Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. apríl 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5S/40/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200576
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014200576.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudkýň Mgr.

Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu E., bytom G. papierňou XX, J.,
právne zastúpeného Mgr. Janou Alušíkovou, advokátkou, so sídlom Prievozská 4/B, Apollo BC II, bloc
C, Bratislava, proti žalovanému primátorovi Mesta Stará Ľubovňa, Obchodná č. 1, Stará Ľubovňa, o
preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 25. februára 2014 na základe žaloby
takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 25. februára 2014 v časti, v ktorej potvrdil rozhodnutie
MestskéhoúraduStaráĽubovňazodňa15.11.2014včasti,vktorejrozhodolonesprístupneníinformácie

podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a e/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 354,08 €, ktoré pozostávajú zo
zaplateného súdneho poplatku 70,- € a trov právneho zastúpenia vo výške 284,08 €, ktoré je povinný
zaplatiť v lehote 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku právnemu zástupcovi žalobcu Mgr. Jane
Alušíkovej, advokátke.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 25.02.2014 bez číselného označenia žalovaný podľa § 19 ods. 2
zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „zákona“) ako orgán príslušný na rozhodnutie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu
Mestského úradu Stará Ľubovňa (ďalej len „prvostupňový správny orgán“), ktorý svojou nečinnosťou
vydaldňa18.11.2013fiktívnerozhodnutieonesprístupneníinformáciípožadovanýchžalobcomrozhodol
tak, že podľa § 19 ods. 2 zákona a § 59 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) vo veci sprístupnenia informácie zrušil rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu v časti, v ktorej rozhodol o nesprístupnení informácií - príjmov
primátora a poslancov mestského zastupiteľstva dosiahnutých z výkonu verejnej funkcie za kalendárne

roky 2011 a 2012 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Podľa § 19 ods. 2 zákona potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v časti, v ktorej
rozhodol o nesprístupnení informácie o výške príjmov z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činností,
v ktorých vykonávaní verejný funkcionár pokračuje aj po ujatí sa výkonu funkcie verejného funkcionára,
o vlastníctve nehnuteľností vrátane vlastníctva bytu a nebytového priestoru, o vlastníctve hnuteľnej
veci, ktorej zvyčajná cena presahuje 35-násobok minimálnej mzdy, alebo existencia záväzku, ktorého
predmetom je peňažné plnenie v menovitej hodnote presahujúce 35-násobok minimálnej mzdy, o

dátume, kedy primátor mesta Stará Ľubovňa a každý z poslancov mestského zastupiteľstva mesta Stará
Ľubovňa podali oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov komisii mestského
zastupiteľstva za roky 2011, 2012 a 2013.Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 05.11.2013 žalobca požiadal o sprístupnenie informácií o
majetkových pomeroch primátora mesta Stará Ľubovňa a všetkých poslancov mesta Stará Ľubovňa za
roky 2012 a 2011, a to v štruktúre:

- príjmy dosiahnuté v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie verejného funkcionára,
- príjmy z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činností, v ktorých vykonávaní verejný funkcionár
pokračuje aj po ujatí sa výkonu funkcie verejného funkcionára,
- vlastníctvo nehnuteľností vrátane vlastníctva bytu a nebytového priestoru,
- vlastníctvo hnuteľnej veci, ktorej zvyčajná cena presahuje 35-násobok minimálnej mzdy, alebo

existencia záväzku, ktorého predmetom je peňažné plnenie v menovitej hodnote presahujúcej 35-
násobok minimálnej mzdy.

Ďalej uviedol, že žalobca súčasne požiadal aj o sprístupnenie informácie o dátume, kedy primátor mesta
Stará Ľubovňa a každý z poslancov Mestského zastupiteľstva mesta Stará Ľubovňa podali oznámenie
funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov komisii mestského zastupiteľstva za roky 2011,

2012 a 2013. Zároveň žiadal, aby mu boli požadované informácie sprístupnené elektronickou poštou.
Zamestnanec prvostupňového správneho orgánu mu dňa 06.11.2013 oznámil, že mesto nedisponuje
informáciami, ktoré žiadateľ požadoval a doporučil mu, aby sa so svojou žiadosťou obrátil na predsedu
komisie na ochranu verejného záujmu pri výkone verejných funkcií funkcionárov mesta. Žalobca sa
obrátil so žiadosťou na predsedu vyššie uvedenej komisie, ktorý mu dňa 18.11.2013 odpovedal s tým, že

napriek tomu, že jeho žiadosť neobsahovala predpísané náležitosti, predložil ju komisii. Podľa záverov,
ku ktorým komisia dospela nie je možné spísať v zákonom stanovenej lehote všetky požadované
informácie a navrhol, aby sa žalobca dostavil osobne počas úradných hodín na mestský úrad a nahliadol
do spisového materiálu. Súčasne mu navrhol možnosť, aby si vyhotovil odpis alebo výpis tých informácií,
ktoré je možné podľa zákona sprístupniť resp. skopírovať si tieto informácie na technický nosič dát.

Žalobca namietal, že nahliadnutie pre neho nie je možné, pretože sa zdržiava mimo územia mesta Stará
Ľubovňa a cestovanie by pre neho predstavovalo zvýšené náklady, ktoré si v súčasnej hospodárskej a
ekonomickej kríze nemôže dovoliť. Zároveň uviedol, že má zdravotné problémy, ktoré mu neumožňujú
cestovať a preto požaduje i naďalej, aby mu boli informácie sprístupnené elektronickou poštou.

Citoval ust. § 17 ods. 1 zákona, podľa ktorého je povinná osoba povinná o žiadosti rozhodnúť do 8
pracovných dní. Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie, či nevydala
rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila v zmysle § 18 ods. 3 zákona sa predpokladá, že vydala
rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade
považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti.

Poukázal na ust. § 54 Správneho poriadku, podľa ktorého sa odvolanie podáva v lehote 15 dní
odo dňa oznámenia rozhodnutia na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Pokiaľ
účastník konania v dôsledku nesprávneho poučenia alebo preto, že nebol poučený vôbec podal opravný
prostriedok po lehote, predpokladá sa, že ho podal včas, ak tak urobil najneskôr do 3 mesiacov odo dňa

oznámenia rozhodnutia. Konštatoval, že žalobca podal v posledný deň zákonnej lehoty odvolanie proti
fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií.

