Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. september 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 13C/268/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112224726
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Szpyrcová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7112224726.7

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnom spore žalobcu: POHOTOVOSŤ
s. r. o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598 zastúpeného Fridrich Paľko s. r. o. so
sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36864421 proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Župné námestie 13, Bratislava v konaní o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. P r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 27.9.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3 813,51
Eur titulom majetkovej škody a sumy 762,70 Eur titulom nemajetkovej ujmy, náhrady trov konania,

v súvislosti so zodpovednosťou štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších zmien a
predpisov. K predmetnej žalobe bola pridelená spisová značka 13C/268/2012.

2.Žalobcasažaloboudošlousúdudňa27.9.2012domáhalvočižalovanémuzaplateniasumy560,01Eur
titulom majetkovej škody a sumy 132 Eur titulom nemajetkovej ujmy, náhrady trov konania, v súvislosti
so zodpovednosťou štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších zmien a predpisov. K

predmetnej žalobe bola pridelená spisová značka 13C/269/2012.

3. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 27.9.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3 392,53
Eur titulom majetkovej škody a sumy 678,51 Eur titulom nemajetkovej ujmy, náhrady trov konania,
v súvislosti so zodpovednosťou štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších zmien a
predpisov. K predmetnej žalobe bola pridelená spisová značka 13C/270/2012.

4. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 27.9.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2 923,75
Eur titulom majetkovej škody a sumy 584,75 Eur titulom nemajetkovej ujmy, náhrady trov konania,
v súvislosti so zodpovednosťou štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších zmien a
predpisov. K predmetnej žalobe bola pridelená spisová značka 13C/274/2012.

5. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 27.9.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 125 Eur
titulommajetkovejškodyasumy335,61Eurtitulomnemajetkovejujmy,náhradytrovkonania,vsúvislosti
so zodpovednosťou štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších zmien a predpisov. K
predmetnej žalobe bola pridelená spisová značka 13C/277/2012.

6. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 27.9.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 125 Eur

titulommajetkovejškodyasumy538,45Eurtitulomnemajetkovejujmy,náhradytrovkonania,vsúvislostiso zodpovednosťou štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších zmien a predpisov. K
predmetnej žalobe bola pridelená spisová značka 13C/278/2012.

7. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 27.9.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 125 Eur
titulommajetkovejškodyasumy604,83Eurtitulomnemajetkovejujmy,náhradytrovkonania,vsúvislosti
so zodpovednosťou štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších zmien a predpisov. K
predmetnej žalobe bola pridelená spisová značka 13C/280/2012.

8. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 27.9.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1 167,81
Eur titulom majetkovej škody a sumy 233,56 Eur titulom nemajetkovej ujmy, náhrady trov konania,
v súvislosti so zodpovednosťou štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších zmien a
predpisov. K predmetnej žalobe bola pridelená spisová značka 13C/283/2012.

9. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 27.9.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3 096,65

Eur titulom majetkovej škody a sumy 619,33 Eur titulom nemajetkovej ujmy, náhrady trov konania,
v súvislosti so zodpovednosťou štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších zmien a
predpisov. K predmetnej žalobe bola pridelená spisová značka 13C/284/2012.

10. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 13C/268/2012-8 zo dňa 8.10.2012 súd spojil vec vedenú na

Okresnom súde Košice I pod spisovou značkou 13C/268/2012 s vecami vedenými na Okresnom
súde Košice I pod spisovými značkami: 13C/269/2012, 13C/270/2012, 13C/274/2012, 13C/277/2012,
13C/278/2012, 13C/280/2012, 13C/283/2012 a 13C/284/2012 na spoločné konanie, ktoré bolo ďalej
vedené pod spisovou značkou 13C/268/2012. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
11.10.2012.

11. O námietke zaujatosti voči Okresnému súdu Košice I (nakoľko ide o súd, ktorý vyvolal skutočnosť
zakladajúcu práva uplatňované žalobou), ktorú vzniesol v žalobách žalobca rozhodol Krajský súd v
Košiciach uznesením č. k. 5NcC/81/2012-27 dňa 22.10.2012 tak, že sudkyňa JUDr. Blažena Szpyrcová
nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci 13C/268/2012 Okresného súdu Košice I.

12. V žalobe (konanie vedené pôvodne pod spisovou značkou 13C/268/2012) žalobca uviedol, že
žalobca ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č. 9041720) navrhol podľa exekučného
poriadku vykonať exekúciu vo vzťahu k pohľadávke, ktorá vznikla neplnením záväzku z predmetnej
zmluvy o úvere dlžníkom Y. M., nar. XX.X.XXXX s tým, že po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie

súdny exekútor pridelil exekučnej veci číslo EX 11747/2010. Exekútor po tom, čo predložil návrh
miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti
a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcii až dňa 22.3.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K
rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie
viac ako 230 dní). Exekučný súd tak nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, respektíve
v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, pričom nečinnosť Okresného súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, na základe čoho si žalobca z dôvodu takéhoto postupu exekučného súdu uplatňuje

náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy tak, že žalobcovi vznikla majetková škoda v celkovej
výške 3 813,51 Eur predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu a tiež náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume
762,70 Eur, t. j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom z dôvodu, že samotné konštatovanie
porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý

súdnyproceszaručenéhočlánkom6ods.1Európskehodohovoruoochraneľudskýchprávazákladných
slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. V danom prípade sa teda žalobca domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Košice I podľa zákona 514/2003 Z. z.

