Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. december 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/54/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616204621
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6616204621.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej
a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, vo veci starostlivosti o
maloletého O. O., nar. XX. XX. XXXX, umiestneného v T. T. P., so sídlom T. XXXXX, XXX XX O.,
zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny D. (týkajúce sa odboru
sociálnych vecí a rodiny), dieťa rodičov - matky P. W., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom A. Q. č.

XX, XXX XX X., t.č. XXX XX F. T. č. XXX a otca O. O., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom A. Q. č.
XX, XXX XX X. (do 30. 06. 2016 zastúpeného opatrovníčkou B. F., zamestnankyňou Okresného súdu
Zvolen), o zrušenie ústavnej starostlivosti nad maloletým, na základe odvolania matky proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec č.k. 7P/31/2016-34 zo dňa 06. 06. 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 06. 06. 2016 zrušil ústavnú starostlivosť nad
maloletým O. O., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj „maloletý“, resp. „maloleté dieťa“), nariadenej rozsudkom
Okresného súdu Lučenec č.k. 5P/5/2004-49 (poznámka odvolacieho súdu - správne číslo konania má
byť 5P/5/2014-49 ) zo dňa 21. 02. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08. 04. 2014 (prvý výrok) a
maloletého O. O., nar. XX. XX. XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky P. W., nar. XX. XX. XXXX

(druhý výrok). Otcovi O. O., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj „otec“) uložil povinnosť prispievať na výživu
maloletého výživným sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo
nanezaopatrenédieťapodľaosobitnéhozákonapočnúcdňomprávoplatnostitohtorozsudku,splatnýmk
rukámmatkyvždydo20.dňatoho-ktoréhomesiacavopred(tretívýrok).Stykotcasmaloletýmdieťaťom
neupravil (štvrtý výrok). Zároveň okresný súd nad maloletým nariadil výchovné opatrenie - dohľad po
dobu 6 mesiacov za súčinnosti Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny, Úradu práce sociálnych vecí

a rodiny D., obce A. Q., základnej školy a zdravotníckeho zariadenia, v ktorej starostlivosti sa maloletý
nachádza a F. ambulancie P.. B. H. (piaty výrok). O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (šiesty výrok).
Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že matka maloletého dieťaťa (ďalej aj „matka“)
sa podaným návrhom domáhala zverenia maloletého do svojej osobnej starostlivosti. Návrh odôvodnila
tým, že má vytvorené vhodné podmienky na bývanie a starostlivosť o maloletého.

Okresný súd mal preukázané, že maloletý bol rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 5P/5/2014-49
(okresný súd neuviedol dátum vyhlásenia rozsudku) zverený do ústavnej starostlivosti T. T. P., so
sídlom T. XX/XX, . O.. Rodičom maloletého bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého
minimálnymvýživnýmvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrenéneplnoletédieťapodľa
osobitného zákona od 01. 10. 2013. Maloletý bol zverený do ústavnej starostlivosti z dôvodu, že matka
ani otec nemali v tom čase vytvorené podmienky na riadne bývanie. Maloletý trpel poruchami správania,

opakovane bol hospitalizovaný na oddelení T. F. v O.. Otec v čase predchádzajúceho rozhodovaniasúdu odchádzal do zahraničia a nenašla sa žiadna iná osoba z príbuzných maloletého, ktorá by bola
schopná a ochotná zabezpečiť starostlivosť o maloletého.
Okresný súd zistil, že matka je v súčasnom období nezamestnaná, evidovaná na ÚPSVaR Q. O., poberá

dávku v hmotnej núdzi v sume 62 Eur, žije v spoločnej domácnosti (v rodinnom dome, ktorý je v osobnom
vlastníctve otca druha matky) so svojím druhom A. L., ktorý je zamestnaný ako H. vo firme Z. D. a s
jeho maloletými deťmi F. A., žiačkou Základnej školy v D. a F. A., študentom F. ročníka X. M. X. Y. T. v
D.. Okresný súd konštatoval, že maloletý má v dome vytvorené vhodné podmienky pre jeho výchovu
a starostlivosť.

Otec sa zdržiava na neznámom mieste v zahraničí. Na území SR nepoberá žiadnu dávku v hmotnej
núdzi ani iný príjem.
Maloletý je žiakom S. ročníka N.O. F.G. X. X. F. G. Q. L. v O.. V škole dosahuje priemerné výsledky. Pri
práci je nesamostatný, potrebuje odobriť vykonanú úlohu. Maloletému je potrebná motivácia k činnosti,
pretože sa vie ľahko rozptýliť. V skupine detí v T. T. nemá stáleho kamaráta, pretože jeho správanie
problémové. Často sa dostáva do konfliktu s inými deťmi, nadáva deťom ako aj vychovávateľom.

