Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. apríl 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12C/449/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715213467
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8715213467.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPopradsamosudcomFrantiškomZelenýmvprávnejvecinavrhovateľa:Ľ.T.,C..X.X.XXXX,
S. M., H. XXXX/X, práv. zast. M., O. &. M. O..U..L.., I. XX, XXX XX I., proti odporcovi: M. J. O., O..U..L..,
M. XX, XXX XX S., M.. H.. Advokátska kancelária JUQ.. X. J., O..U..L.., I. XX, XXX XX S., v konaní o
určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500115158 zo dňa 16.5.2015, uzavretá medzi

Ľ. T., C.. X.X.XXXX, S. H. XXXX/X, M. a spoločnosťou M. J. O., O..U..L.. O. O. M. XX, S., Y.: XX XXX
XXX zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel: Sro, vložka č.:22160/B j e
n e - p l a t n á .

Odporca j e p o v i n n ý uhradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 433,96 eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 25.11.2015 domáhal, aby určil, že Dohoda o zrážkach

zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.5.2015 uzavretá medzi účastníkmi, je neplatná. V písomnom
podaní svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 16.5.2015 požiadal odporcu o poskytnutie revolvingového
úveru a na základe tejto žiadosti s odporcom uzavrel úverovú zmluvu na sumu 1.110,- eur s ročnou
úrokovou sadzbou 17,45 %. Poskytnuté plnenie mal splácať v mesačných splátkach po 39,13 eur. Spolu
s úverovou zmluvou bola podpísaná aj Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX. Tieto zmluvy
sú spotrebiteľskými formulárovými zmluvami, ktorých obsah ovplyvniť nemohol. Dohoda o zrážkach

musí obsahovať označenie pohľadávky, uspokojenie ktorej sa má dohodu vykonať a výšku dohodnutých
zrážok. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje výšku zabezpečenej pohľadávky, len možné dôvody
jej vzniku, nakoľko sa jedná o revolvingový úver, ktorý sa postupne môže v prípade riadneho splácania
navyšovať.Včaseuzatváraniadohodyozrážkachzomzdymusíbyťzabezpečovanápohľadávkapresne
a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť svoju vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa
prostredníctvom tohto zabezpečovacieho inštitútu. Navyše, dohoda je neurčitá, a teda v rozpore s ust.
§ 37 ods. 1 OZ. Pri uzatváraní dohody o zrážkach zo mzdy dlžník - spotrebiteľ musí vedieť, pohľadávku

akého druhu a v akej výške zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy. Aj výška mesačnej zrážky v čl.
V zmluvy v sume 64,50 eur je určená neurčito a predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie
zmluvnej strany veriteľa. Pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej
výške, a to bez ohľadu na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú
sumu mesačnej zrážky. Takéto dojednanie je neurčité, obchádza zákon a je neplatné podľa ust. § 37
ods. 1 a § 39 OZ. Z dlhodobej praxe odporcu a zo spôsobu uzavretia Zmluvy o úvere, je zrejmé,

že navrhovateľ zasielal svoju vyplnenú žiadosť o úver priamo odporcovi spoločne s predpripravenými
formulárovýmiprílohami,pričomjednouznichbolaajDohodaozrážkachzomzdy.Akospotrebiteľnemal
možnosť ovplyvniť obsah formulárových dojednaní. Navyše, nebol poučený o dôsledkoch uzavretiadohody o zrážkach zo mzdy zo strany odporcu v zmysle § 5a ods. 1, písm. a/ zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, a preto je takáto dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút
neprípustná. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn.

