Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. október 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoPr/8/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3611206414
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3611206414.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov

senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci žalobcu: Ing. S. J., bytom C.
B. XXX, zastúpeného JUDr. Jozefom Brázdilom, advokátom so sídlom vo Zvolene, Trhová 1 proti
žalovanému: N. družstvo podielnikov C. B., so sídlom C. B., IČO: 00 205 869, zastúpenému JUDr.
Ctiborom Stachom, advokátom so sídlom v Prievidzi, Košovská 1, o vyslovenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru, určenie, že pracovný pomer trvá a náhradu mzdy, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 20. marca 2015, č. k. 5CPr/2/2011-225, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti žaloby o určenie, že pracovný pomer
žalobcu u žalovaného ďalej trvá zastavil, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť
zaplatiť žalovanému trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 580,63 eur
do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalovaného. Svoje rozhodnutie
súd prvej inštancie odôvodnil v zastavujúcej časti ust. § 96 ods. 1 O.s.p. a tou skutočnosťou, že
žalobca vzal žalobu v časti o určenie, že pracovný pomer trvá späť na pojednávaní dňa 02.06.2014.

Pokiaľ ide o zamietajúcu časť, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného
pomeru dané právnemu predchodcovi žalobcu žalovaným listom zo dňa 21.10.2011 s účinkami
doručenia dňa 24.10.2011 podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, je neplatné, v tejto časti
súd prvej inštancie poukázal na ust. § 68 ods. 1 písm. b/ ods. 2, § 70, § 77, § 78 ods. 1, § 81
písm. a/, e/, f/, § 82 písm. f/ Zákonníka práce, § 17 Obchodného zákonníka a výsledky vykonaného
dokazovania, keď mal preukázané, že po formálnej stránke boli splnené podmienky uvedené v §
70 Zákonníka práce. Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru bolo urobené písomne,

bolo právnemu predchodcovi žalobcu riadne doručené dňa 24.10.2011, pričom je zrejmé, že rozhodol
štatutárny orgán družstva - predstavenstvo. V oznámení o skončení pracovného pomeru bol označený
a aj skutkovo vymedzený dôvod tak, aby nebol zameniteľný. To, že tento dôvod je vymedzený
a označený nezameniteľne vyplýva z toho, že je označený dátumom uskutočnenia skutku a jeho
popisom dostatočne konkrétne na to, aby mal možnosť zamestnanec sa k dôvodom vyjadriť. Súd
uviedol, že zamestnávateľ nie je povinný uvádzať všetky jemu známe zistenia, o ktorých v čase
oznámenia má vedomosť, ale popísať skutok tak, aby bolo zrejmé, o aký dôvod z dôvodov podľa

§ 68 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ okamžité skončenie pracovného pomeru opiera a
dostatočne konkrétne, aby bol identifikovateľný. Zamestnávateľ dôvod podľa § 68 ods. 1 písm. b/
Zákonníkapráceskutkovovymedziltak,žedňa29.09.2011vdopoludňajšíchhodináchboldanýprávnym
predchodcom žalobcu podriadenému zamestnancovi príkaz na odoslanie interných informácií tretejosobe, pričom tieto informácie mali byť predmetom obchodného tajomstva, čím došlo k hrubému
porušeniu povinnosti zamestnanca ako aj vedúceho zamestnanca. Pokiaľ zamestnávateľ uviedol, kedy
a akým spôsobom došlo k porušeniu akých konkrétnych povinností zamestnanca - dôvod okamžitého

skončenia pracovného pomeru dostatočne špecifikoval, pretože umožnil aj možnosť zamestnancovi na
daný skutok reagovať. Že právnemu predchodcovi žalobcu boli známe dôvody okamžitého skončenia
pracovného pomeru vyplýva už zo zápisnice z 19. zasadnutia predstavenstva z 21.10.2011, kde bol
pri rokovaní o bode 3. tento prítomný a z písomného oznámenia o okamžitom skončení pracovného
pomeru. Rovnako bolo preukázané, že zamestnávateľ doručil oznámenie o skončení pracovného

