Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. marec 2017

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 8C/98/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616201626
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Mihalíková

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2017:4616201626.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS

PERSONAL FINANCE SA Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, konajúci na území
Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej
banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava IČO: 47 258 713, právne zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Marek Czompoly s.r.o. Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: Q.P. U., A..
XX.XX.XXXX, W. S., U.. O. XXXX/X, o zaplatenie 962,92 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 720 eur s úrokom z omeškania vo
výške 8,05 % ročne od 18.11.2014 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 49,54 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.03.2016, sa pôvodný žalobca domáhal od žalovaného
zaplateniasumy 962,92eur s21,96%ročnýmúrokomzosumy818,26eurod17.11.2014dozaplatenia,
8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 962,92 eur od 18.11.2014 do zaplatenia a náhrady trov
konania, titulom nesplateného spotrebiteľského úveru.

Podanú žalobu odôvodnil žalobca tým, že medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola
dňa 20.09.2012 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom
úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb, na základe ktorej
poskytol žalovanému úver vo výške 932,80 eur. Nakoľko žalovaný úver nesplácal riadne a včas,
žalobca v zmysle bodu 4.1 časť 3 zmluvy, vyhlásil ku dňu 17.11.2014 mimoriadnu splatnosť úveru a
vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 962,92 eur, ktorá pozostávala z úverovej
istiny 818,26 eur, vyčíslených úrokov vo výške 99,36 eur, poistného 13,50 eur, a nákladov spojených

s uplatnením pohľadávky vo výške 31,80 eur.

2. V priebehu konania došlo k cezhraničnému zlúčeniu pôvodného žalobcu (spoločnosti Cetelem
Slovensko, a.s.) so súčasným žalobcom a výmazu pôvodného žalobcu z Obchodného registra SR (č.l.
46). Na základe uvedenej skutočnosti, tunajší súd uznesením č.k. 8C/98/2016-48 zo dňa 28.12.2016,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.01.2017 rozhodol, že v konaní pokračuje so súčasným žalobcom.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril. Na pojednávanie sa strany nedostavili, pričom právny
zástupca žalobcu svoju neprítomnosť ospravedlnil a žiadal, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti.
Na základe uvedených skutočností súd v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP)
pojednával a rozhodol v neprítomnosti strán.4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to najmä zmluvou o
spotrebiteľskom úvere, zmluvou o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovou zmluvou

o poskytovaní platobných služieb identif. číslo XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 20.09.2012 (ďalej len
zmluva), sadzobníkom poplatkov, výpisom z úverového účtu k predmetnej zmluve, oznámením o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 13.03.2017 obsahujúcim
špecifikáciu pohľadávky (č.l. 78), ako aj ďalším obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník, uzavreli 20.09.2012 vyššie špecifikovanú
zmluvu (č.l. 3), predmetom ktorej, podľa časti 2. bolo aj poskytnutie revolvingového spotrebiteľského
úveru a vydanie kreditnej karty a poskytovanie platobných služieb. V tejto časti zmluvy je uvedená
výška úverového rámca 5 000 eur, aktuálna výška úverového rámca 600 eur, výška mesačnej splátky
minimálne 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 eur, splatnosť mesačnej
splátky 10. deň v mesiaci, výška úrokovej sadzby fixná 28,68% ročne, RPMN 45,94%, splatnosť 1.

mesačnej splátky 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie
revolvingového úveru. Ďalej sa tu uvádza ako zvolený súbor poistenia - základný súbor poistenia,
poplatok za poistenie 3,33%.

Písomným podaním zo dňa 21.11.2014 (č.l. 7) oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému, že

ku dňu 17.11.2014 sa stal jeho záväzok z poskytnutého revolvingového úveru č. 42665909931100
splatným a zároveň vyzval žalovaného, aby dlžnú sumu, ktorá bola v uvedenom zosplatnení vyčíslená
na 962,92 eur (pozostávajúc z úverovej istiny 818,26 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo
výške 112,86 eura nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 31,80 eur) zaplatil do 14
dní od doručenia tohto oznámenia. Podľa predloženej fotokópie doručovanej zásielky, bola táto vrátená

právnemu predchodcovi žalobcu, s oznámením poštového doručovateľ: adresát neznámy.

Z vyjadrenia žalobcu, ako aj predloženého výpisu z úverového účtu (č.l. 5) vyplýva, že žalovaný za
obdobie od 10.12.2013 do 11.03.2014 splatil na predmetný revolvingová úver celkovo sumu 180 eur.

Z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 13.03.2017 (č.l. 78 a potvrdenia na č.l. 82) vyplýva že žalovaný
po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v
celkovej výške 932,80 eur tak, že sumu 900 eur čerpal financovaním na svoj účet a sumu 32,80 eur
predstavujú poplatky, ktoré žalobca účtoval žalovanému ako súčasť úverovej istiny podľa sadzobníka
a poplatkov.

