Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. marec 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 32P/36/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116224442
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116224442.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom vo veci starostlivosti o maloleté

dieťa: K. V., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Trnava, dieťa rodičov: otec: S. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. 15, XXX XX P., a matky E. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX P., zdržujúca sa na adrese: C. XX, XXX XX I. T., o návrhu otca na
zvýšenie výživného a o návrhu matky na zníženie výživného k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh otca na zvýšenie výživného zamieta.

II. K. je povinná platiť výživné na maloletého K. V., nar. XX.XX.M. vo výške XX,-eur mesačne a to

vždy do XX. dňa toho ktorého mesiaca, na ktoré sa výživné poskytuje, a to odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku k rukám otca S. V., nar. 20.02.1975.

III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 16P 29/2011-80 zo dňa 08.03.2012 v časti
určenia výživného na maloletého K. V., nar. XX.XX.XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súde dňa 03.11.2016 sa otec maloletého K. V., nar. XX.XX.XXXX domáhal
zvýšenia výživného na syna. Otec návrh odôvodnil tým, že výživné bolo poslednýkrát upravené
rozsudkomOkresnéhosúduTrnavasp.zn.16P/29/2011,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa11.04.2012,

a to tak, že výživné bolo zvýšené zo sumy 25,36 eur na sumu 50,- eur. Ďalej otec uviedol, že od
posledného zvýšenia výživného mu podstatne narástli náklady spojené s výchovou, nakoľko navštevuje
6. ročník na II. stupni ZŠ v Cíferi, á športové aktvity, je mohutnej postavy. Otec uviedol, že výživné je
vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, pričom ide o zákonnú povinnosť rodičov, a dieťa má právo sa
podieľať na životnej úrovni rodičov. Tiež uviedol, že matka bola v čase určenia poslednej vyživovacej
povinnosti na materskej dovolenke, pričom od posledného určenia výživného si ani raz svoju vyživovaciu
povinnosť nesplnila, nenavštevuje syna, nestará sa o neho, nijako ho nepodporuje. Záverom otec

navrhol zvýšenie výživného na sumu 120,- eur mesačne.

2. Otec k žalobe pripojil doklady o nákupoch obuvi (č.l. 9), školských potrieb (č.l.9), doklad o nákupe
mobilnéhotelefónu,školskýchpomôcok,bytovýchpotrieb,oblečenia,faktúruzatelekomunikačnéslužby
(č.l.10-11).

3. Otec doručil súdu potvrdenie o osobných zárobkových a majetkových pomeroch dňa 30.12.2016, z

ktorého plynie, že jeho hrubý príjem za rok 2015 bol 630,- eur, a za rok 2016 670,- eur mesačne, za
obdobie od júna 2016 do novembra 2016 582,- eur v čistom, poberá rodinný prídavok vo výške 23,52
eur a náhradné výživné 50,- eur, má úvery v celkovej výške 21.300,- eur s mesačnou splátkou 305,- eur.
Má celkové výdavky na domácnosť 345,- eur mesačne + výdavky na kúrenie, plyn a elektrinu. Výdavkyna syna špecifikoval na sumu 240-,- až 250,- eur mesačne. Otec na pojednávaní uviedol, že výdavky
na maloleté dieťa predstavujú sumu približne 200,- eur mesačne, pričom raz je suma vyššia a raz suma
nižšia.

