Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/384/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714215778
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714215778.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy
Odalošovej a členov senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci
žalobcu: BL Telecom debt, s. r. o., IČO: 45535108, so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, zast.
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., IČO: 36 862 711, so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti
žalovanej: S. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXXX/X, XXX XX S., za účasti: HLAS SPOTREBITEĽA,

o. z., IČO 423 056 75, so sídlom J. Bánika 2009/2, 960 01 Zvolen, (vedľajšieho účastníka na strane
žalovanej do 30. 06. 2016), o zaplatenie 248,95 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Zvolen č. k. 17C/23/2015-110 zo dňa 29. 04. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/23/2015-110 zo dňa 29. 04. 2016 v napadnutej časti
potvrdzuje.

II. HLASU SPOTREBITEĽA, o. z., IČO 423 056 75, so sídlom J. Bánika 2009/2, 960 01 Zvolen nárok
na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak,
že odporkyni (žalovanej) náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľovi (žalobcovi) uložil povinnosť
nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu (žalovaného) trovy konania v sume 79,12 € do troch

dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že konanie zastavil v súlade s § 96 zák. č.
99/1963 Zb. (ďalej len OSP).

3. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP, podľa ktorého

ak niektorý z účastníkov konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené je povinný nahradiť jeho
trovy. Nakoľko žalobca vzal návrh späť bez toho, že by ho k tomu viedlo správanie sa žalovaného,
žalobcazavinil,žekonaniemuselobyťzastavené.Pretovznikloprávonanáhradutrovkonaniažalovanej
a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej. Žalovaná sa na výzvu súdu k náhrade trov konania
nevyjadrila, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko zo súdneho spisu nezistil, že by jej
trovy konania vznikli. Vedľajší účastník na strane žalovanej uviedol, že si náhradu trov konania uplatňuje

a to z toho dôvodu, že aktívne bránil žalovanú počas konania, náhradu uplatnil v sume 79,12 € trov
právneho zastúpenia, podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. za tri úkony právnej služby podľa § 10 cit. vyhl. -
prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k žalobe a vyjadrenie k odvolaniu, t. j. 2 x v tarifnej sume a
1 x v polovici - odvolanie, ktoré nesmeruje voči rozhodnutiu vo veci samej, a režijný paušál 3 x 8,39 €
podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. Súd preskúmal uvedené úkony právnej služby a zistil, že tieto boli skutočne
vykonané, vedľajší účastník aktívne, účelne a hospodárne bránil žalovanú v konaní, pričom uvedené

úkony boli skutočne vykonané a boli uplatnené v súlade s uvedenou vyhláškou a v čase, keď vedľajší
účastník na strane žalovanej bol právne zastúpený JUDr. Petrom Dolným.4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti výrokov, ktorou súd prvej inštancie rozhodol, že
navrhovateľ (žalovaný) je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu (žalovaného)

trovy konania v sume 79,12 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia, podal v súlade s § 204 ods.
1 zák. č. 99/1963 Zb. účinného do 30.06.2015 (ďalej len OSP) odvolanie žalobca. Navrhol rozhodnutie
súdu prvej inštancie zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného súd trovy neprizná a
zaviaže ho na zaplatenie trov odvolacieho konania žalobcovi.

5. Žalobca podal odvolanie v súlade s § 205 ods. 2 písm. e) OSP z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci. Súd rozhodol, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania, a teda ani vedľajšiemu
účastníkovi nevzniklo právo na náhradu trov konania. Poukázal na paušálny vstup vedľajšieho účastníka
do bližšie nepoznaných konaní a udelenie všeobecnej plnej moci na zastupovanie v neznámom počte
vecí, čo nemôže byť prejavom naplnenia jeho cieľa a úloh ako občianskeho združenia pôsobiaceho na
ochranu spotrebiteľa. Poukázal na to, že od 12. 06. 2014 je účinné ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o

ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada
aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, vrátane jeho premlčania, nie je teda nutná právna pomoc
zo strany advokáta. Jeho úkony sú neúčelné, pokiaľ sa dá zastúpiť právnym zástupcom. Poukázal
na to, že podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní je súhlas hlavného účastníka, na
strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. Trovy konania vynaložené vedľajším účastníkom

neboli účelne vynaložené. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci 6Mcdo 9/2013,
treba prihliadať na to, či nejde skôr o zneužitie práva na úkor protistrany (napr. opakované zastúpenie
v tzv. hromadných skutkovo a právne takmer totožných veciach). Vedľajší účastník by mohol svoju
úlohu efektívne splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastúpenie. Poukázal na
uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 25. 04. 2012, sp. zn. 17Co/91/2012, Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 25. 06. 2013 sp. zn. 9Co/375/2013.

