Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. apríl 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/103/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816202230
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7816202230.2

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ViktórieMidovejasudcovJUDr.
Alexandra Husivargu a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: Poľovnícke združenie „Pod Sokoliou
skalou", so sídlom v Silickej Jablonici 33, IČO : 31 954 537, zastúpeného JUDr. Ladislavom Csákó,
advokátom, so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4, proti žalovaným: 1. Poľovnícke združenie Janík,
so sídlom v Moldave nad Bodvou, Rožňavská 21, IČO: 42 408 750, zastúpený GOREJ Legal, s.r.o.,

so sídlom v Košiciach, Krmanova 14, 2. Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom v Banskej
Bystrici, Námestie SNP 8, IČO: 36 03 851, 3. Pozemkové spoločenstvo lesomajiteľov Silická Jablonica,
so sídlom v Silickej Jablonici 44, IČO: 355 30 570, 4. Slovenský pozemkový fond, so sídlom v Bratislave,
Búdkova cesta 16, IČO: 17 335 345, 5. Spoločnosť urbaristov a pasienkárov, Pozemkové spoločenstvo
Obce Jablonov nad Turňou, so sídlom Jablonov nad Turňou 111, IČO: 31 98 5581, o určenie neplatnosti
právneho úkonu a určenie, že nájomný vzťah trvá, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti uzneseniu

Okresného súdu Rožňava č.k. 11C/186/2016-191 zo dňa 21.12.2016

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) uznesením označeným v
záhlaví nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zakázal žalovanému v 1. rade vstupovať do
poľovného revíru č. 13 SILICKÁ JABLONICA I., uznaného rozhodnutím Okresného úradu v Rožňave,

Odboru pozemkového, poľnohospodárskeho a lesného hospodárstva č. 97/009407 zo dňa 13.5.1997 a
vykonávať v ňom právo poľovníctva.

2. Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že žalobca sa žalobou vo veci samej domáha určenia, že
jeho nájomný vzťah, vyplývajúci z nájomných zmlúv uzavretých so žalovanými v 2. až 4. rade trvá a
určenia, že zmluva o užívaní poľovného revíru č. 13 Silická Jablonica zo dňa 24.8.2015 je absolútne

neplatná z dôvodu, že túto zmluvu uzatvoril žalovaný v 1. rade s neexistujúcim subjektom „vlastníkmi
poľovného revíru č. 13 Silická Jablonica“, v ktorých mene navyše konali splnomocnenci, ktorí neboli
splnomocnení takto konať a ďalším dôvodom neplatnosti je tá skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy o
užívaní poľovného revíru č. 13 zo dňa 24.8.2015 bol tento poľovný revír predmetom iného nájomného
vzťahu.Žalobcanávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniapodalpozačatívyššieuvedenéhokonania
vo veci samej s odôvodnením, že žalovaný v 1. rade vykonáva právo poľovníctva napriek neplatnej

nájomnej zmluve, tým je zabránené realizovať výkon práva poľovníctva žalobcovi a tomuto vzniká
neodstrániteľná škoda, najmä z dôvodu, že nemôže plniť dodávku mäsa divej zveri, z ktorej činnosti má
pravidelný príjem, prichádza aj o príjem z tzv. poplatkového odstrelu a vzniká mu aj škoda imateriálnej
povahy, ktorá spočíva v tom, že sa nemôže venovať činnosti, pre ktorú bolo založené a jeho členovia
sa nemôžu venovať poľovníctvu ako svojmu koníčku. Svoje právo žalobca osvedčoval s poukazom na
rozhodnutie Slovenskej poľovníckej komory sp. zn. 885/2016 zo dňa 24.10.2016, ktorým bolo vyhovené

jeho odvolaniu proti rozhodnutiu Obvodnej poľovníckej komory Rožňava č. 83/2016 zo dňa 1.6.2016,
deklarujúceho zánik jeho členstva v komore. Argumentoval tým, že keďže jeho členstvo v komore nikdynezaniklo, nezanikla ani nájomná zmluva k danému poľovnému revíru a trvá preto na uložení zákazu
vstupu do poľovného revíru a vykonávania práva poľovníctva v ňom žalovanému v 1. rade.

3. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. §§ 324, 328 a 329 CSP a vychádzajúc z predložených
listinných dôkazov dospel k záveru, že došlo k podstatnej zmene skutkových okolností oproti času,
kedy bolo o rovnakom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodované Krajským súdom v
Košiciach uznesením č.k. 3Co/235/2016-115 zo dňa 22.6.2016, preto sa neriadil jeho právnym názorom
a návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako dôvodnému vyhovel.

4. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný v 1. rade z dôvodov podľa ust. §
365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP a navrhol zmeniť napadnuté uznesenie tak, že súd návrh na nariadenie
neodkladnéhoopatreniazamietne,alternatívnenavrholzrušiťuznesenieavecvrátiťsúduprvejinštancie
na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že z listín predložených žalobcom, t.j. z rozhodnutia
Slovenskej poľovníckej komory zo dňa 24.10.2016 sp. zn. 885/2016 v spojení s rozhodnutím Obvodnej

poľovníckej komory Rožňava č. 83/2016 zo dňa 1.6.2016 nemožno vyvodiť záver, ktorý by osvedčoval,
že žalobca je členom Obvodnej poľovníckej komory v Rožňave, resp. Slovenskej poľovníckej komory.
Z obsahu týchto listín nevyplýva ani záver o podstatnej zmene skutkových okolností s následkom
možnosti odkloniť sa od právneho názoru Krajského súdu v Košiciach, vysloveného v rozhodnutí sp.
zn. 3Co/235/2016 zo dňa 22.6.2016. Žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil svoje členstvo v Obvodnej

poľovníckej komore, pričom ako vyplynulo z rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/64/2015
zo dňa 25.2.2016, členstvo v Obvodnej poľovníckej komore zaniklo nezaplatením členského príspevku
v stanovenej lehote. Pokiaľ žalobca zaplatil členský príspevok po stanovenej lehote, odpadnutie dôvodu
konaťootázkeukončeniačlenstvazostranySlovenskejpoľovníckejkomorymôžeznamenaťmaximálne
to, že žalobca sa stal členom Obvodnej poľovníckej komory, no za žiadnych okolností nie so spätným

účinkom. Zánik členstva nastal v dôsledku právnej skutočnosti nezaplatenia členského príspevku včas
a v dôsledku zániku členstva došlo aj k zániku zmluvy o užívaní poľovného revíru. Uviedol ďalej,
že žalobca neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, t.j. potrebu dočasnej úpravy
pomerov. Vzhľadom na zánik členstva žalobcu v Obvodnej poľovníckej komore zanikla aj jeho zmluva a
ak raz zmluva zanikne, obnovenie užívacieho práva žalobcu je viazané na uzavretie novej zmluvy podľa

zákona o poľovníctve. Tento zákon nepozná režim obnovenia trvania zaniknutej zmluvy. Žalobcovi tak
neodkladné opatrenie neumožní vykonávať právo poľovníctva v poľovnom revíri. Za tejto situácie nie
je osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov a obava z ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia,
nakoľko do doby skončenia konania vo veci samej žalobca nebude aj tak môcť vykonávať právo
poľovníctva v dotknutom poľovnom revíri. Nakoniec namietal, že predbežná ochrana poskytovaná

neodkladným opatrením je zjavne neprimeraná a mal za to, že súd pri vydaní neodkladného opatrenia
prekročil vlastnú právomoc, keďže o veciach týkajúcich sa výkonu práva poľovníctva rozhodujú orgány
štátnej správy na úseku poľovníctva, a to vrátane otázky zákazov a obmedzení.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na to,

