Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Komárno

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Júlia Henteková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/97/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216203079
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4216203079.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 35724803, v konaní zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36613843, proti žalovanému : Q. D., A.. X.X.XXXX, S. W. Q. XXXX/XX, M., o zaplatenie
455,74 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie 219,-Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne od 19.7.2013

do zaplatenia z a s t a v u j e .
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 76,84 Eur a úroky z omeškania vo výške 8,75
% ročne zo sumy 8,34 Eur od 18.3.2013 do zaplatenia,
vo výške 8,50% ročne zo sumy 24,35 Eur od 19.5.2013 do zaplatenia,
vo výške 8,50% ročne zo sumy 44,15 Eur od 19.6.2013 do zaplatenia,
všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa žalobou došlou súdu 2.3.2016 domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie 455,74 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 8,34 Eur od 18.3.2013 do zaplatenia,
vo výške 8,50% ročne zo sumy 24,35 Eur od 19.5.2013 do zaplatenia, vo výške 8,50% ročne zo
sumy 44,15 Eur od 19.6.2013 do zaplatenia, vo výške 8,50% ročne zo sumy 378,90 Eur od 19.7.2013
do zaplatenia a trov konania ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku 27,- Eur a z trov právneho

zastúpenia96,30Eur.Žalobuodôvodniltým,SlovakTelekoma.s.uzatvorilasožalovanýmdňa16.1.2013
Zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle
Zákona o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení. Na základe zmluvy postupca
poskytol žalovanému telekomunikačné služby špecifikované v Zmluve za podmienok stanovených v
Zmluve a vo Všeobecných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné
služby cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku. Postupca mu vyúčtoval cenu za poskytnuté služby,
vystavil vyúčtovacie faktúry, pričom mu postúpil ako postupníkovi neuhradené pohľadávky na faktúrach

vystavených na sumu 8,34 Eur, 24,35 Eur, 44,15 Eur a 378,90 Eur Zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 20.11.2014. Fakturované sumy žalovaný v lehote splatnosti neuhradil, preto požaduje od
neho aj zákonné úroky z omeškania. K zmluvnej pokute fakturovanej sumou 378,90 Eur uviedol, že
táto bola jeho právnym predchodcom uplatnená v zmysle Cenníka Koncových zariadení, z ktorého
vyplýva povinnosť žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade nevrátenia, straty, alebo odcudzenia
diaľkového ovládača k prenajatému Magio Boxu vo výške 10,-Eur a v prípade nevrátenia, straty alebo

odcudzenia prenajatého Magio Sat Boxu vo výške 150,-Eur. V zmysle Cenníka bola stanovená zmluvná
pokuta za stratu alebo poškodenie Smart karty zo strany účastníka vo výške 19,95 Eur a pokuta za stratu
alebo poškodenie Satelitnej antény alebo súvisiaceho príslušenstva zo strany účastníka vo výške 29,95Eur. Povinnosť žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu bola ekvivalentom zvýhodnenia, ktoré postupca
poskytol žalovanému v podobe poskytnutia koncových zariadení a príslušenstva v zmysle Zmluvy.
Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej

náhrady škody, ktorá postupcovi vznikla v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas
vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s postupcom a za nevrátenie koncových zariadení
spolu s príslušenstvom. Prípisom zo dňa 27.5.2016 žalobca svoju žalobu čiastočne vzal späť a to v
časti o zaplatenie 219,-Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne od 19.7.2013 do zaplatenia.
V tejto časti navrhol konanie zastaviť.

2/ Súd podľa § 180 CSP konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu, ktorý
svoju neúčasť ospravedlnil písomne, taktiež v neprítomnosti žalovaného, ktorému termín pojednávania
bolo oznámené zverejnením na úradnej tabuli a webovej stránke súdu.

3/ Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

4/ Podľa § 145 ods. 1-3 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku
bez rozhodnutia o zastavení konania v tejto časti.

5/ Podľa § 146 ods. 1, 2 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas
žalovaný je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného

predpisu.

