Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/220/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5415203501
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5415203501.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: Union
zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Bajkalská 29/A, IČO: 36 284 831, proti žalovanému: G.
L., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. L., R. XXXX/XX, zastúpenému splnomocneným zástupcom Advokátska
kancelária JUDr. ŠKERDA, s. r. o., so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 1727/49, IČO: 36 858 501, o
zaplatenie 3.683,23 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný
Kubín č. k. 6C/188/2015-92 zo dňa 21. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom č. k. 6C/188/2015-92 zo dňa 21. 03. 2016 žalobu žalobcu
zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 538,34
eur ich úhradou právnemu zástupcovi žalovaného, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 14. 09. 2015 sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 3.683,23 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo žalovanej sumy
od 30. 04. 2015 do zaplatenia titulom vynaložených liečebných nákladov v súvislosti s úrazom jeho

poistenca K. E. spôsobeným žalovaným, za čo bol žalovaný uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu
Dolný Kubín č. k. 2T/32/2014 zo dňa 15. 01. 2015.
Citujúc ust. § 42 ods. 4 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej
na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 577/2004 Z. z.“), § 420
ods. 2 Občianskeho zákonníka súd žalobu žalobcu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena.
Konštatoval, že žalobca síce predložil doklady, z ktorých vyplýva dátum jednotlivých úhrad, ktoré mali

byť poukazované Dolnooravskej nemocnici s poliklinikou MUDr. L. Nádaši Jégeho Dolný Kubín, avšak
realizáciu týchto úhrad nijakým spôsobom nepreukázal. Z uvedeného dôvodu súd nemohol žalobcovi
právo na náhradu nákladov priznať.
Dôvodom zamietnutia žaloby bol tiež nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Žalovaný
sa dopustil protiprávneho konania pri plnení pracovných úloh pre svojho zamestnávateľa R.S. - Píla,
s. r. o., Veličná, preto zodpovednosť v podobe vzniku škody je v zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho
zákonníka daná práve u zamestnávateľa. Zamestnávateľ žalobcu R. S. - Píla, s. r. o., Veličná (ktorého

bol žalovaný v období od 05. 02. 2013 do 29. 10. 2013 zároveň konateľom) bol dňa 08. 07. 2014 zrušený
a dňom 31. 10. 2014 vymazaný z obchodného registra. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie NS
SR sp. zn. 2 Cdo 343/2009 zo dňa 30. 06. 2011, súd konštatoval, že toto rozhodnutie nerieši to, či
poisťovňa môže uplatňovať svoj nárok priamo voči osobe, pri ktorej činnosti vznikla škoda v prípadoch,kedy išlo o činnosť vykonávanú v prospech zamestnávateľa. Citované rozhodnutie výslovne hovorí,
že ide o nárok poisťovne voči osobám zodpovedajúcim za škodu. Ak škodu spôsobila fyzická osoba
pri činnosti vykonávanej pre svojho zamestnávateľa, osobou zodpovedajúcou za škodu nie je ona, ale

zodpovedným subjektom je jej zamestnávateľ (§ 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.
06. 2016 (ďalej len „O. s. p.“) a žalovanému ako úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania
predstavujúcich trovy právneho zastúpenia podľa § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/, §
15 písm. a/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb za tri úkony právnej služby (prevzatie veci a príprava zastúpenia dňa
07. 10. 2015, odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 07. 10. 2015 a účasť na pojednávaní dňa 21. 03.
2016), vrátane režijného paušálu a DPH, spolu vo výške 538,34 eur.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zmeny spočívajúcej vo
vyhovení žalobe v celom rozsahu, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a strane
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
V súvislosti s nesprávnymi skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie poukázal na to, že z pracovnej

zmluvy medzi žalovaným a jeho zamestnávateľom R.S. - Píla, s. r. o., vyplýva, že prácou žalovaného
bol výkon práce pilčíka, nie manipulovanie s drevenou guľatinou za pomoci vysokozdvižného vozíka,
na ktorého obsluhu zároveň nedisponoval potrebným osvedčením a preukazom na obsluhu stavebných
strojov. Žalovaný sa teda protiprávneho konania nedopustil pri plnení pracovných úloh pre svojho
zamestnávateľa, ale dopustil sa ho vlastným a svojvoľným výkonom činnosti, ktorú vykonávať nemohol

a nemal. Z trestného rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 2T/32/2014-209 zo dňa 15. 01. 2015
tiež nevyplýva, že by sa žalovaný dopustil protiprávneho konania pri plnení si pracovných úloh. Nie
je tak daná zodpovednosť zamestnávateľa za škodu. Súd prvej inštancie pracovnú zmluvu ako dôkaz
nevyhodnotil, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd nezohľadnil, že R. S. -
Píla, s. r. o. zanikla ku dňu 31. 10. 2014 a trestný rozkaz Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 15. 01.