Ďalej konštatoval, že preskúmal odvolanie žalobcu a dôvodil, že podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č.
357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného

zákona č. 545/2005 Z.z. (ďalej len „ústavný zákon“) je verejný funkcionár povinný do 30 dní odo
dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať písomné
oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie okrem iného aj informácie o svojich
príjmoch dosiahnutých v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie verejného funkcionára a z
výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činností, v ktorých vykonávaní verejný funkcionár pokračuje

aj po ujatí sa výkonu funkcie verejného funkcionára. Taktiež je verejný funkcionár povinný uviesť
informácie o svojich majetkových pomeroch a majetkových pomeroch manžela a neplnoletých detí,
ktorí s ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresa
trvalého pobytu. Tieto informácie podáva starosta obce a poslanec mestského zastupiteľstva podľa
čl. 7 ods. 5 ústavného zákona komisii obecného zastupiteľstva. Táto komisia je podľa čl. 7 ods. 7

ústavného zákona povinná poskytnúť informácie o týchto oznámeniach každej osobe spôsobom a v
rozsahu ustanovenom zákonom o slobodnom prístupe k informáciám. Ďalej poukázal na ust. § 9 ods. 3
zákona, podľa ktorého povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej
osoby, ktoré sú spracované v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonomo fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, poslancom obecného zastupiteľstva, predstaveným v
štátnej službe, odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej
republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo predsedu Národnej rady Slovenskej

republiky, vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, vedúcim zamestnancom
zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci nadriadeným v služobnom pomere alebo členom
hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o
použití verejných prostriedkov. Podľa prvej vety citovaného ustanovenia sa sprístupňujú osobné údaje v
rozsahu a) titul, b) meno, c) priezvisko, d) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, e)

pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej
činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, g) mzda, plat alebo platové pomery a
ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané
zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu.

Dôvodil, že po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že žalobca má spomedzi všetkých

informácií, o ktorých sprístupnenie žiada podľa § 9 ods. 3 zákona nárok na sprístupnenie informácií
o príjmoch primátora a mestských poslancov, ktoré dosiahli v rokoch 2011 a 2012 z výkonu funkcie
verejného funkcionára. Na sprístupnenie informácií o príjmoch z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo
činností, v ktorých vykonávaní verejný funkcionár pokračuje aj po ujatí sa výkonu funkcie verejného
funkcionára má nárok iba v tom prípade, ak sú mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné

náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti uhrádzané zo štátneho rozpočtu
alebo z iného verejného rozpočtu. Na zverejnenie ostatných informácií, o ktorých sprístupnenie žiadal,
nie je žiadny právny nárok. Z tohto dôvodu tejto časti žiadosti žalobcu nevyhovel.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného, v ktorej

popísal tak ako žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia priebeh konania od podania
jeho žiadosti až po vydanie napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje za
nezákonné, v dôsledku ktorého bol významne ukrátený na svojich právach a to z dôvodu, že vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní bola zistená taká vada, ktorá má vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Žalobou napadol tú časť rozhodnutia žalovaného, v ktorej potvrdil fiktívne

rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o nesprístupnení požadovaných informácií.

Nesprávne právne posúdenie veci argumentoval tým, že ústavný zákon predstavuje všeobecne záväzný
právny predpis, ktorého úlohou je najmä umožnenie verejnej kontroly majetkových prírastkov verejných
funkcionárov pred nástupom do verejnej funkcie počas jej výkonu a rok po jej skončení. Má takto

protikorupčnýapreventívnycharakter.Vyplývatozdôvodovejsprávykústavnémuzákonu,akoprameňu
práva v materiálnom zmysle, kde zákonodarca okrem iného zdôrazňoval, že verejný funkcionári sa často
dostávajú do situácií, kedy môžu svojim rozhodnutím zabezpečiť sebe alebo svojim blízkym majetkový
alebo iný prospech na úkor verejného záujmu. K čl. 7 ods. 7 ústavného zákona dôvodová správa
konštatuje, že odseky 7 až 9 navrhujú ustanoviť povinnosť zverejňovať písomné oznámenia verejných

funkcionárov a sprístupnenie údajov z písomných oznámení na základe zákona o slobodnom prístupe
k informáciám. Navrhované riešenie je v súlade s ústavou i platnými medzinárodnými záväzkami
vzhľadom na to, že výkon verejných funkcií je vec verejná, z ktorej je možné vyvodiť aj oprávnenie
verejnosti disponovať o osobách vykonávajúcich tieto funkcie aj informáciami, ktoré majú vo vzťahu
k iným fyzickým osobám súkromný charakter. Ak by požadované informácie ústavodarca nezamýšľal

verejnosti sprístupniť, verejnosť by nedisponovala žiadnymi relevantnými informáciami o majetkových
prírastkoch starostov, primátorov a poslancov mestských zastupiteľstiev, čím by bola znemožnená
akákoľvek verejná kontrola. V danom prípade ústavný zákon výslovne predpokladá v čl. 9 ods. 2 písm.
b/ keď umožňuje začatie konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov na
základe riadne odôvodneného podnetu. Z uvedených dôvodov je žalobca toho názoru, že má právny

nároknasprístupneniepožadovanýchinformáciípoodvolaníažeichnesprístupnenímdošlokporušeniu
čl. 7 ods. 7 prvej vety ústavného zákona a § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

Ďalej namietal, že starosta mesta a poslanci mestského zastupiteľstva sú podľa čl. 2 ods. 1 písm. o/
a p/ ústavného zákona verejnými funkcionármi. Žalovaný si čl. 7 ods. 7 ústavného zákona vyložil tak,

že požadované informácie nesprístupnil. Poukázal preto na čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky,
podľa ktorého musí byť výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov v súlade s touto ústavou.Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 164/2012, podľa ktorého „Výklad
každej právnej normy (právneho predpisu) musí byť konformný s ústavou ako základným zákonom
štátu s najvyššou právnou silou. V prípade, že vec pripúšťa rôzny výklad, orgán aplikujúci právo je v

konkrétnej veci povinný uprednostniť ústavne konformný výklad.“ Ďalším nálezom sp.zn. III. ÚS 341/07
Ústavný súd uvádza, že „Pri výklade aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné
vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia
viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov
vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov

a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí
zároveňvyvarovaťsvojvôle(arbitrárnosti)asvojuinterpretáciuprávnejnormymusízaložiťnaracionálnej
argumentácii.“