6/ Čiastočné späťvzatie žaloby sa neprieči zákonu, preto súd konanie v časti o zaplatenie 219,-Eur
titulom zmluvnej pokuty spolu s ročným úrokom z omeškania 8,50% od 19.7.2013 zastavil podľa
ustanovenia § 145 ods. 1 CSP.

7/ Súd vykonal vo veci dokazovanie Zmluvou o poskytnutí verejných služieb č. 9905482673
uzatvorenej medzi Slovak Telekom a.s. a žalovaným dňa 16.1.2013, Dodatkom k tejto zmluve zo dňa
12.2.2013,Všeobecnýmipodmienkamipreposkytovanieverejnýchslužiebprostredníctvompevnejsiete
spoločnosti Slovak Telekom a.s. (ďalej len VP) účinnými od 29.12.2011, Cenníkom pre poskytovanie

služieb spoločnosti Slovak Telekom a.s., faktúrami právneho predchodcu žalobcu, Zmluvou o postúpení
pohľadávok uzavretej medzi žalobcom a Slovak Telekom a.s. dňa 20.11.2014, Prílohami k tejto zmluve,
pokusom o zmier zo dňa 1.2.2016. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav
veci :

8/ Slovak Telekom a.s. a žalovaný uzatvorili dňa 16.1.2013 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb v
zmysle Zákona č. 351/2011 o elektronických komunikáciách. Predmetom zmluvy bol záväzok Podniku
poskytovať žalovanému služby v rozsahu podmienok dojednaných v Zmluve a tiež záväzok účastníka
platiť riadne a včas cenu za tieto služby. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú VP, Osobitné podmienky a
Cenník pre poskytovanie služieb. Ďalej predmetom Zmluvy bol nájom koncového zariadenia Magio Sat

- Magio Box za mesačné nájomné 1,99 Eur s DPH. Zmluvnú pokutu v prípade nevrátenia, straty alebo
odcudzenia prenajatého Magio Sat boxu v zmluve stanovili sumou 150,-Eur s DPH, zmluvnú pokutu
v prípade nevrátenia, straty alebo odcudzenia diaľkového ovládača k prenajatému Magio Sat boxu
sumou 20,-Eur. Z Cenníka pre služby televízie, z bodu 3.38. vyplýva, že Podnik je oprávnený účastníkovi
vyúčtovať zmluvnú pokutu v prípade, že zavinením účastníka dôjde k poškodeniu, strate, odcudzeniu,

zničeniu alebo zneužitiu Smart karty. Podľa bodu 11.1.3 Cenníka zmluvná pokuta v prípade nevrátenia,
straty alebo odcudzenia diaľkového ovládača k prenajatému Magio Boxu činila 10,-Eur, pokuta za stratu
alebo poškodenie Smart karty zo strany účastníka (bod 3.39.1 Cenníka) 19,95 Eur a pokuta za stratu
alebo poškodenie satelitnej antény alebo súvisiaceho príslušenstva zo strany účastníka činila 29,95
Eur (bod 3.41.1 Cenníka). Žalovaný sa zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu s Podnikom po dobu 24

mesiacov odo dňa začatia poskytovania služby. V prípade porušenia tohto záväzku sa zaviazal uhradiť
Podnikuzmluvnúpokutuprepríslušnúslužbuadobuviazanostivovýškepodľapodmienokzverejnených
Podnikom v Cenníku, alebo podľa podmienok v príslušnom Cenovom výmere. Túto pohľadávku voči
žalovanému žalobca nadobudol od Slovak Telekom a.s. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa20.11.2014. Postupcom mu boli postúpené sumy fakturované Slovak Telekom a.s. za poskytované
služby :
-fa č. XXXXXXXXXX za obdobie od 1.2.2013 do 28.2.2013 suma 8,34 Eur splatná 17.3.2013,

-fa č. XXXXXXXXXX za obdobie od 1.4.2013 do 30.4.2013 suma 24,35 Eur splatná 18.5.2013,
-fa č. XXXXXXXXXX za obdobie od 1.5.2013 do 31.5.2013 suma 44,15 Eur splatná 18.6.2013,
-fa č. XXXXXXXXXX jednorazové poplatky - pokuty v sume 219,-Eur (ktorá pokuta po čiastočnom
späťvzatí žaloby netvorí predmet tohto konania) a pokutu 159,90 Eur za nevrátenie Magio Boxu v sume
100,-Eur, za nevrátenie diaľkového ovládača 10,-Eur, za kartu 19,05 Eur a za ostatné príslušenstvo

29,95 Eur.