pomeru zamestnancovi včas v dvojmesačnej lehote, odkedy sa dozvedel o dôvode pre okamžité
skončenie pracovného pomeru (oznámenie bolo doručené 24.10.2011, pričom o dôvode skončenia
pracovného pomeru sa mohol dozvedieť najskôr 29.09.2011). Zamestnanec si svoj nárok uplatnil
na súde včas 07.12.2011 v dvojmesačnej lehote uvedenej v § 77 Zákonníka práce a plynúcej od
25.10.2011. Ďalej súd konštatoval, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania ( jednak
zo svedeckých výpovedí, ako aj z listinných dôkazov) mal preukázané, že dňa 29.09.2011 právny

predchodca žalobcu skutočne dal pokyn podriadeným zamestnancom, a to S. J., aby zhromaždila a
vyhotovila tabuľky ku dňu 31.08.2011, išlo o zhromaždenie údajov, a to súvahu, výkaz ziskov a strát,
výsledovky jednotlivých úsekov žalovaného ako živočíšna výroba, pekáreň, rastlinná a zamestnankyni
S. H., aby tieto odoslala na e-mailovú adresu Ing. K. I., čo táto aj uskutočnila, ako vyplýva z výpovede
svedkyne H. a E. W.. Obsah dokumentov, ktoré boli odoslané, nie sú bežne zverejňované, pričom ani

ich obsah ani forma akou boli poskytnuté nenaznačujú, že išlo o bežnú komunikáciu medzi riaditeľom
a bankovými inštitúciami, čo vyplýva aj z výpovede Ing. T. C., ekonóma družstva v čase skutku. Z
výpovedí svedkýň H., J., Evy W., zástupcu žalovaného a v čase skutku podpredsedu predstavenstva
S. S.°rka vyplynulo, že takéto počínanie právneho predchodcu žalobcu malo zostať utajené práve
pred predstavenstvom družstva, čo zasa poukazuje na možné dôvody počínania právneho predchodcu

žalobcu, ktoré žalovaný označil za snahu právneho predchodcu žalobcu o ovládnutie družstva, pričom
pravdivosti týchto tvrdení nasvedčujú výpovede svedkov Ing. C. I., Ing. S. C., ktorí ako majitelia
významného členského podielu boli oslovení právnym predchodcom žalobcu, ktorý prejavil záujem o
jeho odkúpenie, pričom aj uvádzal, že nemá k dispozícii kapitál na odkúpenie podielov. Neštandardná
je aj snaha o zahladenie stôp o odosielaní predmetných informácií, či upozornenia alebo výstrahy

smerujúce k podriadeným, smerujúce k zabezpečeniu mlčanlivosti podriadených (svedkyňa H., J.).
Svedok S. A. ako člen predstavenstva zase vypovedal o pomeroch v družstve a o znemožňovaní
členov predstavenstva, najmä vtedajšieho podpredsedu predstavenstva byť informovaný o konaní
riaditeľa. Z výpisov z obchodného registra vyplynulo, že osoba, ktorej mali byť predmetné informácie
odoslané, bola spoločníkom či konateľom v troch spoločnostiach, pričom nejde o bankové inštitúcie,

ale o spoločnosti s rozličným predmetom činnosti. Podklady, ktoré právny predchodca žalobcu dal
vyhotoviť, teda výkaz ziskov a strát, súvaha a výsledovka podniku podľa jednotlivých stredísk k
31.08.2011 obsahujú informácie zodpovedajúce obchodnému tajomstvu, čo vyplýva z ich obsahu - je
zrejmé, že ide o informácie v takomto rozsahu nezverejňované, obsahujúce údaje o majetku, záväzkoch,
pohľadávkach, obchodných partneroch a ich vzťahu k žalovanému. Súd zdôraznil, že nie akákoľvek

informáciajespôsobilábyťobchodnýmtajomstvom,pričomvdanejvecibolopreukázané,žetretejosobe
boli sprístupnené informácie obchodnej povahy súvisiace s podnikom žalovaného, tieto ako vyplýva z
vyjadrenia zástupcu žalovaného S. S.°rka a ekonóma Ing. C. a aj záverov členskej schôdze družstva
zo 16.03.2012, na ktorej bol schválený postup predstavenstva v súvislosti vo veci odvolania právneho
predchodcu žalobcu, sú informácie hodnotné, pretože sú spôsobilé zistiť tzv. kondíciu družstva. Sú aj

