Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. november 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/670/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714205135
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5714205135.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO:
35 792 752, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s. r. o., IČO: 47 233 516, so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, proti odporcovi: C. J.,
nar. XX.X.XXXX, bytom K. P. XXX, v konaní o zaplatenie 1.377,08 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 5C/229/2014-129 zo dňa 2. júla
2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok vo výroku, ktorým súd určil neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000009716 zo dňa
16.12.2005 v ustanoveniach o ročnej percentuálnej miere nákladov za úver v bode 5 zmluvy, v dôsledku
čoho sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti
vzájomný návrh odporcu zamietol, ako i vo výroku o trovách konania zrušuje a vec vracia na
ďalšie konanie.

V odvolaním nenapadnutých výrokoch, ktorými súd konanie zastavil a upravil Slovenskú poštu, a.s. na
vrátenie súdneho poplatku, ponecháva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie začaté na návrh navrhovateľa zastavil, upravil Slovenskú
poštu, a.s., aby po právoplatnosti rozsudku vrátila navrhovateľovi súdny poplatok 75,80 Eur. Ďalej určil,
že zmluva o revolvingovom úvere č. 8000009716 zo dňa 16.12.2005, uzavretá medzi navrhovateľom
a odporcom, je neplatná v ustanoveniach o ročnej percentuálnej miere nákladov za úver v bode 5
zmluvy, v dôsledku čoho sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vo zvyšnej časti
súd vzájomný návrh odporcu zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.
Z odôvodenia rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ zobral svoj návrh späť, a preto súd konanie
zastavil. Ďalej konal o vzájomnom návrhu odporcu, pričom dospel k záveru, že neboli splnené zákonné
predpoklady na vyslovenie neplatnosti zmluvy ako celku, ale podľa názoru súdu zmluva je neplatná
v ustanoveniach RPMN za úver v bode 5 zmluvy, v dôsledku čoho poskytnutý úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Odporca žiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia, o ktoré sa obohatil
navrhovateľ, keďže úver pre porušenie zákona bol bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľ vzniesol
námietku premlčania. V danom prípade odporcovi nesporne uplynula trojročná premlčacia lehota, preto
v tejto časti súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania a návrh v tejto časti zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zdôraznil, že o bezdôvodnom
obohatení sa dozvedel v októbri 2014 po kontakte so Združením na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, a teda objektívnu 10-ročnú lehotu, ako aj subjektívnu 2-ročnú lehotu považoval za zachovanú a
protinávrh za podaný včas. Pričom poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove a Krajského
súdu v Žiline.

Rozsudok, čo do výroku, ktorým súd určil čiastočnú neplatnosť zmluvy, napadol navrhovateľ. Súd
výpočtom, ktorý je nepreskúmateľný, dospel k hodnote odlišnej ako je hodnota uvedená v bode 5.
Pri výpočte vychádzal zrejme z nesprávne dosadených hodnôt na jeho výpočet napr. počet splátok
16, pričom v zmluve bola dohodnutá splatnosť v 36 splátkach. Zákon č. 258/2001 Z.z. v znení k
uzavretiu zmluvy prípadnú nesprávnu výšku hodnoty RPMN v zmluve nesankcionoval tým, že by bol úver
bezúročný a bez poplatkov. Takisto súd poukázal na znenie právnej normy, ktoré v čase uzavretia zmluvy
nebolo účinné. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že zruší výrok o určení neplatnosti RPMN a
zaviazať odporcu na zaplatenie náhrady trov právneho zastúpenia. Uplatnil si trovy odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2
O.s.p. tento rozsudok vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti vzájomný návrh odporcu zamietol a vo výroku,
ktorým súd určil neplatnosť zmluvy v ustanoveniach o ročnej percentuálnej miere nákladov za úver, ako i
v nadväzujúcom výroku o trovách konania podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. zrušil a podľa § 221
ods. 2 O.s.p. vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaním nenapadnutých výrokoch,
ktorými súd konanie zastavil a upravil Slovenskú poštu, a.s. na vrátenie súdneho poplatku, ponechal
rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkom konania postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť
taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a
právom chránených záujmov. Ide teda o taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania
realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym
poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia neriadil dôsledne s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., rozhodnutie dostatočne
neodôvodnil, čo činí jeho rozhodnutie nepreskúmateľným. Neodôvodnené alebo nedostatočne
odôvodnené rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd ich veci vyložil a aplikoval
príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní.
Takýto postup je porušením konkrétnych procesných práv účastníka, a teda odňatím možnosti účastníka
konať pred súdom, čo je dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p..

Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Odvolací súd v konkrétnostiach poukazuje na výpočet RPMN v napadnutom rozsudku. Z uvedeného
výpočtu nie je zrejmé ako prvostupňový súd dospel k svojim záverom. Aj keď odôvodnenie odkazuje
na č.l. 38 v spise, takýmto spôsobom môže preskúmať postup súdu prvého stupňa odvolací súd,
no účastníkom z doručeného rozhodnutia nie je zrejmé ako dospel prvostupňový súd k uvedenému
výsledku. Táto skutočnosť je zdôraznená aj tým, že sa súd dopustil nesprávností, ktoré by u účastníkov
mohli vzbudzovať (a podľa odvolania navrhovateľa aj vzbudzovali) pochybnosti o správnej výške
vypočítanej RPMN, keď súd síce najskôr uviedol, že splatnosť bola 36 mesiacov, no neskôr už pracoval
s dobou splácania 16 mesiacov. Rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný pre absenciu relevantného
odôvodnenia.

Prvostupňový súd pochybil pri aplikácii ust. § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, pretože toto ustanovenie aplikoval nesprávne, a to retroaktívne v znení, ktoré ešte neplatilo
a nebolo účinné v čase vzniku právnych vzťahov, ktoré sú predmetom sporu. Porušil tým základnú
zásadu, že právne vzťahy, nároky z nich vyplývajúce a pod. sa musia spravovať normami, ktoré
platili v čase ich vzniku. Potom okresným súdom uvádzané zdôvodnenie vyplývajúce z uvedenej
právnej normy je v podstate uplatnením neprípustnej pravej retroaktivity, v zmysle ktorej všeobecne
platí, že právne predpisy nepôsobia späť (lex retro nom agit). Odvolateľovi (navrhovateľovi) tak treba

dať za pravdu v tom, že v dôsledku takejto vyššie uvedenej nesprávnej aplikácie právneho predpisu
rozhodnutie prvostupňového súdu nemožno mať za riadne odôvodnené, presvedčivé, a rozhodnutie nie
je preskúmateľné.

Pokiaľ išlo o výrok, ktorým súd vzájomný návrh vo zvyšnej časti zamietol (a teda odvolanie odporcu),
odvolací súd musel tento výrok takisto zrušiť, nakoľko daným výrokom došlo aj k zamietnutiu vzájomného
návrhu v časti bezdôvodného obohatenia. Otázka bezdôvodného obohatenia priamo nadväzuje na
výrok, ktorým súd určil neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere v časti o RPMN, t.j. zrušený výrok.

Pokiaľ ide o samotné odvolanie odporcu, prvostupňový súd správne posúdil námietku premlčania
podľa ustanovenia § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a dospel aj k správnemu záveru, že nárok
odporcu je premlčaný. Odporca tvrdil, že o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane navrhovateľa sa
dozvedel v októbri 2014. Ustanovenie § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka stanovuje pre vydanie
bezdôvodného obohatenia dvojitú kombinovanú premlčaciu dobu: subjektívnu, ktorá je dvojročná a
objektívnu trojročnú, resp. desaťročnú. Ich začiatok je stanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký,
že sú na sebe nezávislé čo do svojho plynutia, jeho začiatku aj konca. Ak skončí plynutie ktorejkoľvek
z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na plynutie druhej premlčacej doby. Premlčanie ako právny
inštitút je následok kvalifikovaného uplynutia času, ktoré spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti práva.
Pre začiatok behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v
konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia
a kto ho získal. Objektívna premlčacia doba v prípade majetkového prospechu získaného plnením
bez právneho dôvodu začína plynúť okamihom získania bezdôvodného obohatenia. Na preukázanie
úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi
navrhovateľa pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ale by bolo nutné v každom jednotlivom prípade s
poukazom na okolnosti uzavretia úverovej zmluvy preukázať, že navrhovateľ v čase uzavretia zmluvy
a prijatia plnenia na základe tejto zmluvy skutočne vedel alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že
sa bezdôvodne obohacuje. Odporca žiadne dôkazy preukazujúce úmyselné konanie navrhovateľa za
účelom získania bezdôvodného obohatenia neoznačil.
Pokiaľ ide o včasnosť podania vzájomného návrhu (a vzhľadom na vznesenú námietku premlčania), bol
krajský súd presvedčený, že subjektívna lehota na uplatnenie nároku by začala plynúť odo dňa, kedy
odporca zaplatil jednotlivé poplatky (v splátkach, ktoré uhrádzal). Nie je možné akceptovať tvrdenie, že
o bezdôvodnom obohatení sa dozvedel až pri kontakte so Združením na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS. Posudzovanie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby podlieha objektívnym kritériám, čo
znamená, že nemôže byť viazané len na vlastný pocit oprávnenej osoby, ale vychádza z vyhodnotenia
skutkových okolností, z ktorých si táto osoba mohla vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia, ako aj mať
vedomosť o osobe, ktorá sa na jej úkor obohatila.

Vzhľadom na uvedené nedostatky musel odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v uvedenej časti
podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. zrušiť a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.
Po vrátení veci súd prvého stupňa posúdi vec na základe vyššie uvedeného. Bude nutné, aby náležitým
spôsobom odôvodnil (v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.), ako dospel k predmetnej výške RPMN (a
pri akých vstupných údajoch) a za použitia relevantných ustanovení (účinných v čase uzavretia zmluvy)
opätovne vo veci rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.