13. V žalobe (konanie pôvodne vedené pod spisovou značkou 13C/269/2012) žalobca uviedol, že
žalobca ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č. 9041658) navrhol podľa exekučného
poriadku vykonať exekúciu vo vzťahu k pohľadávke, ktorá vznikla neplnením záväzku z predmetnej
zmluvy o úvere dlžníčkou B. O., nar. XX.X.XXXX s tým, že po prijatí návrhu na vykonanie exekúciesúdny exekútor pridelil exekučnej veci číslo EX 15821/2010. Exekútor po tom, čo predložil návrh
miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti

a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na časť potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie až dňa 25.7.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K
rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie
viac ako 278 dní). Exekučný súd tak nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, respektíve

v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, pričom nečinnosť Okresného súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, na základe čoho si žalobca z dôvodu takéhoto postupu exekučného súdu uplatňuje
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy tak, že žalobcovi vznikla majetková škoda v celkovej
výške 560,01 Eur predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu a tiež náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške
132 Eur, t. j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom z dôvodu, že samotné konštatovanie porušenia

práva na súdnu ochranu zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces
zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. V danej
veci si žalobca uplatňoval svoj nárok podľa zákona č.514/2003 Z.z.

14. V žalobe (konanie pôvodne vedené pod spisovou značkou 13C/270/2012) žalobca uviedol, že
žalobca ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č. 901300012) navrhol podľa exekučného
poriadku vykonať exekúciu vo vzťahu k pohľadávke, ktorá vznikla neplnením záväzku z predmetnej
zmluvy o úvere dlžníčkou P. P., nar. XX.X.XXXX s tým, že po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdny exekútor pridelil exekučnej veci číslo EX 11484/2010. Exekútor po tom, čo predložil návrh

miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti
a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie až dňa 22.3.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K

rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie
viac ako 235 dní). Exekučný súd tak nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, respektíve
v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, pričom nečinnosť Okresného súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, na základe čoho si žalobca z dôvodu takéhoto postupu exekučného súdu uplatňuje
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy tak, že žalobcovi vznikla majetková škoda vo výške 3

392,53Eurpredstavujúcanáhraduistinyspríslušenstvom,ktoráviacnemôžebyťpriznanáprávoplatným
rozhodnutím všeobecného súdu a tiež náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 678,51 Eur,
t. j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom z dôvodu, že samotné konštatovanie porušenia práva
na súdnu ochranu zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces
zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je

dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Žalobca
sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy a majetkovej škody, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Košice I podľa zákona č. 514/2003 Z. z.

15. V žalobe (konanie pôvodne vedené pod spisovou značkou 13C/274/2012) žalobca uviedol, že

žalobca ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č. 900400261) navrhol podľa exekučného
poriadku vykonať exekúciu vo vzťahu k pohľadávke, ktorá vznikla neplnením záväzku z predmetnej
zmluvy o úvere dlžníkom Š. A., nar. X.X.XXXX s tým, že po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdny exekútor pridelil exekučnej veci číslo EX 11524/2011. Exekútor po tom, čo predložil návrh
miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti
a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie až dňa 24.10.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K
rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie

viac ako 126 dní). Exekučný súd tak nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, respektíve
v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, pričom nečinnosť Okresného súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, na základe čoho si žalobca z dôvodu takéhoto postupu exekučného súdu uplatňuje
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy tak, že žalobcovi vznikla majetková škoda vo výške 2923,75Eurpredstavujúcanáhraduistinyspríslušenstvom,ktoráviacnemôžebyťpriznanáprávoplatným
rozhodnutím všeobecného súdu a tiež náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 584,75 Eur,
t. j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom z dôvodu, že samotné konštatovanie porušenia práva

na súdnu ochranu zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces
zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Žalobca
sa svojho nároku domáhal podľa zákona č.514/2003 Z.z.

16. V žalobe (konanie pôvodne vedené pod spisovou značkou 13C/277/2012) žalobca uviedol, že
žalobca ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č. 904100006) navrhol podľa exekučného
poriadku vykonať exekúciu vo vzťahu k pohľadávke, ktorá vznikla neplnením záväzku z predmetnej
zmluvy o úvere dlžníčkou P. F., nar. X.X.XXXX s tým, že po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdny exekútor pridelil exekučnej veci číslo EX 16889/2010. Exekútor po tom, čo predložil návrh
miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti
a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie až dňa 10.5.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia.
K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby

(omeškanie viac ako 182 dní). Exekučný súd tak nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej dobe,
respektíve v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, pričom nečinnosť Okresného súdu nie
je ničím ospravedlniteľná, na základe čoho si žalobca z dôvodu takéhoto postupu exekučného súdu
uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy tak, že žalobcovi vznikla majetková škoda
v celkovej výške 125 Eur predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť

priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu a tiež náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
vo výške 335,61 Eur za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania
a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase
stav predpokladaný zákonom, stratu dôveru v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík
ohrozujúcichkonečnévymoženiepohľadávky.Náhraduškodyanemajetkovejujmy,ktorámalažalobcovi

vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Košice I si žalobca uplatňoval podľa zákona
č. 514/2003 Z. z. V tejto žalobe žalobca poukázal aj na to, že vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný
posun v exekučnom konaní a primäl porušovateľa k vydaniu rozhodnutia a to tak, že dňa 2.7.2009 spísal
a podal žiadosť o informáciu o stave konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym uplynutím
času, 23.9.2009 opätovne spísal a podal žiadosť o informáciu o stave konania, pričom zopakoval svoju