informáciami, ktoré sú podkladom pre bankové inštitúcie, ktoré sú smerodajné pre zistenie, či a v akej
výške je družstvo schopné splácať úver, ktorý mu bol alebo môže byť poskytnutý a zároveň možno
získať informácie o platobnej schopnosti družstva, či veriteľoch družstva. Rovnako bolo preukázané,
že takéto informácie nie sú bežne dostupné ani zverejňované. Sprístupnené informácie boli zostavené
k 31.08.2011, teda nie v čase, kedy sa pravidelne zostavovali, ale na pokyn právneho predchodcu

žalobcu. Znakom obchodného tajomstva je aj to, že ide o údaje, ktoré majú byť podľa vôle podnikateľa
utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje. Súd nemal za to, že vôľa
utajiť určitú informáciu by mala byť výslovne upravená interným dokumentom, o ktorom by mali byť
zamestnanci oboznámení, zamestnávateľ však musí preukázať, že zamestnanec musel mať vedomosť,
že informácia, ktorou disponuje, nie je informáciu verejne prístupnou a zverejniteľnou. Pokiaľ bol právny

predchodca žalobcu riaditeľom družstva je zrejmé, že bol osobou odborne spôsobilou rozpoznať obsah
a hodnotu informácie, ktorú mal k dispozícii. V rozsahu svojich kompetencií vedúceho zamestnanca
bol taktiež osobou, ktorá bola oprávnená riadiť podriadených zamestnancov, teda aj ukladať úlohy
ako zhromaždiť, či zabezpečiť si prístup k akejkoľvek informácii, ktorá by spadala pod určitý režimutajenia. Tiež je zrejmé, že žalovaný mal ako vyplýva z dokazovania zabezpečenie slúžiace na
obmedzenie možnosti sprístupňovať informácie družstva na verejnosť - e-mailová komunikácia v sieti
internet nebola možná z každého počítača, ale len z vedenia družstva a kancelárie riaditeľa. Aj z

tohto dôvodu poverená podriadená nemohla odoslať dokumenty zo svojho počítača, ale musela použiť
počítač sekretárky riaditeľa družstva. Berúc v úvahu uvedené skutočnosti s poukazom na ust. § 81,
§ 82 Zákonníka práce a čl. 10 bod 2, písm. c/ stanov družstva, pokiaľ právny predchodca žalobcu
sprístupnil údaje majúce charakter obchodného tajomstva tretej osobe, pričom je preukázané, že
tak nečinil dobromyseľne a štandardným spôsobom v prospech družstva, ide o závažné porušenie

pracovnejdisciplíny.Zuvedenýchdôvodovsúdprvejinštanciezamietolžalobuvčasti,vktorejsažalobca
domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a aj majetkových nárokov.
Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., majúc za to, že
žalovaný bol procesne úspešný, čo možno vzťahovať na celý predmet konania, bez ohľadu na účinky
späťvzatia žaloby, následné zastavenie konania v časti žaloby a vzťah rozhodnutia o zastavení konania
na trovy konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p., pretože výrok o zamietnutý žaloby na vyslovenie neplatnosti

okamžitého skončenia pracovného pomeru je pre ďalšie nároky určujúci. Súd priznal žalovanému
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 580,63 eur ( z uplatnených v sume 582,24 eur), keď rozdiel
medzi sumou uplatnených a priznaných trov právneho zastúpenia predstavuje suma nepriznaného
režijného paušálu za úkon právnej služby vyčíslený v dvojnásobku za úkon právnej služby - účasť na
pojednávaní dňa 26.09.2014.