Ďalej dôvodil, že pri výklade čl. 7 ods. 7 ústavného zákona a sprístupňovaní požadovaných informácií po
odvolaní je nevyhnutné vychádzať zo všeobecne uznávanej skutočnosti, že u verejného činiteľa, ktorými

sú aj verejný funkcionári, je právo na súkromie v porovnaní s bežnými súkromnými osobami zúžené.
Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 44/00 zo dňa 05.01.2001, ktorý
uviedol, že: „u osôb verejného záujmu dochádza k zúženiu priestoru ich súkromnej sféry, v dôsledku
čoho sa primerane znižuje aj úroveň ochrany ich osobnostných práv. Parlamentné zhromaždenie Rady
Európy vo svojej rezolúcii 1165 zo dňa 26. júna 1998 venovanej právu na súkromie uvádza, že verejne

činné osoby (public figures) ... musia rešpektovať, že osobitné postavenie, ktoré zastávajú v spoločnosti
(a v mnohých prípadoch na základe svojho vlastného rozhodnutia) automaticky vyvoláva tlak na ich
súkromie. Každá osoba vystupujúca na verejnosti musí (a v dôsledku toho) strpieť zvýšenú kontrolu
verejnosti nad takouto svojou činnosťou.“ Rovnako poukázal aj na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp.zn. PL. ÚS 1/09 zo dňa 19.01.2011, kde ústavný súd uviedol: „Z hľadiska rozhodovania

ústavného súdu bol ďalej významný už zmienený záver, že osoby podieľajúce sa na výkone verejnej
moci musia počítať s vyššou mierou obmedzenia ich základného práva na súkromie.

Na základe vyššie uvedených skutočností dôvodil, že rozhodovacia prax ústavného súdu umožňuje
resp. priamo prikazuje orgánom verejnej moci vykladať zákon v súlade s ústavnými právami a princípmi

alebo v súlade s jeho účelom. V prípade, že by doslovný výklad zákona o ustanoveniach bol v rozpore
so základnými právami a ústavnými princípmi alebo s účelom ustanovenia, orgány verejnej moci by
mali zvoliť taký výklad ustanovenia, ktorý neporušuje ústavné práva a princípy, alebo ktorý je v súlade s
účelom ustanovenia. Preto je toho názoru, že sprístupnenie ním požadovaných informácií je nevyhnutné
vzhľadom na existenciu verejného záujmu, ktorý prevažuje nad ochranou súkromia primátora mesta

Stará Ľubovňa a poslancov Mestského zastupiteľstva mesta Stará Ľubovňa ako verejných funkcionárov.

Z hľadiska gramatického výkladu a výkladu a contrario žalobca citoval čl. 7 ods. 7 ústavného zákona,
na ktorý poukazuje v odôvodnení napadnutého rozhodnutia aj žalovaný, podľa ktorého orgán, ktorému
sa podávajú oznámenia podľa odseku 5 je povinný poskytnúť informácie o týchto oznámeniach každej

osobe spôsobom a v rozsahu ustanovenom zákonom o slobodnom prístupe k informáciám. Oznámenie
podané podľa odseku 5 písm. c/, d/ a e/ zverejňuje komisia zastupiteľstva vyššieho územného celku
na internetovej stránke vyššieho územného celku, akademický senát na internetovej stránke verejnej
vysokej školy a výbor na internetovej stránke Národnej rady Slovenskej republiky. Osobné údaje
verejného funkcionára sa poskytujú alebo zverejňujú v rozsahu titul, meno, priezvisko a verejná funkcia,

ktorú vykonáva. Je toho názoru, že pri výklade čl. 7 ods. 7 ústavného zákona je nevyhnutné aplikovať
aj znenie čl. 7 ods. 1 písm. e/, čl. 7 ods. 8, čl. 7 ods. 9 a čl. 12 ods. 1 ústavného zákona. Podľa čl.
7 ods. 1 písm. e/ ústavného zákona platí, že verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa, keď
sa ujal výkonu verejnej funkcie a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za
predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela

a neplnoletých detí, ktorí s ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno,
priezvisko a adresa trvalého pobytu. Podľa elektronického lexikónu Slovenského jazyku je slovo vrátane
predložkou, pričom pri použití s podstatným menom v genitíve vyjadruje prirátanie resp. pričlenenie k
istému počtu. V čl. 7 ods. 1 písm. e/ ústavného zákona tak ústavodarca dôsledne rozlišuje dve kategórie
údajov pre účely ústavného zákona, a to údaje o majetkových pomeroch a osobné údaje. V čl. 7 ods. 4

ústavného zákona je kategória majetkových pomerov definovaná. Ak by ústavodarca považoval údaje o
majetkových pomeroch pre účely ústavného zákona za rovnakú kategóriu ako osobné údaje, v čl. 7 ods.
8byspojenieúdajeomajetkovýchpomerochnepoužil.Naopak,opätovnerozdeľujeúdajeomajetkových
pomeroch a osobné údaje na dve samostatné kategórie, čím je vylúčené, že rozlišovanie údajov naúdaje o majetkových pomeroch a osobné údaje v čl. 7 ods. 1 písm. e/ predstavuje ústavodarcovu
nepozornosť. Dve kategórie údajov podľa ústavného zákona majú aj odlišný spôsob sprístupňovania.
Kým sprístupňovanie osobných údajov je vymedzené pozitívnym spôsobom (sprístupní sa iba titul,

meno, priezvisko a verejná funkcia, ktorú verejný funkcionár vykonáva čl. 7 ods. 7 tretia veta ústavného
zákona) sprístupňovanie údajov o majetkových pomeroch je vymedzené negatívnym spôsobom, t.j.
ústavný zákon v čl. 7 ods. 9 ustanovuje iba to, čo sa nesprístupní. Až použitím výkladu a contrario
dostaneme tie údaje o majetkových pomeroch, ktoré sa sprístupňujú a to:
- všetky údaje o nehnuteľnostiach, a to aj také, ktoré by umožnili ich identifikáciu a

- všetky údaje o hnuteľných veciach, ktorých zvyčajná cena presahuje 35-násobok minimálnej mzdy,
o majetkových právach alebo iných majetkových hodnotách, ktorých menovitá hodnota presahuje
35-násobok minimálnej mzdy a o záväzkoch, ktorých predmetom je peňažné plnenie v menovitej
hodnote presahujúcej 35-násobok minimálnej mzdy okrem takých údajov, ktoré by umožnili identifikáciu
hnuteľných vecí alebo identifikáciu ďalších strán v právnych vzťahoch týkajúcich sa majetkových práv,
iných majetkových hodnôt a záväzkov.

