Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. marec 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/38/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812213863
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3812213863.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej v exekučnej veci oprávneného A. proti povinnému U., t.č.
vymazanýzobchodnéhoregistra,ovymoženieistinyvovýške1.591,55Eurspríslušenstvom,oodvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 24. mája 2016, č. k. 9Er/2638/2012-14,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na §
57 ods. 1 písm. h/ v spojení s § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Oprávnenému
uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi B., trovy exekúcie vo výške 43,37 Eur do troch dní
od právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na

vykonanie exekúcie zo dňa 27.07.2012 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie
istiny vo výške 1.591,55 Eur na základe exekučného titulu - Rozhodnutia A. zo dňa 22.06.2012,
ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.07.2012. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo
súdnemu exekútorovi udelené dňa 22.08.2012. Súdny exekútor predložil súdu dňa 27.07.2015 podnet
na zastavenie exekúcie, z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra. Z výpisu z obchodného
registra povinného bolo preukázané, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28CbR/186/2013-31

zo dňa 13.03.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.04.2015, súd zrušil bez likvidácie spoločnosť
U., zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu E. v oddiele A., vložke číslo XXXXX/R. Spoločnosť
bola dňa 03.06.2015 ex offo vymazaná z obchodného registra a nemá právneho nástupcu. Vzhľadom
na skutočnosť, že povinný bol zrušený bez likvidácie, súd prvej inštancie mal za to, že exekúciu je
potrebné zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1
písm. h/ Exekučného poriadku), a to na základe ustanovenia § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa

ktorého "Zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie
prechádzanaprávnehonástupcu.Likvidáciasatakistonevyžaduje,akspoločnosťnemážiadenmajetok,
alebo ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz
zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej
podstaty,alebobolokonkurznékonaniezastavenéprenedostatokmajetku,aleboakbolkonkurzzrušený
pre nedostatok majetku, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden

majetok". V prejednávanom prípade imanie povinného neprešlo na žiadneho právneho nástupcu a
nebolo rozhodnuté o začatí konkurzného konania. Na základe uvedeného súd exekúciu zastavil v
zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. O trovách exekúcie rozhodol v zmysle § 200 ods. 2
Exekučného poriadku. V predmetnej veci si poverený súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie spolu vo
výške 46,80 Eur. Tieto trovy špecifikoval ako paušálnu odmenu 33,19 Eur za úkony exekučnej činnosti
(§ 14 ods. 1 cit. vyhl.), náhradu hotových výdavkov vo výške 5,81 Eur ako platca DPH si k odmene a

náhrade hotových výdavkov uplatnil aj 20% DPH vo výške 7,80 Eur (§ 196 Exekučného poriadku).Súd prvej inštancie dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi prináležia trovy exekúcie len vo výške
43,37 Eur, nakoľko nebolo preukázané, že by mu skutočne patrila náhrada hotových výdavkov v
uplatnenom rozsahu. S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, k náhrade

nevyhnutných trov exekúcie súd zaviazal oprávneného.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Nesúhlasil s výrokom o trovách,
o ktorom spolu s výrokom o zastavení exekúcie rozhodol súd prvej inštancie. Uviedol, že exekučný súd
bol povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, pretože bezprostredným

dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra a
preto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Na podloženie svojich tvrdení poukázal na uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 377/08-13 zo dňa 05.11.2008, podľa ktorého nárok na náhradu trov
exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného a nie hmotného. Ústavný súd
pripustil, že môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie,
čo nemusí viesť k protiústavným dôsledkom, pretože toto riziko exekútora je kompenzované jeho

monopolným postavením pri výkone exekúcie. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva vo veci Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok zo dňa 23.01.1983. Na základe
uvedeného sa oprávnený domáhal zmeny napadnutého uznesenia - vo výroku o trovách exekúcie tak,
že odvolací súd exekútorovi trovy exekúcie neprizná.

3. Súdny exekútor v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že odvolanie oprávneného
považuje za bezdôvodné. Poukázal na to, že exekútor si nevyberá návrhy na vykonanie exekúcie
a nemôže podaný návrh odmietnuť, z toho dôvodu musí riziko prípadného nevymoženia pohľadávky
znášať oprávnený, nie súdny exekútor.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania zisťoval
bez nariadenia odvolacieho pojednávania, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote,
osobou, ktora je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku
rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.

5. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie ešte za účinnosti zák.č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok (účinný do 30.06.2016), preto odvolací súd vzhľadom k prechodným
ustanoveniam § 470 ods. 2 CSP vec posudzoval podľa právnej úpravy účinnej v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie.

6. Podľa ust. § 202 ods. 4 O.s.p. (účinný do 30.06.2016), odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie
je prípustné.

7.Podľa§243bods.1Exekučnéhoporiadku,exekučnékonaniazačatépred 1.novembrom
2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

8.Podľa§243bods.3Exekučnéhoporiadku,oodvolaníprotivýrokuonáhradetrovkonaniavrozhodnutí
podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.
októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o
ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

9. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10.Podľa§386písm.c/ Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlenCSP)odvolacísúdodmietneodvolanie,

ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

11. Z obsahu odvolania oprávneného je zrejmé, že jeho nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie
nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, kde navrhuje rozhodnúť rovnako zastavením
exekúcie, no nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý je potrebné exekúciu zastaviť. Vzhľadom na neprípustnosť

odvolania len proti dôvodom rozhodnutia odvolací súd odvolanie oprávneného čo do výroku o zastavení
exekúcie odmietol. Rozhodnúť inak nemožno ani za situácie, že dôvod zastavenia exekúcie je určujúci
pre rozhodnutie o trovách exekúcie.12. Pokiaľ ide o druhý výrok uznesenia súdu prvej inštancie o trovách exekúcie, odvolací súd konštatuje,
že v tomto smere došlo k nesprávnemu poučeniu účastníkov zo strany súdu prvej inštancie. V zmysle §
243b ods. 1 v spojení s ods. 3 Exekučného poriadku, sa na odvolania voči výroku o náhrade trov konania

v rozhodnutiach podľa § 57 Exekučného poriadku podaných po 01.11.2013 vzťahuje právna úprava
účinná od 01.11.2013, podľa ktorej odvolanie voči trovám konania v rozhodnutí o zastavení exekúcie
nie je prípustné za predpokladu, že vo veci na súde prvej inštancie rozhodoval sudca. Keďže napadnuté
rozhodnutie bolo vydané sudcom, nie je zo zákona proti nemu odvolanie prípustné, na čom nič nezmení
ani skutočnosť, že zo strany súdu prvej inštancie došlo k nesprávnemu poučeniu účastníkov o možnosti

podať odvolanie proti výroku o trovách exekúcie. Z uvedeného dôvodu bol aj v tomto prípade naplnený
dôvod na odmietnutie odvolania v zmysle § 386 písm. c/ CSP.

13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).