2015, ktorý bol jedným z hmotnoprávnych predpokladov žalobcu pre uplatnenie si nároku, nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť až dňa 15. 01. 2015, t. j. po výmaze zamestnávateľa z obchodného
registra, pričom žaloba bola súdu doručená dňa 15. 09. 2015. Vzhľadom na tento časový sled udalostí a
objektívnej skutočnosti nemohol žalovať aj R.S. - Pílu, s. r. o. Tým, že súd svojim nedôsledným konaním
uvedené súvislosti nevyhodnotil dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Žalobca nesúhlasil ani so záverom súdu o neunesení dôkazného bremena. Listom zo dňa 18.
02. 2016 predložil súdu detailný rozpis vynaložených liečebných nákladov za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť svojmu poistencovi, z ktorého rozpisu je zrejmý i dátum vykonania úhrady. Ako zdravotná
poisťovňa vykonáva úhrady jednotlivým poskytovateľom zdravotnej služby podľa zmluvných dojednaní
na mesačnej báze za poskytnutú zdravotnú starostlivosť všetkým svojim poistencom v danom

kalendárnom mesiaci, preto faktúra jednotlivých poskytovateľov znela na sumu vyššiu ako pripadá na
osobu žalovaného. Z uvedeného dôvodu nepredkladal výpisy z bankového účtu o úhradách faktúr
dotknutých poskytovateľov zdravotnej služby, nakoľko ich súčet by predstavoval niekoľko stonásobne
vyššiu sumu aká je predmetom konania. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie sú tak nesprávne,
svojvoľné a nekorešpondujúce s listinnými dôkazmi založenými v spise.

V ďalšom poukázal na to, že jeho nárok vyplýva z § 42 ods. 4 písm. a/ zákona č. 577/2004 Z. z., z
ktorého výkladu je zrejmé, že nárok má na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť výslovne a
priamo len voči tretej osobe, ktorej protiprávnym konaním došlo k úrazu alebo k poškodeniu zdravia
poistenca. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/343/2009 zo dňa
30. 06. 2011, ktorého podstatou je zadefinovanie, že regresný nárok zdravotnej poisťovne predstavuje

samostatný hmotnoprávny nárok podľa zákona č. 577/2004 Z. z., pričom pri jeho uplatňovaní nie je
možné postupovať v rámci režimu náhrady škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Súd prvej
inštancie preto pochybil, keď svoje rozhodnutie založil práve na § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia pojmovo nerozlišuje medzi všeobecným
pojmom „škoda“, ktorý Najvyšší súd SR použil vo svojom uznesení a pojmom „škoda“ v zmysle náhrady

škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu, podanom prostredníctvom splnomocneného zástupcu,
navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.Uviedol, že argumentácia žalobcu neobstojí a nemá vplyv na právne posúdenie uplatneného nároku.
Podľa pracovnej zmluvy mal síce vykonávať prácu pilčíka, manipuláciu s drevom vysokozdvižným
vozíkom však vykonával na základe pokynov svojho zamestnávateľa. Tým plnil úlohy právnickej osoby

ako svojho zamestnávateľa, ktoré vyplývali z predmetu jej činnosti a ku škode došlo v rámci plnenia
jej úloh. Stotožnil sa aj so záverom súdu o nepreukázaní vykonania úhrady za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť jednotlivým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.
Pokiaľ ide o aplikáciu ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka uviedol, že zodpovednosť za škodu
nevzniká len z priameho protiprávneho úkonu fyzickej či právnickej osoby, ale aj vtedy, ak vznikla