9/ Podľa bodu 2 článku 6 časti III. VP Zmluva zaniká : a) uplynutím doby na ktorú bola uzavretá,
b) dohodou zmluvných strán, c) výpoveďou, d) odstúpením, f) dňom doručenia oznámenia podniku
účastníkovi o technickej neuskutočniteľnosti zriadenia alebo poskytovania služby, f) ak to ustanovuje
osobitný predpis, g) iným spôsobom, alebo z iného dôvodu ak to vyplýva zo zmluvy alebo niektorej

jej časti. Podľa bodu 9 písm. b) článku 6 časti III. VP podnik má právo odstúpiť od zmluvy okrem
iných prípadov dojednaných v Zmluve aj ak účastník nezaplatil cenu za poskytnuté služby ani do 45
dní po dni splatnosti. Výpovedná lehota je rovnaká pre obe zmluvné strany a uplynie posledným dňom
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci v ktorom bola písomná výpoveď doručená druhej
zmluvnej strane (bod 5 článku 6). Poskytovateľ odstúpil od Zmluvy o poskytnutí verejných služieb

podľa § 44 ods.8 Zákona č. 351/2011 Z.z. listom zo dňa 5.6.2013, avšak doručenie tohto oznámenia
žalovanému žalobca nevydokladoval. Nakoľko Zmluva podľa citovaného bodu VP zaniká doručením
odstúpenia druhej strane, t.j. žalovanému, súd nemal za preukázané ukončenie Zmluvy pred uplynutím
doby viazanosti ani v zmysle VP, ani podľa § 44 ods.8 Zákona č. 351/2011 Z.z. Žalobca predmetnú
pohľadávku voči žalovanému nadobudol Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenej s postupcom

Slovak Telekom a.s. dňa 20.11.2014.

10/ Podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zákona č. 351/2011 o elektronických komunikáciách (v znení účinnom v
čase uzavretia Zmluvy) podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

11/ Podľa § 43 ods. 12 písm. a, b) citovaného zákona (a )účastník je povinný používať verejnú službu v
súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, (b) platiť za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženej faktúry.

12/ Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.5.2014 spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.(keďže tento právny predpis nemá prechodné ustanovenie, aj
na tento právny vzťah treba ustanovenie § 52 v citovanom znení aplikovať, aj keď tento právny vzťah
vznikol pred 1.5.2014 ).

13/ Podľa § 2 písm. a) a e) Zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2011 spotrebiteľom

je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú
potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti. Dodávateľom je podnikateľ, ktorý priamo
aleboprostredníctvominýchpodnikateľovdodalpredávajúcemuvýrobokaktoréhočinnosťneovplyvňuje
vlastnosti výrobku,
14/ Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú

dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Účinná ochrana spotrebiteľasa môže dosiahnuť len keď súd má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti,
čiže určiť či je podmienka nečestná. Iba takto je možné chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči
nečestnej podmienke v súlade s konštantou judikatúrou bývalého Európskeho súdneho dvora (od

1.12.2009 Súdny dvor Európskej únie) pri aplikácii Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev
L 095, 21/4/1993, str. 29-34), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému
používaniuneprijateľnýchzmluvnýchpodmienok:„Členskéštátyzabezpečia,abyvzáujmespotrebiteľov
a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému

uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo
dodávateľov.“ Súd Zmluvu poskytovaní verejných služieb uzatvorenú právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka
a Zákona o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu jej uzatvorenia. Vykonaným
dokazovaním mal preukázané, že Slovak Telekom a.s. a žalovaný uzatvorili platnú Zmluvu z ktorej pre
obe zmluvné strany vyplývajú práva a povinnosti. Spoločnosti Slovak Telekom a.s. prenajať koncové

zariadenia, poskytovať žalovanému dohodnuté služby a tieto vyfakturovať a žalovanému riadne a včas
uhradiť cenu služieb vyfakturovaných dodávateľom a dohodnuté nájomné za prenajaté zariadenia.
Výška ceny neuhradených služieb je preukázaná faktúrami právneho predchodcu žalobcu. Žalovaný
tvrdenie žalobcu, že faktúry jeho právneho predchodcu neuhradil, nevyvrátil. Preto súd právny nárok
žalobcu na zaplatenie ceny služieb spolu v sume 76,84 Eur považoval za dôvodný a v tejto časti žalobe

s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia vyhovel.