5Co/815/2014 zo dňa 27.1.2015, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 1.10.2014,
Krajského súdu v Nitre sp. zn. XXCopr/X/XXXX zo dňa 11.2.2015, Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo
14/2014 zo dňa 21.4.2015, rozhodnutie ESD vo veci C-106/77 Simmenthal a na stanovisko Komisie pre
posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík pôsobiacej pri
Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21.1.2011. Naliehavý právny záujem na podaní návrhu odôvodnil

tým, že odporca žiadosťou zo dňa 19.8.2015 vyzval jeho zamestnávateľa spoločnosť O. O., O..U..L..,
M. na vykonávanie zrážok z jeho mzdy vo výške 64,50 eur mesačne. Na základe toho zamestnávateľ
vykonáva zrážky zo mzdy, čím pretrváva stav zásahu do jeho majetkovej sféry z neplatnej dohody o
zrážkachzomzdy.Tentostavnemožnoodstrániť inak,nežrozhodnutímsúdu,čímjesplnenápodmienka
naliehavého právneho záujmu v prípade určovacej žaloby, čo bolo vyslovené aj v rozsudku Krajského
súdu v Nitre pod sp. zn. XXCopr/X/XXXX.

Spolu s návrhom navrhovateľ podal návrh na predbežné opatrenie, o ktorom súd rozhodol uznesením
č.k.XXCXXX/XXXX-XXzodňa2.12.2015asprávoplatnosťouk30.12.2015tak,žeuložilnavrhovateľovi
povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy navrhovateľa až do právoplatnosti skončenia konania vo veci
samej v prospech odporcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy, neplatnosť ktorej je predmetom

tohto konania.

Na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že pracovníka odporcu oboznámil s tým, že má záujem požiadať
o úver v sume 1.500,- eur v hotovosti, resp. na účet, ktorý by splácal v hotovosti, avšak nemal záujem,

aby mu bol obnovovaný nejaký úverový limit. Pracovník odporcu vyhotovil viac písomností, avšak
mu nevysvetlil, čoho sa týkajú, ani ho neinformoval, že niektoré dokumenty môže odmietnuť. Všetky
dokumentypodpísal,avšakichnečítal.Následnemubolnaúčetpoukázanýúverasivovýške1.110,-eur.
Až po telefonickom zisťovaní u odporcu zistil, že úver v žiadanej výške 1.500,- eur mu ako prvoklientovi
nebol poskytnutý v plnom rozsahu. Nevedel uviesť, kedy prestal splácať uver, ani kedy sa začala

realizovať dohoda o zrážkach zo mzdy, avšak zrážky mu boli vykonávané po 64,50 eur. Nemal vedomosť
o tom, z čoho táto suma pozostáva. Odporca ho neinformoval o celkovej dlžnej istine, poplatkoch,
úrokoch, sankciách, ani o tom, dokedy budú zrážky vykonávané.

Prostredníctvom právneho zástupcu navrhovateľ na pojednávaní ďalej uviedol, že dohoda o zrážkach

zo mzdy nie je riadne špecifikovaná, dostatočne určitá, a preto je neplatná. Zo strany odporcu mu
neboli poskytnuté žiadne informácie o tom, aké listiny podpisuje, ani nebol žiadnym spôsobom poučený
zo strany odporcu o náležitostiach, dôsledkoch podpísania zmluvy, ani o možnosti odmietnuť podpis
niektorej z listín. Podotkol, že zrážky zo mzdy môžu byť vykonávané do výšky podľa ľubovôle odporcu
tak, že v zrážke môžu byť zahrnuté aj poplatky, sankcie, či plnenia z neprijateľných zmluvných

podmienok. V danom prípade boli zrážky zo mzdy navrhovateľa vykonávané až do vydania predbežného
opatrenia.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že medzi účastníkmi bola dňa 21.5.2015 uzavretá

zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Pri jej uzavretí bol navrhovateľovi predložený aj návrh
dohody o zrážkach zo mzdy s rovnakým číslom, pričom podľa článkov I. a II. bol navrhovateľ poučený
o tom, že dohodu o zrážkach zo mzdy nie je povinný uzavrieť, že nejde o podmienku pre poskytnutie
úveru alebo samotné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň bol v článku III. poučený
aj o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Okrem toho sa v úvodných ustanoveniach

dohody o zrážkach zo mzdy nachádza text :“Text dohody si pred jej podpísaním pozorne prečítajte.“,
ktoré ustanovenia sú zároveň graficky zvýraznené z dôvodu zvýraznenia dôležitosti prečítania si textu
a obsahu poučenia o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Navyše, dohoda o zrážkach
zo mzdy je uzavretá na samostatnom liste. Preto spĺňa všetky podmienky v zmysle ust. § 5a ods. 1,
písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom od 1.5.2014. Napadnutá