Výkladom a contrario čl. 7 ods. 9 ústavného zákona zároveň platí, že údaje o príjmoch dosiahnutých v
uplynulom kalendárnom roku z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činností, v ktorých vykonávaní
verejný funkcionár pokračuje aj po ujatí sa výkonu funkcie verejného funkcionára nepatria medzi údaje,
ktoré sa nezverejňujú.

Uviedol, že z uvedeného vyplýva, že prvú kategóriu udajov o majetkových pomeroch, ktoré následne aj
v čl. 7 ods. 4 definuje ústavný zákon, sa verejnosti sprístupnia všetky údaje o majetkových pomeroch
verejného funkcionára s výnimkou obmedzení vzťahujúcich sa na hnuteľné veci, majetkové práva, iné
majetkové hodnoty a záväzky. Druhou kategóriou sú osobné údaje, ktoré sa sprístupnia iba v rozsahu
titul, meno, priezvisko a verejná funkcia. To všetko podporuje čl. 12 ods. 1 ústavného zákona, podľa

ktorého sa na ochranu osobných údajov verejného funkcionára a iných osôb, ktoré sa spracúvajú,
poskytujú a zverejňujú podľa tohto ústavného zákona vzťahujú ustanovenia zákona. Zdôraznil, že
ústavodarca rozdeľuje informácie na majetkové pomery a osobné údaje a zákonnú ochranu priznáva len
druhej kategórii, a to osobným údajom. Preto je toho názoru, že § 9 ods. 3 zákona nie je pre kategóriu
údajov o majetkových pomeroch použiteľný. Zdôraznil, že ust. § 9 ods. 3 zákona nie je použiteľný

aj z toho dôvodu, že predstavuje vo vzťahu k údajom o majetkových pomeroch a osobných údajoch
verejných funkcionárov lex specialis.

Považujevýkladžalovaného,žesavovzťahukverejnýmfunkcionárommôžuzverejňovaťibatitul,meno,
priezvisko, funkcia verejného funkcionára a príjmy dosiahnuté z výkonu funkcie verejného funkcionára

v rozpore s účelom ústavného zákona. Za takýchto okolností by sa z tohto ústavného zákona stal iba
bezzubý nenormatívny text, pretože oznámenia funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov
by sa síce podávali, ale z nich by sa zverejňovali iba kusé informácie a podstatné údaje o majetkových
pomeroch by boli známe iba verejným funkcionárom. Tým by sa poprela celá doterajšia prax subjektov
dohliadajúcich na ochranu verejného záujmu a takmer všetkým verejným funkcionárom by sa otvorila

cestakpožadovaniunáhradyškodypodľazákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čo by malo vážne
následky na rozpočet verejnej správy. Poukázal aj na nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn.
PL. ÚS 33/97, ktorý používaní výklad ad absurdum odmietol a ktorý uvádza: „Naprosto neudržitelným
momentem používání práva je jeho aplikace, vycházejíci pouze z jeho jazykového výkladu. Jazykový

výklad představuje toliko prvotní přiblížení se k aplikované právní normě. Je pouze východiskem pro
objasnění a ujasnění si jeho smyslu a účelu (k čemu slouží i řada dalších postupů, jako logický a
systematický výklad, výklad e ratione legis atd.). Mechanická aplikace abstrahující, resp. neuvědomující
si, a to buď úmyslně, nebo v důsledku nevzdělanosti, smysl a účel právní normy, činí z práva nástroj
odcizení a absurdity.“

Žalobca ďalej namietal, že v konaní sa vyskytla taká vada, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia. Odôvodnil to tým, že žalovaný okrem iného potvrdil fiktívne rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu o nesprístupnení informácií v časti, v ktorej prvostupňový správny orgán
rozhodol o nesprístupnení požadovaných informácií. Už samotným vydaním fiktívneho rozhodnutia o

nesprístupnení informácií došlo k porušeniu zákona o slobode informácií, pretože účelom zavedenia
inštitútu fiktívneho rozhodnutia nebolo legalizovať nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o
žiadostiach podľa zákona o slobode informácií, ale jeho účelom bolo práve poskytnúť ochranu tomu
kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu o sprístupnenie informácie. Je právne irelevantnézisťovať dôvody nevydania rozhodnutia o nesprístupnení informácií zo strany žalovaného, pretože
platí, že nečinnosť povinnej osoby a spoliehanie sa na vznik fiktívneho rozhodnutia je vždy porušením
zákona zo strany povinnej osoby. Ak žalovaný nevydal písomné rozhodnutie vo veci, prípadne sa

spoliehal na vydanie fiktívneho rozhodnutia, dopustil sa nezákonného postupu, čím porušil ústavné
práva žiadateľa. Ak teda žalovaný v ďalšom procese preskúmavaným rozhodnutím potvrdil ako zákonné
prvostupňové fiktívne rozhodnutie napriek tomu, že vzhľadom na absolútnu absenciu odôvodnenia a
ďalších formálnych náležitostí bolo nepreskúmateľné a malo byť zrušené, toto rozhodnutie žalovaného
je už len pre túto vadu nezákonné. Poukázal na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku

sp.zn. 6Sži 1/2010.

Z hľadiska ústavnoprávneho rozmeru prejednávanej veci poukázal, že právo na informácie je
garantované Ústavou Slovenskej republiky v čl. 26 ods. 1, podľa ktorého sú sloboda prejavu a právo na
informácie zaručené. Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie
čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa

musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ústavný cieľ. Rozsah
obmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne. Preto pri výklade a aplikácii
zákona o slobode informácií musia súdy a orgány verejnej moci zohľadňovať skutočnosť, že zákon
o slobode informácií je vykonaním ústavného práva na prístup k informáciám a že prostredníctvom
neho sa realizuje ústavná povinnosť orgánov verejnej moci poskytovať informácie. Súdy a orgány

verejnej moci teda musia v zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vykladať a aplikovať
zákon o slobode informácií tak, aby v dôsledku tohto výkladu nebolo porušené ústavné právo verejnosti
na prístup k informáciám. S ohľadom na uvedené bol žalovaný povinný požadované informácie po
odvolaní žalobcovi sprístupniť. Vydaním napadnutých rozhodnutí a postupom žalovaného došlo podľa
jeho názoru k porušenia zákona o slobode informácií a zásahu do jeho základných práv.