Žalobca si zároveň uplatňuje náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 31,80 eur, ktoré
žalovanému účtoval dňa 15.05.2014 vo výške 11,90 eur a dňa 02.06.2014 vo výške 19,90 eur, pričom ide
o poštovné, administratívne, personálne náklady, náklady vynaložené na telefonický kontakt s klientom,
náklady spojené so zasielaním SMS žalovanému, a ktoré súviseli s upozorňovaním žalovaného na jeho
omeškanie so splácaním pred podaním žaloby. Ako dôkaz o týchto nákladoch žalobca predložil súdu

generálny výpočet nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky (v podstate akýsi sadzobník - č.l. 83).

6. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.2014 (ďalej len Občiansky
zákonník), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 - 3 občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom

sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1- 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 1 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase uzavretia
predmetnej zmluvy, (ďalej len zák. č. 129/2010 Z.z.), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia

na ochranu spotrebiteľa.
Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa § 9 ods. 1, zák. č. 129/2010 Z.z., , zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa§9ods.2písm. c),písm.k),písm.o),zák.č.129/2010Z.z.zmluvaospotrebiteľskomúvereokrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať (c) adresu predávajúceho,
na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, (k) výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami, (o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade

omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy
o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.

2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

7. Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv
a zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným
zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy

a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka a je formou
spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka.

V danom prípade žalobca odvodzuje svoj nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pri uzatváraní
ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže žalobca pri uzavretí predmetnej úverovej zmluvy

konal v rámci výkonu svojej podnikateľskej resp. obchodnej činnosti a žalovaný zmluvu uzatváral ako
fyzická osoba nepodnikateľ. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou
úpravou upravenou v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s
podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súduide aj v prípade predmetného úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ určité
otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 129/2010 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj podľa § 54 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka, zmluvné

podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho
zákonníka)vneprospechspotrebiteľa.Súdtedaúverovývzťahzmluvnýchstránposudzovalakozáväzok
zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, ako aj podľa citovaných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z.

8. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným bola dňa 20.09.2012 uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej mal právny predchodca
žalobcu ako veriteľ poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi spotrebiteľský revolvingový úver s výškou
úverového rámca 5 000 eur a aktuálnou výškou úverového rámca 600 eur.
Revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu.
Dlžník stále platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky používa na splatenie poskytnutých

úverových prostriedkov a časť na odplatu. Úver je odplatný právny úkon.
Predmetná zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným má podobu
štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a
spotrebiteľ spravidla jej obsah nemôže zmeniť ani ovplyvniť, vzhľadom na obsah i formu zmluvy,
súčasťou ktorej je napr. sadzobník poplatkov, sadzobník poistenia či všeobecný resp. generálny prehľad

nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Teda spotrebiteľ buď príjme podmienky zmluvy, ktoré
si dodávateľ sám v predstihu, podľa svojej predstavy naformuloval, alebo zmluvný vzťah nevznikne.
Nie sú preto žiadne pochybnosti o tom, že za takéhoto stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a
vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu. Obsahové náležitosti takejto zmluvy upravuje
§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., kde sa okrem iného uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom

úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: c)
adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, k) výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok,

a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
V predmetnej zmluve o úvere nie je uvedená adresa predávajúceho na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť, pričom tento údaj musí byť v zmluve v zmysle zákona uvedený obligatórne
ako samostatná náležitosť a nemožno ho zamieňať s označením žalobcu ako jednej zo zmluvných strán.
Zmluva ďalej neobsahuje uvedenie sumy, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z

formulácie textu zmluvy, ktorá výšku splátky ustanovuje textom: „ min. 5 % z dlžnej čiastky, zaokrúhlenej
na najbližší vyšší násobok 300 eur“, totiž výška splátky, akou treba úver splácať nie je pre priemerného
spotrebiteľa vôbec jasná a jednoznačná.

9. Dôsledkom absencie uvedených, zákonom vyžadovaných náležitostí je, že predmetný spotrebiteľský

úver je v zmysle § 11 ods. 1, písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z. potrebné považovať za bezúročný
a bez poplatkov. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca na základe
predmetnej zmluvy nemôže od žalovaného ako spotrebiteľa požadovať žiadne úroky a poplatky.
Z obsahu, formy, zvolenej veľkosti písma i splývajúceho textu zmluvy zároveň vyplýva, že pokiaľ
ide o uplatňované poplatky, vrátane poistenia, tieto neboli so žalovaným individuálne dohodnuté,