6. Odvolateľ poukázal na to, že vedľajší účastník je v tomto prípade združenie založené za účelom
ochrany spotrebiteľa. Výkonom ochrany spotrebiteľských práv združenie napĺňa svoje vlastné poslanie,
za účelom ktorého bolo založené. Zámerom zákonodarcu bolo, aby takéto združenie mohlo, vzhľadom

na ich odbornú pripravenosť bez potreby právneho zastúpenia, zastupovať spotrebiteľov a chrániť
ich práva a záujmy v konaní. Združenie by malo disponovať takým personálnym substrátom, ktorý
je schopný poskytnúť právne služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva.
Žalobca nespochybňuje ústavné právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, avšak spochybňuje
účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie ako subjektu odborne spôsobilého, znalého danej

problematiky, a z toho dôvodu aj zákonom privilegovaného subjektu. V danom prípade neposkytlo
pomoc žalovanému pri ochrane jeho práv združenie, ale advokát, za služby ktorého žiada vedľajší
účastník priznať trovy právneho zastúpenia. Nič nebráni vedľajšiemu účastníkovi, aby vstúpil do
konania bez právneho zástupcu a jednoducho by poukázal na súvisiace rozhodnutia. Nie je potrebné
právne zastupovanie a trovy, ktoré vznikli sú len účelové. Ide len o hromadný vstup združenia na

ochranu spotrebiteľa, ktorý do konaní vstupuje automaticky zastúpený právnym zástupcom. Poukázal
na paušálny vstup združenia a formulárový a opakujúci sa charakter úkonov. Vedľajší účastník poukázal
len na ustanovenia a rozhodnutia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať
z úradnej povinnosti, nezávisle od účasti spotrebiteľského združenia ako vedľajšieho účastníka. Vedľajší
účastník teda nepriniesol do konania žiadny prínos. Poukázal na to, že podstatnou podmienkou vstupu

vedľajšieho účastníka je súhlas hlavného účastníka, len ak hlavný účastník s takýmto vstupom súhlasí,
môže sa naplniť účel procesnej pomoci vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi. Odvolateľ uviedol,
že Ministerstvo hospodárstva SR podporuje činnosť spotrebiteľských združení aj prostredníctvom
dotácií napr. Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS bola dňa 29. 02. 2012 udelená dotácia
Ministerstvom hospodárstva SR vo výške 4 000 €, teda ministerstvo dotáciami jednak hradí výdavky

spotrebiteľských združení a zároveň podporuje odbornosť spotrebiteľských združení v oblasti ochrany
práv spotrebiteľa.

7. Žalovaný a Hlas spotrebiteľa, o. z., sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

8. Podľa prechodného ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ktorý nadobudol
účinnosť 01. 07. 2016 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta práv CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súdkonštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych
noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktorý zostal zachovaný
aj po 30. júni 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej od 1. júla

2016 účinnej právnej úpravy o odvolaní sa odvolacom konaní nemôže uplatniť v plnom rozsahu hneď
od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Úplná aplikabilita týchto ustanovení novej
právnej úpravy sa uplatní až pri odvolaniach podaných od uvedeného dňa. Opačný záver by bol
porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný
a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný [viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí

Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp.zn. PL. ÚS 36/1995]. Vzhľadom na
uvedené odvolací súd prejednal a rozhodoval aj o nárokoch vo vzťahu k Hlas spotrebiteľa, o. z., (vedľajší
účastník na strane žalovanej do 30. 06. 2016) aj keď nová úprava v CSP daný typ vedľajšieho účastníka
už neupravuje. Odvolací súd rozhodoval v súlade s Čl. 3, 4 CSP, keď v súlade s princípom spravodlivosti
rozhodnutie musí sledovať rozumné usporiadanie procesných vzťahov.

