Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. marec 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4C/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617200217
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Bajlová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5617200217.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou Mgr. Zuzanou Bajlovou v právnej veci žalobcu: H. Y., nar. XX.

XX. XXXX, bytom H. Z. časť Š. XXX, štátny občan SR, zastúpený Mgr. Barborou Kleinovou Bučkovou,
advokátkou so sídlom Priehradka 20, Martin, proti žalovanej: E. Z., rod. Š., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom Z. H., K. XXX/XX, štátny občan SR, v spore o určenie neúčinnosti právneho úkonu, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že Dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva zo dňa 27. 11. 2015 osvedčená Osvedčením
o dedičstve vydaným JUDr. Janou Bečár Kupcovou, notárkou pod č. k. 5D/371/2015, D/not 211/2015,
v časti týkajúcej sa zrieknutia dedičského podielu O. Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXX, XXX XX
J., zodpovedajúceho spoluvlastníckemu podielu vo výške 1/6-ina k bytu č. XX nachádzajúcemu sa

vo vchode č. X na XX. p. bytového domu súp. č. XXXX, podielu priestoru na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX vo výške 6420/239800-ín, spoluvlastníckemu
podielu vo výške 6420/239800-ín k pozemku CKN parc. č. 5269/74 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 302 m2, ktorá nehnuteľnosť sa nachádza v kat. úz. Z. H. a je na Okresnom úrade Liptovský
Mikuláš, odbor katastrálny zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. Z. H.Š. v prospech žalovanej E. Z., rod.
Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. Č.. XXX, XXX XX Z. H. voči žalobcovi n e ú č i n n á.
Žalobcovi s a p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 16. 01. 2017 sa žalobca domáhal, aby súd vo veci

samej určil, že Dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva zo dňa 27. 11. 2015 osvedčená Osvedčením
o dedičstve vydaným JUDr. Janou Bečár Kupcovou, notárom pod č. k. 5D/371/2015, D/not 211/2015,
v časti týkajúcej sa zrieknutia dedičského podielu O. Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXX, XXX XX
J., zodpovedajúcemu spoluvlastníckemu podielu vo výške 1/6-ina k bytu č. XX nachádzajúcemu sa
vo vchode č. X na XX. p. bytového domu súp. č. XXXX, podielu priestoru na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX vo výške 6420/239800-ín, spoluvlastníckemu
podielu vo výške 6420/239800-ín k pozemku CKN parc. č. 5269/74 - zastavané plochy a nádvoria o

výmere 302 m2, ktorá nehnuteľnosť sa nachádza v kat. úz. Z. H. a je na Okresnom úrade Liptovský
Mikuláš, odbor katastrálny zapísaná na I..V č. XXXX pre kat. úz. Z. H.. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca
ako veriteľ uzatvoril dňa 12. 08. 2008 s dlžníkom - O. Š. Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej sa žalobca
zaviazal poskytnúť dlžníkovi peňažnú pôžičku vo výške 16.596,96 eur, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť v
lehote do 30 kalendárnych dní nasledujúcich po doručení výzvy veriteľa. Nakoľko si dlžník svoj záväzok
voči žalobcovi dobrovoľne nesplnil, Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 8C/132/2010 zo dňa
08. 12. 2010 zaviazal dlžníka zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 16.596,96 eur s úrokom z omeškania

vo výške 9 % ročne od 21. 01. 2010 do zaplatenia. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť
26. 01. 2011 a vykonateľnosť 01. 02. 2011. Nakoľko si dlžník záväzok voči žalobcovi dobrovoľne
nesplnil, žalobca podal návrh na výkon exekúcie na Exekútorskom úrade JUDr. Veroniky Kučavíkovej.
Vec sa vedie pod sp. zn. EX 253/2011. V exekučnom konaní bolo zistené, že dlžník je vlastníkomspoluvlastníckeho podielu vo výške 1 k nehnuteľnosti uvedenej vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súdny exekútor začal v rámci exekútorského konania vykonávať exekúciu na predaj predmetného
spoluvlastníckeho podielu vo výške 1-ina k bytu č. XX formou dražobného konania, dal vypracovať

