Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. október 2016

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 3Er/914/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611211191
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Kubinský
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2016:7611211191.7

Rozhodnutie

Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Andrejom Kubinským v exekučnej veci oprávneného PRO
CIVITAS, s.r.o., so sídlom Astrova 2/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného advokátskou
kanceláriou Máčaj a Novák, s.r.o., so sídlom Karpatská 18, Bratislava proti povinnému S. O., D..
X.X.XXXX, N. O. XXX, Z. Z. S. pre vymoženie istiny 400,55 eur s prísl. a trov exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. Zastavuje exekučné konanie vedené u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu, so sídlom

exekútorského úradu v Michalovciach, Ľ. Štúra č. 12, vedené pod jeho sp. zn.: I. XXXX/XX.

II. Povinnému náhradu trov exekučného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením tunajšieho súdu č. k. : XI. XXX/XXXX - XX R. X. XX. XXXX v spojení s uznesením
Krajského súdu v Prešove č. k. : XXCoE XX/XXXX - XX R. XX. X. XXXX sa zamietla žiadosť exekútora

uvedeného vo výroku tohto uznesenia o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z XX. X. XXXX. Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť XX. X. XXXX. Súdny exekútor sa vo svojom písomnom vyjadrení z
XX.X.XXXX výslovne vyjadril, že si náhradu trov exekúcie neuplatňuje.

2. Podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku (zákon č. 235/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov - ďalej
len "EP") ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť (o udelenie poverenia - pozn. súdu) zamietla, právoplatné,

súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

3. Vzhľadom na to, že uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia nadobudlo právoplatnosť,
rozhodol súd (výrokom I.) podľa § 44 ods. 4 EP, že zastavuje exekučné konanie.

4. Exekúcia sa v zmysle § 36 ods. 2, poslednej vety Exekučného poriadku začína až udelením poverenia

na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, a preto o trovách exekúcie - súdneho exekútora (a o
rozhodovaní o týchto trovách exekúcie) možno hovoriť až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie,
kedy začne exekúcia. Súd teda pri rozhodovaní o zastavení exekučného konania podľa § 44 ods.
4 EP vôbec nerozhoduje o trovách exekúcie súdneho exekútora. Avšak nerozhoduje ani o trovách
exekučného konania súdneho exekútora. Do vydania poverenia súd totiž rozhoduje iba o trovách
exekučného konania jednotlivých účastníkov exekučného konania (exekučné konanie sa podľa § 36

ods. 2, prvej vety EP začína už podaním návrhu na vykonanie exekúcie u vybraného exekútora.) Do
času vydania poverenia sú však účastníkmi exekučného konania iba oprávnený a povinný, a nie aj súdny
exekútor,pretožepodľa§37ods.1,poslednejvetyEPexekútorjeúčastníkomkonania,aksúdrozhoduje
o trovách exekúcie, teda až potom ako začala exekúcia (až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie.)
Ani subsidiárna aplikácia (podľa § 9a ods. 1 EP) ustanovení Civilného sporového poriadku o stranách a
ostatných subjektoch konania tu nedokáže zo súdneho exekútora urobiť účastníka exekučného konania,

ktorý by tým mal právo na náhradu trov exekučného konania (nič na to nemení ani ustanovenie § 47 ods.
3 EP, ktoré rieši špecifickú situáciu, za ktorej exekútorovi (podľa názoru súdu však nie ako účastníkoviexekučného konania) vzniká osobitný nárok na náhradu trov konania, pretože účinnosť tohto osobitného
ustanovenia nemožno analogicky rozširovať na všetky prípady skončenia exekučného konania pred
vydaním poverenia na vykonanie exekúcie (ako je napríklad aj tento prípad), ale len na situáciu výslovne

uvedenú v ustanovení § 47 ods. 3 EP, teda ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného
konania skôr ako mu uplynie lehota na podanie námietok. Evidentne sa tam rieši problém exekútorovho
nároku na náhradu trov konania, keď k úhrade vymáhanej pohľadávky došlo bez akejkoľvek súčinnosti
exekútora, priamou platbou povinného oprávnenému, čo však nemožno porovnávať s týmto prípadom.)
Ustanovenie § 44 ods. 4 EP síce nehovorí, že by mal súd pri zastavení exekučného konania podľa

§ 44 ods. 4 EP rozhodovať aj o trovách exekučného konania účastníkov exekučného konania (ako
bolo už uvedené vyššie - oprávneného a povinného, nie aj exekútora), napriek tomu, je však súd toho
názoru, že o trovách exekučného konania účastníkov exekučného konania treba aj v tomto prípade
rozhodnúť, nakoľko pri rozhodovaní o trovách exekučného konania účastníkov exekučného konania (v
etape do vydania poverenia), musí súd (v zmysle § 9a ods. 1 EP) subsidiárne aplikovať ustanovenia
§ 256 Civilného sporového poriadku (o náhrade trov konania účastníkov konania.) Pokiaľ ide o trovy

účastníkov exekučného konania (oprávneného a povinného) súd teda vychádzajúc z ustanovenia § 256
ods. 1 Civilného sporového poriadku rozhodol, že povinnému (voči oprávnenému ako účastníkovi, ktorý
procesne zavinil zastavenie konania z dôvodov uvedených v uznesení o zmietnutí žiadosti o udelenie
poverenia) náhradu trov exekučného konania nepriznáva, pretože po preskúmaní spisového materiálu
ex offo (v zmysle § 262 ods. 1 CSP) nezistil, že by mu nejaké trov exekučného konania vznikli.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 44 ods. 4 EP.)
Proti výroku II. tohto uznesenia je odvolanie prípustné (§ 357 písm. m) Civilného sporového poriadku.)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh.)