námietku vo vzťahu k porušovaniu jeho práv márnym uplynutím času, dňa 13.11.2009 spísal a podal
ďalšiužiadosťoinformáciuostavekonaniaaopätovnenamietalporušovaniesvojichpráv,dňa25.2.2010
spísal a podal žiadosť o informáciu o stave konania - podnet na preskúmanie zákonnosti postupu súdu -
prieťahy v konaní, dňa 30.8.2010 spísal a podal sťažnosť a podnet na preskúmanie zákonnosti postupu
súdu - prieťahy v konaní, dňa 23.11.2010 spísal a podal sťažnosť na prieťahy v konaní, dňa 25.5.2011

opätovne spísal a podal sťažnosť na prieťahy v konaní a to v nadväznosti na nesprávny procesný postup
súdu.Žalobcapoukázalnato,žesamotnékonštatovanieporušeniaprávanasúdnuochranuzaručeného
článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1
Európskehodohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdniejedostatočnýmzadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Žalobca svoj nárok voči žalovanému

uplatňoval podľa zákona č.514/2003 Z. z.

17. V žalobe (konanie pôvodne vedené pod spisovou značkou 13C/278/2012) žalobca uviedol, že
žalobca ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č. 9013000113) navrhol podľa exekučného
poriadku vykonať exekúciu vo vzťahu k pohľadávke, ktorá vznikla neplnením záväzku z predmetnej

zmluvy o úvere dlžníkom H. O., nar. X.X.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny
exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 15312/2010. Exekútor po tom, čo predložil návrh
miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti
a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou

podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie až dňa 25.7.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K
rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie
viac ako 292 dní). Exekučný súd tak nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, respektívev primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, pričom nečinnosť Okresného súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, na základe čoho si žalobca z dôvodu takéhoto postupu exekučného súdu uplatňuje
náhradu majetkovej škody vo výške 125 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu vo výške 538,45 Eur za

vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie
jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaným zákonom,
stratu dôveru v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie
pohľadávky. Aj v tomto konaní upozornil žalobca, že vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v
exekučnom konaní a primel porušovateľa k vydaniu rozhodnutia a to konkrétne písomne dňa 2.7.2009,

23.9.2009,13.11.2009,25.2.2010,30.8.2010,23.11.2010a25.5.2011,kdepožadovalinformáciuostave
konania, pričom opakovane vznášal námietku vo vzťahu k porušovaniu jeho práv márnym uplynutím
času. V tomto konaní sa žalobca domáhal žalobou náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá
mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Košice I podľa zákona č. 514/2003
Z. z.

18. V žalobe (konanie pôvodne vedené pod spisovou značkou 13C/280/2012) žalobca uviedol, že
žalobca ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č. 9131020) navrhol podľa exekučného
poriadku vykonať exekúciu vo vzťahu k pohľadávke, ktorá vznikla neplnením záväzku z predmetnej
zmluvy o úvere dlžníkom U. W., nar. X.X.XXXX s tým, že po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny
exekútor pridelil exekučnej veci číslo EX 7793/2011. Exekútor po tom, čo predložil návrh miestne a vecne

príslušnému Okresnému súdu a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, exekučný súd
napriek tomu, že vec ním prejednaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala
si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv
na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až dňa 18.4.2012 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu

o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako
328 dní). Exekučný súd tak nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, respektíve v primeranom
čase a bez zbytočných prieťahov, pričom nečinnosť Okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, na
základe čoho si žalobca z dôvodu takéhoto postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej
škody vo výške 125 Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 604,83 Eur za vnútorné zásahy do spoločnosti,

ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v
spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. V tejto veci
upozornil žalobca, že vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní a primel
porušovateľa k vydaniu rozhodnutia a to písomne dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010,

30.8.2010, 23.11.2010, 25.5.2011, kde opakovane žiadal o informáciu o stave konania, kde namietal
porušovanie svojich práv márnym uplynutím času. V danom prípade sa žalobca domáhal podanou
žalobou náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Košice I v zmysle zákona 514/2003 Z. z.

19. V žalobe (konanie pôvodne vedené pod spisovou značkou 13C/283/2012) žalobca uviedol, že
žalobca ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č. 900500158) navrhol podľa exekučného
poriadku vykonať exekúciu vo vzťahu k pohľadávke, ktorá vznikla neplnením záväzku z predmetnej
zmluvy o úvere dlžníkom Ľ. W., nar. X.X.XXXX s tým, že po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdny exekútor pridelil exekučnej veci číslo EX 6645/2011. Exekútor po tom, čo predložil návrh miestne

a vecne príslušnému Okresnému súdu a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti
a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie až dňa 25.7.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K

rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie
viac ako 89 dní). Exekučný súd tak nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, respektíve
v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, pričom nečinnosť Okresného súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, na základe čoho si žalobca z dôvodu takéhoto postupu exekučného súdu uplatňoval
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy tak, že žalobcovi vznikla majetková škoda vo výške 1

167,81Eurpredstavujúcanáhraduistinyspríslušenstvom,ktoráviacnemôžebyťpriznanáprávoplatným
rozhodnutím všeobecného súdu a tiež náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 233,56 Eur,
t. j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom z dôvodu, že samotné konštatovanie porušenia práva
na súdnu ochranu zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proceszaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Žalobca
sa v danom prípade žalobou domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorou mu mala

vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Košice I podľa zákona č. 514/2003 Z. z.