dohoda o zrážkach zo mzdy vymedzuje, aký právny vzťah je dôvodom vzniku pohľadávky a tiež, na
základe čoho konkrétne pohľadávka vznikne (úver, revolving). Preto je z hľadiska určitosti právneho
úkonunesporné,čopohľadávkaznamená.PoukázalnarozsudokOkresnéhosúduPrešovvovecisp.zn.
XC/XXX/XXXX. Taktiež odporca namietal, že za platnú je potrebné považovať celú dohodu o zrážkachzo mzdy, keďže je nesporné, že dohoda o zrážkach zo mzdy pri vymedzení zabezpečených pohľadávok
môže byť platným úkonom aj bez toho, aby zabezpečovaná pohľadávka zahrňovala vymedzenie o
revolvingu. Tvrdenie navrhovateľa o tom, že zabezpečovaná pohľadávka nie je v dohode o zrážkach

zo mzdy presne a úplne konkretizovaná, je v rozpore s ustanoveniami noriem, ktoré slúžia na výklad
obsahu právneho úkonu v zmysle § 35 ods. 2 OZ a v tomto poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1Cdo 191/2009 a sp. zn. 3Cdo 81/2011. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím
prostriedkom, čiže vymedzenie zabezpečenej pohľadávky bude prirodzene odkazovať, resp. spájať sa
s hlavným vzťahom, z ktorého táto pohľadávka vznikla. Exaktné uvedenie výšky pohľadávky nie je ani

v zmysle nejakej právnej normy, ani všeobecných požiadaviek na určitosť právneho úkonu, potrebné.
Rovnako, ako pri iných spôsoboch zabezpečenia, kedy vyčíslenie zabezpečenej pohľadávky nie je
podmienkou ich platnosti (napr. uznanie dlhu záväzku spôsobom, kedy uznávajúci odkáže na právny
dôvod uznanej povinnosti, prevzatie ručenia za uspokojenie nárokov z určeného zmluvného vzťahu), ani
v prípade dohody o zrážkach zo mzdy nie je uvedenie sumy pohľadávky podmienkou platnosti dohody
o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy pritom môže zabezpečiť aj budúcu pohľadávku s tým,

že všetky pohľadávky sú kauzálne spojené práve vymedzením právneho titulu ich vzniku na zmluvu
o revolvingovom úvere. Výška zrážky zo mzdy je regulovaná právnymi predpismi, teda ani dohodou
zmluvných strán nie je možné prekročiť zákonné obmedzenie. Dojednanie o možnosti vykonania zrážky
zo mzdy nad sumu uvedenú v dohode, neodporuje zákonu, pretože zrážka zo mzdy nemôže byť nikdy
vyššia, ako pripúšťa zákon. Odporca preto poukázal na to, že ustanovenie o možnosti zvýšenia zrážky

zo mzdy nad dohodnutý rozsah nie je podmienkou, či esenciálnou súčasťou dohody, a teda na platnosť
dohody ako celku nemá žiadny vplyv. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia
pohľadávky a pre jej uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nepredpokladá a ani
nevyžaduje. Neprijateľnou podmienkou nie je dohoda, ktorá preberá obsah zákonnej úpravy, preto názor
orgánu sui generis (Komisia pre posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých

obchodných praktík pri Ministerstve spravodlivosti SR) nie je nad zákonom. Rozhodnutie vo veci
Simmenthal, na ktoré poukazuje navrhovateľ, sa týka po vecnej stránke otázky poplatkov za dovoz
mäsa a súladu poplatkov s unijným právom. Odporca poukázal tiež na to, že tvrdenia navrhovateľa
odporujú aj poslednej novele zákona č. 129/2010 Z.z., pokiaľ ide o prípustnosť dohody o zrážkach zo
mzdy ako formy zabezpečenia. Uvedený zákon o spotrebiteľských úveroch bol naposledy novelizovaný

