Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. marec 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 9C/547/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812205603
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hvastová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7812205603.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Agnesou Hvastovou, v právnej veci žalobcu Východoslovenská

vodárenská spoločnosť, a. s., Košice, Komenského 50, IČO: 36 570 460, proti žalovanému Marekovi
Kerekešovi - MARKO, IČO: 35 127 597, Rudná 63, o zaplatenie 1.629,12 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.629,12 € s 9 % ročným úrokom z omeškania
od 18. 03. 2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu sa domáhal zaplatenia sumy 1.629,12
€ s príslušenstvom a náhrady trov konania od žalovaného v 1. rade Y. E., A.. XX. XX. XXXX. Návrh

na vydanie platobného rozkazu odôvodnil tým, že žalobca poskytoval žalovanému v 1. rade služby
vo forme dodávky vody na odbernom mieste O. XX, H. v zmysle zmluvy č. 60-000015667PD2008
a podľa zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a vyhlášky č.
154/1978Zb.overejnýchvodovodochaverejnýchkanalizáciách, zaktoréfakturovalžalovanémucenyv
zmysle príslušných rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, aktuálnych cenníkov Ministerstva
financií SR a cien platných poskytnutých služieb. Predmetom konania je zaplatenie sumy 1.629,12 €,
fakturovanej na základe faktúry č. 2113775787.

2. Súd návrhu na vydanie platobného rozkazu vyhovel a vydal platobný rozkaz sp. zn. 20Ro/117/2012
- 14 zo dňa 27. 06. 2012.

3. Proti platobnému rozkazu žalovaný v 1. rade v zákonnej lehote podal odpor, ktorý odôvodnil tým,
že nebol odberateľom vody od žalobcu a preto nie je dlžníkom žalobcu. Na základe toho navrhoval
žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu k náhrade trov konania, vzniknutých na strane

žalovaného v 1. rade.

4. V priebehu konania žalobca navrhol, aby súd do konania pripustil na strane žalovaných Mareka
Kerekeša - MARKO, so sídlom Rudná 63, IČO: 35 127 597 ako žalovaného v 2. rade a navrhoval, aby po
pripustení vstupu ďalšieho účastníka do konania žalovaní v 1. a 2. rade boli zaviazaní zaplatiť žalovanú
sumu spoločne a nerozdielne.

5. Právoplatným uznesením zo dňa 19. 04. 2016 súd pripustil vstup Mareka Kerekeša - MARKO, IČO:
35 127 597, Rudná 63, do konania ako žalovaného v 2. rade.6. Žalovaný v 2. rade so žalobou nesúhlasil. Vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatneného
nároku v celom rozsahu.

7. Po vykonanom dokazovaní výsluchom strán sporu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, Okresný
súd Rožňava rozsudkom zo dňa 24. 05. 2016 žalobu v celom rozsahu zamietol a uviedol, že o trovách
konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca.

9. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 6Co/222/2016 - 238 zo dňa 20. 12. 2016 po preskúmaní
rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil vo výroku, ktorým
súd zamietol žalobu voči žalovanému v 1. rade, zrušil rozsudok vo výroku, ktorým súd zamietol žalobu
voči žalovanému v 2. rade a v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
V odôvodnení rozsudku odvolací súd uviedol, že okresný súd žalobu vo vzťahu k žalovanému v 2/

rade zamietol z dôvodu, že žaloba proti žalovanému v 2/ rade bola podaná po uplynutí trojročnej
objektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd premlčanie posúdil
podľa ustanovení § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, teda vzťah medzi stranami sporu posúdil
ako občianskoprávny vzťah. S týmto záverom sa odvolací súd nestotožnil. Žalovaný v 2/ rade bol v
žalovanom období podnikateľom a aj prenajaté priestory mal v zmysle zmluvy o podnájme nebytových

priestorov využívať na výkon podnikateľskej činnosti, ktorá je predmetom jeho podnikania (čl. III bod 3.1
zmluvy). Žalobkyňa je podnikateľom a dodávku vody realizovala v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti. Z uvedeného dôvodu bolo preto potrebné právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným v 2/
rade posúdiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 1 OBZ).

10. Obchodný zákonník neobsahuje osobitnú úpravu bezdôvodného obohatenia, preto sa ustanovenia
Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení použijú aj na obchodnoprávne vzťahy (§ 1 ods.
2 OBZ). Keďže však Obchodný zákonník upravuje premlčanie v ustanovení § 387 a nasl., nie je
možné použiť, vzhľadom na § 1 ods. 2 OBZ, na premlčanie tohto práva ustanovenie § 107 OZ.
Obchodný zákonník pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia nemá žiadne osobitné