4. Matka sa k návrhu vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 07.03.2017, kde žiadala zníženie
výživného, nakoľko má v starostlivosti tri maloleté deti, je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský
príspevok vo výške 203,20 eur a rodinné prídavky vo výške 70,56 eur. Ďalej uviedla, že jej situácia je
biedna, má dlh na výživnom voči ďalšej dcére, pričom nie je schopná hradiť výživné v požadovanej

výške.Tiežuviedla,žežijesdeťmivdomácnostisama,detinavštevujúmaterskúškolu,ktorájumesačne
stojí 100,- eur, býva v podnájme, ktorý jej pomáha platiť blízka rodina a otec maloletých detí, ktorý
s ňou nežije. Súčasne žiadala, aby súd rozhodol v jej neprítomnosti, nakoľko nemá prostriedky na
cestovné, a deti nemá kde nechať. K návrhu pripojila správy z Úradu práce sociálnych vecí a rodiny o
splnení podmienok pre poberanie rodičovského príspevku a prídavkov na deti. Ďalej pripojila Trestný
rozkaz Okresného súdu Humenné č.k. 1T/143/2016-62 zo dňa 21.12.2016, ktorým bola uznaná za

vinnú z prečinu zanedbania povinnej výživy, pričom jej bol uložený trest odňatia slobody na 1 rok s
podmienečným odkladom na 1 rok. Pripojila rodné listy detí, doklad o hradení výdavkov na škôlku.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom otca, oboznámením sa s názorom procesného
opatrovníka a oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcich sa príjmov a výdavkov účastníkov

konania,ichosobnýmipomermi,akoajpomermivčaseposlednéhorozhodovaniaovýživnomarozhodol
podľa nasledovných ustanovení zákona:

6. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine (ZR), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich
výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

7. Podľa § 62 ZR
- ods. 1 - plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
- ods. 2 - obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a

majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
-ods.3-každýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkovépomeryjepovinnýplniťsvoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
- ods. 4 - pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa

o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
- ods. 5 - výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

8. Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

9. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

10. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia

súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa
začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. Podľa § 78 ods. 1, 3 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

12. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že sú splnené podmienky na
zmenu rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 16P 29/2011-80 zo dňa 08.03.2012, ktoré nadobudloprávoplatnosť dňa 11.04.2012, ktorým bola matke uložená povinnosť platiť výživné vo výške 50,- eur
mesačne.

13. Súd výsluchom otca, ako aj predložených listinných dôkazov zistil, že pomery sa na strane
maloletého čiastočne zmenili. V konaní 16P/29/2011 súd ustálil, že výdavky na maloletého mesačne
predstavujú sumu 200,- eur mesačne, pričom otec s dieťaťom žil u svojich rodičov, ktorým prispieval
na domácnosť sumou 150,- eur. Súd konštatuje, že v zásade nového rozhodovania o výživnom sa
pomery otca a dieťaťa čo do zabezpečenia bytovej situácie nezmenili, kedy otec s dieťaťom stále bývajú

u rodičov otca. Čiastočnú zmenu situácie predstavuje zvýšené výdavky v súvislosti so zabezpečením
potrieb dieťaťa nad sumu 200,- eur, ktorá však nie je pravidelná. Maloletý má teda podľa tvrdenia otca
štandardné mesačné výdavky vo výške 200,- eur až 250,- eur mesačne (strava, ošatenie, hygienické
potreby - 150,- eur, školské potreby 20,- eur, výdavky na šport 30-40,- eur, kultúra 10,- eur, výdavky n
lieky - zdravotnú starostlivosť 10,- eur).

14. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca a ich zmena : otec pracuje ako zamestnanec, pričom
od poslednej úpravy výživného sa otcova príjmová situácia zlepšila z dôvodu vyvinutia väčšieho úsilia. V
časevydaniapôvodnéhorozhodnutiaotecdosahovalpríjemvovýške491,50eurmesačne.Vsúčasnosti
dosahuje príjem 582,- eur mesačne, tj. otec mal nárast príjmu o 18 %. Súd konštatuje, že rast otcových
príjmovjevdôsledkujehosnaženiascieľomzabezpečiťpotrebymaloletéhodieťaťavrámcijehoosobnej

starostlivosti. K príjmu 582,- eur je potrebné pripočítať ešte príjem z rodinných prídavkov vo výške 23,52
eur, ktoré však otec poberal aj v minulosti. Otec v súčasnosti stále býva so svojou matkou v jej dome.