že jeho členstvo v orgánoch poľovníckej komory nikdy nezaniklo a nepretržite trvá od jeho vzniku, t.j.
od 5.2.2010 až doposiaľ. Na preukázanie tejto skutočnosti predložil potvrdenie Slovenskej poľovníckej
komory o tom, že je základnou organizačnou zložkou Slovenskej poľovníckej komory, pričom toto
času je evidovaný bez revíru. Predložil zároveň aj výzvy Obvodnej poľovníckej komory na zaplatenie
členského príspevku za roky 2016 a 2017 zo dňa 15.11.2016 a 7.2.2017, ako aj doklady o zaplatení

týchto príspevkov. Trval tiež na tom, že osvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, pretože
konaním žalovaného v 1. rade mu vzniká škoda, členovia žalovaného v 1. rade strieľajú v predmetnom
revíri všetku zver bez ohľadu na plán, a to aj nedovoleným spôsobom, o čom predložili uznesenie OO
PZ v Rožňave zo dňa 6.9.2016 o postúpení veci za účelom prejednania priestupku. Trval na to, že
jeho zmluva o užívaní poľovného revíru nikdy nezanikla, keďže nezaniklo jeho členstvo. Je preto krajne

nespravodlivé, aby napriek existencii a platnosti žalobcovej zmluvy o užívaní poľovného revíru tento mal
užívať niekto iný a tým mu znemožnil realizovať výkon jeho práva poľovníctva. Tvrdil, že žalovaný sa o
zver riadne nestará, v zimnom období zver neprikrmoval a robili tak z vlastnej iniciatívy členovia žalobcu,
aj keď nemohli loviť zver v predmetnom revíri. Nariadeným neodkladným opatrením je tak zachovaná
jeho možnosť realizovať výkon práva poľovníctva. Nesúhlasil ani s argumentom o prekročení právomoci

súdu, keďže zák. č. 274/2009 Z.z. priamo počíta s tým, že vzťahy upravené týmto zákonom môžu byť
aj predmetom súdneho konania.6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného v 1. rade ako
podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a §

380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/) a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného v 1. rade je dôvodné.

7. V prejednávanom spore z obsahu spisu je zrejmé, že nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre
nariadenie neodkladného opatrenia, pretože aj keď žalobca v tomto štádiu konania čiastočne osvedčil

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, t.j. neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy a vzhľadom na nesplnenie tejto podmienky nebolo možné návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovieť a odkloniť sa tak od názoru Krajského súdu v Košiciach, vysloveného
v jeho uznesení č.k. 3Co/235/2016-115 zo dňa 22.6.2016.

8. Súd prvej inštancie odôvodnil vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia iba
konštatáciou, že došlo k podstatnej zmene skutkových okolností, a preto sa neriadil právnym názorom
vysloveným v rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co/235/2016.

9. Tento svoj záver, t.j. k akej podstatnej zmene skutkových okolností došlo, súd bližšie nezdôvodnil

a rovnako v odôvodnení rozhodnutia sa nevyporiadal so (ne)splnením jednotlivých zákonných
predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia.

10. Možno sa iba domnievať, že sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, avšak vzhľadom na zmenu právnej úpravy s účinnosťou od 1.7.2016 súd už

nemá možnosť skonštatovať túto skutočnosť (stotožnenie sa so skutkovými a právnymi dôvodmi) v
odôvodnení rozhodnutia a je povinný dôvody, pre ktoré nariadil neodkladné opatrenie, v odôvodnení
uznesenia uviesť tak, aby bolo zrejmé, akými úvahami sa riadil pri svojom závere o splnení všetkých
zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd sám na základe listín, ktoré sú súčasťou spisu, skúmal
(ne)splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to podľa stavu ku dňu rozhodovania
súdu prvej inštancie (§ 325 ods. 2 CSP).