20. V žalobe (konanie pôvodne vedené pod spisovou značkou 13C/284/2012) žalobca uviedol, že
žalobca ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č. 900100037) navrhol podľa exekučného
poriadku vykonať exekúciu vo vzťahu k pohľadávke, ktorá vznikla neplnením záväzku z predmetnej

zmluvy o úvere dlžníčkou Y. M., nar. XX.X.XXXX s tým, že po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdny exekútor pridelil exekučnej veci číslo EX 18346/2010. Exekútor po tom, čo predložil návrh
miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti
a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie až dňa 10.5.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K
rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie
viac ako 148 dní). Exekučný súd tak nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, respektíve
v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, pričom nečinnosť Okresného súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, na základe čoho si žalobca z dôvodu takéhoto postupu exekučného súdu uplatňoval

náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy tak, že žalobcovi vznikla majetková škoda v celkovej
výške 3 096,65 Eur predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu a tiež náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške
619,33 Eur, t. j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom z dôvodu, že samotné konštatovanie
porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý

súdnyproceszaručenéhočlánkom6ods.1Európskehodohovoruoochraneľudskýchprávazákladných
slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. V danom prípade sa žalobca domáhal podanou žalobou náhrady majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Košice I podľa
zákona č. 514/2003 Z. z.

21. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a to jednak v súvislosti so zmätočnosťou podania, keď v
jednotlivých žalobách sa vyskytujú viaceré nedostatky, napríklad že sú zmätočne označení povinní,
odlišne sú uvedené dátumy narodenia, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní,
ktoré sú vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré

majú význam pre posúdenie veci a dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých
prípadoch. Poukázal na to, že žalobca síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis,
ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša
žalobca sám. Zdôraznil, že tvrdenia žalobu, že nemá vedomosť o spisových značkách ním uvádzaných
exekučných konaní sa nezakladá na pravde, má charakter klamlivého a zavádzajúceho tvrdenia,

pretože sám žalobca uvádza, že mu boli doručené uznesenia exekučného súdu o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia. Neoznačenie spisových značiek exekučných konaní bolo jedným z dôvodov,
pre ktoré Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol sťažnosti žalobcu na porušenie jeho ústavných
práv nečinnosťou exekučného súdu. Okrem toho kto iný ako oprávnený v exekučnom konaní, ktorý
si v súvislosti s ním uplatňuje právo na náhradu škody, má mať možnosť a záujem relevantným a

jednoznačným spôsobom identifikovať konanie, v ktorom mu mala byť spôsobená škody.

22. Žalovaný ďalej poukázal na to, že nie je jasný ani titul nároku žalobu na náhradu škody. Poukázal
na to, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať
na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti a pokiaľ žalovanému prvé žiadosti

o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.4.2012 boli doručené, žaloba nebola
podaná po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr a teda žalovaný má za to, že ide o predčasne uplatnený
nárok na súde. Žalovaný zdôraznil tiež, napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť a tým zmaril akúkoľvek
možnosť predbežne nároky prerokovať. Žalovaný poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR spisovej

značky I ÚS/16/2002 z čoho vyvodil záver, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty,
neznamená automaticky prieťahy v konaní. V súvislosti s ustanovením § 44 ods. 2 exekučného poriadku
účinného od 1.6.2011 zdôraznil, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovanápríslušným orgánom, pričom táto podmienka nepochybne nie je v prípadoch zamietnutia žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Žalovaný tiež poukázal na to, že zo samotnej dikcie
§ 44 ods. 2 exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia

v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Žalovaný k vyčíslenej škode poukázal na tú
skutočnosť, že žalobca v žalobách neuvádza, či predmetné vecné náklady predstavujú podľa § 17
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. skutočnú škodu alebo ušlý zisk, a že požadovať paušálne sumy za
spomínané veľmi všeobecné uvedené činnosti je nesprávne a znovu účelové. K nemajetkovej ujme
zdôraznil, že náhradu nemajetkovej ujmy nepodložil žalobca akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami, či

rozumnou úvahou, pričom žalobca tiež opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením.
Záverom poukázal žalovaný na to, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za
škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva.

23. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

24. Z pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu spisovej značky 12Er/2041/2010 súd zistil, že
v predmetnej exekučnej veci návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený (identický so žalobcom)
voči povinnej Y. M., nar. XX.X.XXXX pre vymoženie 896 Eur s príslušenstvom, pričom v exekučnej
veci bola exekútorským úradom súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pridelená spisová značka

EX 11744/2010. V zápisnici o návrhu na vykonanie exekúcie spísanej pred súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým dňa 4.8.2010 navrhol oprávnený vykonať exekúciu na základe exekučného titulu -
rozsudkuStálehorozhodcovskéhosúduzriadenéhopriSlovenskejrozhodcovskeja.s.č.k.SR03722/10
zo dňa 13.5.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.6.2010 a vykonateľnosť dňa 24.6.2010.
Predmetnej exekučnej veci bola na Okresnom súde Košice I pridelená spisová značka 12Er/2041/2010,

pričom súd v predmetnej veci uznesením č. k. 12Er/2041/2010-34 zo dňa 21.4.2011 exekúciu zastavil
a uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením.