2. Proti tomuto rozsudku, jeho zamietajúcej časti, podal včas odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa §
205 ods. 1 písm. b/, c/, d/, f/ O.s.p. za použitia § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p.. Uviedol, že jeho
právnemu predchodcovi bol okamžite skončený pracovný pomer z dôvodu, že mal dňa 29.09.2011 v

dopoludňajšíchhodináchvydaťpríkazpodriadenémuzamestnancovinazaslanieaposkytnutieinterných
informácií ekonomického charakteru v prospech inej spoločnosti, týkajúcich sa majetkovej podstaty
spoločnostiPDPC.B.ajejfinančnejsituácie,pričomtietoinformácieboliinternejpovahyatvorilipredmet
obchodného tajomstva družstva a ich poskytnutie tretej osobe bez vedomia a súhlasu štatutárneho
orgánu družstva je v absolútnom rozpore so záujmami členov, pretože tieto môžu byť hrubo zneužité

proti podnikateľským, ale aj existenčným záujmom družstva, jeho majetku, záujmu jeho podielnikov, čím
bola ohrozená samotná existencia družstva. Týmto malo byť zo strany právneho predchodcu žalobcu
porušené ust. § 81, § 82 Zákonníka práce ako aj stanovy spoločnosti. Je na škodu, že jeho právny
predchodca sa v danom spore nemohol sám brániť a uvádzať skutočnosti, ktoré by osvetlili pravdivosť
tvrdení štatutárov družstva k obsahu a dôvodom samotného skončenia pracovného pomeru. Je zrejmé,

že mali protichodné záujmy na ďalšom smerovaní družstva, pričom snahu jeho právneho predchodcu
získať nové úvery a tak stabilizovať družstvo zneužili v tomto spore v jeho neprospech. Z rozsudku
vyplýva záver, že účtovné doklady uvedené na č.l. 176 a 199, pokiaľ boli odoslané pánovi I. právnym
predchodcom žalobcu v rozsahu, v akom boli predložené svedkyňou H., mohli spôsobiť ohrozenie
majetku a záujmov PDP C. B.. Z dôvodov rozsudku však nie je možné zisť, ako súd túto skutočnosť

zdôvodnil. Zdôraznil, že tieto podklady boli predložené žalovaným súdu až po skoro štyroch rokoch
od skončenia pracovného pomeru, pričom nie je možné overiť, či sú to tie, ktoré boli dňa 29.09.2011
súčasťou prílohy e-mailu, ktorý bol odoslaný na adresu p. I., a či boli skutočne p. I. aj doručené. Mal za
to, že súd nesprávne vec právne posúdil, nezistil riadne skutkový stav, nesprávne vyhodnotil vykonané
dôkazy, nezadovážil tak mzdové listy na vyčíslenie uplatnených mzdových nárokov a svojim opatrením,

ktorým mu znemožnil si urobiť fotokópie dokladov na č.l. 176 až 199 spisu, ktoré predložil žalovaný, mu
neumožnil vykonať odbornú ekonomickú analýzu týchto dokladov a porušil tak ust. § 44 ods. 1 O.s.p.,
pretože iba vyhlásenie žalovaného o tom, že ich považuje za obchodné tajomstvo nemôže privodiť
ochranu podľa § 44 O.s.p. druhá veta. Podľa neho je sporné, či skutočne boli e-mailom doručené p. I.
uvádzané podklady a či reálne došlo ku konaniu, ktoré bolo predmetom skutku uvedeného v listine o

okamžitom skončení pracovného pomeru alebo iba celá vec zostala v rovine tvrdenia žalovaného o tom,
že došlo k odoslaniu e-mailu na adresu tejto osoby, pričom reálne tento e-mail nemusel byť doručený.
Súd sa s touto otázkou vôbec nevyporiadal a vychádzal iba z tvrdenia žalovaného, že k údajnému
porušeniu obchodného tajomstva postačilo zaslať tieto podklady na e-mailovú adresu adresáta a už
netreba skúmať či skutočne došlo k ich doručeniu. Na túto skutočnosť navrhol vypočuť svedka pána I.,

