Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. február 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/104/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613205944
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7613205944.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Adriany Murínovej, v spore žalobcu CD Consulting, s.r.o., Politických
vězňů 1272/21, Praha 1, Nové Město, ČR, IČO: 26 429 705, právne zast. advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému U. V., O..
XX.X.XXXX, P. XXX/X, F. O. X., o zaplatenie 322,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku 7C/284/2013-96 z 13.1.2016 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Stranám sporu nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom návrh v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške
0,19 % denne zo sumy 522 eur od 20.7.2010 do 20.7.2011, zo sumy 472 eur od 21.7.2011 do 22.8.2011,
zo sumy 422 eur od 23.8.2011 do 23.10.2011, zo sumy 372 eur od 24.10.2011 do 21.11.2011, zo sumy
322 eur od 22.11.2011 do zaplatenia zastavil, v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Účastníkom právo na
náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čo žalobca žiadal v uňho podanom návrhu na uplatnenie

pohľadávky podľa čl. 4 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.861/2007, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie) a, čo uviedol
v časti údaje o pohľadávke a, že podľa čl. 5 ods.2 Nariadenia bolo zaslané žalovanému tlačivo C na
odpoveď, ktoré mu bolo doručené 9.11.2015, že žalovaný na uvedené tlačivo neodpovedal. Citujúc
znenie čl. 5 ods.1 Nariadenia a vychádzajúc z uplatnenej pohľadávky žalobcom, povahe vystaviteľa
zmenky (pôvodne oprávneného zo zmenky), ktoré nasvedčovali tomu, že zmenka vychádzala, resp.
zabezpečovala pôvodne nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, považoval nariadenie pojednávania za

potrebné aj napriek vyjadreniam žalovaného a vo veci nariadil termín pojednávania na 13.1.2016, že
tento procesný postup zvolil aj za účelom vykonania ďalšieho dokazovania oboznámením sa s listinnými
dôkazmi a to exekučným spisom Okresného súdu (ďalej len OS) Spišská Nová Ves a umožnenie
účastníkom vyjadriť sa k týmto dôkazom s poukazom na § 123 O. s. p., pričom nebolo možné vzhľadom
na povahu tohto listinného dôkazu uvedené zabezpečiť iným spôsobom než nariadením pojednávania
vo veci a, že vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to zmenkou z 30.3.2010,
obsahom uznesení z dôkazného spisu OS Spišská Nová Ves 7Er/144/2011 [pripojeného k spisu 7C

284/2013, predloženého Krajskému súdu (ďalej len KS) v Košiciach na rozhodnutie o odvolaní] a
zistil tento skutkový stav: Žalobca na osvedčenie svojho nároku predložil originál zmenky (jej údaje
reprodukoval) vystavenej žalovaným 30.3.2010. Ďalej uviedol, čo bolo zistené z uznesení OS Spišská
Nová Ves 7Er/144/2011 a zo Zmluvy o úvere č. 705600056 z 30.3.2010. Citujúc znenie Dohody ovyplnení zmenky, obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru (ďalej len VPPÚ), čl.
2 ods.1, čl. 5 ods.1,2, čl. 7 ods.1, 2, čl. 16 a čl. 19 Nariadenia, § 52, § 53 ods.1,2,3, ods.4 písm. k),
ods.5, § 54 ods.1,2 O. z., platného k 15.2.2010, § 2 písm. a), § 3 ods.1,2, § 4 ods.2 písm. g), h),

i), j), k), ods.3, § 4 ods.6 zák.č.258/01 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného k 15.2.2010, a §
39 O. z., uviedol ďalej: „Prevedeným“ dokazovaním, predovšetkým za použitia dôkazných uznesení
vydaných v exekučnom konaní 7Er 144/2011, dospel k záveru, že návrh je v celom rozsahu nedôvodný.
V súvislosti s vykonaným dokazovaním poukázal na to, že cieľom Nariadenia nie je obmedziť súdy
pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci. Z čl.8 a 9 Nariadenia vyplýva, že aj

v konaniach s nízkou hodnotou sporu je zachovaná jeho možnosť vykonať potrebné dokazovanie a
nariadiť pojednávanie, ak to považuje za potrebné. § 120 ods.1 O. s. p. umožňuje mu pritom vykonať aj
dôkazy, ktoré neboli navrhované účastníkmi konania, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie
vo veci. V danej veci bolo nevyhnutné posúdiť zmenku predloženú žalobcom aj z hľadiska ochrany
spotrebiteľa. Za týmto účelom bolo nevyhnutné vykonanie dôkazu oboznámením sa so Zmluvou o
úvere č. 705600056 z 30.3.2010 a VPPÚ, ktorá bola zabezpečená predmetnou zmenkou. Vykonaním

