Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. január 2017

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 44C/662/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315222278
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Vaverčáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2017:1315222278.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou, v spore žalobcu: K. Y., L..

XX.XX.XXXX, P..Č.. J. J., Č.W. X, štátny občan SR, proti žalovanej: W. Y., L.. XX.XX.XXXX, J. J., L. J.
T. X, štátny občan SR, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej súd p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 04.11.2015, doručenou súdu dňa 04.11.2015, doplnenou písomným podaním zo dňa
19.01.2016, sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia 33.053,45 Eur istiny.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná je jeho dcéra, pričom sa bezdôvodne obohatila tým, že robila
výbery z jeho účtu bez jeho vedomia a súhlasu. Výbery robila cez internet alebo cez bankomat, pričom
zneužila bankomatovú kartu, ktorú jej žalobca dal. Kartu použila pri nákupoch alebo pri výberoch. Ďalej si
žalobcauschovalužalovanej13.000,-Eurstým,žeichmaladaťdotrezoru.Žalobcauviedol,žežalovaná
z jeho účtu realizovala tieto výbery: dňa 26.08.2004- 80.000,-Sk ( 2.655,51 Eur), dňa 27.08.2004-
20.000,-Sk ( 663,87 Eur), dňa 09.05.2005- 114.715,-Sk ( 3.807,84 Eur), dňa 05.12.2006- 120.000,-Sk
( 3.983,27 Eur), 21.03.2007 - 100.000,-Sk ( 3.319,39 Eur), 29.10.2008- 70.000,-Sk ( 2.323,57 Eur), dňa

5.02.2010- 3.000,-Eur, dňa 18.09.2012 - 300,-Eur.

3. Na dôkaz svojich tvrdení žalobca súdu predložil: zápisnicu o trestnom oznámení z 23.12.2014,
uznesenie OR PZ Bratislava V ČVS: ORP-864/3-VYS-B5-2015 z 23.10.2015, výpisy z účtu žalobcu
od 06.04.2004 do 31.12.2012 v Tatrabanke, a. s. č. účtu 2610084773, čiastočný výpis z LV č. 3464 z
13.01.2016, zápisnicu o trestnom oznámení z 12.10.2015, uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava
IV č. 1Pn 691/15/1104-9 z 03.06.2016. Žalobca ďalej označil svedkov S. Y., T. Š. S. M. C..

4. Žalovaná sa vyjadrila k žalobe podaním zo dňa 09.06.2016 (doručené súdu dňa 17.06.2016) tak,
že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva a žiada žalobu zamietnuť. Žalovaná uviedla, že odmieta
všetky obvinenia žalobcu, peniaze od neho nikdy neobdržala, výbery ani prevody nevykonávala a nemá
a ani nemala prístup na jeho účet. Skutočnosť, že si žalobca na výbery a prevody nepamätá, nie sú
relevantným dôkazom. Všetky prevody a výbery zo svojho účtu robil sám žalobca. Je zvláštne, že až
po desiatich rokoch si uvedomil, že mu z účtu odchádzali peniaze v takých vysokých čiastkach bez jeho
vedomia. Pokiaľ uvádza žalobca, že žalovaná si kúpila byt, tak na kúpu bytu si zobrala hypotéku, ktorá

bola vysoká a preto bola s dcérou nútená bývať u svojej matky a kúpený byt prenajať, čím sa ich finančná
situácia nezlepší. Vozidlo Hundai má zakúpené na úver ČSOB leasing, zmluva jej končí v roku 2018. V
čase, keď boli robené prevody na jej účet, žalovaná platila leasing na vozidlo Citroen C3, ktoré používal
žalobca.Leasingnatotovozidlosizobralažalovanánasvojemeno,nakoľkožalobcapracovalvtomčasev Rakúsku. Prevody boli v sume lízingových splátok, ktoré žalovaná platila zo svojho účtu a následne
jej ich žalobca poukazoval na jej účet. Boli to sumy aj za akontáciu a následne za predčasné ukončenie
leasingovej zmluvy. Výbery z bankomatu ako aj iné prevody peňažných prostriedkov nevykonávala,

nakoľko nikdy nemala prístupové práva ani bankomatovú kartu k účtu žalobcu. Žalobca na ňu podal aj
trestné oznámenia. Dva krát bola vypovedať na policajnom oddelení, pričom polícia obidve oznámenia
odmietla. Následne prišiel žalobca s príslušníkmi polície do jej zamestnania a obviňoval ju, že mu
odcudzila vkladnú knižku. Od žalobcu má žalovaná vedomosť, že požičiaval peniaze - značné sumy
svojmu priateľovi, ktorý má reštauráciu v Rakúsku. Pokiaľ ide o obvinenie z útoku na Bradáčovej 5,

k tomu žalovaná uviedla, že žalobca ju čakal ráno pri aute, ohrozoval ju palicou a keď sa jej podarilo
vojsť do auta, ľahol si na prednú kapotu a odmietol zísť dolu. Musela zavolať policajnú hliadku, aby
žalobcu dali dole a ona mohla ísť do práce. Policajti sa jej pýtali, či mieni vzniesť obvinenie za útok
voči žalobcovi, čo žalovaná odmietla. Z opatrnosti vznáša hmotnoprávnu námietku premlčania práva na
vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka, ak by si súd
z nejakého dôvodu osvojil tvrdenia žalobcu.