Na základe vyššie uvedených námietok navrhol, aby súd alternatívne rozhodol tak, že podľa § 250j
ods. 2 písm. a/ zrušuje rozhodnutie žalovaného zo dňa 25.02.2014 v časti, v ktorej potvrdil rozhodnutie
MestskéhoúraduStaráĽubovňazodňa15.11.2014včasti,vktorejrozhodolonesprístupneníinformácie
doručené žalobcovi dňa 07.03.2014 a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie a zároveň, aby súd uložil

povinnej osobe žalovanému povinnosť sprístupniť žalobcovi informácie požadované v odvolaní proti
fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácie zo dňa 17.02.2014. Alternatívne žiadal, aby súd
podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a e/ zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 25.02.2014 v časti, v ktorej potvrdil
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Mestského úradu Stará Ľubovňa zo dňa 15.11.2014
v časti, v ktorej rozhodol o nesprístupnení informácie doručenej žalobcovi dňa 07.03.2014 a vrátil vec

žalovanému na ďalšie konanie. Navrhol, aby súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia a zaplateného súdneho poplatku.

K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 30.05.2014, v ktorom opätovne poukázal
na tie isté skutkové a právne okolnosti, ktoré sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

Okrem iného poukázal na to, že povinnou osobou v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám
je obec resp. v tomto prípade mesto Stará Ľubovňa. Žalobca svoju žiadosť adresoval mestskému
úradu, ktorý síce zabezpečuje agendu mesta, ale nie je povinnou osobou podľa citovaného zákona.
Zákon o obecnom zriadení taktiež priznáva právnu subjektivitu jedine obci, nie však obecnému úradu.
Poukázal pritom na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedené v uznesení sp.zn. 8Sžo

455/2009. Je toho názoru, že žalobca mal správne zaslať žiadosť o sprístupnenie informácií mestu,
ktoré by v takomto prípade (prostredníctvom mestského úradu) malo rozhodnúť o sprístupnení alebo
nesprístupnení informácií. Keďže mestský úrad nie je povinnou osobou, nemal ani povinnosť postúpiť
podanú žiadosť podľa § 15 zákona o sprístupnení informácií. Teda nevydanie rozhodnutia na základe
žiadosti podanej úradu, ktorý nie je povinnou osobou, nemôže byť napadnuté odvolaním proti tzv.

fiktívnemu rozhodnutiu. Namietal taktiež vyčíslenú výšku náhrady trov konania a uviedol, že z podanej
žaloby nie je zrejmé ako dospel žalobca k výške 340,90 €. Je toho názoru, že v tomto prípade je
základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 1/13 výpočtového základu podľa § 11
ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej
pomoci, t.j. 61,87 €. Podľa jeho názoru výška náhrady trov konania by mala predstavovať aj s režijným

paušálom spolu sumu 139,82 €. Ak by táto suma pozostávala napríklad z cestovných nákladov advokáta
poukázal na účelovosť konania žalobcu, ako aj účelnosť vynaloženia takýchto trov, pretože žalobca
odmietol vynaložiť náklady na cestu z Bardejova do Starej Ľubovne, ale na cestu advokáta z Bratislave
už prostriedky napriek ekonomickej situácii mal. Ak by v čase požadovania o sprístupnenie informáciívynaložil cca 7,- € na cestu do Starej Ľubovne, vyhol by sa súdnemu konaniu, teda aj vzniku ďalších trov.
Z uvedeného dôvodu v prípade úspechu žalobcu navrhol zohľadniť túto skutočnosť a postupovať podľa
§ 150 resp. 250k Občianskeho súdneho poriadku. Navrhol, aby súd v prípade ak dospeje k záveru, že

žalobcovi boli poskytnuté všetky informácie, na ktoré mal podľa zákona nárok, žalobu v celom rozsahu
zamietol, prípadne ak by dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je rozhodnutím, ktoré môže
byť preskúmané súdom z dôvodu, že žiadosť o sprístupnenie informácií nebola podaná povinnej osobe
a teda prvostupňové fiktívne rozhodnutie nevzniklo a nemohlo byť teda napadnuté odvolaním navrhol,
aby súd konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. uznesením zastavil.

Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom
súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov
územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických

osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané
nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho
orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,

ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu
predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Pretože žalobca a žalovaný súhlasili s tým,
aby súd vo veci konal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, súd v súlade s ust. § 250f ods. 1

O.s.p. rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania rozsudkom. V súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.
v spojení s § 243 písm. c/ ods. 1 O.s.p. vyhlásenie rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu
a na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky .

Vychádzajúc z obsahu žaloby a napadnutého rozhodnutia žalovaného úlohou súdu bolo preskúmanie
napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 25.02.2014 z hľadiska aplikácie zákona č. 211/2000 .z.
o slobodnom prístupe k informáciám a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona“)
a ústavného zákona č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných
funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z.z. (ďalej len „ústavný zákon“), na základe ktorých

žalovaný potvrdil fiktívne rozhodnutie Mestského úradu Stará Ľubovňa v časti, v ktorej rozhodol o
nesprístupnení informácií žalobcovi o
- výške príjmov z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činností, v ktorých vykonávaní verejný
funkcionár pokračuje aj po ujatí sa výkonu funkcie verejného funkcionára,
- vlastníctve nehnuteľností, vrátane vlastníctva bytu a nebytového priestoru,

- vlastníctva hnuteľnej veci, ktorej zvyčajná cena presahuje 35-násobok minimálnej mzdy, alebo
existencia záväzku, ktorého predmetom je peňažné plnenie v menovitej hodnote presahujúcej 35-
násobok minimálnej mzdy,
- dátume, kedy primátor mesta Stará Ľubovňa a každý z poslancov Mestského zastupiteľstva
mesta Stará Ľubovňa podali oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov komisii

mestského zastupiteľstva za roky 2011, 2012 a 2013.

