Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Šajmovičová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 7C/197/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514208739
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šajmovičová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2015:1514208739.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Evou Šajmovičovou v právnej veci navrhovateľov: 1. N.

C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. K. XX, H., 2. V. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. K. XX, H., obaja zast.:
JUDr. František Turák, P.O.BOX 1, Bratislava, proti odporcovi: 3. C. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX,
H., zast.: JUDr. Jana Uhrínová, advokátka, Bezručova 1, Bratislava o určenie neplatnosti dražby takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta. Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne
odporcovi v 3. rade náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 218,76 Eur na účet JUDr. Jany Uhrínovej
vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., č.ú.: XXXXXXXX/XXXX do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sa svojím návrhom zo dňa 04.04.2014 doplneným dňa 05.05.2014 domáhali
voči odporcom v 1. - 3. rade, aby súd určil, že dražba bytu č. 1, ktorý sa nachádza na prízemí bytového

domu na ulici A. K. X,XX, XX v H. - C., súp. č. XXXX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, je neplatná.
Svoj návrh odôvodnili tým, že dňa 23.01.2014 sa vykonala dobrovoľná dražba vyššie označeného bytu,
ktorá bola vykonaná v rozpore so zákonnými predpismi ako aj v rozpore s dobrými mravmi. Z týchto
dôvodov považujú predmetnú dražbu za neplatnú.

Dňa 22.05.2015 zobrali navrhovatelia v 1. a 2. rade svoj návrh voči odporcovi v 1. rade - G.I.C. X., a.s.
- vlastníkovi predmetu dražby a voči odporcovi v 2. rade - C. dražobná spoločnosť, s.r.o. - dražobníkovi

svoj návrh späť a žiadali, aby súd voči nim konanie zastavil.
Súd uznesením zo dňa 05.06.2015 konanie voči odporcom v 1. a 2. rade zastavil a nepriznal účastníkom
právo na náhradu trov konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.06.2015. Odporca
v 3. rade žiadal návrh navrhovateľov zamietnuť z dôvodu, že v danom prípade v zmysle zákona
č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách vzniká nerozlučné spoločenstvo účastníkov konania. Ak
niektorá z osôb označených za účastníka konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby (§ 21 ods. 4)
nevystupuje na strane žalobcu, musí byť na žalovanej strane, čo v tomto prípade absentuje. Ďalej

poukázal na to, že navrhovatelia žiadnym spôsobom neodôvodnili, v čom vidia nezákonnosť predmetnej
dražby.
Súd v zmysle § 101 ods. 2 OSP pojednával v neprítomnosti navrhovateľov, nakoľko títo sa na súd
nedostavili a ani sa neospravedlnili. Súd vykonal dokazovanie prečítaním návrhu, výsluchom
odporcu v 3. rade , oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov, založených v súdnom spise a zistil
tento skutkový stav:

Z notárskej zápisnice spísanej JUDr. Ivanom Vagašom, notárskym kandidátom povereným k
zastupovaniu JUDr. Martinou Mižíkovou, notárkou, spísanej dňa 23.01.2014, súd zistil, že v tento deň
bola vykonaná dobrovoľná dražba vyššie označeného bytu za účasti C. dražobnej spoločnosti, s.r.o.
- dražobníka, spoločnosti G.I.C. X., a.s.- navrhovateľa a vlastníka predmetu dražby a 11 účastníkovdražby. Predmetný byt bol vydražený za 84.700,- Eur a vydražiteľom bol C. S., nar. XX.XX.XXXX -
odporca v 3. rade , ktorý sa stal vlastníkom predmetného bytu.

Vykonaniu dražby predchádzalo Oznámenie o dobrovoľnej dražbe PDS č. XXX/XX-XXXX
navrhovateľom dražby dňa 19.12.2013. Navrhovatelia v návrhu uviedli, že k predmetnej dražbe
nemalo čo dôjsť, nakoľko neexistovali zákonné dôvody pre dražbu a jediným cieľom odporcu v 1. rade
bolo pripraviť navrhovateľov v 1. a 2. rade o byt. Ďalej v doplnení návrhu uviedli, že predmetná dražba
bola vykonaná aj v príkrom rozpore s dobrými mravmi, nakoľko navrhovatelia nemali voči odporcovi

v 1. rade žiadne podlžnosti . Podrobne sa k dôvodom neplatnosti chceli vyjadriť na pojednávaniach.
Odporca v 3. rade na pojednávaní uviedol, že predmetná dražba prebehla zákonným spôsobom a
napriek tomu, že on za predmetný byt riadne zaplatil, do dnešného dňa v ňom nemôže bývať, nakoľko
ho užívajú navrhovatelia v 1. a 2. rade. Z týchto dôvodov bol nútený domáhať sa ich vypratania na
tunajšom súde v konaní

vedenom pod č.k. 24C 287/2014, kde ešte neprebehlo meritórne pojednávanie. Ďalej uviedol, že má
maloleté dieťa a nemá kde bývať, preto má záujem, aby vo veci bolo čo najskôr meritórne rozhodnuté.