12. V prejednávanej veci bolo nariadené neodkladné opatrenie podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d/ CSP,

podľa ktorého neodkladným oparením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa
zdržala alebo niečo znášala. Ide pritom o neodkladné opatrenie nariadené počas konania, ktorým sa
sleduje dočasná úprava pomerov do času konečného rozhodnutia vo veci.

13. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

16. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

17. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.18. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

19. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že účelom neodkladných opatrení nariadených
počas konania je potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, a to do času definitívnej právnej
(súdnej) ochrany.

20. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení počas konania je :

- osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
- osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude
ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy,
- preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej
(splnenie tejto podmienky sa vyžaduje iba u neodkladných opatrení nariadených počas konania -
poznámka odvolacieho súdu).

21. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne
skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru
neodkladných opatrení nariaďovaných počas konania vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej,

ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred
nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí
nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej

strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov;
t.j. či ide o zásah primeraný a posúdiť, či neodkladným opatrením nedochádza k zásahu do vlastníckych
práv dotknutej strany sporu nad nevyhnutnú mieru.

22. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP sa vychádza z jeho

vymedzenia uvedeného v návrhu a súd skúma, či je dostatočne odôvodnený a ďalej skutkové okolnosti,
vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Povinnosť niečo vykonať alebo niečoho sa zdržať
alebo niečo znášať uloží takým spôsobom, aby nenarušil činnosť strany sporu, ktorá je nevyhnutná pre
plnenie jej povinností voči tretím osobám, alebo aby ju neobmedzoval v ekonomickej činnosti, čo by v
konečnom dôsledku mohlo negatívne ovplyvniť uspokojenie práv strany sporu, ktorá podala návrh.

23. Ako vyplýva z obsahu spisu, po rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/235/2016-115
zo dňa 22.6.2016 došlo k zmene skutkových okolností významných z hľadiska posúdenia osvedčenia
dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana.

24. Krajský súd v Košiciach v rozsudku č.k. 6S/64/2015-100 zo dňa 25.2.2016, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 27.4.2016, v súvislosti s otázkou členstva žalobcu v Obvodnej poľovníckej komore
vyslovil právny názor, že k zániku členstva dochádza na základe právnej skutočnosti stanovenej v
stanovách-vzmysle§6ods.6písm.c/StanovObvodnejpoľovníckejkomoryRožňava,t.j.nezaplatením
členského príspevku v určenej lehote do 31.3. daného roka. Napriek tejto skutočnosti je však v záujme

právnej istoty, aby Obvodná poľovnícka komora deklaratórnym rozhodnutím určila zánik členstva.

25. Z vyššie uvedeného vyplýva, že aj keď zánik nastáva priamo po splnení skutočnosti predpokladanej
stanovami, t.j. momentom nezaplatenia členského príspevku do 31.3., zánik členstva predpokladá aj
deklaratórne rozhodnutie o tejto skutočnosti.

26. Ak teda niet takéhoto deklaratórneho rozhodnutia, je nevyhnutné vychádzať zo záveru, že členstvo
trvá.

27. Obvodná poľovnícka komora Rožňava súc viazaná právnym názorom vysloveným Krajským súdom

vKošiciachvrozsudkusp.zn.6S/24/2015vydaladňa1.6.2016rozhodnutieč.83/2016,vzmyslektorého
podľa § 7 ods. 6 písm. c/ Stanov Slovenskej poľovníckej komory a § 6 ods. 6 písm. c/ Stanov Obvodnej
poľovníckej komory Rožňava členstvo žalobcu v SPK/OPK zaniklo dňom 1.4.2015.28. Na základe odvolania podaného žalobcom proti tomuto rozhodnutiu Slovenská poľovnícka komora
rozhodnutím č. 885/2016 zo dňa 24.10.2016 zrušila vyššie uvedené rozhodnutie Obvodnej poľovníckej
komory (o zániku členstva žalobcu dňom 1.4.2015) s odôvodnením, okrem iného, že v priebehu konania

zanikla príčinná podmienka na ukončenie členstva, nakoľko došlo k zaplateniu platobného výmeru a
tým odpadol dôvod konať.