9.Vsúlades§61CSPstranamivkonanísúžalobcaažalovaný,pretoodvolacísúdnamiestopôvodného
označenia účastníkov navrhovateľ a odporca ich označuje žalobca a žalovaný.

10. Krajský súd ako súd odvolací ( § 34 CSP ), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, § 380 CSP, bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti

potvrdil v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.

11. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

12. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

13. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia. V súdenej veci nezistil
žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom súd
venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav
a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil, správne

rozobral v odôvodnení rozhodnutia. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a
v podrobnostiach na ne odkazuje.

15. Odvolania odvolateľa nepoukazujú na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu
rozhodnutia.

16. Je nepochybné, že predmetom konania v prejednávanej veci bol nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy. Súd prvej inštancie konanie o návrhu žalobcu zastavil, z dôvodu späťvzatia žaloby. HLAS
SPOTREBITEĽA, o.z. vystupovalo v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného do 30. 06.
2016, ide o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov, ktorá vstup do

konania oznámila 10. 04. 2013.

17. Združenie vstúpilo do konania z vlastného podnetu, pre účinný vstup sa nevyžadoval súhlas
účastníka, popri ktorom sa vedľajší účastník na konaní zúčastňoval. Oznámenie o vstupe vedľajšieho
účastníka do konania bol úkon procesný, ktorého účinky nastali doručením takéhoto oznámenia súdu.

18. Pokiaľ odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania
nepriznal a preto, keďže vedľajší účastník má rovnaké práva ako hlavný účastník, na ktorého strane
vystupuje, potom ani vedľajšiemu účastníkovi nemohol vniknúť nárok na náhradu trov konania, odvolací
súd udáva, že táto námietka nie je nedôvodná z dôvodu, že súd prvej inštancie o náhrade trov konania

rozhodol v súlade s § 146 ods. 2 veta prvá OSP a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná nepriznal
náhradu trov konania len z toho dôvodu, že jej žiadne trovy konania nevznikli. V prípade, že by jej boli
vznikli trovy konania, bol by súd prvej inštancie rozhodoval v súlade s § 146 ods. 2 veta prvá OSP a
priznal by žalovanej účelne vynaložené náklady.19. Správne potom súd prvej inštancie posudzoval nárok vedľajšieho účastníka v súlade s § 146 ods. 2
OSP a uviedol, že keďže žalobca zavinil, že konanie sa muselo zastaviť vznikla mu povinnosť nahradiť

jeho trovy. V konaní má právo na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi žalovaný a v rovnakom
rozsahu má toto právo aj vedľajší účastník na jeho strane. Súd prvej inštancie ďalej posúdil účelnosť
jednotlivých úkonov vedľajšieho účastníka, pričom jednotlivé úkony posúdil ako účelne vynaložené.
Odvolateľ v odvolaní nenamietal neúčelnosť jednotlivých úkonov, ktoré ako účelne vynaložené posúdil
súd prvej inštancie, preto toto sa nestalo predmetom preskúmavania, keďže odvolací súd je dôvodmi

odvolania viazaný. Odvolateľ len všeobecne namietal neúčelnosť vynaložených trov.

20. Pojem účelnosť treba chápať ako určitú poistka pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním,
resp. pred nákladmi nadbytočnými či nadmernými. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou
alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc
v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy SR a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené

považujú. Trovy vynaložené účastníkom konania (vedľajším účastníkom konania) v spore musia byť v
príčinnej súvislosti s predmetom konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie
uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku.

21. Žalobca považoval za neúčelne vynaložené trovy vedľajším účastníkom trovy za právne zastúpenie

v konaní, na základe tvrdenia, že vedľajší účastník vstúpil do bližšie nepoznaných konaní, mohol
efektívne zastupovať práva spotrebiteľa aj bez zastúpenia advokátom, trovy vynaložené na advokáta
neboli nevyhnutné, ide o veci právne a skutkovo rovnaké, ide o typizované úkony zo strany vedľajšieho
účastníka, formulárové a opakujúce sa podania, poukázal na hromadný, paušálny vstup združenia do
konaní, tiež, že vedľajší účastník je schopný zastúpiť sa aj sám nakoľko združenie bolo zriadené

za účelom ochrany spotrebiteľa, a teda sám zákonodarca predpokladal, že takýto subjekt bude
kvalifikovaný a odborne pripravený na obhajovanie práv spotrebiteľa, odvolateľ poukázal tiež na to,
že vedľajší účastník žiadnym spôsobom nie je schopný ovplyvniť výsledok konania, alebo zabezpečiť
iný výsledok, ku ktorému by nedospel sám súd. Odvolateľ však dôvody uviedol len všeobecne, pričom
poukázal na rozhodnutia súdov v iných veciach, avšak neuviedol konkrétne, či tá ktorá námietka, ktorú

uviedol v odvolaní sa skutočne vzťahuje na predmetné konanie.