Znalecký posudok č. 195/2016 Ing. Danou Piatkovou, v zmysle ktorého bola všeobecná hodnota bytu
stanovená na 39.547,29 eur a všeobecná hodnota pozemku, na ktorom je predmetný bytový dom
postavený 265,76 eur. Všeobecná hodnota spoluvlastníckeho podielu dlžníka tak predstavovala 9.950
eur. V prípade, ak by sa aj podarilo speňažiť spoluvlastnícky podiel dlžníka, pohľadávka žalobcu voči
dlžníkovi by bola uspokojená len čiastočne približne v rozsahu 1/3-iny. V rámci exekučného konania

sa zistilo, že dňa 06. 09. 2015 zomrela matka dlžníka U. Š., ktorá bola vlastníčkou spoluvlastníckeho
podielu vo výške 1-ica k bytu č. XX. V prvej dedičskej skupine prichádzali do úvahy deti poručiteľky,
tzv. neopomenuteľní dedičia a to H. Š., dlžník a žalovaná. Každý z vyššie uvedených dedičov bol
oprávnení a spôsobilí dediť a mal nárok na nadobudnutie dedičstva v rozsahu 1/3-iny. V dedičskom
konaníbolaprednotárkouJUDr.JanouBečárKupcovoupodč.k.5D/371/2015,D/not211/2015uzavretá
dohoda o vyporiadaní dedičstva tak, že preberateľkou celého majetku po neb. U. Š. je žalovaná bez

povinnostivýplatkuspoludedičov.Jezjavné,žedlžníksavprospechžalovanejzriekolsvojhodedičského
podielu, ktorý zodpovedá spoluvlastníckemu podielu 1/6-ina k bytu č. 39. Majú za to, že právny úkon
ktorému žalobca ako veriteľ v tomto súdnom konaní odporuje, dlžník vykonal v posledných troch rokov
pred podaním žaloby na súd, je právny úkon, ktorý dlžník urobil v úmysle ukrátiť svojho veriteľa.
Dohodou o vyporiadaní dedičstva sa dlžník zriekol svojho dedičského podielu, ktorý úkon vykonal na

ukrátenie svojho veriteľa - žalobcu. Žalobca preukázal, že dlžník nemá žiadny iný majetok, ktorý by
mohol byť použitý na uspokojenie pohľadávky žalobcu, nakoľko v prípade ak by sa v rámci dražobného
konania podarilo speňažiť spoluvlastnícky podiel dlžníkovi vo výške 1-ina k bytu č. XX pohľadávka
žalobcu by bola uspokojená len čiastočne. Je nanajvýš zrejmé, že uzatvorenie Dohody dedičov o
vyporiadaní dedičstva jednoznačne ukracuje žalobcu ako veriteľa nakoľko, ak by dlžník so žalovanou

predmetnú dedičskú dohodu neuzatvoril, mohol sa žalobca domáhať uspokojenia svojej pohľadávky
aj z majetku, ktorý dlžník mohol nadobudnúť v rámci dedičského konania po svojej nebohej matke.
Predmetná dohoda bola uzatvorená dňa 27. 11. 2015, pričom pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi bola
priznaná rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť 26. 01. 2011. Žalovaná a dlžník sú jednoznačne
blízkymi osobami, nakoľko ide o súrodencov, z ktorého dôvodu žalobca nemá povinnosť v súdnom

konaní preukazovať vedomosť žalovanej o úmysle ukrátiť žalobcu; naopak dôkazné bremeno vo vzťahu
k preukázaniu skutočnosti, že žalovaná úmysel dlžníka ukrátiť žalobcu ako veriteľa nemohla ani pri
náležitej starostlivosti poznať, zaťažuje práve žalovanú. Žalovaná vedela, že dlžník má neuhradené
záväzky, dokonca je voči nemu vedené aj exekučné konanie a v prípade ak dlžník nadobudne v
dedičskom konaní spoluvlastnícky podiel vo výške 1/6-ina, tento bude postihnutý výkonom exekúcie.

Skutočnosť, že prebieha niekoľko exekučných konaní vyplýva zo zápisov na LV č. XXXX pre k. ú. Z.
H.Š., pričom ide o informácie, ktoré sú verejne dostupné.