29. Tým bola definitívne vyriešená otázka (ne)zániku členstva žalobcu v poľovníckych komorách a súd
na takéto rozhodnutie v zmysle ust. § 194 ods. 2 CSP prihliadne a vyporiada sa s ním v odôvodnení

rozhodnutia.

30. Pre účely nariadenia neodkladného opatrenia je teda potrebné vychádzať zo záveru, že členstvo
žalobcu v komorách nezaniklo a za danej situácie preto možno konštatovať, že čiastočne osvedčil
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

31. Aj napriek vyriešeniu otázky členstva žalobcu v poľovníckych komorách naďalej zostáva spornou
otázka platnosti a účinnosti nájomnej zmluvy žalobcu (už vyradenej z príslušnej evidencie), ktorá ako
predbežná otázka bude riešená v konaní vo veci samej v nadväznosti na uplatnené právo žalobcu
užívať predmet nájmu.

32. Rovnako predmetom konania vo veci samej bude aj otázka platnosti zmluvy o užívaní poľovného
revíru zo dňa 24.8.2015, uzavretá so žalovaným v 1. rade.

33. Sumarizujúc vyššie uvedené, v tomto štádiu konania tak žalobca, ako aj žalovaný v 1. rade osvedčili
dôvodnosť a trvanie svojich nárokov, ktorým sa má poskytnúť ochrana, a to predloženými nájomnými

zmluvami.

34. Zostáva teda posúdiť otázku, ktorý zo subjektov (žalobca alebo žalovaný v 1. rade) je oprávnený
užívať daný poľovný revír a vykonávať všetky s tým súvisiace práva (vykonávať právo poľovníctva)
do skončenia konania vo veci samej, a teda do právoplatného vyriešenia otázky, kto je oprávneným

užívateľom daného revíru a vôbec, či je potrebné túto otázku upravovať neodkladným opatrením.

35. Ako vyplynulo z obsahu spisu, žalovaný v 1. rade užíva daný poľovný revír od augusta 2015
až doposiaľ, okrem obdobia, kedy bolo vykonateľné predbežné opatrenie Okresného súdu Rožňava
č.k. 11C/186/2016-78 (od 28.4.2016 do 25.7.2016) a od vykonateľnosti predbežného opatrenia č.k.

11C/186/2016 -191, ktoré je predmetom odvolacieho prieskumu (od 28.12.2016 doposiaľ).

36. Z obsahu spisu nie je zrejmé, kto vykonával právo poľovníctva mimo času výkonu tohto práva
žalovaným v 1. rade, možno sa však domnievať, že to bol žalobca.

37. Krajský súd v Košiciach už v rozhodnutí sp. zn. 3Co/235/2016 konštatoval, že dočasným zákazom
užívania poľovného revíru žalovaným v 1. rade sa neumožňuje automaticky žalobcovi užívať poľovný
revír vzhľadom na spornosť aj jeho užívacieho práva, čím dochádza k neprimeranému zásahu do práv
vlastníkov poľovných pozemkov.

38. Na tomto stanovisku krajský súd zotrváva aj pri rozhodovaní v tomto odvolacom konaní.

39. Zákazom výkonu práva poľovníctva žalovanému v 1. rade sa totiž vytvorí stav, kedy nebude
zabezpečená ani ochrana poľovníctva a starostlivosť o zver v zmysle § 24 ods. 1 a § 26 zákona 274/2009
Z.z. o poľovníctve a za tejto situácie by príslušný okresný úrad musel poveriť niektorú poľovnícku

organizáciu vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver (§ 13 ods. 5 cit. zák.). V prípade
nečinnosti tohto okresného úradu by zrejme bola nevyhnutná ďalšia dočasná úprava súdom v záujme
zabezpečenia plnenia povinností vyššie uvedený.