Maloletý sa stretáva so psychologičkou T. T., ktorého cieľom je zmiernenie stresu, nervozity a napätia
pomocourelaxácie.Maloletýsivyžadujeindividuálnyprístupavtedyreagujepozitívne.Jevtelefonickom
kontakte s matkou, aj so starou matkou. Počas školských prázdnin prevažnú väčšinu trávi s matkou.
Podľa názoru okresného súdu nariadená ústavná starostlivosť nie je potrebná, pretože matka má
vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloleté dieťa, ktorú chce zabezpečovať. Takto

poskytnutá osobná starostlivosť rodiča, ktorý má vytvorené vhodné podmienky, je v plnom záujme
maloletého dieťaťa. Z uvedených dôvodov okresný súd zrušil ústavnú starostlivosť nad maloletým.
Zároveň uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého minimálnym výživným, pretože okresný
súd nezistil, že by otec mal akýkoľvek príjem, resp. majetok na území Slovenskej republiky.
Kvôli problémovému správaniu sa maloletého okresný súd uložil výchovné opatrenie, a to dohľad po

dobu 6 mesiacov.
Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“).

2. Proti rozsudku okresného súdu matka podala v zákonnej lehote odvolanie. Žiadala, aby maloletý bol

naďalej umiestnený v T. T.. Odvolanie odôvodnila tým, že nevie zabezpečiť každodennú starostlivosť
o maloletého, ktorý je nesamostatný pri obliekaní, kúpaní, v ostatných činnostiach. Poukázala na jeho
poruchu správania, konfliktné situácie vyvolávané maloletým v domácnosti, v ktorej ona žije. Nemá
príjem, aby mohla zabezpečiť adekvátnu lekársku starostlivosť pre maloletého, pravidelné podávanie
liekov, pričom kvôli jeho zdravotnému stavu by si nemohla nájsť zamestnanie. Chcela by si nájsť

zamestnanie a nové bývanie, pretože ak ich konflikty budú pretrvávať, bude nútená opustiť spoločnú
domácnosť, a tak stratí bývanie a príjem priateľa, ktorý pracuje.

3.Kolíznyopatrovníkvovyjadreníkodvolaniumatkynavrhol,abyodvolacísúdrozsudokokresnéhosúdu
potvrdil.Poukázalnato,žematkabolanapojednávanípodrobneinformovanáovšetkýchskutočnostiach

týkajúcich sa maloletého.

4. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedla, že nezvláda nervové záchvaty
maloletého, konfliktné situácie ním vyvolávané. Nedokáže sa o neho postarať a nezvláda jeho
starostlivosť. Jej priateľ nesúhlasí, aby maloletý býval s nimi v spoločnej domácnosti. Kolízny opatrovník

prešetril ich pomery jedenkrát počas prázdnin maloletého, preto sa nemôže adekvátne vyjadriť k situácii
a to bez prešetrenia pomerov.

5. Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril.

6.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34zák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok-ďalejaj„CSP“),vec
preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65, § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku (ďalej aj „CMP“), bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil, pretože neboli splnené podmienky na jeho
potvrdenie (§ 387 CSP) ani na jeho zmenu (§ 388 CSP) a v zmysle § 391 ods. 1 CSP vec mu vrátil na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.7. V zmysle ustanovenia § 55 ods. 3 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej aj „ZR“) súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej
osobnejstarostlivostialebodopestúnskejstarostlivostialeboakzaniklidôvody,prektorébolanariadená.

8. Súd môže okrem iných zrušiť ústavnú výchovu len vtedy, keď pominuli dôvody, ktoré viedli k jej
nariadeniu, t.j. podmienky v rodine maloletého sa napravili natoľko, aby maloleté dieťa mohlo byť opäť
vychovávané v pôvodnom rodinnom prostredí, t.j. rodičmi (resp. rodičom), ktorí sú schopní zabezpečiť
riadnu všestrannú starostlivosť o maloletého.

9. Odvolací súd z obsahu spisu mal preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k.
5P/5/2014-49 zo dňa 21. 02. 2014 bola nad maloletým nariadená ústavná starostlivosť, ktorá sa
vykonáva v T. T. P., so sídlom T. XX/XX, XXX XX. O.. Dôvodom nariadenia ústavnej starostlivosti bolo
vážne ohrozenie výchovy maloletého v domácom prostredí. Z obsahu pripojeného spisu vedeného
na okresnom súde pod sp. zn. 5P/5/2014 vyplýva, že u maloletého boli diagnostikované: poruchy

správania sa a emócií, Y. X., Q. T., F. a Q. G. a T., pričom maloletý mal X. sklony, kradol, bol opakovane
hospitalizovaný v F. A. F.. P. v O. (č.l. 5-6 pripojeného spisu). Po nariadení ústavnej starostlivosti
matka ani otec v r. 2014 neprejavili o maloletého žiaden záujem. V r. 2015 bol maloletý v telefonickom
kontakte s matkou len z jeho podnetu. Matka o maloletého neprejavovala záujem, neplnila si vyživovaciu
povinnosťvočimaloletému.Zvyjadrenímatkyvyplynulo,žebyvýchovumaloletéhovdomácomprostredí

nezvládla. Za celé obdobie umiestnenia matka navštívila maloletého len raz (viď správa ÚPSVaR D. zo
dňa 08. 10. 2014, 10. 04. 2015, 27. 10. 2015 - č.l. 53-57 pripojeného spisu).
Následne matka dňa 18. 04. 2016 podala návrh na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti (č.l.
1 spisu).
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí s rodiny Q. O. zo dňa 16. 05. 2016 (č.l. 23-24 spisu) vyplynulo,