2. Na návrh žalobcu Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 4C/2/2017-60 zo dňa 20. 01. 2017
nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanej zákaz scudziť a nakladať so spoluvlastníckym

podielom vo výške 1/6-ina k: bytu č. XX nachádzajúcemu sa vo vchode č. X na XX. p. bytového domu
súp. č. XXXX, podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp.
č. XXXX vo výške 6420/239800-ín, spoluvlastníckemu podielu vo výške 6420/239800-ín k pozemku
CKN parc. č. 5269/74 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 302 m2, ktorá nehnuteľnosť sa nachádza
v kat. úz. Z. H. a je na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, odbor katastrálny zapísaná na LV č. XXXX

pre kat. úz. Z. H., na základe kúpnej zmluvy, darovacej zmluvy, zámennej zmluvy alebo iného právneho
úkonu, a tiež uzavrieť zmluvu o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti alebo zriadiť záložné
právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu alebo iné obdobné vecné alebo záväzkové právo k
nehnuteľnosti, a tiež uzavrieť zmluvu o nájme predmetnej nehnuteľnosti alebo vložiť nehnuteľnosť ako
nepeňažný vklad do právnickej osoby, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

3. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 30. 01. 2017 na výzvu súdu uznesením č. k.
4C/2/2017-66 zo dňa 20. 01. 2017 podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP)
žalovaná uviedla, že dedičskú dohodu uzavreli v intenciách, ktoré im dáva Občiansky zákonník, išlo o ich
dispozitívny prejav vôle, ktorý ako dedičia mali. Nemala vedomosť o výške dlhov spoludediča O. Š.. Mala

vedomosť len o tom, že spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/4 k nehnuteľnosti je zaťažený exekučným
záložným právom, a to len z listu vlastníctva, o výške dlhu nemala vedomosť, nakoľko táto informácia sa
na liste vlastníctva nenachádza. Spoludedičom bola uvedená do omylu. Nikdy nemala v úmysle previesťbyt na tretiu osobu, je to ich rodičovský byt, ktorý by rada zachovala pre rodinu. Aj jej O. Š. dlží finančné
prostriedky, doteraz splácajú za neho a jeho manželku pôžičku, ktorú mali na svoje meno.

4. Žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v replike na výzvu súdu uznesením č. k.
4C/2/2017-73 zo dňa 31. 01. 2017 uviedol, že zo strany dlžníka nebol žiadny legitímny dôvod zrieknuť
sa svojho zákonného dedičského podielu. Dohoda bola uzatvorená tak, že žalovaná nebola zaviazaná
k žiadnej povinnosti vyplatiť dlžníkovi akúkoľvek sumu. Zastávajú názor, že žalovaná svojím vlastným
vyjadrením jednoznačne preukázala, že poznala úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Ak by tento

úmyselnepoznala,neuvádzalabytvrdenieotom,žechcela„ochrániťrodičovskýbyt“.Dôkaznébremeno
vo vzťahu k preukázaniu skutočnosti, že žalovaná úmysel dlžníka ukrátiť žalobcu nemohla ani pri
náležitej starostlivosti poznať, zaťažuje práve žalovanú. Žalobca jednoznačne preukázal, že v rámci
exekučného konania sa zistilo, že dlžník nemá žiadny hnuteľný majetok, žiadne finančné prostriedky,
nevlastní osobné motorové vozidlo a pohľadávka nemôže byť uspokojená ani zo mzdy, resp. z iného
príjmu. Exekučné konanie trvá od roku 2011, pritom bola vymožená nepatrná čiastka vo výške 55,60

eur. Všeobecná hodnota spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/4 k bytu č. 39 predstavuje sumu vo výške
9.950 eur. Dňa 25. 01. 2017 vydal súdny exekútor Vyhlášku o dražbe nehnuteľnosti. V prípade, ak by sa
v rámci dražobného konania podarilo speňažiť predmetný spoluvlastnícky podiel, pohľadávka žalobcu
ako veriteľa voči dlžníkovi nebude v plnom rozsahu uspokojená. Bola by uspokojená len čiastočne,
približne v rozsahu 1/3.

5. Na výzvu súdu uznesením č. k. 4C/2/2017-90 zo dňa 16. 02. 2017 podľa § 167 ods. 4 CSP sa
žalovanávosvojejduplikedoručenejsúdu28.02.2017dôrazneohradilavočitvrdeniam,žesbratomboli
dohodnutí s úmyslom ukrátiť veriteľa a že majetok po poručiteľke prevezme ona bez povinnosti výplatku.
Trvá na tom, že bola dlžníkom aj ona uvedená do omylu. Nemala vedomosť o výške dlžníkových

záväzkov, nekonala úmyselne. V prípade, ak súd na základe vykonaného dokazovania rozhodne, že
právny úkon je právne neúčinný, bude s takýmto rozhodnutím súhlasiť.