40. Navrhovaným neodkladným opatrením sa teda nedosiahne cieľ sledovaný týmto procesným

inštitútom, a to úprava pomerov procesných strán.

41. Ako vyplynulo z obsahu spisu, konkrétne z vyjadrení žalovaných v 2. až 4. rade k žalobe, aj z
ďalších ich vyjadrení, k uzavretiu nájomnej zmluvy so žalovaným v 1. rade došlo potom, čo boli vlastnícipozemkov tvoriacich poľovný revír vyzvaní príslušným okresným úradom na predloženie nájomnej
zmluvy k poľovnému revíru, keďže nájomná zmluva žalobcu bola z evidencie okresného úradu vyradená
(§ 17 ods. 3 cit. zák.).

42. Vlastníci poľovných pozemkov si tak plnili svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona a uzavreli zmluvu
o nájme výkonu práva poľovníctva v príslušnom poľovnom revíri so žalovaným v 1. rade. V zmysle
vyjadrení žalovaných v 2. až 5. rade žalovaný v 1. rade si riadne plní svoje povinnosti vyplývajúce z
uzavretej zmluvy a neoznačili žiadne konanie žalovaného v 1. rade, svedčiace pre záver, že by bolo

nevyhnutné výkon tohto práva obmedziť a zveriť ho inému subjektu.

43. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní o postúpení veci
na prejednanie priestupku, odvolací súd uvádza, že rozhodnutie zo dňa 6.9.2016 sa týka posúdenia
konania, ku ktorému malo dôjsť dňa 13.5.2016, t.j. v čase, keď bolo vykonateľné uznesenie Okresného
súdu Rožňava č.k. 11C/186/2016 zo dňa 22.4.2016, ktorým bolo dočasne zakázané žalovanému

v 1. rade užívať poľovný revír (vydanie povolenia na lov, hoci v danom čase bol súdom dočasne
zakázaný) a v prípade druhého rozhodnutia išlo o priestupok zo dňa 28.9.2016 v dôsledku nesplnila si
povinností pri love (zlikvidovať vyvrhnuté vnútornosti ulovenej zveri predpísaným spôsobom), avšak ani
v jednom z prípadov nebol preukázaný prečin pytliactva a na základe týchto rozhodnutí aj s ohľadom na
vyššie uvedené vyjadrenia ostatných žalovaných, ktorých sa priamo dotýka výkon práva poľovníctva,

nemožno považovať za osvedčené tvrdenia žalobcu o zákonu nezodpovedajúcom spôsobe výkonu
práva poľovníctva žalovaným v 1. rade.

44. Sumarizujúc vyššie uvedené, v prejednávanej veci nie je osvedčená naliehavá potreba dočasne
upraviť pomery uložením zákazu žalovanému v 1. rade vykonávať právo poľovníctva a vstupovať do

poľovného revíru, keďže výkon práva poľovníctva je riadne zabezpečovaný žalovaným v 1. rade a
nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia samo osebe neoprávňuje žalobcu vykonávať toto právo
poľovníctva a jeho nariadením by sa vytvoril stav, kedy by hospodárenie v poľovnom revíri nebolo
zabezpečené a bol by odôvodnený postup podľa § 13 ods. 5 zák. č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve.

45. Sama skutočnosť, že žalobca nemôže vykonávať právo poľovníctva v danom poľovnom revíri,
neosvedčuje naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov.

46. Podstatnou je tá skutočnosť, že výkon práva poľovníctva je riadne zabezpečený žalovaným v 1.rade
na základe nájomnej zmluvy a nariadenie neodkladného opatrenia by bolo na mieste iba v prípade, že

by výkon práva nebol vôbec zabezpečený alebo by bol vykonávaný zjavne v rozpore so zákonom, čo
žalobca neosvedčil.