(pričom povinnosť preukázať opak v konaní zaťažuje žalobcu), ktorý túto skutočnosť však žiadnym
spôsobom nepreukázal. V prípade poplatkov súdy SR v obdobných spotrebiteľských sporoch už
viackrát a opakovane judikovali, že ide zároveň o inštitút, za ktorý spotrebiteľ nedostáva žiadne
reálne protiplnenie a tieto poplatky, naformulované výlučne žalobcom, sú tak zároveň neprijateľnou
podmienkou spôsobujúcou nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, čo je ďalším

dôvodom ich neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, (uvedené platí aj o žalobcom
uplatnených nákladoch spojených s uplatnením pohľadávky, ktorých vynaloženie v tvrdenej výške ani
reálne preukázané nebolo). Tieto poplatky súčasne nemajú povahu odplaty za konkrétnu zmluvnú
službu poskytovanú veriteľom, a preto nepredstavujú dojednania týkajúce sa ceny. Poskytnutie úveru
ani zasielanie upomienok či vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru nepredstavuje samostatnú odplatnú

službu veriteľa, ale naopak slúži výhradne jeho záujmom. U podraďovania zmluvných podmienok pod
režim § 53 ods. 1 vety druhej Občianskeho zákonníka a posudzovania toho, či sa týkajú hlavného
predmetu plnenia, je namieste skôr reštriktívnejší (zužujúci) výklad, keďže len ten zamedzí tomu,
aby sa spod režimu zvýšenej ochrany normami spotrebiteľského práva vymaňovali aj podmienky,ktorých súvis s hlavným predmetom plnenia možno vybadať len vo všeobecnej rovine a ktoré často
slúžia len organizačnému zabezpečovaniu podnikateľskej činnosti toho, kto do zmluvného vzťahu so
spotrebiteľomvstupuje,okremtohovšakjetunezanedbateľnýtiežrozmerproblému,žeipriposudzovaní

následnej otázky prijateľnosti zmluvnej podmienky je takpovediac kľúčovým to, či konkrétne dojednanie
predstavuje prínos pre obe strany spotrebiteľského vzťahu.

10. Podľa výpisu z úverového účtu žalovaný z uvedeného revolvingového úveru reálne vyčerpal
peňažné prostriedky v sume 900 eur a do podania žaloby celkovo splatil sumu 180 eur. Nakoľko

predmetný úver je potrebné v zmysle vyššie uvedeného považovať za bezúročný a bez poplatkov,
pričom poplatky neboli zároveň so žalovaným individuálne dojednané a súd ich zároveň považuje za
neprijateľnézmluvnépodmienkyapretoneplatné,nebolopotommožnéprihliadnuťnazapočítanieúhrad
žalovaného aj na úroky a poplatky, tak ako to vykonal žalobca. Z uvedeného dôvodu potom nemôže
obstáť ani v žalobe uplatnená suma samotnej istiny, vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania, ani
ich uplatňovanie z jednotlivých čiastkových súm, keďže tieto sú práve výsledkom žalobcom zvoleného

spôsobu započítavania, kedy žalobca úhrady žalovaného započítaval aj na iné položky a až z takto
zistenej sumy počítal úroky a úroky z omeškania. Súd preto podanej žalobe vyhovel iba v časti rozdielu
medzi istinou poskytnutého úveru a doposiaľ žalobcom splatenou čiastkou, ktorý rozdiel predstavuje
sumu 720 eur. Súčasne súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškanie určené podľa
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti

úveru (č.l. 7).
Pokiaľ ide o úroky z úveru, ktoré si žalobca uplatnil po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, súd
uvádza, že tento nárok považuje za nedôvodný. Aj v zmysle judikatúry (R 59/1998 - sp. zn. 4 Cdo
143/1998), vyplýva, že veriteľovi patria dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti
dlhu a následne sa dlžník dostáva do omeškania, keďže veriteľ má právo na zaplatenie dlhu bez

ďalšieho, a ak tejto požiadavke vyplývajúcej zo zosplatnenia nevyhovie, ide o jeho omeškanie, kedy sa
platia iba úroky z omeškania, nie aj úroky z úveru. Predčasná splatnosť vznikla výlučne na základe vôle
veriteľa a s takýmto konaním veriteľa zákon spája právne účinky. I keď sa žalobca dovoláva nárokov
na odplatné úroky, bolo by to možné iba ak by bol zachovaný stav zákonnej domnienky a teda trvanie
záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ aj spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a

termínov dohodnutých v zmluve, nie inak. Keďže tento stav netrvá je zrejmé, že došlo k zmene záväzku,
ktorá bola privodená omeškaním spotrebiteľa a súčasne predčasným zosplatnením úveru zo strany
veriteľa. Zmena záväzku teda prináša aj zmenu pomerov plnenia a aktivuje režim omeškania.

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a s prihliadnutím na

pomer úspechu (t.j. po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu) , priznal žalobcovi nárok
na náhradu trov konania vo rozsahu 49,54 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.