22. Odvolací súd udáva, že trovy potrebné na účelné uplatnenie alebo ochranu práva sa nemôžu
posudzovať ako celok a aj keď účastníkovi vznikol nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že bol v
konaní úspešný, každý úkon, alebo každé iné vynaloženie trov treba posudzovať individuálne v každom

konaní a samostatne tiež každý úkon, čo správne urobil a vyhodnotil aj súd prvej inštancie v odôvodnení
rozhodnutia. Konkrétne závery súdu prvej inštancie odvolateľ nenamietal. Odvolací súd na zdôraznenie
správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie udáva, že ust. § 93 ods. 4 OSP výslovne upravovalo, že
vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z čoho možno vyvodiť, že
vedľajší účastník mal (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred

súdmi, čo je základné ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR), ktoré sa v rámci civilného súdneho
konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym
zástupcom - advokátom a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam patrí i náhrada trov
právneho zastúpenia.

23. Z obsahu spisu je zrejmé, že vedľajší účastník oznámil vstup do konania dňa 16. 04. 2013. Po tom,
čo mu bol doručený návrh, podal dňa 31.08.2015 ku konkrétnemu návrhu vedľajší účastník v zastúpení
právnym zástupcom vyjadrenie vo veci samej, ktorým reagoval konkrétne na nárok uplatnený žalobcom,
nešlo o všeobecné podanie. Následne po doručení vyjadrenia vedľajšieho účastníka k návrhu žalobcovi,
zobral žalobca návrh späť bez uvedenia dôvodu. Úkony vedľajšieho účastníka boli v príčinnej súvislosti

s predmetom konania. Ich vynaložením sa sledovala procesná ochrana proti tvrdenému nároku. Možno
teda uzavrieť, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal v rámci konania úkony nevyhnutné
pre úspech vedľajšieho účastníka i žalovaného vo veci, t. j. poskytol právne služby, ktorých vykonanie
malo vplyv na rozhodnutie súdu v preskúmavanej veci, nešlo o úkony nadbytočné, opakované. Preto
sa nemožno stotožniť s úvahami žalobcu o neúčelnosti trov právneho zastúpenia, a to ani na základe

úvahy, že vedľajší účastník by používal rovnakú argumentáciu pri zdôvodňovaní neoprávnenosti nároku
uplatneného žalobcom, keďže sám žalobca uvádza v návrhoch rovnaké tvrdenia a právnu argumentáciu
a ani na základe argumentácie, že súdy ex offo poskytujú spotrebiteľom ochranu, keďže uvedené samoo sebe nebráni právu na právne zastúpenie v konaní a nespôsobuje neúčelnosť trov konania. V danom
prípade nešlo o hromadný vstup vedľajšieho účastníka do konaní.

24. Pokiaľ žalobca v rámci svojho odvolania dôvodil, že vedľajší účastník ako spotrebiteľské združenie
musí byť zo svojej podstaty schopné samostatne poskytovať právnu pomoc v súdnych konaniach, je
potrebné zdôrazniť nasledovné: Podľa článku 29 Ústavy SR sa právo združovať sa zaručuje každému a
výkon tohto práva je možné obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej
spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným

činom alebo na ochranu práv a slobôd iných. Preto sa v občianskych združeniach (s výnimkou platiacou
preodborovéorganizáciepodľa§2ods.4zákonač.83/1990Zb.ozdružovaníobčanov)môžuzdružovať
akékoľvek subjekty práva, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sú odborne spôsobilé vykonávať všetky
činnosti, ktoré to ktoré občianske združenie vykonáva. Preto napríklad občianske združenie, ktorého
účelom je ochrana práv spotrebiteľa, môže byť tvorené napríklad výlučne len laikmi z oblasti práva
a svoju činnosť v rámci súdnych konaní nutne realizovať (ak chce ochranu spotrebiteľa v súdnom

konaní efektívne zabezpečiť) prostredníctvom tretích splnomocnených osôb, napríklad prostredníctvom
advokáta. A rovnako môže byť takéto združenie tvorené odborníkmi z oblastí ochrany spotrebiteľa
pôsobiacimi napríklad v oblasti potravinárstva, skúšobníctva kvality výrobkov a pod., ktorá skutočnosť
by rovnako neznamenala, že uvedené osoby dokážu spotrebiteľovi poskytnúť kvalifikovanú pomoc aj v
súdnom konaní bez pomoci právne kvalifikovanej osoby. Zo samotnej skutočnosti, že vedľajší účastník

je podľa znenia svojich stanov založený za účelom ochrany spotrebiteľa, teda nemožno (tak ako to urobil
žalobca) ešte vyvodiť, že vedľajší účastník je sám o sebe spôsobilý kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi v
rámci súdneho konania poskytnúť. Uvedené platí tým skôr, že v konaní nebolo preukázané, že by členmi
vedľajšieho účastníka boli osoby, ktoré majú právnické vzdelanie.

25. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že Ministerstvo hospodárstva „napr. poskytlo inému vedľajšiemu
účastníkovi v roku 2012 dotáciu 4 000 € na realizáciu projektu - zastupovanie spotrebiteľov v konaní
pred súdmi - a prijatím dotácie zo štátneho rozpočtu a priznanou náhradou trov konania by bola dvakrát
hradená účasť vedľajšieho účastníka v konaní“, odvolací súd udáva, že ide o domienku žalobcu, že
mohla byť poskytnutá dotácia aj združeniu, ktoré bolo účastníkom v tomto konaní, a teda o nerelevantné

tvrdenie, ktoré nemá vplyv na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd pre úplnosť udáva,
že ak Ministerstvo hospodárstva SR poskytuje dotácie spotrebiteľským združeniam zriadeným
na ochranu spotrebiteľa, aj v prípade, že by bola poskytnutá dotácia združeniu, ktoré vystupovalo na
strane žalovanej, toto nemá vplyv na účelnosť vynaloženia nákladov vedľajšieho účastníka na právne
zastúpenie. Ak štát podporuje združenie na ochranu spotrebiteľa za účelom ochrany spotrebiteľov,

neposkytuje tieto prostriedky na to, aby z nich boli zvýhodňované subjekty, ktoré v konečnom dôsledku
žalujú neoprávnené nároky, aby boli zvýhodnené tým, že nebudú uhrádzať náhradu trov, ktoré vznikli
úspešnému účastníkovi konania, a teda prijatím dotácie zo štátneho rozpočtu a priznanou náhradou trov
konania, nie je dvakrát hradená účasť vedľajšieho účastníka v konaní, pretože tieto prostriedky neslúžia
na to, aby pokryli trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na právne zastúpenie.

26. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd správne postupoval, keď na základe vyššie uvedeného
priznal HLASU SPOTREBITEĽA, o. z., IČO 423 056 75, so sídlom J. Bánika 2009/2, 960 01 Zvolen
(vedľajšiemu účastníkovi do 30.06.2016 na strane žalovaného) náhradu trov konania (náhradu trov
právneho zastúpenia), pretože uvádzané okolnosti žalobcom nie sú a nemôžu byť relevantným

dôvodom na to, aby mu nebola priznaná náhrada trov konania. Okresný súd považoval trovy právneho
zastúpenia za účelne vynaložené, s čím sa stotožnil aj odvolací súd. Pokiaľ žalobca poukazoval na iné
rozhodnutia súdov, odvolací súd poukazuje na to, že posudzoval konkrétne skutočnosti v tejto veci a na
základe ich posúdenia rozhodol.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
rozhodnutie okresného súdu aj v napadnutej časti o trovách konania vedľajšieho účastníka potvrdil ako
vecne správne, keď výška priznanej náhrady trov konania sa vzhľadom k dôvodom odvolania nestala
predmetom preskumávania odvolacím súdom.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu neúspešný, a preto HLASU SPOTREBITEĽA, o. z., by
vzniklo proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže však úspešnému účastníkoviv odvolacom konaní nevznikli trovy odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol tak, že mu nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

29. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).