avšak súd tento dôkaz nevykonal. Žalovaný v priebehu konania dokazoval, že jeho právny predchodca
mal akýsi zlý úmysel zmocniť sa družstva, pričom nie je zrejmé, akým spôsobom tak mal urobiť, že
zaslaním týchto podkladov porušil obchodné tajomstvo a povinnosť mlčanlivosti, ktorú dôvodil z ust.
§ 81 a § 82 Zákonníka práce a ohrozil tak záujmy družstva. Síce v trhovej ekonomike môžu niektoréekonomické údaje byť predmetom obchodného tajomstva, ale musia byť takého charakteru a žalovaný
by ich musel tak chrániť ako to vyplýva z ustanovenia § 17 Obchodného zákonníka. V danom prípade
účtovné doklady, o ktorých žalovaný tvrdí, že požívali ochranu obchodného tajomstva k takémuto režimu

a v rozsahu tvrdenom žalovaným takúto ochranu nepožívali. Dodal, že súd nevykonal dokazovanie
výsluchom svedka I. a nezadovážil mzdové listy, ktorým postupom mu bola odňatá možnosť uplatňovať
mzdové nároky v ďalšom konaní. Pokiaľ súd nevykoná dokazovanie ohľadne predmetu celej žaloby,
nemôže vo veci rozhodnúť, pretože jeho rozsudok sa stane neúplným a nepreskúmateľným.

3. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť a priznať mu aj náhradu trov odvolacieho
konania v sume 87,50 eur. Zdôraznil, že žalobca v odvolaní v podstate neuviedol nič, čím by
neargumentoval už pred súdom prvej inštancie a ide v podstate iba o krátke výňatky toho, čo bolo z jeho
strany už prednášané. Nemôže sa stotožniť s tým, že toto konanie nie je vedené zo strany žalobcu pre
peniaze, ale pre akési očistenie mena otca - právneho predchodcu žalobcu. Aj keď ľudskú dôstojnosť

nikoho neznižuje a nemá v úmysle sa jej dotýkať, musí opätovne zdôrazniť, že právny predchodca
žalobcu si po pracovnej stránke, ako aj v ľudských vzťahoch v ich lokalite tak pokazil povesť a svoju
osobnú hodnotu, že viac sa už ani nedá. Potvrdzuje to fakt, že za jeho vedenia družstva vládla v družstve
nepriateľská a nekonštruktívna atmosféra, kde pracovníci sa vzájomne rozoštvávali a všetci sa museli
báť nebohého otca žalobcu. Neriadil a nespravoval spoločný majetok podielnikov ako jeden z nich,

ale ako uzurpátor moci, ktorému to všetko patrí a je lokálnym pánom nad všetkým, pričom tak sa
správal nielen k majetku, ale aj ku kolegom v orgánoch, teda v predstavenstve a kontrolnej komisii,
ignoroval a po pracovnej stránke podvádzal svojich kolegov, nerešpektoval uznesenia tohto orgánu
a podvádzal aj podielnikov, ktorí boli po majetkovej stránke väčší podielnici ako on. Družstvo viedol
do obrovského zadlženia, insolventnosti a krachu. Svojou činnosťou ohrozil a aj reálne ničil majetok

a hodnoty ostatných podielnikov, ktorí ich do družstva vkladali a budovali ho. Keď miera všetkých
lapsusov a nezákonných postupov právneho predchodcu žalobcu dosiahla vrchol, bolo povinnosťou
orgánov družstva konať. Jednoznačné stanovisko zaujali členovia predstavenstva kontrolnej komisie,
radoví členovia, ale aj celá členská schôdza podielnikov, ktorí sa bez výhrad a 100%-tami hlasov
rozhodli k takémuto postupu a tento schválili. Zdôraznil, že všetky formálno-právne náležitosti skončenia

pracovného pomeru splnené boli. Už podanie žaloby na jeho preskúmanie a určenie neplatnosti zo
strany nebohého právneho predchodcu žalobcu považoval za amorálne, čo dokáže iba človek bez
chrbtovej kosti, ignorujúci názor a práva všetkých ostatných. Aj podaním žaloby sa zachoval tak,
ako v spoločnosti konal. Chcel ju ovládnuť nie čistým, amorálnym spôsobom, finančné prostriedky
chcel získať pre svoju osobnú potrebu na ovládnutie firmy, odhalil celú podstatu spoločnosti tretím