dokazovaním dospel jednoznačne k záveru, že Zmluva o úvere č.705600056 z 30.3.2010 uzavretá
medzi predchodkyňou žalobcu ako veriteľkou a žalovaným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou
podľa osobitných ust. zák.č.258/01 Z. z., ako aj všeobecných ust. O. z., platných v čase uzatvorenia
tejto zmluvy. Z obsahu zmluvy je totiž zrejmé, že „sa jedná“ o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú
vopred predchodkyňou žalobcu, ktorej obsah nemal žalovaný možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť,

čojezákladnoučrtouspotrebiteľskýchzmlúv.Najednejstraneakoúčastníkzmluvyvystupovalžalovaný,
ktorý nekonal pri uzavretí zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
na strane druhej vystupovala ako účastníčka zmluvy predchodkyňa žalobcu, teda právnická osoba
konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské
zmluvy je všeobecne charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom

za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť
tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. formulárové zmluvy), čo je zrejme aj v danej
veci. Pokiaľ sa týka skutočnosti uvedenej v zmluve a to, že úver bol žalovanému poskytnutý na výkon
povolania, ide len o všeobecný údaj, z ktorého nie je zrejme, aký konkrétny súvis má poskytnutý úver
s výkonom povolania a či žalovaný skutočne v čase uzatvorenia zmluvy konal v rámci nejakej svojej

podnikateľskej činnosti. Dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má
veriteľka, resp. jej právny nástupca, pričom táto dôkazná povinnosť z jeho strany splnená nebola.
Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere uzatvorenej medzi predchodkyňou žalobcu a žalovaným bol
konštatovaný aj v uvedenom exekučnom konaní vedenom proti žalovanému na návrh predchodkyne
žalobcu a v tomto konaní, vzhľadom na uvedené, nemal dôvod odchýliť sa od tohto názoru exekučného

súdu. Základný právny vzťah medzi pôvodnou majiteľkou zmenky a žalovaným má teda jednoznačne
spotrebiteľskú povahu a teda zmenka slúžila ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského
vzťahu. Žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok zo zmenky a nie z pohľadávky. Ním predložená zmenka
obsahuje označenie, že ide o zmenku, je vyjadrená v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná, je v nej
uvedený bezpodmienečný sľub zaplatiť konkrétnu peňažnú sumu, údaj zročnosti, miesto kde sa má

plniť a tiež meno, resp. na rad koho sa má platiť. Taktiež obsahuje dátum, miesto a podpis vystaviteľa.
Zmenka teda spĺňa formálne náležitosti zmenky podľa § 75 zák.č.191/50 Zb. zmenkový a šekový zák.
Napriek uvedenému, vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere, je však nevyhnutné vo
veci, poukazujúc na čl. 6 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami. Ak teda dôjde ku kolízii zmenkového práva so spotrebiteľskými právami,

musí mať prednosť ochrana práv spotrebiteľa. Preto zmenky, ktoré zabezpečujú spotrebiteľské úvery
musia spĺňať okrem všeobecných „náležitosti“ podľa zák.č.191/50 Zb. aj ďalšie náležitosti podľa Zák. o
spotrebiteľských úveroch, platnom v čase uzavretia zmluvy. Účastníci konania mali vedomosť o tom, že
bude posudzovať nárok žalobcu uplatnený v návrhu aj z hľadiska predpisov o ochrane práv spotrebiteľa.
Účastníci konania boli tiež ním poučení podľa § 120 ods.4 O. s. p. písomne uznesením, ktoré bolo

doručené zástupcovi žalobcu, ako aj žalovanému. Zmenka predložená žalobcom bola vyplnená na
základe Dohody o vyplnení zmenky. Vzniku zmenkového vzťahu medzi predchodkyňou žalobcu a
žalovaným tak predchádzalo uzatvorenie tzv. zmenkovej zmluvy, t.j. Dohody o vyplnení zmenky, ktorá
je súčasťou VPPÚ. Dohoda o vyplnení zmenky je uvedená vo VPPÚ. Je súčasťou dlhého textu,
ktorý je vyhotovený drobným a nahusteným písmom. Ide o pomerne dlhý text obsahujúci množstvo