15. Schopnosti, možnosti, osobné a majetkové pomery matky a ich zmena: matka je tak, ako v čase
predchádzajúceho rozhodovania na materskej, resp. rodičovskej dovolenke, pričom má stále rovnaký,

resp.obdobnýpríjemvovýške270,-(273,76eur).Oprotipredchádzajúcemustavumávšaknaviacďalšie
dve vyživovacie povinnosti, t.j. má celkovo 5 vyživovacích povinností. Na najstaršie dieťa, ktoré je síce
plnoleté,avšaknedokážesaeštesamoživiť,mázameškanévýživnévovýške1.488,-eur+230,-eur.Jej
vyživovacia povinnosť predstavuje voči uvedenému dieťaťu 30,- eur mesačne. Súd konštatuje, že nárast
počtu vyživovacích povinností je značný. Súd ďalej konštatuje, že do uvedeného stavu sa matka dostala

sama svojím prístupom, pričom tento vedie k tomu, že v súčasnosti je už trestne stíhaná pre neplnenie
si vyživovacích povinností. Napriek uvedenému je však súd povinný preskúmať stav v čase rozhodnutia
a prihliadnuť na osobné, majetkové a zárobkové pomery povinného rodiča. Súd konštatuje, že výživné
matky na dve najstaršie deti v súčasnosti predstavuje sumu 80,- eur, pričom má povinnosť vyživovať
aj tri mladšie deti, ktoré má zverené v osobnej starostlivosti. Súd vyhodnotil, že vyživovacia povinnosť

matky je minimálne v súčasnosti vo výške 180,- eur, t.j. najstaršia dcéra 30,- eur mesačne, maloletý
Michal 50,- eur a ďalšie tri maloleté deti minimálne vo výške 30,- eur mesačne. Výživné dosahuje sumu
65 % tvrdeného príjmu matky (rodičovský príspevok a rodinné prídavky). Súd konštatuje, že nebol
zistený iný príjem matky, pričom však do príjmu súd započítal aj podporu rodiny, nakoľko je zrejmé,
že matka by nemohla zo súčasných príjmov vyžiť už len vzhľadom na deklarované a preukazované

výdavky na škôlku. Vzhľadom na uvedené súd ustálil výšku príjmov matky na 500,- eur, z čoho však
suma príjmov nad 273,- eur predstavujú výpomoc od rodiny, resp. výživné na maloleté deti od otca
troch najmladších maloletých detí. Súd príjmy matky stanovil na základe predpokladaných minimálnych
výdavkov na úhradu nákladov štvorčlennej rodiny s prihliadnutím na tvrdené výdavky na škôlku, a to
výdavky na nájom, stravu, oblečenie, zdravotnú starostlivosť. V súčasnosti platené výživné predstavuje

sumu 36% takto definovaného príjmu matky. Súd vykonal lustráciu príjmov matky v sociálnej poisťovni,
pričom nezistil iné príjmy matky okrem tvrdených. Súd súčasne zisťoval príjmy otca najmladších troch
detí matky, pričom zistil, že tento bol naposledy trvale zamestnaný v januári a februári 2016 s príjmom
403,68 eur a 135,- eur. Iný príjem otca najmladších troch maloletých detí matky nebol zistený. Súd
súčasne zisťoval nehnuteľný majetok matky a otca najmladších troch maloletých detí prostredníctvom

katastrálneho portálu, pričom súd nezistil žiaden nehnuteľný majetok v ich vlastníctve. Súd konštatuje,
že starostlivosť matky o maloleté deti jej v súčasnosti bráni sa zamestnať, avšak po dovŕšení troch rokov
veku najmladšieho dieťaťa, keď toto nastúpi do predškolského zariadenia, môžu vzniknúť podmienky
pre to, aby sa matka zamestnala a dosahovala vyšší príjem.