ustanovenie, čo však neznamená, že Obchodný zákonník premlčaciu dobu pre tieto práva neupravuje.
Obchodný zákonník má komplexnú úpravu premlčania obsiahnutú v § 387 až § 408. Ak takto nie
je osobitne upravená premlčacia doba pre iné práva, neznamená to, že sa má použiť premlčacia
doba upravená v Občianskom zákonníku. Obchodné záväzkové vzťahy sa riadia predovšetkým podľa
Obchodného zákonníka (§ 1 ods. 2). V spojení s § 397 OBZ to potom znamená, že ak Obchodný

zákonník pre premlčanie niektorého práva neustanovuje osobitnú premlčaciu dobu, právo sa premlčuje
vo všeobecnej premlčacej dobe štyroch rokov. Ustanovenia § 391 až 397 OBZ majú vo vzťahu k
§ 107 OZ povahu lex specialis, a nie naopak. Napokon skutočnosť, že Obchodný zákonník nemá
samostatnú úpravu bezdôvodného obohatenia, neznamená, že tým mienil záväzkové vzťahy súvisiace
s bezdôvodným obohatením, ktoré vzniklo v obchodných vzťahoch, vylúčiť z okruhu obchodných

záväzkových vzťahov. Ide len o legislatívne technický spôsob úpravy týchto vzťahov odkazom na úpravu
iného zákona (§ 1 ods. 2 OZ), ktorá vyhovuje aj potrebám úpravy obchodných záväzkových vzťahov bez
toho, aby sa úprava opakovala v Obchodnom zákonníku. Nič to však nemení na tom, že tieto vzťahy,
pokiaľ zodpovedajú definícii v § 261 OBZ, majú charakter obchodných záväzkových vzťahov. Otázka
premlčania práva na jeho vydanie je riešiteľná podľa úpravy Obchodného zákonníka, preto na použitie

ustanovení Občianskeho zákonníka nie je dôvod. Názor, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
v obchodných vzťahoch sa premlčuje v lehote štyroch rokov podľa § 397 OBZ, vyslovil Najvyšší súd SR
nielen v rozhodnutí sp. zn. 1 Obdo V 5/2008, ale aj vo svojom rozhodnutí zo 6. októbra 2005 sp. zn.
5 Obo 86/2005. S uvedeným výkladom príslušných ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich
premlčanie sa stotožnil aj Ústavný súd SR vo svojom náleze sp. zn. II. ÚS 92/06 z 22. marca 2007.

11. Odvolací súd uviedol, že z hľadiska začatia plynutia premlčacej doby nárokov na vydanie
bezdôvodného obohatenia je v zmysle ustanovenia § 391 OBZ rozhodujúci deň, kedy sa právo mohlo
uplatniť na súde, keďže OBZ neustanovuje ohľadne nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia
niečo iné. Premlčacia doba začína teda plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť (prvýkrát) na súde

(actio nata). Možnosť uplatnenia práva na súde, ako aj možnosť urobiť právny úkon treba posudzovať
objektívne. To znamená, že premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď vznikla objektívna možnosť
podať žalobu alebo uskutočniť právny úkon. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej
okolnosti. Ustanovenie § 391 ods. 1 OBZ je svojim obsahom zhodné s ust. § 101 OZ, len inak vyjadrené.Z uvedeného dôvodu je na danú vec aplikovateľný záver rozsudku NS SR zo dňa 15.05.1997 sp. zn.
3 Obo 44/97, uverejnený v ZSP pod č. R 1/1998, v zmysle ktorého „Všeobecná trojročná premlčacia
lehota plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok

plynutia premlčacej lehoty od slova „mohlo“ a nie od slova „mohol“. Tento okamih je daný objektívne
a nezávisle na subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve“. V
prejednávanej veci žalobkyňa si objektívne mohla uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
na súde až 05.08.2010, kedy zistila (odpočtom stavu meradla) jeho vznik - odber vody v objeme 2578
m3 pri počiatočnom stave (19.08.2009) 1386 m3 a až od tohto dňa jej preto začala plynúť 4-ročná

premlčacia doba, ktorá ku dňu rozšírenia žaloby (18.03.2010) neuplynula. K vzniku bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaného v 2/ rade teda zrejme dochádzalo postupne, ale jeho existencia a
výška bezdôvodného obohatenia nie je objektívne zistiteľná za každý deň rozhodného obdobia, nakoľko
stav spotreby vody bol zaznamenaný iba v deň 19.08.2009 (1.386 m3) a v deň 05.08.2010 (2.578
m3). Vznik bezdôvodného obohatenia je teda preukázateľný (až) ku dňu 05.08.2010 a pred týmto
dátumom žalobkyňa nemohla svoje právo uplatniť na súde. Rovnako sa nemožno stotožniť s tvrdením

žalobkyne, že premlčacia doba začala plynúť od splatnosti žalovanej faktúry 06.08.2010 (správne má
byť 02.09.2010 - poznámka odvolacieho súdu). Žalovaný v 2/ rade totiž nebol v žiadnom zmluvnom
vzťahu so žalobkyňou, z ktorého by vyplýval spôsob účtovania za dodané služby a navyše z obsahu
spisu sa javí, že faktúra uplatnená v predmetnom konaní ani žalovanému v 2/ rade doručená nebola.
Z uvedeného vyplýva, že objektívne je preukázateľný vznik bezdôvodného obohatenia a zistiteľná

výška bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného v 2/ rade ku dňu 05.08.2010. Až týmto dňom
si žalobkyňa prvýkrát mohla právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatniť na súde a začala jej
tak plynúť štvorročná premlčacia doba, ktorá neuplynula ku dňu rozšírenia žaloby voči žalovanému v
2/ rade (18.03.2014).