osobám, ktoré podľa dostupných registrov figurujú v toľkých subjektoch s predmetom činnosti, čo
jasne preukazuje špekulatívnosť takéhoto postupu, konal bez vedomia a schválenia štatutárneho
a výkonného orgánu, hoci tak konať nesmel. Postupoval v rozpore s princípmi slušnosti, morálky,
Zákonníka práce, stanov družstva a záujmov jej podielnikov. Prikazoval vykonať úkony, ktoré bez
ohľadu na to, či by boli alebo neboli dotiahnuté do konca, boli nečestné a nezákonné (napr. príkaz na

vymazanie e-mailov z pošty a ich odstránenie, zákaz informovať o tom ostatných členov predstavenstva
a hlavne vtedajšieho podpredsedu p. S.°rka ako najväčšieho podielnika, zákaz informovať svoju vlastnú
sekretárku o takomto postupe). Už všetky tieto postupy boli nezákonné, boli hrubými porušeniami
povinností ako aj zodpovednosti voči ostatným členom a majetku. Je úplne evidentné, že domnelých
svedkov, na ktorých sa žalobca v odvolaní odvoláva, by na súdne konanie takpovediac nikto nedostal,

pretože nemali záujem svedčiť a s danou vecou nechceli mať nič spoločné. Nie je zrejmé, čo tým
chcel žalobca dokazovať, pretože mu mali postačovať dôkazy nielen listinné, ale hlavne výpovede
svedkov, zamestnancov, pre ktorých s odstupom času bolo nepríjemné, že sa musia k osobe právneho
predchodcu žalobcu vôbec v myšlienkach vrátiť a vypovedať o jeho spôsoboch dosť krutú pravdu.
Nakoniec sám Ing. T. C. jednoznačne na súde potvrdil, že keby išlo o normálnu legálnu snahu získať

finančný úver, muselo by to byť schválené predstavenstvom družstva, musel by on o tom vedieť,
musel by to on štandardne vybavovať s inou bankou zaužívaným spôsobom určeným bankou a išlo
by o podanie informácií obchodného, majetkového a finančného charakteru, v podstate v menšom
rozsahu ako to nariadil nebohý žalobca. Svedok jednoznačne potvrdil, že išlo o rozsah informácií, ktoré
sa štandardne nedávali ani bankám pri vybavovaní úverov a že tento rozsah samozrejme ohrozoval

podstatu celej firmy. Informácie vyplývajúce z listín, ktoré prikázal zamestnancom tajne odoslať, nemali
slúžiť banke na podanie úveru, ale subjektom, ktoré špekulatívnym spôsobom mali zabezpečiť finančné
prostriedky na kuloárne odkúpenie rozhodujúcich podielov, alebo mali tieto informácie slúžiť ako podklad
pre rozhodnutie, akým iným spôsobom právny predchodca žalobcu družstvo ovládne, s následnýmpredajom a pod.. V nepovolaných rukách by postačovalo nahliadnuť do zoznamu veriteľov, skúpiť od
nich dve pohľadávky a za 72 hodín mohol byť podaný napr. návrh na konkurz. Toto všetko vedel aj
právny predchodca žalobcu, ktorý podľa následného odhalenia uskutočňoval pre družstvo nevýhodné

obchodné transakcie, na čo používal inú spoločnosť. Niektorí obchodní partneri sa až následne
sami priznali, kam museli posielať provízie, resp. časti kúpnej ceny. Zdôraznil, že podľa jeho názoru
súd vykonal mimoriadne rozsiahle dokazovanie, kde obidve sporové strany mali priestor preukázať
všetko, čo by s vecou súviselo. To, že dôkazy sú jednoznačne proti žalobcovi, resp. činnosti jeho
právneho predchodcu, je fakt, s ktorým sa žalobca nechce zmieriť. Výpoveď Ing. I. o akoby tajnom

jednaní na odkúpenie akcií, o pokútnom získaní finančných prostriedkov na jeho vyplatenie, svedectvá
členov predstavenstva aj bežných zamestnancov, výpoveď bývalého ekonóma, názor členskej schôdze
odzrkadľujúci vôľu a záujmy podielnikov, to všetko sú fakty, z ktorých je zložená mozaika činnosti
právneho predchodcu žalobcu a taktiež existencia oprávnenosti rozhodovania, čo považuje alebo
nepovažuje za hrubé porušenie pracovných povinností, ako aj čo považuje za predmet ochrany svojich
záujmov ako obchodného tajomstva. Žalobca veľmi dobre vie, že neexistuje žiadna norma, ktorá by