25. Z pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu spisovej značky 37Er/2540/2010 súd zistil, že
v predmetnej exekučnej veci návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený (identický so žalobcom)

voči povinnému B. O., nar. XX.X.XXXX na vymoženie sumy 130,77 Eur s príslušenstvom, pričom v
exekučnej veci bola súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pridelená spisová značka EX 15821/10.
Žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 23.12.2010 súdny exekútor JUDr.
Rudolf Krutý požiadal o udelenie poverenia v predmetnej exekučnej veci. Exekúcia sa mala vykonať
na základe exekučného titulu - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR 06883/10, ktorý

vydala Slovenská rozhodcovská a. s. dňa 23.8.2010 a ktorý sa stal právoplatným dňa 27.9.2010 a
vykonateľným dňa 30.9.2010. Predmetnej exekučnej veci bola na Okresnom súde Košice I pridelená
spisová značka 37Er/2540/2010, pričom súd v predmetnej veci uznesením zo dňa 21.6.2011 č. k.
37Er/2540/2010-11 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol,
predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.7.2011. Následne uznesením zo dňa 20.9.2011

bola exekúcia zastavená; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.10.2011.

26. Z pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu spisovej značky 12Er/1946/2010 súd zistil, že v
predmetnej exekučnej veci návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený (identický so žalobcom) voči
povinnej P. P.Č., nar. XX.X.XXXX pre vymoženie sumy 804 Eur s príslušenstvom, pričom exekučnej

veci bola exekútorským úradom súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pridelená spisová značka
EX 11484/10. Žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 22.9.2010 došlo súdu dňa
30.9.2010 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý požiadal o udelenie poverenia v predmetnej exekučnej
veci. Exekúcia sa mala vykonať na základe exekučného titulu - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
č. k. SR 02913/10, ktorý vydal Slovenská rozhodcovská a. s. dňa 29.4.2010 a ktorý sa stal právoplatným

dňa 7.6.2010 a vykonateľným 10.6.2010. Predmetnej exekučnej veci bola na Okresnom súde Košice I
pridelená spisová značka 12Er/1946/2010, pričom súd v predmetnej veci uznesením zo dňa 22.2.2011
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, pričom predmetné
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.3.2011. Následne uznesením č. k. 12Er/1946/2010-34 zo
dňa 21.4.2011 bola exekúcia zastavená. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.5.2011.

27. Z pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu spisovej značky 20Er/3946/2011 súd zistil, že
v predmetnej exekučnej veci návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený (identický so žalobcom)
voči povinnému Š.S. A., nar. X.X.XXXX pre vymoženie sumy 913,87 Eur s príslušenstvom, pričom vexekučnej veci bola exekútorským úradom súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pridelená spisová
značka č. EX 11524/11. Žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 9.8.2011 súdny
exekútor JUDr. Rudolf Krutý požiadal o udelenie poverenia v predmetnej exekučnej veci. Exekúcia sa

mala vykonať na základe exekučného titulu - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR 02025/11,
ktorý vydal Slovenská rozhodcovská a. s. a ktorý sa stal dňa 5.4.2011 a ktorý sa stal právoplatným
dňa 26.4.2011 a vykonateľným dňa 29.4.2011. Predmetnej exekučnej veci bola na Okresnom súde
Košice I pridelená spisová značka 20Er/3946/2011, pričom súd v predmetnej veci uznesením zo dňa
23.9.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, predmetné

uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.11.2011. Následne uznesením č. k. 20Er/3946/2011-14 zo
dňa 21.12.2011 bolo exekučné konanie zastavené, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.2.2012.

28. Z pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu spisovej značky 12Er/2457/2010 súd zistil, že v
predmetnej exekučnej veci návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený (identický so žalobcom) voči
povinnej P.H. F., nar. X.X.XXXX pre vymoženie sumy 475 Eur s príslušenstvom, pričom v exekučnej

veci bola exekútorským úradom súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pridelená spisová značka EX
15212/10. Žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 18.10.2010 došlou súdu dňa
13.12.2010 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý požiadal o udelenie poverenia v predmetnej exekučnej
veci. Exekúcia sa mala vykonať na základe exekučného titulu - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
č. k. SR 06689/10, ktorý vydal Slovenská rozhodcovská a. s. dňa 2.8.2010 a ktorý sa stal právoplatným

dňa 23.8.2010 a vykonateľným dňa 26.8.2010. Predmetnej exekučnej veci bola na Okresnom súde
Košice I pridelená spisová značka 12Er/2457/2010, pričom súd v predmetnej veci uznesením zo
dňa 28.2.2014 vylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania exekúcie. Uvedené
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.3.2014. Voči tomuto uznesenie podal súdny exekútor JUDr.
Rudolf Krutý odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 14CoE/377/2015-64

zo dňa 30.11.2015, ktorým odmietol odvolanie súdneho exekútora. Uvedené uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 10.3.2016.

29. Z pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu spisovej značky 37Er/2457/2010 súd zistil, že
v predmetnej exekučnej veci návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený (identický so žalobcom)

voči povinnému H. O., nar. X.X.XXXX pre vymoženie sumy 1 000,57 Eur s príslušenstvom, pričom
exekučnej veci bola exekútorským úradom súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pridelená spisová
značka EX 15312/10. Oprávnený navrhol exekúciu na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadená zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s. č. k. SR 06156/10 zo
dňa 21.7.2010, právoplatný 23.8.2010 a vykonateľný dňa 26.8.2010. Uznesením zo dňa 21.6.2011

tunajší súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 28.7.2011. Okresný súd Košice I v exekučnej veci ďalej vydal uznesenie
dňa 20.9.2011, ktorým bolo exekučné konanie zastavené.