6. Súd podľa § 180 CSP konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju
neúčasť na pojednávaní ospravedlnili, súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti.

7.Žalovanánapojednávaníuviedla,žesožalobousúhlasí.Vzťahysbratommáveľmizlé,nekomunikujú,
nezdravia sa. Predmetného spoluvlastníckeho podielu sa vzdá v prospech žalobcu.

8. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, a to s kópiou Zmluvy

o pôžičke uzavretej medzi žalobcom a dlžníkom O. Š., bratom žalovanej (č.l. 19 spisu), s fotokópiou
Rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 8C/132/2010-65 zo dňa 08. 12. 2010, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 26. 01. 2011 (č.l. 24 spisu), s návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 16. 02.
2011 (č.l. 28 spisu), s výpisom z LV č. XXXX, k. ú. Z. H. (č.l. 30 spisu), s fotokópiou Znaleckého posudku
č. 95/2016 znalkyne A.. G. J. (č. l. 34 a nasl. spisu), s upovedomením o začatí exekúcie predajom

nehnuteľnosti EX 253/2011 (č. l. 86 spisu), s exekučným príkazom č. EX 253/2011 (č.l. 27 spisu), s
Vyhláškou o dražbe nehnuteľnosti zo dňa 25. 01. 2017 (č. l. 88 spisu).

9. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo v konaní
vyšlo najavo, súd zistil tento skutkový a právny stav:

10. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 8C/132/2010-65 zo dňa 08. 12. 2010, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 26. 01. 2011 zaviazal žalovaného - dlžníka O. Š. (brata žalovanej) zaplatiť
žalobcovi ako veriteľovi istinu vo výške 16.596,96 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne z istiny 16.596,96 eur od 21. 01. 2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 2.523,19

eur titulom medzi stranami sporu uzavretej Zmluvy o pôžičke zo dňa 12. 02. 2008. Exekučné konanie
proti povinnému - dlžníkovi, sa vedie pred súdnym exekútorom JUDr. Margitou Rojčekovou, pod EX
253/2001. Dňa 27. 10. 2016 súdna exekútorka vydala exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom
nehnuteľnosti - spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/4 na nehnuteľnostiach zapísané na LV č. XXXX,
ako byt č. XX, vo vchode č. 2, na XX. podlaží a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku 6420/239800 na vymoženie zvyšku istiny
16.541,36 eur, úroku z omeškania k 27. 10. 2016 vo výške 10.086,66 eur, úroku z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 16.541,36 eur od 28. 10. 2016 do zaplatenia, trov pôvodného aj exekučného konania.
Dňa 25. 01. 2017 súdna exekútorka vydala Vyhlášku o dražbe nehnuteľnosti podľa § 140 Exekučnéhoporiadku na predmetný spoluvlastnícky podiel s tým, že najnižšie podanie je 9.950 eur, zábezpeka 4.975
eur. Dňa 27. 11. 2015 pod č. 5D/371/2015-86, Dnot 211/2015 v dedičskom konaní po nebohej U. Š.,
zomrelej 06. 09. 2015 bolo vydané osvedčenie o dedičstve, v zmysle ktorého 1/2 bytu uvedeného vo

výrokovej časti tohto rozsudku v cene podľa dohody dedičov 27.500 eur preberá dcéra poručiteľky -
žalovaná, bez povinnosti výplatku spoludedičov, t.j. dedičov zo zákona v prvej dedičskej skupine H. Š.
a O. Š. - dlžníka žalobcu. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 11. 2015.

11. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove

právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

12. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane

známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase
v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj
pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

13. Podľa § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým
bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou
jemu blízkou ( § 116 a 117).

14. Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ

žalobou.

15. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti
tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

16. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je
právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.