že maloletý navštevuje S. ročník N. F.G. X. X. F. G. Q. L. v O.. Zdravotný stav maloletého si naďalej
vyžaduje lekársku starostlivosť, a to E., E. lekára, A., F., užíva lieky predpísané F., naďalej trpí zmiešanou
poruchou správania a emócii, X. Y., Q. T., F. a Q. G. a T., medikamentózne je liečený pre F.. Matka
bola navštíviť maloletého raz, nekontaktuje ho ani telefonicky, voči maloletému si neplní vyživovaciu
povinnosť, osobný kontakt matky bol realizovaný jedine v rámci krátkodobých pobytov maloletého v

domácnosti starej matky počas prázdnin. Otec si neplní vyživovaciu povinnosť voči maloletému ani ho
žiadnym spôsobom nekontaktuje, zdržiava sa na neznámom mieste v zahraničí.
Správaniemaloletéhojeproblémové,častovyvolávakonfliktysdeťmi,nadávadeťomavychovávateľom,
pri práci je nesamostatný, vyžaduje si individuálny prístup (viď. správa T. T. P. so sídlom v O. zo dňa
17. 05. 2016 - č.l. 27 spisu).

10. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd nezistil náležitým spôsobom, či matka vie reálne
zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletého, a to vzhľadom na jeho závažný zdravotný stav, ktorý
potrebuje individuálnu starostlivosť, pravidelnú lekársku starostlivosť viacerých odborných lekárov (E.
lekára, A., F.), pravidelné užívanie liekov, návštevu špeciálneho školského zariadenia pre X. F..

Z obsahu pripojeného spisu (Okresného súdu Lučenec sp.zn. 5P/5/2014) vyplynulo, že matka od
umiestnenia maloletého v T. T. P. o maloletého neprejavila skutočný záujem. Od r. 2014 do r. 2016 ho
bola navštíviť len jedenkrát, maloletý je s ňou v telefonickom kontakte jedine z jeho podnetu, pričom
matka si voči maloletému neplní jednu zo základných svojich rodičovských povinností, a to vyživovaciu
povinnosť.

Ani z výsluchu matky na pojednávaní dňa 06. 06. 2016 nie je možné vyvodiť, akým spôsobom by matka
zabezpečovala zvýšenú starostlivosť o maloletého (vrátane zdravotnej starostlivosti), plnenie si školskej
dochádzky, jeho výchovu. Na pojednávaní sa totiž matka vyjadrovala len k svojim majetkovým pomerom.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu jedine skutočnosť, že matka má vytvorené „vhodné bytové

podmienky“ u svojho priateľa, nepostačuje pre to, aby bola nad maloletým zrušená ústavná starostlivosť.
Je taktiež otázne, či bytové podmienky (bývanie piatich osôb v dvoch izbách) sú adekvátne pre
zabezpečenie zvýšenej starostlivosti, individuálneho prístupu k maloletému, ktorý trpí okrem iných
závažnými psychickými poruchami a mal by bývať v jednej izbe s deťmi priateľa matky (s jeho dcérou a
synom),ktorésúvekovostaršieodmaloletého,náležiteichnepoznáanemáknimvytvorenýbližšívzťah.

Z obsahu spisu taktiež nevyplýva, že by dôsledky vplyvu na maloletého eventuálneho nového prostredia,
osôb, s ktorými by mal maloletý bývať v spoločnej domácnosti, boli skúmané odborným lekárom
(psychiatrom), resp. psychológom, ktorí najlepšie poznajú aktuálny psychický stav maloletého.12. Z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania taktiež nevyplýva, že by sa súd prvej inštancie
zaoberal všetkými aspektami, na základe ktorých by mohol jednoznačne ustáliť splnenie podmienok pre
zrušenie ústavnej starostlivosti nad maloletým. V posudzovanej veci nie je možné ani bez akýchkoľvek

pochybností určiť, že starostlivosť (vrátane zdravotnej), výchova, školská dochádzka maloletého bude
zabezpečená v lepších podmienkach, lepšou starostlivosťou zo strany matky, než ako sú zabezpečené
v T. T. P., a teda zrušenie ústavnej starostlivosti je v najlepšom záujme maloletého.

13. Na základe vyššie uvedeného odvolaciemu súdu neostala iná možnosť, ako rozsudok súdu prvej

inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP), pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§
387 CSP) ani na jeho zmenu (§ 388 CSP) a v zmysle § 391 ods. 1 CSP vec mu vrátiť na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

14. Vzhľadom na odvolacie argumenty matky okresný súd zistí, či matka trvá na podanom návrhu
na zrušenie ústavnej starostlivosti. V prípade, ak nebudú splnené podmienky pre zastavenie konania,

úlohou okresného súdu bude komplexne posúdiť existenciu aspektov (objektívnych, subjektívnych) pre
zrušenie ústavnej starostlivosti nad maloletým, a to vyššie odvolacím súdom naznačenom smere.

15. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

16. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho

odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).