Podľa § 2 ods. 1 zákona, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne
orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje
právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti

verejnej správy, a to v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Podľa § 4 ods. 1 zákona, žiadateľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá požiadala o
sprístupnenie informácie.Zobsahuadministratívnehospisužalovanéhosúdzistil,žežalobcaelektronickoupoštoudňa06.11.2013
požiadal Mestský úrad Stará Ľubovňa o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o

slobodnom prístupe k informáciám o majetkových pomeroch primátora mesta Stará Ľubovňa a všetkých
poslancov Mestského zastupiteľstva mesta Stará Ľubovňa a majetkových pomeroch podľa čl. 7 ods. 1
ústavného zákona v rozsahu ako je uvedené vyššie. Okrem toho žiadal sprístupniť informácie o príjmoch
primátora a poslancov mestského zastupiteľstva. Informácie žalobca žiadal sprístupniť elektronickou
poštou. Zamestnanec Mestského úradu Stará Ľubovňa elektronickou poštou dňa 06.11.2013 žalobcovi

oznámil, že Mesto Stará Ľubovňa požadovanými informáciami nedisponuje a odporučil mu, aby sa
so žiadosťou obrátil na predsedu Komisie na ochranu verejného záujmu pri výkone verejných funkcií
funkcionárov mesta. Žalobca sa preto dňa 06.11.2013 obrátil so žiadosťou na predsedu uvedenej
komisie, ktorý mu dňa 18.11.2013 oznámil, že podľa záverov komisie nie je možné požadované
informácie spísať v zákonom stanovenej lehote. Navrhol mu, aby sa dostavil osobne počas úradných
hodín na mestský úrad a nahliadol do spisového materiálu, prípadne vyhotovil odpis alebo výpis

požadovaných informácii. Žalobca na email predsedu komisie reagoval oznámením zo dňa 19.11.2013,
v ktorom uviedol, že sa osobne nemôže dostaviť z dôvodu, že sa zdržiava mimo územia mesta Stará
Ľubovňa, čo pre neho predstavuje z dôvodu cestovania zvýšené náklady a poukázal aj na zdravotné
problémy. Trval na sprístupnení informácií elektronickou poštou.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 30.05.2014 namietal, že žiadosť o sprístupnenie informácií
nepodal žalobca povinnej osobe, t.j. obci, ktorá ako povinná osoba je označená v zákone o slobodnom
prístupe k informáciám. Rovnako uviedol, že nevydanie rozhodnutia na základe žiadosti podanej úradu,
ktorý nie je povinnou osobou nemôže byť napadnuté odvolaním proti tzv. fiktívnemu rozhodnutiu. S
týmto názorom sa súd nestotožňuje.

Vyššie citované ust. § 2 ods. 1 zákona označuje za povinnú osobu sprístupňovať informácie okrem iných
aj obec. Postavenie obce a jej orgánov upravuje zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len
„zákon o obecnom zriadení“).

Podľa § 1 ods. 1 zákona o obecnom zriadení je obec právnickou osobu, ktorá za podmienok
ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. Je
samostatným územným samosprávnym a správnym celkom Slovenskej republiky, ktorý združuje osoby,
ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Orgánmi obce sú podľa § 10 ods. 1 písm. a/ a b/ obecné
zastupiteľstvo a starosta obce.

Podľa § 16 zákona o obecnom zriadení obecný úrad zabezpečuje organizačné a administratívne veci
obecného zastupiteľstva a starostu, ako aj orgánov zriadených obecným zastupiteľstvom. Takýmto
orgánom je podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona aj komisia obecného zastupiteľstva.

Obecný úrad najmä

a) zabezpečuje písomnú agendu orgánov obce a orgánov obecného zastupiteľstva a je podateľňou a
výpravárom písomností obce
b) zabezpečuje odborné podklady a iné písomnosti na rokovanie zastupiteľstva, obecnej rady a komisií

c) vypracúva písomné vyhotovenia rozhodnutí obce
d) vykonáva nariadenia, uznesenia obecného zastupiteľstva a rozhodnutia obce.

Ak teda žalobca adresoval svoju žiadosť Mestskému úradu Stará Ľubovňa a nie mestu Stará Ľubovňa,
nemôžebyťtátoskutočnosťdôvodomprenevydanierozhodnutiavovecinesprístupneniapožadovaných

informácií. Žalobca bol oprávnený podať odvolanie proti tzv. fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení
požadovaných informácií mestským úradom.

Žalovanýpoukázalvovzťahukpostaveniuobce(mesta)resp.obecného(mestského)úradunarozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžo 455/2009 zo dňa 28.01.2009. V danom prípade

však najvyšší súd riešil procesnoprávne postavenie mestského úradu ako účastníka súdneho konania,
teda procesnoprávnu subjektivitu podľa Občianskeho súdneho poriadku, nie hmotnoprávnu subjektivitu
mestského úradu vo vzťahu k zákonu o sprístupnení informácií. Preto nie je možné toto rozhodnutie
aplikovať na daný prípad.Lehoty na vybavenie žiadosti o sprístupnenie informácií sú upravené v ust. § 17 zákona.

Podľa § 17 ods. 1 zákona, žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného
odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti, alebo odo dňa odstránenia
nedostatku žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3... Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, zo závažných dôvodov

môže povinná osoba predĺžiť lehotu (ods. 1), najviac však o osem pracovných dní...

Podľa § 18 ods. 3 zákona, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či
nevydala rozhodnutie a ani informácie nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým
odmietla poskytnúť informácie. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od
uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).

Z obsahu administratívneho spisu nesporne vyplýva, že povinná osoba - obec v zákonom stanovenej
lehote nevydala rozhodnutie a ani nesprístupnila žalobcovi požadované informácie. V danom prípade
tedavydaladňa15.11.2013tzv.„fiktívnerozhodnutie“,ktorýmžalobcoviodmietlapožadovanéinformácie
sprístupniť, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 18.11.2013 (§ 18 ods. 3).

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie dňa 17.02.2014, o ktorom rozhodol žalovaný
napadnutým rozhodnutím a ktorým v časti fiktívne rozhodnutie zrušil a v časti potvrdil.

Žalobca namietal, že v konaní sa vyskytla vada, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie žalovaného

nezákonné a to z dôvodu, že žalovaný v časti potvrdil fiktívne rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu napriek tomu, že vzhľadom na absolútnu absenciu odôvodnenia a ďalších formálnych náležitostí
bolo nepreskúmateľné. Súd sa s touto námietkou stotožňuje a považuje ju za dôvodnú.

Podľa § 22 ods. 1 zákona, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa

tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Takýmto predpisom je zákon č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“).

Žiadateľ o poskytnutie informácie má právo, aby správny orgán, pokiaľ jeho žiadosti nemieni vyhovieť,
rozhodol rozhodnutím, ktoré by obsahovalo náležitosti rozhodnutia podľa § 47 Správneho poriadku, z

ktorého by sa žiadateľ mohol dozvedieť dôvody, pre ktoré jeho žiadosti nebolo vyhovené (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sži 1/2010).

Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o
odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom

rozsahu. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie,
ktoré skutočnosti boli pokladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Nezákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu spočívala v tom, že žalobca ako žiadateľ
sprístupnenia informácií mal právo, aby správny orgán pokiaľ jeho žiadosti nemienil vyhovieť rozhodol
rozhodnutím tak, ako to je upravené v § 18 ods. 2 zákona, ktoré by obsahovalo všetky predpísané
náležitosti uvedené v § 47 Správneho poriadku, z odôvodnenia ktorého by sa žalobca dozvedel o
všetkých dôvodoch, pre ktoré nebolo jeho žiadosti vyhovené.

Ak teda prvostupňový správny orgán vo veci žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií nevydal v
prípade nevyhovenia žiadosti rozhodnutie spĺňajúce všetky kritéria uvedené v § 47 Správneho poriadku,
odňal žalobcovi právo domáhať sa zákonom stanoveným postupom ochrany svojho práva na orgáne
Slovenskej republiky zaručenej mu v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Rovnako ak žalovaný

napadnutým rozhodnutím neprihliadol na nezákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu a
fiktívne rozhodnutie (aj keď v časti) potvrdil, je takéto rozhodnutie nezákonné. Žalovaný týmto postupom
odňal žalobcovi právo na dvojinštančný postup z dôvodu, že proti rozhodnutiu žalovaného už žalobca
nemohol podať riadny opravný prostriedok.Súdsastotožňujesnázoromžalobcu,ktorývyplývaajzrozsudkuNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
sp.zn. 6Sži 1/2010, že účelom ustanovenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 zákona

nebolo legalizovať nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa tohto zákona, ale jeho
účelom bolo práve naopak poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu v
prípade jej nečinnosti.

Žalobca ďalej v žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci, ak žalovaný potvrdil fiktívne

rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o nesprístupnení informácií aplikáciou ustanovení čl.
7 ústavného zákona a § 9 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, na základe ktorých
dospel k záveru, že žalobca má nárok na sprístupnenie informácií o príjmoch z výkonu iných funkcií,
zamestnaní alebo činností, v ktorých vykonávaní verejný funkcionár pokračuje aj po ujatí sa výkonu
funkcie verejného funkcionára len v tom prípade, ak sú mzda, plat a platové pomery a ďalšie finančné
náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti uhrádzané zo štátneho rozpočtu

alebo z iného verejného rozpočtu. Na zverejnenie ostatných informácií podľa žalovaného žalobca nemá
nárok. Súd považuje aj túto námietku žalobcu za dôvodnú.

Zo žiadosti a z obsahu preskúmavaného rozhodnutia je nesporné, že žalobca žiadal sprístupniť
informácie týkajúce sa okrem iného majetkových pomerov primátora mesta Stará Ľubovňa a všetkých

poslancov Mestského zastupiteľstva Stará Ľubovňa.

Podľa čl. 1 ústavného zákona tento zákon ustanovuje

a) nezlučiteľnosť funkcie verejného funkcionára a výkon iných funkcií, zamestnaní alebo činností,

b) povinnosti a obmedzenia pre verejného funkcionára na účel zamedzenia vzniku rozporu osobného
záujmu verejného funkcionára s verejným záujmom pri výkone funkcie a
c) zodpovednosť verejného funkcionára za nesplnenie alebo porušenie povinnosti a obmedzení
ustanovených týmto ústavným zákonom vrátane sankcií, ktoré možno verejnému funkcionárovi za také
nesplnenie alebo porušenie povinnosti alebo obmedzenie uložiť.

Podľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona, verejný funkcionár je na účely tohto ústavného zákona každý, kto
vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2 ods. 1 ...

Podľa čl. 2 ods. 1 písm. o/ a p/ tento zákon sa vzťahuje na funkcie starostov obcí a poslancov mestských

zastupiteľstiev a poslancov zastupiteľstiev mestských častí v Bratislave a v Košiciach.

Z citovaných ustanovení nesporne vyplýva, že na primátora a poslancov mestského zastupiteľstva ako
verejných funkcionárov sú plne aplikovateľné ustanovenia ústavného zákona.

Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona, verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa keď sa ujal výkonu
funkcie a počas jej výkonu do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok,
v ktorom uvedie okrem iného:

a) svoje príjmy dosiahnuté v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie verejného funkcionára a z

výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činností, v ktorých vykonávaní verejný funkcionár pokračuje aj
po ujatí sa výkonu funkcie verejného funkcionára
b) svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktorí s ním žijú v
domácnosti vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu.

Pod majetkovými pomermi sa podľa ústavného zákona rozumie (čl. 7 ods. 4)

a) vlastníctvo nehnuteľností vrátane vlastníctva bytu a nebytového priestoru,
b) vlastníctvo hnuteľných vecí, ktorej zvyčajná cena presahuje 35-násobok minimálnej mzdy,
c) vlastníctvo majetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty, ktorých menovitá hodnota presahuje

35-násobok minimálnej mzdy alebo
d) existencia záväzku, ktorého predmetom je peňažné plnenie v menovitej hodnote presahujúcej 35-
násobok minimálnej mzdy.Oznámenie podáva starosta obce a poslanci mestského zastupiteľstva komisii obecného zastupiteľstva
(čl. 7 ods. 5).

Zverejňovanie informácií o týchto oznámeniach je upravené v čl. 7 ods. 7 ústavného zákona, podľa
ktorého orgán, ktorému sa podávajú oznámenia podľa odseku 5 je povinný poskytnúť informácie o týchto
oznámeniach každej osobe spôsobom a v rozsahu ustanovenom zákonom o slobodnom prístupe k
informáciám. Oznámenie podané podľa odseku 5 písm. c/, d/ a e/ zverejňuje komisia zastupiteľstva
vyššieho územného celku na internetovej stránke verejnej vysokej školy a výbor na internetovej stránke

Národnej rady Slovenskej republiky. Osobné údaje verejného funkcionára sa zverejňujú v rozsahu titul,
meno, priezvisko a verejná funkcia, ktorú vykonáva.