16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že nastala podstatná zmena okolností
(pomerov), a to v tomto prípade, nie na strane maloletého dieťaťa, ale na strane matky maloletého
dieťaťa, ktorá má v súčasnosti už päť vyživovacích povinností. V súčasnosti síce mierne narástli výdavky
na maloleté dieťa, ale súčasne narástli aj príjmy otca, avšak matke výrazne stúpol počet vyživovacíchpovinností. Za takto zisteného stavu, súd rozhodol o zamietnutí návrhu otca na zvýšenie výživného,
nakoľko mal za to, že nie sú splnené podmienky na strane matky. Súčasne súd vyhovel návrhu matky
na zníženie na sumu, ktorú stanovila, ako sumu, ktorú je schopná platiť, t.j. sumu 30,- eur mesačne. Súd

súčasne konštatuje, že uvedená suma je takmer totožná so sumou minimálneho výživného, ktoré bez
ohľadu na okolnosti je matka povinná platiť. Súd konštatuje, že takto stanovená vyživovacia povinnosť
matky zodpovedá 30% jej príjmov vo výške 500,- eur. Súd záverom uvádza, že v konaní nemohol
rozhodnúť o zvýšení výživného, aj keď uvedené je v záujme maloletého (v tomto smere sa vyjadril aj
procesný opatrovník maloletého), nakoľko na uvedený postup neboli splnené materiálne podmienky na

strane matky a súčasne z uvedených dôvodov súd musel pristúpiť k zníženiu výživného.

17. Podľa § 26 ZR, ak sa zmenia pomery súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

18. Keďže rozhodnutím súdu došlo k zmene ostatného rozsudku o výžive maloletého, súd túto

skutočnosť uviedol vo výroku rozsudku.

19.Otecvrámcipojednávaniavyjadril,ževzhľadomnarastpríjmuužnemôžepoberaťnáhradnévýživné
od Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, a ako mu bude zaplatené výživné tých 30,- eur, ktoré matka
reálne neplatí, nakoľko aj pri zvýšenej pracovnej aktivite z jeho strany, potrebuje uvedené prostriedky

pre priaznivý rozvoj dieťaťa.

20. Súd k požiadavke otca konštatuje, že matka je povinná platiť výživné, pričom otec sa môže
obrátiť na súdneho exekútora, ktorý by prípadne vymáhal výživné od matky. Súd ďalej konštatuje,
že výživné matke stanovil v súlade s jej návrhom na najnižšej hranici možného výživného a matka

by toto výživné mala platiť, nakoľko ak ho platiť nebude vystavuje sa riziku možného trestného
stíhania za trestný čin - prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 a 2 Trestného
zákona v podobe úmyselného neplatenia výživného na maloleté dieťa. Súd súčasne konštatuje, že
ak by matka bola odsúdená v dobe podmienečného odsúdenia za iný úmyselný trestný čin, musel
by jej byť uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Súd súčasne konštatuje, že pre trestnú

zodpovednosť matky za prečin zanedbania povinnej výživy, nie je nevyhnutné, aby rozhodnutie o určení
výživného bolo právoplatné, t.j. nenadobudnutie právoplatnosti tohto rozhodnutia matku nezbavuje
trestnej zodpovednosti. Vzhľadom na uvedené, je potrebné, aby matka platila stanovené výživné každý
mesiac k rukám otca v stanovenej výške, ktorú sama označila ako sumu, ktorú je schopná platiť, pričom
uvedená suma súčasne predstavuje takmer sumu minimálneho výživného pre maloleté dieťa. Súd ďalej

konštatuje, že ak matka nemá zriadený bankový účet je povinná zaslať výživné poštovým peňažným
poukazom na adresu otca maloletého dieťaťa. Telefonický kontakt na otca pre prípadné dohodnutie
podmienok zaslanie platby je 0949/117803.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia

prostredníctvom Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,
musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho

sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom (platiť výživné), oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.