30. Z pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu spisovej značky 16Er/3606/2011 súd zistil, že

v predmetnej exekučnej veci návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený (identický so žalobcom)
voči povinnému U.D. W., nar. X.X.XXXX pre vymoženie sumy 1 767,89 Eur s príslušenstvom, pričom
v exekučnej veci bola exekútorským úradom súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pridelená
spisová značka EX 7793/11. Žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 26.7.2011
došlou súdu dňa 4.8.2011 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý požiadal o udelenie poverenia v

predmetnej exekučnej veci. Exekúcia sa mala vykonať na základe exekučného titulu - rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 26.4.2011 spisová značka SR 03545/10, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 9.5.2011 a vykonateľnosť dňa 12.5.2011. Uznesením Okresného súdu Košice I č.
k. 16Er/3606/2011-10 zo dňa 23.2.2012 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietnutá.

31. Z pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu spisovej značky 20Er/2681/2011 súd zistil, že v
predmetnej exekučnej veci návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený (identický so žalobcom) voči
povinnému Ľ.J. W., nar. X.X.XXXX pre vymoženie sumy 338 Eur s príslušenstvom, pričom v exekučnej
veci bola exekútorským úradom súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pridelená spisová značka

EX 6645/11. Žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 1.6.2011 došlou súdu dňa
10.6.2011 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý požiadal o udelenie poverenia v predmetnej exekučnej
veci. Exekúcia sa mala vykonať na základe exekučného titulu - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
č. k. SR 15318/10, ktorý vydal Slovenská rozhodcovská a. s. dňa 23.2.2011 a ktorý sa stal právoplatnýmdňa 14.3.2011 a vykonateľným 17.3.2011. Predmetnej exekučnej veci bola na Okresnom súde Košice
I pridelená spisová značka 20Er/2681/2011. Uznesením zo dňa 27.6.2011 č. k. 20Er/2681/2011-10
dňa 27.6.2011 súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uvedené uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 2.8.2011. V predmetnej exekučnej veci bolo exekučné konanie zastavené
uznesením zo dňa 27.9.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.11.2011.

32. Z pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu spisovej značky 16Er/203/2011 súd zistil, že
v predmetnej exekučnej veci návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený (identicky so žalobcom)

voči povinnej Y.W. M., nar. XX.X.XXXX, pričom v exekučnej veci bola exekútorským úradom
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pridelená spisová značka EX 18346/2010. Uznesením
Okresného súdu Košice I č. k. 16Er/203/2011-10 zo dňa 7.4.2011 súd žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.5.2011.
Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 29.7.2011 bolo exekučné konanie zastavené.

33. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa týchto právnych predpisov:

34. Podľa článku 46 ods. 3 Ústavy SR každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným
postupom.

35. Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, tento zákon upravuje:
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu

spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

36. Podľa ustanovenia § 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, na účely tohto zákona

a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

37.Podľaustanovenia§3ods.1ods.2citovanéhozákona,štátzodpovedázapodmienokustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe alebo
d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

38. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) bodu 1 citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola
spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

39. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom do 31.12.2012 štát
zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť zákon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v
konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických

osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škody.40.Podľaustanovenia§9ods.1ods.2citovanéhozákonavzneníúčinnomod1.1.2013,štátzodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za
nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup
alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 119 písm. b)

Ústavy Slovenskej republiky. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len v výsledkov
vybavenie sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodli o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia

Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

41. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá a veta druhá Exekučného poriadku v znení účinnom
od 1.6.2010, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul

podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

42. Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c), písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.9.2005,

podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny
záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas
plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

43. Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c), písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2011,
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny
záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas
plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

44. Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

45. Podľa článku 127 ods. 1 Ústavy SR ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a
základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

46. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie peňažnej čiastky titulom majetkovej škody a
titulom nemajetkovej ujmy v súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným postupom exekučných súdov
v predmetných exekučných veciach, pričom ako zo žalôb vyplýva, k nesprávnemu úradnému postupu
exekučných súdov malo dôjsť v dôsledku toho, že exekučné súdy rozhodli o žiadostiach o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, po

uplynutí zákonom stanovenej doby.

47. Je nepochybné, že v danom prípade ide o uplatnenie nároku podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v znení
neskorších zmien a predpisov, v súvislosti so zodpovednosťou štátu za škodu spôsobenú orgánmi privýkone verejnej moci. Takto uplatnená náhrada škody má svoj základ v článku 46 ods. 3 Ústavy SR,
pričom tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby
bola označenému právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré

tento článok ústavy o zákonnom práve na náhradu škody vykonáva. Predmetné právo na náhradu škody
nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim
predpoklady na jej uplatnenie.

48. Základnými predpokladmi zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci v prípade

nesprávneho úradného postupu sú:
1) existencia nesprávneho úradného postupu,
2) existencia škody,
3) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

49. Napriek tomu, že pojem nesprávneho úradného postupu nie je v zákone výslovne definovaný,

vychádza právna teória a súdna prax z toho, že ide o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci
určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel
stanovených právnymi normami štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy,
funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup spravidla nemožno v právnom predpise upraviť
do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k

dosiahnutiuktoréhopostupštátnehoorgánusmeruje.Knesprávnemuúradnémupostupumôžedôjsťtak
pri rozhodovacej činnosti štátneho orgánu, ako aj činnosti, pri ktorej nerozhoduje. Vznik zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom predpokladá také prípad vzniku škôd, ktoré
boli vyvolané inou činnosťou štátnych orgánov, než rozhodovacou (Rc 116/1999), najmä vady v spôsobe
vedenia konania.