15/ Podľa § 544 ods.1-3 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o
zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom
(penále).

16/ Žalobca v tomto konaní si uplatňuje aj zmluvnú pokutu v sume 378,90 Eur pre porušenie zmluvných

povinností žalovaným a zákonné úroky z omeškania. Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích
prostriedkov je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju
zmluvnú povinnosť. Pre zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute zákon obligatórne predpisuje písomnú
formu, ktorej nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky pokuty, prípadne aspoň určenie spôsobu,
akým bude stanovená. Určenie výšky pokuty zásadne je vecou vzájomnej dohody účastníkov tohto

dojednania. Tak občiansky zákonník, ako aj obchodný zákonník nijako neobmedzujú maximálnu
výšku zmluvnej pokuty. Pri dojednaní jej výšky zmluvné strany by mali dbať iba o súlad dohody o
zmluvnej pokute s niektorými všeobecnými požiadavkami zákona, predovšetkým s ustanovením § 39
Občianskeho zákonníka, t.j. o súlad právneho úkonu s dobrými mravmi. Na rozdiel od zmluvnej pokuty,
výšku ktorej si strany musia dohodnúť, úrok z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky je majetkovou

sankciou ustanovenou zákonom. Ide o dva rôzne právne inštitúty (zmluvná pokuta je zabezpečovacím
prostriedkom a úrok z omeškania zákonným dôsledkom omeškania), z čoho vyplýva, že ak si účastníci
záväzkového vzťahu pre prípad omeškania so splnením peňažného či nepeňažného záväzku dohodnú
zmluvnú pokutu, dlžník je povinný v prípade omeškania so splnením uvedeného záväzku zaplatiť
veriteľovi dohodnutú zmluvnú pokutu a okrem toho aj úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 517

ods.2 Občianskeho zákonníka. Porušenie tej istej povinnosti je tak sankcionované dvakrát.

17/ Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka stanovuje podmienky, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Sú to podmienky, ktoré sú nečestné, hrubo porušujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Toto ustanovenie vyjadruje potrebu, aby dodávateľ v

spotrebiteľských zmluvách pri tvorbe podmienok postupoval v súlade s dobrými mravmi o to viac, že
spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť zmluvné podmienky, ktoré sú dodávateľom vopred stanovené.
Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne
formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorých používa vo dvoch
alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ nemá možnosť ich obsah meniť. Žalobca individuálnosť

dohody o zmluvnej pokute nepreukázal. S poukazom na § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka je aj v
tejto veci daná zákonná domnienka, že zmluvné dojednania dohodnuté dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané, pokiaľ dodávateľ nepreukáže opak. Žalobca v danom prípade
opak nepreukázal, a tak súd konštatuje, že žalovaný štandardný formulár žalobcu podpísal bez možnostiovplyvniť vopred pripravený text s vopred určenými podrobnými podmienkami nemožnosťou ich zmeny.
Nárok na zmluvnú pokutu v prospech dodávateľa je v predmetnej právnej veci viazaný na porušenie
záväzku 24 mesačnej doby viazanosti užívať dojednané služby. Dojednanie o zmluvnej pokute za každé

porušenie je koncipované neúmerne široko bez zohľadnenia kedy došlo k porušeniu povinnosti. Slovak
Telekom, a.s. pri dojednaní zmluvnej pokuty nerozlišoval medzi prípadmi, keď spotrebiteľ ukončí zmluvu
krátko pred uplynutím doby viazanosti alebo hneď na jej začiatku. V oboch prípadoch je spotrebiteľ
viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo podľa názoru súdu je potrebné považovať za neprijateľné,
nakoľko nezahrňuje intenzitu porušenia povinností. Takéto dojednanie o zmluvnej pokute spôsobuje