zákonom č. 438/2015 Z.z. s účinnosťou od 23.12.2015 s tým, že ust. § 9 ods. 13 umožňuje zabezpečiť
záväzky z úverovej spotrebiteľskej zmluvy len dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením a záložným
právom. Rovnako aj po novele uvedeného zákona s účinnosťou od 1.5.2014 zákonom č. 102/2014 Z.z.
vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy je považovaná za platný spôsob zabezpečenia záväzkov zo
spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľ pritom v zmysle žiadneho zákona nemá právo na poskytnutie úveru,

resp. úveru bez akéhokoľvek zabezpečenia. Odporca podotkol, že navrhovateľ doposiaľ nezaplatil ani
akokoľvek nespochybniteľnú sumu poskytnutého úveru, pričom doteraz bolo uhradených 322,50 eur a
dobrovoľne iba 64,50 eur.

Súd na základe vykonaného dokazovania vypočutím navrhovateľa, oboznámením listinných dôkazov, a

to Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi účastníkmi
dňa 21.5.2015, Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi
účastníkmi dňa 21.5.2015 a žiadosti navrhovateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 19.8.2015,
zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ ako dlžník požiadal odporcu dňa 16.5.2015 o poskytnutie spotrebiteľského úveru na
predtlačenom formulári vo výške 1.110,- eur (č.l. 10, prvý odsek spisu) s tým, že celková čiastka, ktorú
musí ako dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru)
bola v sume 1.519,68 eur. Úver sa zaviazal uhradiť v 36-tich mesačných splátkach po 39,13 eur.
Následne po schválení úveru odporcom bola dňom 21.5.2015 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere

(ďalej „Zmluva“), na základe ktorej bol navrhovateľovi poskytnutý úver v žiadanom rozsahu. Údaje o
schválenom spotrebiteľskom úvere, ktoré pri vypĺňaní žiadosti o poskytnutie úveru nemali byť vypĺňané,
sú v Zmluve vpísané rukou.

Rovnako dňa 21.5.2015 bola medzi účastníkmi uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy (ďalej len

„Dohoda“) podľa § 551 OZ ako formulárová dohoda s vopred predtlačeným textom. Zo strany odporcu
bola podpísaná dňa 16.5.2015 a zo strany navrhovateľa dňa 21.5.2015. V úvodných ustanovení čl. I.
a II. Dohody vyplýva že uzavretie Dohody je dobrovoľné a nie je podmienkou uzavretia Zmluvy alebo
poskytnutiaúveru(revolvingu)stým,ženavrhovateľakodlžníkmámožnosťodmietnuťuzavretieDohodytým, že ju nepodpíše. Zároveň čl. III. Dohody obsahuje všeobecné poučenie o dôsledkoch uzavretia
dohody o zrážkach zo mzdy s tým, že v poslednej vete je uvedené, že navrhovateľ ako dlžník nemá
oprávnenie Dohodu pred splatením pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť alebo ju iným spôsobom

jednostranneukončiť.Vzmyslečl.IV.Dohodymáodporcavočinavrhovateľoviakodlžníkovipohľadávku,
ktorá vznikne tým, že odporca poskytne navrhovateľovi na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č.
8500115158 (ďalej „Zmluva“) sumu vo výške 1.110,- eur. Z uvedeného možno vyvodiť, že Dohoda bola
uzavretánazabezpečeniepohľadávkyodporcuvočinavrhovateľovizoZmluvy.Vzmysletretejvetyčl.IV.
Dohody pohľadávky odporcu voči navrhovateľovi zabezpečované Dohodou sú tvorené úverom, vrátane

všetkých prípadných revolvingov poskytnutých navrhovateľovi, príslušenstvom úveru (revolvingu/ov),
nákladmi, ktoré odporcovi preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok
voči navrhovateľovi ako dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami odporcu voči navrhovateľovi,
ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadnými dodatkami (ďalej
„Pohľadávky“). Na zabezpečenie takto špecifikovanej Pohľadávky odporcu voči navrhovateľovi bola v
zmysle čl. V. Dohody dojednaná dohoda o zrážkach zo mzdy, prípadne z iných príjmov, ktorú navrhovateľ