Podľa § 2 písm. a zákona č. 527/2002 Z.z. dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod
vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri

ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s
výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom
licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom
ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie. Podľa § 21 ods. 1, veta prvá
zákona č. 527/2002 Z.z. v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené

ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach, požiadať,
súd, aby určil neplatnosť dražby. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia účastníkmi súdneho konania o
neplatnosť dražby podľa ods. 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a
dotknutá osoba podľa odseku 2.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že neplatnosť dobrovoľnej dražby môže určiť len súd v samostatnom

konaní o určenie jej neplatnosti. Z ustanovenia § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách a ním
podaného taxatívneho výpočtu účastníkov súdneho konania možno vyvodiť, že ak niektorá z osôb
označených za účastníka konania o neplatnosť dražby nie je žalobcom alebo jedným zo žalobcov, musí
byť žalovanou alebo jednou zo žalovaných.

V občianskom súdnom konaní v prípade plurality účastníkov na jednej procesnej strane vzniká tzv.
spoločenstvo účastníkov konania. Ak je niekoľko žalobcov, vzniká medzi nimi navzájom (aktívne)
procesné spoločenstvo žalobcov; ak je niekoľko žalovaných, vzniká medzi nimi navzájom (pasívne)
procesné spoločenstvo žalovaných. Občiansky súdny poriadok rozlišuje samostatné a nerozlučné
spoločenstvoúčastníkovkonania.Vprípadesamostatnéhospoločenstva(§91ods.1O.s.p.)konákaždý

z nich sám za seba (samostatne), jeho procesné úkony nemajú žiadny vplyv na práva a povinnosti
ostatných účastníkov na tej istej procesnej strane a jeho práva a povinnosti sú nezávislé od práv a
povinností ostatných spoločníkov. O nerozlučné spoločenstvo (§ 91 ods. 2 O.s.p.) ide vtedy, keď z
hľadiska hmotnoprávneho je predmetom konania právo alebo povinnosť nedielnej povahy a je potrebné,
aby sa účinok rozsudku vzťahoval spoločne na všetkých účastníkov. Pri nerozlučnom spoločenstve

platia úkony jedného zo spoločníkov aj za ostatných spoločníkov. Pre rozlíšenie, či ide o procesné
spoločenstvo samostatné alebo o procesné spoločenstvo nerozlučné, je určujúca povaha predmetu
konania, vyplývajúca z hmotného práva. V konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vyplýva
nerozlučnosť spoločenstva účastníkov konania z právnej povahy dobrovoľnej dražby, z predpokladov
určenia jej neplatnosti súdom, z dôsledkov, ktoré z určenia neplatnosti dražby vyplývajú pre právne

vzťahy týchto osôb a tiež aj z toho, že účinok rozhodnutia o žalobe sa musí vzťahovať na všetkých,
ktorých práv a povinnosti sa výsledok dražby týka.
Na základe hore uvedeného vychádzajúc z platnej judikatúry (rozhodnutie NS SR zo dňa 30.06.2009,
č. k. 66/2008), súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľov nie je možné vyhovieť. Navrhovatelia síce
pôvodne žalovali všetkých účastníkov dražby, ktorej neplatnosť žiadali určiť, ale v priebehu konania

voči navrhovateľovi dražby - odporcovi v 1. rade a dražobníkovi - odporcovi v 2. rade dňa 22.05.2015
zobrali svoj návrh späť a preto súd uznesením zo dňa 05.06.2015 konanie voči nim zastavil. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 30.06.2015.Z týchto dôvodov, keďže navrhovateľ dražby a taktiež dražobník (osoby označené v ust. 21 ods. 4
zákona o dražbách) nevystupujú ani na strane žalobcu ani na žalovanej strane, súd rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade zamietol.

Záverom treba uviesť, že aj keby navrhovatelia správne procesne žalovali všetkých účastníkov, nebolo
bymožnénávrhuvyhovieťzdôvodu,ževkonanínepreukázaližiadnymspôsobomporušenieustanovení
zákona o dražbách, tak ako je to uvedené v ustanovení § 21 ods. 1 citovaného zákona. O
trovách konania súd rozhodol podľa § 142 odsek 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 149 ods. 1 O.s.p.,
nakoľko mal odporca v 3. rade v konaní úspech, priznal mu náhradu trov právneho zastúpenia v

súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. vo výške 218,76 Eur za 3 meritórne úkony (prevzatie veci, spísanie
vyjadrenia, účasť na pojednávaní) po 64,53 Eur + 3 x 8,39 Eur RP (režijný paušál), ktorú sú navrhovatelia
povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet právnej zástupkyne odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde,
dvojmo.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
· z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí
byť podpísané a datované
· v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha
· odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
· v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, OSP,

· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
·doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz

neboli uplatnené (§ 205a)
· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.