odbornej právnej terminológie. Spotrebiteľ má tak objektívne iba veľmi nejasnú predstavu o obsahu
zmluvných podmienok a to nielen vzhľadom na drobné a nahustené písmo, akým sú napísané, ale aj pre
komplikovanú slovnú formuláciu a množstvo zmluvných dojednaní, ktorých obsah nie je ani schopný v
krátkom čase pochopiť a zvážiť. Má za to, že bežný spotrebiteľ ani nevie vyhodnotiť riziko, ktoré pre nehoznamená podpísanie takejto Dohody o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou VPPÚ, resp. blankozmenky a
to, ako tým uľahčí vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa. Vzhľadom na uvedené Dohodu o vyplnení zmenky
nemožno považovať za individuálne dojednané zmluvné ust., pretože aj keď žalovaný by mal možnosť

oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy, nemohol ovplyvniť jej obsah. Zo strany žalobcu v konaní
nebol preukázaný opak. Uvedená Dohoda o vyplnení zmenky pritom spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pre nezohľadnenie jeho
práv a umožnenie vymáhať plnenie bez posudzovania náležitosti zmluvy o úvere podľa spotrebiteľských
predpisov. Dohoda o vyplnení zmenky je tak, poukazujúc na § 53 ods.1,5 O. z., neplatná. V dôsledku

neplatnosti Dohody o vyplnení zmenky predchodkyni žalobcu tak nevzniklo právo na vyplnenie zmenky
a teda ani právo na plnenie z takto vyplnenej zmenky. Už len z tohto dôvodu bolo nevyhnutné návrh
navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť. Ďalej poukázal aj na rozpor konania predchodkyne žalobcu
s platnými právnymi predpismi, keď predmetnú úverovú zmluvu zabezpečil zmenkou vyplnenou na
sumu, ktorá je v rozpore s cit. § 4 ods.6 zák.č.258/01 Z. z., platným v čase uzavretia zmluvy, čo je
ďalším dôvodom pre zamietnutie návrhu. Na základe úverovej zmluvy poskytla právna predchodkyňa

žalobcu žalovanému úver 350 €, ktorý mala splácať v 3 mesačných splátkach po 166 €. Úver veriteľka
zabezpečila blankozmenkou, pričom dohoda o jej vyplnení, ktorá bola súčasťou zmluvných podmienok
úverovej zmluvy je konštatovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka a teda je neplatná. Pokiaľ aj
zabezpečovacia zmenka bola vyplnená, zmenková suma v čase jej vyplnenia mohla byť len maximálne
vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a prísl. vo výške 30 % istiny poskytnutého

spotrebiteľského úveru. V tomto prípade ide o priamy rozpor s § 4 ods.6 zák.č.258/01 Z. z., lebo veriteľka
poskytlažalovanémuúver350€,zktorých30%je105€.Jetakzjavné,ževeriteľkamohlaodžalovaného
prijať zmenku vyplnenú maximálne na sumu 455 € a nie na sumu 522 €, ako bolo vyplnené v tomto
prípade. Keďže zmenka zabezpečovala nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a bola vyplnená v
rozpores§4ods.6zák.č.258/01Z.z.,niejemožnéztakejtozmenkyuplatňovaťprávovrozhodcovskom,

súdnom, či exekučnom konaní. Ak teda predchodkyňa žalobcu zabezpečovala spotrebiteľské úvery
zmenkami v rozpore s uvedeným ust. zák.č.258/01 Z. z., ide o úkon absolútne neplatný podľa § 39
O. z. s tým, že absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zák. a k nej prihliada i bez návrhu z úradnej
povinnosti. Podľa predloženej zmenky sa zmenková suma úročí zmenkovým úrokom 0,25 % denne, čo
ročne predstavuje úrok 91,25 %. Zmenkový úrok v takejto výške považoval za úrok v rozpore s dobrými

mravmi,keďžeideosankčnéplnenie,ktoréjevhrubomnepomerevovzťahukzabezpečovanejzmluvnej
povinnosti.Takétodojednaniezmenkovéhoúrokupovažovalzaneplatnépodľa§39O.z.vspojitostis§3
ods.1O.z.Zmenkapredloženážalobcomnezohľadňujeaniskutočnosť,žeZmluvaoúvereč.705600056
z 30.3.2010 uzavretá medzi jeho predchodkyňou a žalovaným nespĺňa všetky náležitosti uvedené § 4
ods.2 zák.č.258/01 Z. z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. V zmluve o úvere nie je uvedená