5. Žalovaná vzniesla hmotnoprávnu námietku premlčania prípadných nárokov žalobcu v podaniach zo
dňa 0906.2016 a 06.12.2016.

6. Žalobca sa ku skutočnostiam tvrdeným žalovanou vyjadril tak, že táto klame. Peniaze na splácanie

leasingu jej poukazoval, avšak leasing bol splatený poslednou splátkou dňa 17.03.2007 a aj po tomto
termíne žalovaná vyberala peniaze z účtu bankomatovou kartou. Bankomatovú kartu žalobca nevedel
používať, nikdy si nepožadoval výpis z účtu, ktorý by aj tak nedokázal pochopiť. Až v roku 2015 zistil tieto
skutočnosti, keď ho vyzval záhradkársky zväz na vyplatenie sumy 7.000,-Eur na odkúpenie pozemku.
Voči žalovanej podal aj trestné oznámenia, polícia túto záležitosť prešetrila a doporučili mu spor riešiť

v občianskoprávnom konaní, preto podal túto žalobu.

7. Súd v zmysle ustanovenia § 180 CSP prejednal vec v neprítomnosti žalobcu, ktorý vzal termín
pojednávania na vedomie procesným uznesením na pojednávaní dňa 30.11.2016, na pojednávanie sa
nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil.

8. Súd vykonal dokazovanie dôkazmi uvedenými v bode 3. predloženými stranami sporu a zistil tento
skutkový stav :
9. Žalobca ako strana sporu vo výpovedi uviedol, že zarábal v Rakúsku dlhé roky mesačne 70.000,- Sk
a preto nepotreboval, aby za neho žalovaná platila lízing. Okrem toho, lízingové splátky boli mesačne

7.000,- Sk a ona robila výbery vo výške 80.000,- Sk v roku 2004, 114.000,- Sk v roku 2005, 112.000,- Sk
v roku 2006 až do roku 2012, potom už nebolo čo. Spolu keď to spočítal to bolo 33.000,- Eur. Žalobca
si nechával posielať výpisy z banky raz ročne. Je pravdou, že to začal riešiť až v roku 2014 a 2015. V
roku 2006 si u žalovanej a jej partnera C. uložiť 20.000,- Eur do trezoru.

10. Žalovaná ako strana sporu vo výpovedi uviedla, že celé je to vymyslené, nepodložené. Žiada žalobu
zamietnuť. Nikdy nemala prístup na účet žalobcu, ani jeho platobnú kartu. Prevody z účtu si robil len on.
Pokiaľ jej poukázal nejaké sumy, tak to bolo v súvislosti s lízingom na jeho auto Citr?en C3. To bolo už
veľmi dávno. Účet, na ktorý jej to poukázal mala ako zamestnanec Siemensu v Tatrabanke za nulové
poplatky a ten účet, je už zrušený. Myslí si, že v banke by mali mať záznam, ak by mala oprávnenie k

jeho účtu a také neexistuje. Byt si kúpila a zrekonštruovala za peniaze z úveru, ktorý spláca vo výške
500,- Eur mesačne. Čo sa týka SMS, občas mala slabú chvíľku, že sa o žalobcu postará. Namieta
premlčanie prípadných nárokov žalobcu, nakoľko je to už tak dávno. Žalovaná uvádza, že k tomu sa
vyjadriť nevie. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že si uschoval v roku 2006 u jej v tom čase partnera C.
20.000,- Eur do trezoru, tak by mal mať k tomu doklady. Žalovaná tam už 5 rokov nebýva, bol to byt pána

C.. K vyjadreniu žalobcu zo dňa 10.01.2017 žalovaná opätovne uviedla, že nemá ani jeho bankomatovú
kartu, ani dispozičné právo k jeho účtu. Jeho nárok považuje za premlčaný. Má úvery aj na byt aj na
auto, o tom má doklady. Byt prenajíma lebo to nevládze splácať, celé konanie je pre ňu absurdné. Nie
je so žalobcom v kontakte dlhé roky, nevie čo sú to za platby lebo on sa súdil s bývalou manželkou o byt
a so synom o garáž. Nie je pravda čo uvádza vo vyjadrení, že má 8 účtov. Svedkovia, ktorých žalobca

navrhuje, sú irelevantní, pani Š. je jeho sestra, s ktorou sa žalovaná videla ešte ako dieťa, pán C. je
jej bývalý partner, s ktorým sa súdi o výživné na dieťa.11. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len O.z.), kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať.

12. Podľa § 451 ods. 2 O.z. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. V zmysle ustálenej judikatúry vzhľadom na hmotnoprávnu námietku premlčania nároku žalobcu,

vznesenúžalovanousasúdzaoberalposúdenímvčasnostiuplatnenianárokunavydaniebezdôvodného
obohatenia zo strany žalobcu, bez toho, že by pristúpil k navrhnutému dokazovaniu ohľadne dôvodnosti
nároku žalobcu.

14. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len O. z.) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v
dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.

Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
15. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho
práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená
pohľadávka.

16. Podľa § 101 O. z. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

17. Podľa § 107 ods. 1 O.z. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

18. Podľa § 107 ods. 2 O.z. najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

19. Žalobou uplatnený nárok na zaplatenie peňažnej sumy podľa žalobcom opísaných skutkových

okolností súd posudzoval ako nárok z bezdôvodného obohatenia v zmysle citovaného ustanovenia §
451 ods. 2 O.z. ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, keď žalobca tvrdil, že
žalovaná uskutočňovala výbery z jeho účtu bez jeho vedomia a ďalej, že si u jej vtedajšieho partnera
Mokričku v roku 2006 uschoval sumu 13.000 Eur ( na pojednávaní žalobca uviedol, že išlo o sumu
20.000,-Eur).

20. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu
vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného
v zákone na vykonanie práva, pričom oprávnená osoba určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje
právo nevykonala, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou

premlčania. Premlčaním však nárok sám o sebe nezaniká, oprávnený sa môže svojho premlčaného
práva domáhať žalobou, na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa
premlčania nedovolá. Ak však žalovaný vznesie námietku, nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá
ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné
splnenie zo strany povinného subjektu.

21. Pre stanovenie začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2 O.z. je
rozhodujúci okamih, kedy vzniklo bezdôvodné obohatenie. K splneniu predpokladov pre začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej doby (§ 107 ods. 1 O.z.) nemôže potom dôjsť predtým, než bezdôvodné
obohatenie vôbec vznikne. Subjektívna premlčacia doba môže preto začať plynúť najskôr so začiatkom

objektívnej lehoty. Plynutie objektívnej premlčacej doby je upravené bez akejkoľvek závislosti na
subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení získanom na jeho úkor( R 25/1986).
Po uplynutí objektívnej premlčacej doby sa právo na vydanie bezdôvodne získaného majetkového
prospechu vždy premlčí. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby práva na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci deň, kedy skutočne (fakticky) došlo k získaniu bezdôvodného

obohatenia. Bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu vzniká už samotným
prijatím plnenia. Vtedy tiež začne plynúť objektívna premlčacia doba ( rozsudok NS ČR 30 Cdo
2758/2006 z 14.08.2007). Okamihom, od ktorého sa začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby
odvíja, je teda okamih vzniku zodpovednostného vzťahu z bezdôvodného obohatenia a to bez zreteľana to, či oprávnený subjekt v o svojom práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia vedel
alebo nie. Ak je plnenie bez právneho dôvodu poskytované postupne po čiastkových sumách, objektívna
premlčacia doba začína plynúť pri každej z nich osobitne v okamihu, keď došlo k plneniu. Pre začiatok

plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva z bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje
preukázanávedomosťoprávneného.Pokiaľmárneuplynulaaspoňjednazuvedenýchpremlčacíchlehôt
a druhou stranou je vznesená námietka premlčania, nemožno oprávnenému právo na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia priznať.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že v tomto prípade si žalobca uplatnil nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovanej, ktoré malo vzniknúť výbermi, resp. prevodmi
z jeho účtu žalovanou ako aj nevrátením sumy 13.000,-Eur, ktoré si mal u partnera žalovanej
uschovať, teda malo ísť o plnenia žalobcu žalovanej bez právneho dôvodu. Vzhľadom na vznesenú
námietku premlčania žalovanou, bez toho, aby súd skúmal skutočnosti tvrdené žalobcom vykonaním
ním navrhnutých dôkazov, bolo potrebné sa zaoberať dôvodnosťou tejto námietky. Zo žalobcom

predložených dôkazov ( výpisy z účtu žalobcu ) jednoznačne vyplýva, že k jednotlivým výberom ( od,
ktorých odvodzuje žalobca svoj nárok) došlo v období od 26.08.2004 do 18.09.2012, k uloženiu sumy
13.000,-Eur (na pojednávaní dňa 30.11.2016 žalobca uviedol, že išlo o sumu 20.000,-Eur) došlo v roku
2006. keďže žalobca v konaní nepreukázal, že by zo strany žalovanej išlo o úmyselné bezdôvodné
obohatenie, objektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula 3 roky od

jednotlivých výberov resp. transferov z účtu, teda najneskôr 18.09.2015, u uloženej sumy 13.000,-Eur
31.12.2009. Žalobu podal žalobca na súd dňa 04.11.2015, teda po uplynutí zákonom stanovenej 3 -
ročnej objektívnej lehoty, ktorá je nezávislá od vedomosti žalobcu o vzniku bezdôvodného obohatenia
a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil. Na základe uvedeného súd konštatuje, že námietka premlčania,
ktorú vzniesla žalovaná voči nárokom žalobcu, je dôvodná.

23. Z dôvodu premlčania nárokov žalobcu bez toho, že by súd pristúpil k dokazovaniu navrhnutého
žalobcom na preukázanie jeho tvrdení, súd žalobu zamietol.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd preto priznal úspešnej žalovanej

náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.