poberá od svojho zamestnávateľa tak, že výška mesačnej zrážky bola stanovená na sumu 64,50 eur.
Strany súhlasili , že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej
výške (a to z akéhokoľvek dôvodu), alebo bude vykonaná vo výške menšej, bude za účelom riadneho
vyrovnania príslušných Pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom
mesiaci či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu, a to na najvyššiu prípustnú sumu podľa predpisov

upravujúcichrozsahzrážokzomzdy,atovšetkododobyúhradyvšetkýchpohľadávokvomeškaní.Sumy
1.110,-eura64,50eurbolidoDohodydopísanérukou.Odporcadňa19.8.2015požiadalzamestnávateľa
odporcu O. O. O..U..L.., M. o vykonávanie zrážok zo mzdy v sume 64,50 eur, keďže navrhovateľ ku dňu
19.8.2015 je v omeškaní so splátkou v sume 64,50 eur a celkový dlh navrhovateľa voči odporcovi ku
dňu 19.8.2015 činí 2.257,98 eur tak , že tento dlh môže byť navýšený z dôvodu prípadného navýšenia

úveru alebo z dôvodu vzniknutých sankcií za omeškanie, resp. znížený z dôvodu priamych úhrad od
navrhovateľa.

Podľa § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, vrátane zmien, neprípustné je
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy: a) dohodou o

zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola
uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť
ju odmietnuť, alebo b) zmenkou alebo šekom.

Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 O.z.
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali

použiť normy obchodného práva.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti
Podľa § 54 o.z.

(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

(3) V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní,
ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu
spotrebiteľa.
Podľa § 551 ods. 1 a 2 OZ uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi
veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri
výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa

platiteľovi dohoda predložila.

Podľa § 80, písm. c/ OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd za preukázané, že
návrh navrhovateľa je dôvodný. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že Dohoda je neplatným
právnym úkonom z viacerých dôvodov.

Na zabezpečenie pohľadávky odporcu zo Zmluvy, ktorá má povahu spotrebiteľskej zmluvy, uzavreli
účastníci dňa 21.5.2015 samostatnú dohodu o zrážkach zo mzdy. Dohoda síce obsahuje v čl. I a II v
zmysle § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. text možnosti odmietnutia uzavretia dohody o zrážkach zo

mzdy a poučenie o jej dôsledkoch, t.j. v texte Dohody sú síce formálne uvedené zákonné náležitosti
Dohody, ktoré evokujú splnenie zákonných požiadaviek zo strany odporcu kladených zákonom pre
platnosť dohody o zrážkach zo mzdy, avšak v konaní bolo výsluchom navrhovateľa preukázané, že
pracovník odporcu navrhovateľa nijakým spôsobom bližšie neinformoval o tomto zabezpečovacom
inštitúte , dôsledkoch jej uzavretia, možnosti odmietnutia dohody o zrážkach zo mzdy. Navrhovateľovi

boli len odporcom vyhotovené listiny - návrhy zmlúv a.i. predložené s výzvou ich podpísania ako
predpokladu pre poskytnutie úveru. Vopred predtlačené znenie Dohody bolo predložené navrhovateľovi
na podpis v ten istý deň, ako požiadal o poskytnutie úveru. Keďže po podpise žiadosti o schválenie
úverunasledovalprocesschváleniaúveruzostranyodporcu,atedakoncipovaniekonečnýchzmluvných
podmienok do Zmluvy (vpísané na strane 2 Zmluvy rukou), v čase podpisu Dohody zo strany

navrhovateľanemohlibyťanisumaúveru,anivýškazrážkyzomzdyznáme.Pretotietosumyaninemohli
byť napísané v Dohode o zrážkach. Uvedené je zrejmé tiež z toho, že obe sumy (výška úveru a výška
zrážky zo mzdy) boli do Dohody dopísané ručne. Výkon práva odporcu na zrážky zo mzdy z takto
uzavretej Dohody súd považuje za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, a preto je Dohoda v zmysle
§ 39 OZ absolútne neplatná.