konečná splatnosť spotrebiteľského úveru. Predmetná zmluva obsahuje len údaj splatenia úveru v 3
mesiacoch počnúc od konkrétneho dňa. Takýto údaj nemožno považovať za presnú časovú dátumovú
špecifikáciu konečnej splatnosti úveru. Zmluva tiež neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedená len celková výška splátky a nie je z nej zrejme, aká suma
z uvedenej splátky je započítaná na istinu, úroky a iné poplatky. V úverovej zmluve ďalej absentuje údaj

o ročnej úrokovej sadzbe, ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej ročnej percentuálnej miere
nákladov.Podľa§4ods.3cit.zák.akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľaods.2
písm. a/,b/,d/-j/ a k/,l/ poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, teda spotrebiteľ má
vrátiťlensumuskutočneposkytnutéhoúveru.Keďžepredmetnáúverovázmluvazabezpečenázmenkou
predloženou žalobcom uvedené náležitosti neobsahuje, úver poskytnutý na základe tejto zmluvy je teda

bezúročný a bez poplatkov. Na záver uviedol, že Dohodu o vyplňacom práve blankozmenky a tým
aj samotnú zmenku možno považovať za neplatnú aj pre obchádzanie zák. O obchádzanie zák. ide,
ak právny úkon neodporuje jeho výslovnému zneniu, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby
dodržaný nebol. V danom prípade sa javí, že vystavením zmenky sa právna predchodkyňa žalobcu
snažila vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácii zák. o spotrebiteľských úveroch a

dodržaniu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takýto postup žalobcu nemôže
požívať právnu ochranu. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti návrh žalobcu zamietol. Žalobca
podaním doručeným súdu 22.12.2015 zobral čiastočne návrh späť v časti zmenkového úroku vo výške
0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne. O procesnom návrhu
žalobcu súd rozhodol podľa § 96 ods. 1-3 O. s. p. a konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku

vo výške 0,19 % denne z jednotlivých dlžných súm zastavil. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal,
pretože vo veci nebol úspešný. Úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a preto poukazujúc
na § 151 ods.1 O. s. p., o náhrade trov konania žalovaného nerozhodoval.3. Proti rozhodnutiu podal žalobca v celosti v zákonnej lehote toto odvolanie z dôvodu, že: a) konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 205 ods.2 písm. b)
O. s. p.]; b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. - účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom [§ 205 ods.2 písm. a) O. s. p. v spojení s § 221
ods.1 písm. f) O. s. p.]; c) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205
ods.2 písm. f) O. s. p.]. K dôvodom odvolania bližšie uviedol: 1. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie o.i. oboznámením sa exekučným spisom a ďalšími listinnými
dôkazmi.On(žalobca)apodľadostupnýchinformáciíanižalovanývšakdokazovanieexekučnýmspisom

či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. 2. Podľa §120 O. s. p. dokazovanie v sporovom konaní je
ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi
a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Prejednacia zásada úzko súvisí s povinnosťou
tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom sporového konania vyplývajú z § 79 ods.1 a §
101 ods.1 O. s. p.. Povinnosť tvrdenia znamená, že účastník musí uviesť skutkové tvrdenia jasne,
úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel, na základe akých okolností účastníkovi vyplýva jeho právo alebo

povinnosť. Ak účastník splní svoju povinnosť tvrdenia, hovorí sa, že uniesol bremeno tvrdenia. 3.
Predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne
a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Sb. (Zákon zmenkový a šekový) dokázal
jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a
obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť, ktorá

by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutých pre rozhodnutie vo veci. 4. §120 ods.1 O.
s. p. in fine síce súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli
účastníci konania, avšak tento postup je možné využiť len výnimočne, ak - je vykonanie nenavrhnutých
dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci; a - nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho,
že súd nemôže rozhodnúť; Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho

dokazovania (z doterajších prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V danej veci súd mohol
a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky.
Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračná zásada v
zmysle čl.5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán,
nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Je potrebné uviesť, že súd musí k otázke