17. V sporovom konaní primárne dôkazné bremeno nesie žalobca v súvislosti s tými tvrdeniami, ktoré
umožňujú žalobe vyhovieť, na druhej strane však aj žalovaný nesie dôkazné bremeno ohľadne tých
tvrdení, ktorými odôvodňuje svoju obranu proti žalobe. Ak nie je možné zistiť určitú skutkovú okolnosť,
ktorá je medzi stranami sporná a pre rozhodnutie dôležitá, postihne nepriaznivý dôsledok tú stranu,
ktorá mala v súvislosti s ňou dôkaznú povinnosť. V kontradiktórnom procese sa priorizuje predovšetkým

procesná aktivita sporových strán. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd žalobe žalobcu
v celom rozsahu vyhovel, nakoľko mal za preukázanú jeho dôvodnosť. Podanou žalobou sa žalobca
domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu - dohody o vyporiadaní dedičstva v zmysle § 42a a
nasl. Občianskeho zákonníka. Odporovateľnosť právnych úkonov spočíva v tom, že právne úkony
dlžníka, pokiaľ ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, môžu byť veriteľom napadnuté

žalobou o odporovateľnosť právneho úkonu. Zmyslom odporovateľnosti je možnosť veriteľa domáhať
sa žalobou na súde, aby určil, že dlžníkove úkony, ktorými dlžník ukracuje uspokojenie vymáhateľnej
pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné, čo mu následne umožňuje dosiahnuť relatívnu neúčinnosť
týchto úkonov voči konkrétnej osobe a možnosť požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo
ušlo odporovateľným právnym úkonom z dlžníkovho majetku.

18. Listinnými dôkazmi žalobca preukázal existenciu vymáhateľnej pohľadávky judikovanej
právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/132/2010-65 zo dňa 08. 12.
2010, v súčasnej dobe exekučne vymáhanej v exekučnom konaní; preukázal odporovateľný právny
úkon - v danom prípade dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, t.j. vzdanie sa dedičstva dlžníkom v

prospechžalovanejbezjejpovinnostivýplatku.Žalobanasúdbolapodanávlehote3rokovodvykonania
predmetného právneho úkonu. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie takejto žaloby ako
veriteľ dlžníka. Žalovaná je pasívne legitimovaná, nakoľko mala z odporovateľného právneho úkonu
prospech a zároveň je to osoba blízka, t.j. sestra dlžníka. V prípade, ak došlo k právnemu úkonu medzidlžníkom a jemu blízkou osobou, úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa zákon predpokladá, t.j. je na osobách
blízkych dlžníkovi, aby preukázali, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa v čase právneho úkonu nemohli ani
pri náležitej starostlivosti poznať. V súdenom prípade sa tak dôkazné bremeno prenieslo na žalovanú.

Úspešná obrana žalovanej tak mala spočívať nielen v jej tvrdení, že o úmysle dlžníka ukrátiť týmto
právnym úkonom veriteľa nevedela, ani nemohla vedieť, ale aj z tvrdenia a preukázania toho, že o tomto
úmysle nevedela a nemohla vedieť, hoci vyvinula „starostlivosť“ na spoznanie tohto úmyslu dlžníka a
išlo o „náležitú starostlivosť“ Žalovaná ako sestra dlžníka a zároveň druhá podielová spoluvlastníčka
predmetného bytu mala z výpisu z listu vlastníctva vedomosť o prebiehajúcich exekučných konaniach

proti dlžníkovi, potvrdila, že mala záujem ochrániť rodinný majetok, pretože v prípade, ak by dedičia
neuzavreli dedičskú dohodu, ktorou spoluvlastnícky podiel po nebohej matke získala len žalovaná
bez povinnosti výplatku ostatných spoludedičov, by nastúpilo dedenie zo zákona a dlžník by získal
spoluvlastnícky podiel k 1/6 predmetného bytu, ktorý by bol s ohľadom na niekoľko prebiehajúcich
exekučných konaní následne zexekvovaný v exekúcii. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá,
žeosobablízkadlžníkovivykonalasozreteľomnaokolnostiprípaduasprihliadnutímnaobsahprávneho

úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v čase odporovaného
právneho úkonu, objektívne vzaté, musel byť, z jej výsledkov spoznala (t.j. aby sa o tomto úmysle
dozvedela) (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 05. 11. 2008 sp. zn. 30Cdo/978/2007 a z 23. 05. 2011 sp.
zn.21Cdo/1912/2000).Žalovanásavpodstateobmedzilalennaskutkovétvrdenie,ženemalavedomosť
o výške dlhov dlžníka. Preto súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

19. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal plný
úspech vo veci, plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením podľa § 262 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.