Obmedzenie zverejňovania informácií verejných činiteľov je upravené v čl. 7 ods. 8 ústavného zákona,
podľa ktorého sa ustanovenia ods. 7 nevzťahujú na údaje o majetkových pomeroch a na osobné údaje
manžela a neplnoletých detí, ktorí žijú s verejným funkcionárom v domácnosti. V čl. 7 ods. 9 ústavný

zákon upravuje, že sa nezverejňujú také údaje o majetkových pomeroch verejného funkcionára, ktoré by
umožnili identifikáciu hnuteľných vecí, ktoré verejný funkcionár vlastní, alebo identifikácie ďalších strán
v právnych vzťahoch podľa odseku 4 písm. c/ a d/.

Z hľadiska obsahu oznámení teda rozlišuje čl. 7 ústavného zákona medzi majetkovými pomermi a

osobnými údajmi, čo nesporne vyplýva z čl. 7 ods. 4 a 7 ústavného zákona. Pozitívnym spôsobom
vymedzuje, ktoré osobné údaje verejného funkcionára sa zverejňujú a naopak negatívnym spôsobom
upravuje, ktoré informácie týkajúce sa majetkových pomerov verejného funkcionára sa nezverejňujú.

Žalovaný nesprístupnenie informácií týkajúcich sa majetkových pomerov primátora a poslancov

Mestského zastupiteľstva Stará Ľubovňa odôvodnil aplikáciou § 9 ods. 3 zákona, podľa ktorého povinná
osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané
v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným predpisom, o fyzickej osobe, ktorá
je verejným funkcionárom, poslancom mestského zastupiteľstva..., ktorý sa zúčastňuje na procese
rozhodovania o použití verejných prostriedkov. Podľa prvej vety sa sprístupňujú údaje

a) titul,
b) meno,
c) priezvisko,
d) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie,

e) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti,
f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva,
g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za
výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu.

Na základe toho dospel k záveru, že okrem informácií uvedených v § 9 ods. 3 zákona sa v prípade
verejných funkcionárov ďalšie informácie nezverejňujú. Takýto výklad zákona je v rozpore s čl. 7 a
samotným účelom a cieľom ústavného zákona vyjadrenom v čl. 1.

Ústavný zákon v danom prípade vo vzťahu k zverejňovaniu informácií o oznámeniach verejných

funkcionárov podľa čl. 7 citovaného je zákonom „lex specialis“.

Ajkeďvčl.7ods.7ústavnýzákonodkazujeprispôsobearozsahuzverejňovaniainformáciíoznámenína
zákon o slobodnom prístupe k informáciám nie je možné vykladať to ustanovenie výslovne gramatickým
výkladom tak ako to vykladá žalovaný, ale je potrebné použiť aj výklad teologický, t.j. je potrebné v prvom

rade prihliadať na sledovaný účel a ciele ústavného zákona.

Podľa dôvodovej správy k ústavnému zákonu verejní činitelia rozhodujúc v rámci svojich právomocí
o významných otázkach verejného záujmu. Od kvality a objektivity ich rozhodovania v nemalej miere
závisí úroveň uspokojovania verejných, skupinových i individuálnych potrieb občanov. Nezriedka sú

verejní činitelia pri rozhodovaní vystavení rôznym tlakom, ktoré sledujú presadenie skupinových alebo
individuálnych záujmov na úkor verejného záujmu. Verejný činiteľ sa aj preto častokrát dostáva do
situácií, kedy môže svojim rozhodnutím zabezpečiť sebe a svojim blízkym majetkový alebo iný prospech
na úkor verejného záujmu. V modernom demokratickom a právnom štáte tradičnú trestno-právne aadministratívnoprávnu ochranu pred zneužitím právomocí verejných činiteľov dotvára systém osobitých
povinností a obmedzení ustanovených verejným činiteľom, vrátane zákazu výkonu niektorých funkcií,
zamestnaní a činnosti paralelne s výkonom verejnej funkcie, ktorých účelom je zabrániť alebo aspoň

obmedziť vznik situácie, kedy môže verejný činiteľ zneužiť svoju funkciu v prospech seba a svojich
blízkych.

Takýmtoobmedzením,ktorémusíverejnýfunkcionárstrpieťjeajzverejňovanieoznámeníomajetkových
pomeroch verejných funkcionárov, ktorým sa má zamedziť vzniku rozporov osobného záujmu verejného

funkcionára s verejným záujmom pri výkone verejnej funkcie (čl. 1 písm. b/ ústavného zákona).

Súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že vychádzajúc z čl. 1 ústavného zákona je u verejných
funkcionárov právo na súkromie v porovnaní s inými súkromnými osobami zúžené tak ako to vyslovil v
náleze sp.zn. II. ÚS 44/00 zo dňa 05.01.2011 aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý uviedol, že: „u
osôb verejného záujmu dochádza k zúženiu priestoru ich súkromnej sféry v dôsledku čoho sa primerane

znižuje aj úroveň ochrany ich osobnostných práv.“

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, ak žalovaný v napadnutom rozhodnutí potvrdil fiktívne
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o nesprístupnení informácií požadovaných žalobcom
aplikáciou čl. 7 ods. 7 ústavného zákona v spojení s § 9 ods. 3 zákona, vec nesprávne právne posúdil.

Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavy“) výklad a uplatňovanie ústavných
zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto
ústavou.

Podľa čl. 13 ods. 4 Ústavy, pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a
zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

Ak teda žalovaný a prvostupňový správny orgán obmedzil žalobcovi právo na sprístupnenie informácií
na základe ústavne nekomfortného výkladu práva zasiahol do základného práva žalobcu na informácie
garantované čl. 26 ods. 1 Ústavy.

Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 250j ods. 2 písm.
a/ a e/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť odvolacie námietky žalobcu a s
prihliadnutím na právny názor súdu vyslovený v tomto rozsudku, ktorým je viazaný (§ 250j ods. 7 O.s.p.)

opätovne vo veci rozhodnúť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd
priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70,- € a trov
právneho zastúpenia za dva právne úkony prevzatie a príprava, spísanie a podanie žaloby (§ 11 ods.

4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) v
hodnote 1 právneho úkonu 134,- € (rok 2014) a režijný paušál (§ 16 citovanej vyhlášky), 2 x po 8,04 €,
čo prestavuje celkom 284,08 €. Právna zástupkyňa trovy právneho zastúpenia vyčíslila na sumu 340,90
€, túto však nešpecifikovala, preto súd vychádzal iba z právnych úkonov vyplývajúcich zo spisu.

Senát krajského súdu sa jednohlasne uzniesol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.