vykonania iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov pristupovať vyvážene, aby nedošlo k narušeniu
rovnosti strán v spore. Svoj postup musí v odôvodnení rozhodnutia náležíte zdôvodniť. V danom
konaní svoj postup súd vôbec nezdôvodnil. 5. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo
výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako
takej samo právo navrhovateľa. Vo vzťahu k nemu ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným

prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. 6. Žalovaný mohol na základe čl.5 ods.3 a ods.
6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky
odmietnuté, a to zo dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný
nie je legitimizovaný nato, aby postupom podľa §120 ods.1 veta práva in fine O. s. p. vznášal námietky
voči zmenke za žalovaného. Ak tak súd činil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania

a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. 7. Súd z vlastnej
iniciatívy, bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu na jeho ťarchu vykonal dokazovanie, ktoré
údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom
nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojim konaním ju prakticky uznal. Súd iniciatívne
rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad

pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec
navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovaného v tomto
konaní. Navyše žalovaný o túto podporu nepreukázal žiadny záujem. Súd teda túto ochranu žalovanému
prakticky nanútil, bez jeho vôle. 8. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje
výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako

aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 9. Súd dospel k rozhodnutiu na
základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych
predpisov a práva EÚ. 10. Je (žalobca) majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie je účastníkom
akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú
zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju

spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Súd sa aplikáciou príslušných
ust. o zmenke upravených v zák.č.191/50 Sb. (ďalej aj ZŠZ; poznámka žalobcu) vôbec nezaoberal
a ignoroval predmet sporu. 11. Je nevyhnutné zdôrazniť, že predmetom konania je výlučne zmenka
a nie iný záväzkový právny vzťah. V konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovaného, že zazmenku zaplatí. Súd však vec posudzoval, akoby išlo „k“ bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné.
12. Súd predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ (citoval jeho znenie). Z uvedeného jednoznačne vyplýva,
že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky,

ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže
činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR 5Obo
3/2008 z 22.10.2008 (z jeho odôvodnenia citoval). 13. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za
určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená
zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie

svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto „úlohy“ a iniciatívu na seba (proti vôli žalovaného) prevzal
súd a suploval aktivitu žalovaného. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme
zachovania rovnosti strán, súd nie je oprávnený žalovaného na nich ani upozorniť (§ 5 ods.1 O. s.
p.). 14. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu
povinnosť súdu prekročením § 5 ods.1 O. s. p., porušil ust. o vykonávaní jednotlivých dôkazných
prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali

byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Dôkaz: Rozsudok NS SR
5Obo 3/2008 z 22.10.2008. 15. Záver súdu však vychádza len z kauzálnych námietok, ktoré však nikto
v konaní nevzniesol, ani ich nikto z účastníkov nepreukazoval. Kauzálne námietky sú po indosovaní
v zásade neprípustné. Zmluvný vzťah medzi žalovaným a remitentom je po indosovaní irelevantný.
Navyše jemu nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku. Súd dospel k záveru, že na zmenke

napísaný zmenkový úrok sa prieči dobrým mravom a preto je neplatný a takisto dojednanie dohody
o vyplnení zmenky ohľadom zmenkového úroku súd považuje za podmienku, ktorá je nekalá, keďže
ide o podmienku, ktorej dôsledkom a účinkom by bolo priznanie za nesplnenie záväzku zo strany
spotrebiteľaneprimeranevysokéhopríslušenstvapohľadávky.16.Vtejtosúvislostijenevyhnutnéuviesť,
žezmenkuvystavilžalovaný.Tútodobrovoľnepodpísal,pričomišlooprejavjehoslobodnejvôle.Sadzba

zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola jej známa v čase vystavenia zmenky. Žalovaný teda
mal vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25% denne a s takouto sadzbou
zmenkového úroku jednoznačne súhlasil. 17. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Obo 3/2008 z 22.10.2008, z ktorého citoval. 18. Poukázal na rozsudok Nejvyššího soudu ČR 25Cdo
1839/2000 z 22.8.2002 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č.59/2004) a z jeho

odôvodnenia citoval. 19. V okolnostiach rozhodnutia súdu je potrebné poukázať predovšetkým na
nespornosť jeho záväzku za zmenku zaplatiť. Nespornosť záväzku žalovaného za zmenku zaplatiť sa
nepochybne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Záväzok
žalovaného zaplatiť aj zmenkový úrok je tade platný a má byť priznaný v súdnom konaní. Zmenkový
úrok má byť priznaný o to viac, ak žalovaný žiadne námietky voči uplatnenej zmenke neformuloval.