12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm.
b/ CSP vo výroku, ktorým súd žalobu vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade zamietol, a v zrušenom
rozsahu vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V ďalšom konaní uložil súdu prvej inštancie
riadiť sa vyššie vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu a na základe doposiaľ vykonaného
dokazovania, prípadne doplneného po vrátení veci posúdi, v akom rozsahu je žalobou uplatnený nárok

voči žalovanému v 2. rade dôvodný.

13. Po vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie predmetom konania bolo rozhodovanie o
žalobcom uplatnenom peňažnom nároku vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, o zaplatenie 1.629,12 € s 9
%ročnýmúrokomzomeškaniaod18.03.2014dozaplateniaztituluvydaniabezdôvodnéhoobohatenia.

14. Žalovaný na pojednávaní dňa 28. 03. 2017 uviedol, že so žalobou súhlasí a nemá žiadne námietky
voči nároku uplatnenom žalobcom, ani návrhy na doplnenie dokazovania.

15. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi prečítaním: faktúrou č. 2113775787, faktúrou č. 2112588207,

žiadosťou o prerušenie dodávky vody, záznamom o pohybe vodomeru zo dňa 09. 09. 2010, žiadosťou o
zmenu odberateľa zo dňa 13. 10. 2008, zmluvou o podnájme nebytových priestorov, výpoveďou zmluvy
o podnájme nebytových priestorov, žiadosťou o zmenu odberateľa, dohodou o skončení pracovného
pomeru, správou od SCO Delta, s. r. o., žiadosťou o zmenu odberateľa, súhlasom vlastníka, žiadosťou
o zmenu odberateľa, zmluvou čl. 60-000022595PO2009, prílohami tejto zmluvy a správou od OÚ

Rožňava, katastrálny odbor.

16. V zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z. z., o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách,
odberateľom vody (ďalej len "odberateľ") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú
zmluvu o dodávke vody s vlastníkom verejného vodovodu a ktorá odoberá vodu z verejného vodovodu

na účely konečnej spotreby vody alebo jej ďalšej dodávky konečnému spotrebiteľovi.

17. V zmysle § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. - Obchodného zákonníka (ďalej len OBZ), táto časť
zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na
všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

18. V zmysle § 397 OBZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.19. V zmysle § 391 ods. 1 OBZ, pi právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo
dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

20. V zmysle § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka:

(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že vlastníkom budovy na odbernom mieste H., O. XX
U. Y. E. a bol aj počas fakturačného obdobia od 19. 08. 2009 do 05. 08. 2010. Obsahom listinného
dôkazu predloženého žalovaným v 1. rade Zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa 31. 01.

2009, uzavretej medzi žalovanými v 1. a 2. rade bolo preukázané, že žalovaný v 2. rade sám sa mal
prihlásiť na odber vody a mal uhrádzať vzniknuté náklady za odobratú a spotrebovanú vodu žalobcovi.
Zmluva uzavretá medzi žalovanými v 1. a 2. rade bola ukončená výpoveďou ku dňu 30. 04. 2011, z čoho
vyplýva, že žalovaný v 2. rade bol nájomcom budovy, v ktorej sa nachádzalo odberné miesto za celé
obdobie, na ktoré bola vystavená faktúra č. 2113775787 a ktorou za odber vody na odbernom mieste H.,

O. XX za obdobie od 19. 08. 2009 do 05. 08. 2010 bola fakturovaná suma 1.629,12 €. Žalovaný v 2. rade
sa na predmetnom odbernom mieste neprihlásil k odberu vody, so žalobcom neuzavrel zmluvu, vodu
však odoberal a nepreukázal zaplatenie úhrady za odobratú a spotrebovanú vodu, čím došlo na jeho
strane k získaniu bezdôvodného obohatenia. Vychádzajúc z právneho názoru vysloveného odvolacím
súdom právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade súd posudzoval ako obchodnoprávny vzťah

a dospel k záveru, že námietka premlčania vznesená žalovaným v 2. rade nie je dôvodná, preto žalobe
v celom rozsahu vyhovel.

22. O náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade súd rozhodol podľa ust. § 255 ods.
1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Súd priznal plnú náhradu trov konania žalobcovi vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, nakoľko žalobca
vo vzťahu k žalovanému v 2. rade bol v konaní úspešný.

24. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 CSP.

Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresný súd Rožňava, v

3. vyhotoveniach.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj

tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.