50. Právna úprava ustanovenia § 9 zákona 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012 uvádza, že za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov

fyzických osôb a právnických osôb. Obchodným spôsobom táto právna úprava platí aj v súčasnosti (s
účinnosťou od 1.1.2013).

51. V predmetnom prípade možno ustáliť, že nesprávny úradný postup mal spočívať v porušení
povinnosti exekučného súdu rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote, a to pokiaľ ide o rozhodnutie o

podanej žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia v exekučnom konaní. Súd sa v tomto prípade
nezhoduje s tvrdením žalobcu o tom, že v danom prípade nesprávny úradný postup spočíval v porušení
povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, pretože Exekučný poriadok pre súd
ustanovuje lehotu iba vo vzťahu k rozhodnutiu, ktorým je udelenie poverenia na základe podanej žiadosti
súdneho exekútora, čo však nie je prípad predmetného exekučného konania. Pri tomto závere súd

vychádza z ustálenej súdnej praxe o tom, že lehota 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.
IV.ÚS/605/2012 zo dňa 14.12.2012, sp. zn. II.ÚS/102/2013 zo dňa 13.2.2013). Preto skutočnosť, že

exekučný súd pristúpil k preskúmaniu formálnej a materiálnej vykonateľnosti predloženého exekučného
titulu, ešte nemožno považovať za nesprávny úradný postup v podobe prieťahov v konaní. V tomto
kontexte je potrebné posúdiť aj postup exekučného súdu v zmysle príslušných ustanovení zákona o
rozhodcovskom konaní, ale tiež osobitnej právnej úpravy vzťahujúcej sa na základný záväzkový vzťah
medzi účastníkmi konania, čo si vyžaduje logicky primeranú dobu. Okrem toho vzhľadom na množstvo

exekučných konaní, ktoré žalobca iniciuje pred okresnými súdmi, je ústavne akceptovateľná aj relatívne
dlhšia lehota nevyhnutne potrebná na vykonanie tejto činnosti, tak ako to konštatuje Ústavný súd SR vo
svojich rozhodnutiach, závery ktorých rozhodnutí sú plne aplikovateľné na predmetný prípad a z ktorých
súd cituje napr. rozhodnutie sp. zn. II.ÚS/248/2013 zo dňa 25.4.2013: „V posudzovanom prípade je
významná, priam kľúčová skutočnosť, že sťažovateľka pre okresným súdom iniciovala značne vysoký

počet exekučných konaní (ide o stovky až tisíce exekučných konaní - návrhov v typovo obdobných
veciach). Ústavný súd konštantne judikuje, že zaťaženosť súdov, nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa
musí zabezpečiť súdne konanie, nie je dôvodom, ktorý by zbavoval súd, respektíve štát zodpovednosti
za zbytočné prieťahy v konaní. Prieťahy by mohli byť takto ospravedlniteľné len na krátky čas a len vtom prípade, že by a prijali adekvátne opatrenia na riešenie situácie [napr. II. ÚS 48/96, I. ÚS 39/00, III.
ÚS 425/2012, mutatis mutandis Buchholz proti Nemecku (rozhodnutie komory, 6. Máj 1981, č. 7759/77,
§ 51 a § 61); Zimmermann a Steiner proti Švajčiarsku (rozhodnutie komory, 13. Júl 1983, č. 8737/79,

§ 29, § 30), pozri aj KMEC, J., KOSAŘ, D., KRATOCHVÍL, J., BOBEK, M. Evropská úmluva o lidských
právech. Komentář. Praha: C.H. Beck, 2012, s. 710, s. 715. ISBN 978-80-7400-365-3. ]. Ústavný súd
však konštatuje, že danú judikatúru vytvoril po vzore Európskeho súdu pre ľudské práva na ochranu
práva na konanie bez zbytočných prieťahov v takpovediac nehromadných veciach. Nešlo teda (dosiaľ)
o situácie, keď jeden žalobca stovkami až tisíckami podaní prispel k zaťaženosti súdu, a teda k dlhšej

dobe rozhodovania , aj sám. Už uvedená doktrína absencie možnosti liberácie z dôvodu zaťaženosti
aj naďalej plne platí, avšak v prípadoch relevantne odlišných od prerokúvanej veci (porovnaj proces
argumentácienazývanýodlíšenie,ang.distinguishing,vcommonlawvKÜHN,Z.,BOBEK,M.,POLČÁK,
R. a kol. Judikatura a právní argumentace. Praha: Auditorium, 2006, s. 22, s. 29. ISBN 80-903786-0-9.).
V prípadoch obdobných prerokúvanej veci sa táto doktrína modifikuje do podoby reflektovanej v tomto
rozhodnutí. Pre súčasný prípad a prípady obdobné, kde ako už ústavný súd uviedol, jediná sťažovateľka

iniciovala konanie v stovkách až tisíckach typovo obdobných vecí, je nevyhnuté vziať daný fakt do
úvahy, a to smerom ku kritériám posudzovania prieťahov a v záujme ochrany práv a slobôd iných. In
concreto tak ústavný súd túto skutočnosť musel zohľadniť pri posudzovaní kritéria faktickej zložitosti
veci/vecí (referenčným vzhľadom na špecifiká prípadov nie je jedna vec sťažovateľky, ale jej typovo
rovnaké veci pred konkrétnym súdom), o ktorej/ktorých súd koná, a kritéria správania sťažovateľky ako