20. Významným sa javí aj fakt, že súd nepriznal žiadny zmenkový úrok, pričom z odôvodnenia je
nepochybné, že v rozpore s dobrými mravmi nie je každý zmenkový úrok, ale len zmenkový úrok,
ktorý je neprimerane vysoký. Z toho vyplýva, že rozporom s dobrými mravmi, a teda neplatnosťou
by (na základe argumentácie súdu - s ktorou žalobca nesúhlasí) mohla môže byť postihnutá len časť
presahujúca zmenkový úrok, ktorý sa dobrým mravom neprieči. Súd by tak mal zamietnuť len časť

zmenkového úroku a priznať zmenkový úrok nepriečiaci sa dobrým mravom. 21. Súd však zamietol
celý zmenkový úrok, a teda nepochybne zamietol aj platnú časť uplatneného nároku na zmenkový úrok,
ktorý sa dobrým mravom neprieči. Uvedené závery potvrdzuje uznesenie Krajského súdu v Prešove
sp. zn.: 10Co/79/2013 z 5.9.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne jeho zhodnej veci a citoval z
odôvodnenia rozhodnutia. Záverom uviedol, že napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, čo

predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Prekvapivosť rozhodnutia vyplýva zo skutočnosti, že
žalovaný uplatnený nárok nepoprel, no napriek tomu súd uplatnený nárok zamietol, ale najmä vyplýva
z rozporu napadnutého rozhodnutia s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, na ktorú žalobca
poukazuje v tomto odvolaní a ktorá má byť súdu známa. Záver súdu je teda nesprávny a vyplýva z
nesprávneho právneho posúdenia veci. II. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu žiada, aby

odvolací súd zmenil rozsudok z 13.1.2016 tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu
vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške: 24,9 € bez DPH za podané
odvolanie a 8,58€ bez DPH režijný paušál, a to všetko navýšené o DPH.

4. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňomnadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo súd úplne zistil skutkový stav, správne ju

právne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením
v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané
odvolanie. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 14.2.2017 o 9:00 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 215/2. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli
zverejnené dňa 8.2.2017 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle §
219 ods. 1, 3 CSP.

7. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm.
f/ O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.
1 O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle CSP ide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.
1 písm. b/, d/, h/, t. j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v

dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O. s. p.

10. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu prvej inštancie pri dokazovaní, v
nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v

chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu
konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho,
ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

11. Žalobcom v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, že by mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom a, žeby konanie na súde prvej inštancie bolo takou inou vadou postihnuté, preto tento
odvolací dôvod nie je daný.

12. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu

pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).
Keď je rozhodnutie súdu prvej inštancie tak po skutkovej, ako aj právnej stránke nesprávne, pričom
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu, v takom prípade je odvolací súd nútený konštatovať, že súd prvej inštancie nepoužil
správny právny predpis a ak súčasne nezistil riadne skutkový stav, musí také rozhodnutie iba zrušiť a

vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.13. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach účastníkov konania, preto ani tento odvolací dôvod nie je daný.

14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť:

15. Vzhľadom na to, že na zmenke (fotokópia na č.l. 4) je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy, žalobca
pri nadobudnutí zmenky vedel, že ide o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti

uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky podľa § 17 ZZŠ a z údaja o čísle zmluvy (tzv.
hodnotová doložka, informujúca o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich
vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva žalobcu
je tak v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods.1 O. z. (Výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi), ako aj so zák. č. 258/01 Z. z. v znení účinnom od

1.1.2008 do 31.12.2010, pretože indosácia zmenky zabezpečujúcej záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej
zmluvy je - v posudzovaných okolnostiach prejednávanej veci - v rozpore s § 4 ods.6,7 cit. zák.č.258/01
Z. z.

16. Napadnutý rozsudok je v úplnom súlade so súdnou praxou formulovanou v SPOLOČNOM

STANOVISKU občianskoprávneho kolégia NS SR a obchodnoprávneho kolégia NS SR z 20.10.2015 k
postupusúdovnižšejinštancievoveciachnávrhovsuplatnenýmprávomzozmenkyvovzťahukochrane
spotrebiteľa, uverejneným pod č. 93/2015 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2015.

17. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

18. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania

a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva lebo mu žiadne trovy v tomto konaní nevznikli.

20. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.