činnosťou osoby, ktorú zodpovedné subjekty na tieto činnosti použili. Za protiprávne spôsobnú škodu
zodpovedá právnická osoba v prípade, ak škoda bola spôsobená tými, ktorí plnili úlohy právnickej osoby,
a ku škode došlo v rámci plnenia jej úloh. Konanie osoby, ktorá spôsobila škodu nemožno považovať za
činnosť právnickej alebo fyzickej osoby- podnikateľa vtedy, ak konajúca osoba vybočila z medzí činnosti
právnickej alebo fyzickej osoby. Škodou spôsobenou právnickou osobou v zmysle ust. § 420 ods. 2
Občianskeho zákonníka nie je ak škodu spôsobil jej zamestnanec pri činnosti, ktorou sledoval výlučne

uspokojovanie svojich záujmov, hoci k nej došlo v pracovnej dobe na pracovisku, v takom prípade
zodpovedá poškodenému priamy škodca. Vtedy je za škodu zodpovedná priamo konajúca osoba. V
jeho konaní však o takýto exces nešlo.
Podľa žalovaného napokon neobstojí ani argumentácia žalobcu, že rozhodnutie okresného súdu je
nepreskúmateľné, nezrozumiteľné a zmätočné, nakoľko okresný súd zamietavý rozsudok dostatočne

odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p.

4. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu, zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), účinného od 01. 07. 2016, bol povinný pri
svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov

uskutočnených do 31. 06. 2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.“). Zároveň súd v odôvodnení
prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p., § 204 ods. 1, § 201 O. s. p. v spojení s § 470 ods. 1 C. s. p.), proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p., § 201 O. s. p.
v spojení s § 470 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.
s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci súd zistil skutkový stav v rozsahu zodpovedajúcom
vykonanému dokazovaniu, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú
vec aj správne právne posúdil. Nakoľko aj odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá
kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p. (obdobne § 220 ods. 2 C. s. p.), odvolací súd podľa § 387

ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Odvolacie
námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

7. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku
uvádza,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezávery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci
je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov
ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo 4/2009).

8. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci, odvolací súd pochybenie súdu prvej inštancie v tomto smere
nezistil. Z ust. § 42 ods. 4 zákona č. 577/2004 Z. z., ktoré ustanovenie súd prvej inštancie pri svojom
rozhodovaní i aplikoval, vyplýva, že zdravotná poisťovňa má právo na náhradu nákladov vynaložených
na zdravotnú starostlivosť jej poistenca voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia

u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním. Je nesporné, že v prípade nároku poisťovne
voči osobám zodpovedajúcim za škodu ide o osobitný hmotnoprávny nárok zdravotnej poisťovne a
nie o nárok na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka ako to konštatoval i Najvyšší súd
SR v rozhodnutí sp. zn. 2Cdo 343/2009 zo dňa 30. 06. 2011. Najvyšší súd v uvedenom rozhodnutízároveň konštatoval, že ide o hmotnoprávny nárok zdravotnej poisťovne voči osobám zodpovedajúcim
zaškodu,pričomtútoškodumuselazinéhoprávnehodôvodu(zdôvoduspôsobeniaškodytreťouosobu)
uhradiť spôsobom upraveným v osobitných zákonoch a nie je preto právom na náhradu škody podľa §

420 Občianskeho zákonníka. Nárok poisťovne v zmysle zákona č. 577/2004 Z. z. síce nie je nárokom
na náhradu škody, predpokladom uplatnenia tohto nároku však je najskôr vznik škody v súvislosti s
poškodením zdravia poistenca zdravotnej poisťovne predstavujúca náklady liečenia poistenca, ktorá
škoda vznikla v dôsledku protiprávneho konania tretej osoby (ktorej zodpovednosť sa posudzuje podľa
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka) a úhrada vynaložených nákladov liečenia za túto

tretiu osobu poisťovňou. Nakoľko nárok v zmysle ust. § 42 ods. 4 zákona č. 577/2004 Z. z. možno
poisťovni priznať len voči tomu, za koho plnila, je pre rozhodnutie o tomto nároku potrebné ustáliť osobu,
za ktorú poisťovňa plnila, t. j. kto za protiprávne konanie, ktorým došlo k úrazu poistenca poisťovne
zodpovedá. Nakoľko zákon č. 577/2004 Z. z. uvedenú problematiku neupravuje, je potrebné pri určení
zodpovednej osoby, t. j. osoby, za ktorú žalobca plnil, voči ktorej teda má právo „regresu“ vychádzať z
Občianskeho zákonníka, konkrétne ust. § 420. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že škoda (v danom

prípade škoda na zdraví, ktorá si vyžiadala vynaloženie liečebných nákladov) je spôsobená právnickou
osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili.
Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť
podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. V danom prípade, keďže k úrazu poistenca
žalobcu došlo protiprávnym konaním žalovaného pri plnení si pracovných úloh, za škodu spôsobenú