Ďalší dôvod neplatnosti Dohody spočíva v neurčitosti tohto právneho úkonu. Dohoda okrem označenia
veriteľa a dlžníka musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a výšku
dohodnutých zrážok. V danom prípade však z obsahu Dohody nie je zrejmé, na uspokojenie akej
konkrétnej pohľadávky odporcu majú byť zrážky zo mzdy vykonávané. Koncipovanie Dohody v tom

zmysle, že pohľadávka odporcu zabezpečená Dohodou je tvorená úverom, vrátane všetkých prípadných
revolvingov poskytnutých navrhovateľovi, príslušenstvom úveru (revolvingu/ov), nákladmi, ktoré
odporcovi preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči navrhovateľovi
ako dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami odporcu voči navrhovateľovi, ktoré vyplynú/vzniknú
na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadnými dodatkami, súd považuje za neurčité, a

teda v zmysle § 37 OZ za neplatné. Skutočnosť, že ide o nejasne a neurčito koncipované vymedzenie
pohľadávky odporcu, ktorá má byť zabezpečená Dohodou, potvrdzuje tiež to, že už 3 mesiace po
uzavretí Dohody odporca požiadal zamestnávateľa navrhovateľa o vykonanie zrážok zo mzdy na sumu
2.257,98 eur ku dňu 19.8.2015, pričom navrhovateľovi bol poskytnutý úver len vo výške 1.110,- eur.Náležitosti právneho úkonu čo do určitosti nespĺňa ani uvedenie výšky zrážky zo mzdy, keďže podľa
Dohody v prípade, ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške,

bez ohľadu na dôvod má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu.
Navyše, takéto ustanovenie predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie odporcu ako veriteľa
a navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku.

Navrhovateľ osvedčil naliehavý právny záujem na podaní tohto návrhu, keďže bolo preukázané, že mu

boli vykonané zrážky zo mzdy na základe Dohody predloženej zamestnávateľovi navrhovateľa. Navyše,
k ukončeniu vykonávania zrážok mohlo dôjsť len na základe rozhodnutia súdu, pretože Dohoda nemohla
byť zo strany navrhovateľa nijako ukončená, či už odstúpením, vypovedaním, ani iným jednostranným
spôsobom.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. vychádzajúc zo zásady úspechu vo veci

tak, že plne úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v sume 433,96 eur. a to: odmenu v
sume 195,06 eur za 2 úkony právnej služby po 64,53 eur v roku 2015 a za 1 úkon právnej služby po 66,-
eur v roku 2016 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd dňa a účasť na meritórnom
pojednávaní súdu), k odmene patrí advokátovi režijný paušál v sume 25,36 eur, z toho 2-krát po 8,39
eur za úkony v roku 2015 a 1-krát po 8,58 eur za úkon v roku 2016. Ďalej súd priznal navrhovateľovi

náhradu hotových výdavkov za cestovné v sume 55,41 eur (s použitím motorového vozidla zn. Audi A6
za cestu na pojednávanie súdu dňa 6.4.2016 z Košíc do Popradu a späť v počte spolu 238 km, pri cene
PHM vo výške 0,997 eur/1 liter, priemernej spotrebe PHM 5 litra/100 km a základnej sadbe 0,183 eur/1
km) a náhradu za stratu času v sume 85,80 eur za 6 začatých polhodín po 14,30 eur za každú polhodinu.
Spolu odmena a náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času činí spolu 361,63 eur, ku ktorej

patrí 20 % DPH v sume 72,33 eur. Spolu náhrada trov právneho zastúpenia činí sumu 433,96 eur. Súd
nepriznal navrhovateľovi cestovné v sume 55,59 eur s použitím ceny PHM v uplatnenej sume 1,012
eura/1 liter z dôvodu, že cenu PHM v tejto sume navrhovateľ súdu nepreukázal a súd preto vychádzal
z priemerných cien PHM podľa údajov zo stránky Štatistického úradu SR.

Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle § 11 ods. 1, písm. a/, § 13a §
15, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb, vrátane zmien.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému

súdu v Prešove v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.
1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo

iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.