značnú nerovnováhu v predmetnom spotrebiteľskom vzťahu a tým aj neplatnosť takejto zmluvnej
podmienkypreneprijateľnosť,nakoľkoniejemožnéakceptovaťstav,vrámciktoréhojednazozmluvných
strán (dodávateľ) zneužíva svoje postavenie na to, že diktuje zmluvné podmienky, ktoré druhá zmluvná
strana (spotrebiteľ) buď musí bezvýhradne prijať alebo zmluvu neuzavrieť. Pre absenciu individuálneho
dojednania dohody o zmluvnej pokute, tiež pre nepreukázanie zániku Zmluvy súd dospel k záveru,
že žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu nevznikol a preto žalobu v tejto časti zamietol. Vo výroku

rozsudku nevyslovil neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute s poukazom na ustanovenie § 53a ods. 1
Občianskeho zákonníka, nakoľko ich neprijateľnosť už vyslovil vo viacerých svojich rozsudkoch.

18/ Podľa § 517 ods.1,2 Zákona č. 509/91 Z. z. v znení noviel dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka

popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne
nariadenie č. 87/95 Z. z.) .

19/ Podľa § 3 ods. 1 Vládneho nariadenia č. 87/95 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 výška úrokov

z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20/ Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21/ Ak však záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov
účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013, t.j. 8 percentuálnych bodov + základná
úroková sadzba ECB.

22/ Nárok žalobcu na úrok z omeškania súd považoval za dôvodný vzhľadom na ustanovenie § 517
ods.1,2Občianskehozákonníka.Žalovanýneuhradenímcenyslužiebsadostal doomeškaniasplnením
peňažného dlhu, a to od prvého dňa márneho uplynutia lehoty splatnosti každej faktúry. Pre uvedené má
žalobca nárok na úrok z omeškania vo výške stanovenej § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/2005 Z.z.

Základná úroková sadzba ECB od od 11.7.2012 do 7.5.2013 bol 0,75%, od 8.5.2013 do 12.11.2013
bola0,50%. Záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania tak,
ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

23/ Podľa § 232 ods.1-4) CSP (1) Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho

povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými
prostriedkami. (2) Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím
lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(3) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti
rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (4) Ak súd uložil povinnosť plniť
opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje

poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej
dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia

24/ Podľa § 255 ods.1,2 CSP (1)súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak strana má vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25/Ustanovenie§255CSPvyjadrujesamozrejmúpožiadavkuvtom,žeúčastníkkonania,ktorývkonaní
uspel, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok ale ozásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie
ťarchu všetkých trov konania Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo
veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej,

aleajúčelnosťtrovpotrebnýchnauplatňovaniealebobráneniepráva.Podpojemvectrebarozumieťcelý
predmet konania vymedzený žalobcom v návrhu na začatie konania. Ak čiastočný úspech založil nárok
na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo o prevažujúci úspech, t.j. aby po porovnaní
procesnej úspešnosti oboch strán sporu zostala ešte suma opodstatňujúca záver o peňažnom úspechu
jedného z účastníkov sporu s tým, že nesmie ísť o pomerne nepatrnú časť predmetu konania ( súdna

prax dospela k záveru, že o pomernom procesnom úspechu jednej z procesných strán možno hovoriť,
ak jej pomerný úspech presiahne 10%). Žalobca mal vo veci 16,86%-ný úspech, žalovaný 83,14%-ný.
Žalobca nedosiahol ani 10%-ný pomerný úspech, zo spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s
týmto konaním vznikli nejaké trovy, preto súd žiadnej strane náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na podpísanom súde ( Okresný súd Komárno, Pohraničná 6,
945 35 Komárno ) písomne vo 2 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)

Podľa § 365 ods. 1, 2 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný

titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia
podľa § 376 ods.1 CSP (Zákona č. 233/1995 Z.z.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.