úrazom poistenca žalobcu zodpovedá jeho zamestnávateľ. Zamestnávateľ žalovaného je teda tou treťou
osobu, za ktorú žalobca plnil, t. j. hradil náklady liečenia svojho poistenca.

9. Pokiaľ žalobca namietal zodpovednosť zamestnávateľa žalovaného s poukazom na to, že obsluha
vysokozdvižného vozíka nepatrila medzi pracovnú náplň žalovaného a táto skutočnosť nevyplýva ani

z trestného rozsudku, ktorým bol žalovaný uznaný vinným v súvislosti s úrazom ich poistenca, žalobca
toto tvrdenie (vo vzťahu k pracovnej náplni žalovaného) nepreukázal. I keď v pracovnej zmluve bol
dohodnutý druh práce pilčík, na základe uvedeného nemožno dospieť k záveru, že žalovaný činnosť, pri
ktorej došlo k úrazu poistenca žalobcu vykonával svojvoľne. Nie je totiž možné zamieňať dojednaný druh
práce (ktorý je podstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy) a pracovnú náplň, ktorú môže zamestnávateľ

v rámci dohodnutého druhu práce zamestnancovi určovať. Pracovná náplň je bližší popis pracovných
úloh, je jednostranným príkazom zamestnávateľa, ktorým sa zamestnancovi bližšie vymedzujú úlohy v
rámci dohodnutého druhu práce. Pracovná náplň ako konkretizácia obsahu dohodnutého druhu práce
má povahu jednostrannej informácie, prostredníctvom ktorej zamestnávateľ dáva zamestnancovi na
vedomie, aké konkrétne činnosti alebo plnenie akých úloh bude po ňom požadovať. V konaní nebolo

preukázané, že by žalovaný obsluhu vysokozdvižného vozíka neuskutočnil či už v rámci svojej pracovnej
náplne alebo na základe pokynu zamestnávateľa a žalobca v tomto smere nenavrhol vykonanie
žiadneho dôkazu. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že žalovaný na obsluhu vysokozdvižného
vozíka nemal potrebné osvedčenie. Pokiaľ žalobca mal za to, že žalovaný nekonal v rámci plnenia si
pracovných povinností, a teda nie je daná zodpovednosť jeho zamestnávateľa, bolo jeho povinnosťou

uniesť dôkazné bremeno v tomto smere. Na nedostatok zodpovednosti žalovaného pritom nemá vplyv
ani zánik zamestnávateľa žalovaného. Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožňuje so záverom
súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.

10. Správny je však i záver súdu o neunesení dôkazného bremena žalobcom, pokiaľ ide o preukázanie

úhrady nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Samotný rozpis nákladov nie je potvrdením
o tom, že žalobca úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť aj skutočne vykonal. Pokiaľ žalobca
v odvolaní uvádza, že výpis z bankového účtu o úhradách faktúr nepredložil z dôvodu, že ich súčet
by predstavoval vyššiu sumu, aká je predmetom tohto konania, uvedená obrana žalobcu neobstojí.
Práve predložením výpisu o úhrade faktúr poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (i vo vyššej sume

než sú náklady na liečbu poistenca žalobcu) v konkrétny deň, ktorý žalobca určil ako deň úhrady
týchto nákladov, by dostatočne preukazovali tvrdenie žalobcu o úhrade nákladov. Inak by tomu bolo
samozrejme v prípade, ak by úhrady poskytovateľom zdravotnej starostlivosti boli v menšom rozsahu
ako sú náklady uplatnené žalobcom.

11. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok okresného súdu, v celom rozsahu sa
stotožniac s jeho závermi, podľa § 387 ods. 1 C. s. p., vrátane výroku o trovách konania, ako vecne
správny potvrdil.12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný, a to v celom rozsah, preto
mu súd priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)