací súd skôr, než pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutých výrokov uznesenia, zaoberal sa
otázkou prípustnosti ich podania.

Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhaniesúdnychpohľadávokpodľaosobitnéhozákona.Osobitnýmzákonomvzmyslecit.zákonného
ustanovenia je Exekučný poriadok.

Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku platného do 31.8.2005 (v zmysle § 238 ods. 1 Exekučného
poriadku), ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti
oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu
písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované.
Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

V zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že možnosť podania odvolania proti uzneseniam v exekučnom
konaní upravuje Občiansky súdny poriadok v § 202 ods. 2 a Exekučný poriadok. Z týchto ustanovení
vyplýva, že proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní odvolanie zásadne prípustné nie je.
Výnimky sú upravené v Exekučnom poriadku. Z § 44 ods. 6 ani iného ustanovenia Exekučného poriadku

však nevyplýva, že by proti rozhodnutiu, ktorým súd rozhodol o žiadosti oprávneného na zmenu súdneho
exekútora, bolo prípustné odvolanie. Teda proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 1.11.2013, proti výroku o náhrade trov konania v
rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že od 1.11.2013 sa stala účinnou novela Exekučného poriadku

vydaná pod č. 299/2013 Z.z., podľa ktorej sa z ustanovenia § 58 ods. 6 vypustila možnosť podať
odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku. O takéto
rozhodnutie sa jedná aj v tomto prípade. Keďže odvolanie proti tomuto rozhodnutiu bolo podané po 1.
novembri 2013, súd v zmysle § 243b ods. 3 Exekučného poriadku (prechodné ustanovenie) postupoval
podľa ustanovení platných a účinných v čase rozhodovania.

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súduprvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním

odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Ustanovenie § 374 ods. 4 O.s.p. upravuje v prípade odvolanie proti rozhodnutiu vydanému v občianskom
súdnom konaní súdnym úradníkom alebo justičným čakateľom autoremedúrou, ktorou sudca, ktorý by
inak bol zákonným sudcom vo veci, môže odvolaniu celkom vyhovieť. Táto úprava je v súlade s čl.

142 Ústavy SR, lebo rešpektuje povinnosť sudcu rozhodnúť o odvolaní, ktoré vydal zamestnanec súdu
poverenýsudcom.Vprípadepodaniaodvolaniavodvolacejlehoteoprávnenouosobouprotirozhodnutiu
súdnehoúradníka,protiktorémuzákonodvolanienepripúšťa,sarozhodnutiepodanímodvolaniazrušuje
zo zákona a následne je povinný rozhodnúť sudca súdu prvého stupňa.

V prejednávanej veci o návrhu na zmenu súdneho exekútora a o náhrade trov konania rozhodol vyšší

súdny úradník, pričom proti takémuto uzneseniu v zmysle § 44 a § 58 ods. 6 Exekučného poriadku
odvolanie prípustné nie je. Preto podaním odvolania zo strany oprávneného došlo zo zákona k zrušeniu
uznesenia súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu a o návrhu na zmenu súdneho exekútora a
o náhrade trov konania opätovne rozhodne zákonný sudca. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v
uvedenom rozsahu vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Oprávnený spolu s odvolaním proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal aj návrh na prerušenie konania
v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. za účelom predloženia prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru
Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

K tomuto odvolací súd uvádza, že je bez právneho významu, či povinná v právnom vzťahu s oprávneným
vystupovala ako spotrebiteľ, a teda či ustanovenie, ktorým splnomocnila Mgr. O. W. na jej zastupovanie
pri spisovaní notárskej zápisnice napĺňalo charakter neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve,
resp. či v danom prípade bola správne aplikovaná Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, nakoľko notárska zápisnica v predmetnom konaní nie je spôsobilým

exekučnýmtitulom,atopreneplatnézastúpeniepovinnejprijejspisovanípodľa§22ods.2Občianskeho
zákonníka,tedaprerozporzáujmovzástupcuazastúpeného.Totižsplnomocnenie,ktorépovinnáudelila
pri podpise zmluvy advokátovi konajúcemu za oprávneného za účelom uznania dlhu povinnej voči
oprávnenému, je neplatným právnym úkonom, a preto je aj uznanie dlhu na základe takto udeleného
splnomocnenia absolútne neplatným právnym úkonom (viď uznesenie ÚS SR II. ÚS XXX/XXXX-XX zo

dňa 30.09.2010).

Odvolací súd preto nepovažoval návrh na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej
únie za opodstatnený a z tohto dôvodu návrh na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p.
a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní
úspech a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli
priznané.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.