účastníčky súdneho konania. Povinnosť všeobecného súdu vysporiadať sa s veľkým množstvom podaní
sťažovateľky ipso facto zvyšuje faktickú zložitosť veci/vecí z dôvodov, ktoré vyplývajú zo správania
sťažovateľky. V takýchto prípadoch je možné z ústavného hľadiska akceptovať relatívne dlhšiu dobu
trvania predmetných konaní. Vzhľadom na uvedené, prihliadajúc na všetky okolnosti posudzovaných
prípadov, ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd postupom v označených konaniach sťažovateľky

neporušil jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
resp. právo na prejednanie veci v primeranej dobe podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Obdobné práva
účastníkov iných konaní pred okresným súdom totiž nemôžu bez ďalšieho ustúpiť už identifikovaným
právam sťažovateľky. Okresný súd je preto povinný zvoliť vyvážený prístup k ochrane týchto práv tak vo
vzťahu k sťažovateľke, ako aj vo vzťahu k účastníkom iných konaní. Vzhľadom na uvedené ústavný súd

odmietol sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti.“

52. V neposlednom rade súd poukazuje na to, že pokiaľ nesprávny úradný postup súdu má spočívať v
zbytočných prieťahoch v konaní, prípadne v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom stanovenej lehote, v jeho nečinnosti, pre takéto prípady súd, ktorý rozhoduje o zodpovednosti

štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z., sám v takomto konaní nemôže posudzovať, či na strane
orgánu verejnej moci došlo k namietanému nesprávnemu úradnému postupu. Aktuálna právna úprava
pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu odkazuje na výsledky vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré

ma za následky prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných sťažnosti,
ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov.

53. Z dôvodnej správy k predmetnému ustanoveniu § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. vyplýva: „Návrh
vychádza z platnej úpravy, nakoľko existuje možnosť domáhať sa ochrany svojich práv využitím inštitútu
ústavnejsťažnostivsúladesustanovením§127ods.1ÚstavySR.Otázku,čivkonkrétnomprípadebolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods.
2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať Ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou

preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä podľa tých troch
základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I.ÚS 41/02). Súdne konanie
nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale
len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na
prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom

istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd
konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov,
znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných
súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecnepríslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak
súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie vecí bez zbytočných
prieťahov, môže byť aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy, Najvyšší súd SR). V prípade, ak by sa

zbytočných prieťahov dopustil napr. Najvyšší súd SR, poškodený subjekt by sa mal obrátiť v zmysle
zákona č. 514/2003 Z. z. na okresný súd, aby konštatoval, že jeho nadriadený orgán sa dopustil
zbytočných prieťahov. Postup súdu vyššieho stupňa by bol v takomto prípade preskúmavaný súdom
nižšieho stupňa, čo je zjavne absurdné a uvedené len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov
v súdnom konaní je oprávnený Ústavný súd SR. Vzhľadom na vyššie uvedené návrh zákona výslovne

dopĺňa, že všeobecný súd môže pristúpiť k priznávaniu náhrady škody v konaní podľa zákona č.
514/2003 Z. z. až v prípade, ak o existencií prieťahov bolo rozhodnuté týmto oprávneným orgánom“.
Napriek tomu, že ide o novelu zákona, ktorou bol zmenený zákon č. 514/2003 Z. z. s účinnosťou od
1.1.2013, súd má za to, že napriek absencii tejto výslovnej právnej úpravy v predmetnom zákone,
je potrebné sa riadiť týmito závermi a touto aktuálnou právnou úpravou a to z dôvodu, že už pred
predmetnou novelou platili čl. 127 ods. 1 Ústavy SR, tiež čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a tiež príslušná právna

úprava upravujúca postup príslušných orgánov pri podávaní sťažností na prieťahy, príslušná právna
úprava upravujúca disciplinárne konanie v súvislosti s prieťahmi v súdnom konaní a podobne. Preto
možno vyvodiť, že súd, ktorý posudzuje odôvodnenosť nároku uplatneného titulom náhrady škody podľa
zákona č. 514/2003 Z. z., t. j. zákonné predpoklady pre úspešné posúdenie nároku, sám neposudzuje,
či v danom prípade namietané rozhodnutie je nezákonné alebo, či na strane orgánu pri výkone verejnej

moci išlo o nesprávny úradný postup, pretože na to nie je oprávnený. V prejednávanom prípade
žiadnym z oprávnených orgánov neboli konštatované zbytočné prieťahy v konaní, respektíve nesprávny
úradný postup exekučného súdu, preto žalobca v konaní nepreukázal jeden z kumulatívne stanovených
zákonných predpokladov úspešnosti tohto nároku, na základe čoho z pohľadu hospodárnosti konania
bolo nadbytočným zaoberať sa splnením ďalších zákonných predpokladov tohto nároku. Na základe

vyššie uvedeného súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

54. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP.

55. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

56. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 citovaného zákona o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

57. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strana náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

58. V danom prípade bol žalovaný úspešný, preto mu priznal súd právo na náhradu trov konania vo

výške 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do
15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 ods. 1 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 CSP].

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.