taxatívne určovala, čo môže a nemôže byť predmetom obchodného tajomstva a či je alebo nie je
povinnosťou mať toto naformulované v akýchsi dokumentoch vo firme. Všetky tieto skutočnosti si
dobre uvedomovali aj príbuzní právneho predchodcu žalobcu, teda ďalšie dve deti ako jeho právni
nástupcovia, ktorí sa k žalobe nepripojili a radšej sa od ďalšieho konania následne dištancovali. Dodal,
že podielnikom družstva bolo dobre známe aj to, že keby právny predchodca žalobcu nebol nebohý,

tak predstavenstvo spoločnosti spolu s kontrolnou komisiou pripravovalo podanie trestného oznámenia
za veľmi závažné ekonomické delikty nebohého žalobcu, kde výška spôsobenej škody by znamenala
naplnenie skutkových podstát v najťažších odsekoch podľa Trestného zákona.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v napadnutej časti, teda

vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti zamietol a v závislom výroku o náhrade trov
konania a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v tejto napadnutej časti podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v
zmysle § 385 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

5. Odvolaním žalobcu nebol napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o zastavení konania v časti
žaloby o určenie, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného ďalej trvá. V tejto časti je rozsudok súdu
prvej inštancie právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý (§ 367 ods. 2 CSP).

6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky týkajúce sa preskúmavanej veci,

ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými aj právnymi
závermi súdu prvej inštancie. Odvolacie námietky žalobcu sú v podstate totožné s námietkami, ktoré
už uplatnil pred súdom prvej inštancie, a s ktorými sa v dostatočnom rozsahu už vyporiadal súd prvej
inštancie. Súd prvej inštancie vo veci aplikoval správne citované zákonné ustanovenia a vo veci aj
správne rozhodol. Odvolací súd si osvojuje dôvody rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti a

na tieto v celom rozsahu poukazuje v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, pričom na zdôraznenie správnosti
rozsudku súdu prvej inštancie dodáva nasledovné:

7. V prvom rade je potrebné konštatovať, že od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z.
- Civilný sporový poriadok (CSP), ktorým bol zrušený zák. č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok

(O.s.p.) s tým, že z ust. § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP vyplýva, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

8. V danej veci žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/, f/ O.s.p.

9. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (teraz ust. § 365 ods. 1 písm.
f/ CSP) spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov
dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo
neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli

z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri
hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.10. Nesprávne právne posúdenie veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., teraz ust.
§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), ktoré ako ďalší dôvod na odvolanie uplatnil žalobca, je podľa súdnej praxe
daný v prípade mylnej aplikácie a výkladu právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej

normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

11. Preskúmaním veci odvolací súd nezistil opodstatnenosť ani jedného z uvedených dôvodov na
odvolanie.

12. V danej veci s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania (výsluchy viacerých svedkov,
predložené listinné dôkazy) bol zhodne so súdom prvej inštancie aj odvolací súd toho názoru, že boli
splnené všetky zákonné predpoklady v zmysle Zákonníka práce pre okamžité skončenie pracovného
pomeru žalovaného s právnym predchodcom žalobcu. Aj odvolací súd je zhodne so súdom prvej
inštancie toho názoru, že pokiaľ právny predchodca žalobcu sprístupnil tretej osobe údaje, ktoré
majú nepochybne charakter obchodného tajomstva, pričom je rovnako nepochybné, že tak nerobil