47. Pre účely rozhodovania o neodkladnom opatrení nemožno pominúť okolnosti, za ktorých vzniklo
právo užívania poľovného revíru žalovanému v 1. rade. Okresný úrad v Rožňave verejnou vyhláškou,

ako aj písomne oznámil, že došlo k zániku zmluvy o užívaní poľovného revíru v zmysle § 17 ods. 1
písm. g/ žalobcovi a na základe tejto skutočnosti sa žalovaný v 2. rade správal ako každý iný vlastník a
začal vykonávať úkony smerujúce k určeniu užívateľa predmetného poľovného revíru, keďže samotný
správny orgán mu oznámil zánik zmluvy, a preto nemal dôvod takýto zánik spochybňovať. Vlastníci
poľovných pozemkov teda postupovali na základe oznámenia správneho orgánu a pristúpili k určeniu

nového užívateľa a vychádzajúc zo stavu neexistencie inej nájomnej zmluvy, uzavreli nájomnú zmluvu
so žalovaným v 1. rade a nemožno pre účely nariadenia neodkladného opatrenia vychádzať zo záveru,
že uzavretím novej nájomnej zmluvy so žalovaným v 1. rade sa sledovalo zbavenie výkonu týchto práv
žalobcu. Uzavretím nájomnej zmluvy so žalovaným v 1. rade teda vlastníci pozemkov v poľovnom revíri
sledovali splnenie svojej zákonnej povinnosti zabezpečiť riadne hospodárenie v poľovnom revíri, a preto

výkon práva poľovníctva na základe takejto nájomnej zmluvy až do rozhodnutia súdu vo veci samej
nemožno považovať bez ďalšieho za výkon v rozpore so zákonom.

48. Nedôvodná je však námietka žalovaného v 1. rade o nedostatku právomoci súdu rozhodovať
neodkladným opatrením o zabezpečení výkonu práva poľovníctva. Vzhľadom na právomoc súdu

rozhodovať o (ne)platnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru a výkone práv vyplývajúcich z tejto zmluvy,
je daná právomoc súdu rozhodovať aj o takých neodkladných opatreniach, ktoré majú vzťah k predmetu
tohto konania. Nepochybne takýmto neodkladným opatrením je aj dočasná úprava výkonu právapoľovníctva v zmysle zmlúv, ktorých neplatnosť je predmetom konania. O takýto návrh na neodkladné
opatrenie pritom išlo aj v prejednávanom spore.

49. Námietku nedostatku právomoci rovnakého obsahu vzniesol žalovaný už v odvolaní proti uzneseniu
Okresného súdu Rožňava č.k. 11C/186/2016-78 zo dňa 22. apríla 2016 a aj keď Krajský súd v Košiciach
v uznesení č.k. 3Co/235/2016-115 zo dňa 22.6.2016 osobitne sa s touto námietkou nevyporiadal, zo
skutočnosti, že vo veci rozhodol, je nepochybné, že vychádzal zo záveru, že právomoc súdu rozhodovať
o takomto neodkladnom opatrení je daná.

50. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie v zmysle ust. §
388 CSP tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

51. V závere odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že v zmysle úpravy účinnej od
1.7.2016 v prípade, že súd nariaďuje „dočasné“ neodkladné opatrenie, je v zmysle ust. § 330 ods. 1 CSP

povinný vymedziť čas, do kedy má toto neodkladné opatrenie trvať, a teda súčasťou výroku uznesenia
o zriadení časovo obmedzeného neodkladného opatrenia musí byť aj presné určenie doby, po ktorú
má neodkladné opatrenie trvať. Pokiaľ totiž neobsahuje žiadne časové obmedzenie, zásadne platí, že
trvanie neodkladného opatrenia nie je časovo ohraničené.

52. V prejednávanej veci je zrejmé, že súd mienil dočasne upraviť pomery do právoplatného rozhodnutia
vo veci samej, a preto bolo jeho povinnosťou vo výroku takto dobu trvania neodkladného opatrenia aj
vymedziť.

53. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2

poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).