štandardne a v prospech žalovaného, ide o závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorá môže
mať a v danom prípade aj malo za následok okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaného s
právnym predchodcom žalobcu. Námietku žalobcu, že z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, či
vôbec predmetný e-mail s prílohami (a akými) bol na pokyn právneho predchodcu žalobcu odoslaný,
jednoznačne vyvracia výpoveď svedkyne H. a listinný dôkaz - potvrdenie o odoslaní e-mailu zo

sekretariátu žalovaného s označením príloh, pričom išlo o 10 listov, obsahom ktorých boli súvaha, výkaz
ziskov a strát, tabuľky z rozborov (výpis pohľadávok a záväzkov). Je teda nepochybné, že tretej osobe
boli týmto spôsobom sprístupnené informácie obchodnej povahy, ktoré sú nepochybne hodnotnými,
spôsobilýmipreveriťobchodnúsituáciuvdružstvea ztýchtoinformáciíjemožnézistiťprípadnúplatobnú
schopnosť družstva, resp. jej veriteľov. Poskytnutie takýchto informácií tretej osobe bez vedomia a

súhlasu štatutárneho orgánu a vedenia družstva je nepochybne v rozpore so záujmami členov družstva,
keďže tieto informácie sú zneužiteľné proti záujmom družstva. Uvedené skutočnosti súd prvej inštancie
nepochybnesprávnevyhodnotilavostatnomodvolacísúdpoukazujenavecnesprávneavyčerpávajúce
odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti.

13. Pokiaľ žalobca v odvolaní uplatnil ako odvolací dôvod ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (teraz ust. §
365 ods. 1 písm. d/ CSP), z dôvodov odvolania nie je zrejmé, aké porušenie procesných práv účastníka
malo v konaní nastať. Rovnako sa odvolací súd nestotožnil s názorom žalobcu, že v danej veci je daný
dôvodnaodvolaniepodľa§205ods.2písm.c/O.s.p.(teraz§365ods.1písm.e/CSP),tedažesúdprvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Ako je zrejmé

z obsahu spisu, súd prvej inštancie nevykonal dôkaz výsluchom svedka Dávida N. z dôvodu, že nie je
osobou priamo účastnou na odosielaní, či prijatí e-mailu na pokyn právneho predchodcu žalobcu, vo
vzťahu k predmetu konania je označovaný iba žalobcom ako konečný príjemca odosielaných e-mailov,
pričommalsúdzato,žeprezistenierozhodnýchskutočnostíbolodostatočnéidentifikovanietretejosoby,
ktorej e-mail bol adresovaný, a to Ing. I., o ktorom právny predchodca žalobcu sám uvádzal, že ide o

bývalého zamestnanca Tatra banky. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že je v zásade v kompetencii
súdu - vec prejednávajúceho sudcu, ktorý v zmysle vedenia pojednávania a vykonávania dokazovania
podľa pôvodného ustanovenia § 120 ods. 1 vety druhej O.s.p. rozhoduje, ktoré z označených dôkazov
aj vykoná. Zásadne nevykoná dôkazy, ktoré nemajú význam pre vec samú alebo ktoré by potvrdzovali
len zhodné tvrdenia účastníkov. Za situácie, že išlo následne až o konečného príjemcu odosielaných e-

mailov bol aj odvolací súd toho názoru, že vykonávanie tohto dôkazu nemalo v podstate pre vec samú
význam. V tomto smere teda súd prvej inštancie nepochybil, pokiaľ predmetný dôkaz nevykonal.

14. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevykonal výsluch svedka Ing. I., z
obsahu zápisnice o pojednávaní pred vyhlásením rozhodnutia a po poučení podľa § 120 ods. 4 vtedy

platného O.s.p. vyplýva, že žalobca o takýto dôkaz nežiadal a ďalšie dokazovanie v predmetnej veci
nenavrhol. Zhodne so súdom prvej inštancie je taktiež odvolací súd toho názoru, že tým, že v rámci
konania neumožnil vyhotoviť žalobcovi fotokópie so spisu, neodňal mu možnosť konať pred súdom. Je
nepochybné, že žalobca bol oboznámený s predmetnými listinami na pojednávaní a mal kedykoľvek
možnosť nahliadnuť do spisu a aj takýmto spôsobom sa s predmetnými listinami detailne oboznámiť.

15. V predmetnej veci teda odvolací súd nezistil, že by bol daný niektorý zo žalobcom uplatnených
odvolacích dôvodov.16. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, pričom o výške tejto náhrady v zmysle § 262 ods.
2 CSP rozhodne súd prvej inštancie.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).