Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. jún 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14C/184/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114215295
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Vallo

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6114215295.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Vallom, v právnej veci

žalobcu Y.. R. H., W.. XX. XX. XXXX, F. I. W. Q. XXX, XXX XX F., občan SR, v konaní zastúpeného
splnomocnenou advokátkou JUDr. Soňou Strýčkovou, so sídlom AK Národná 7, 974 01 Banská Bystrica,
proti žalovanej Y.. K. Y., W.. XX. XX. XXXX, F. M. XXX, XXX XX F. F. - L., občan SR, v konaní zastúpenej
splnomocneným advokátom JUDr. Peter Škondej, so sídlom AK Kuzmányho 5, 974 01 Banská Bystrica,
o zaplatenie 223,07 Eur a trov konania, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom osobne podaným na súd 10. 07. 2014 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy
1 107 Eur, titulom úhrady spoločného záväzku oboch účastníkov konania žalobcom, vyplývajúceho zo
Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere z 21. 08. 2006, spolu s úrokom z omeškania
a náhradou trov konania.

Žalovaná namietala dlžnú sumu, pretože 01. 08. 2014 ju uhradila vkladom na účet žalobcu. Vyjadrila
nesúhlas s uloženou povinnosťou hradiť žalobcovi úrok z omeškania a trovy konania.

Žalobca vzal z dôvodu úhrady istiny vo výške 1 107 Eur návrh späť a zároveň upravil výšku žalovaných
úrokov z omeškania na 223,07 Eur, ako aj trov konania na 208,35 Eur. Na základe uvedeného, súd
čiastočne zastavil konanie čo do istiny 1 107 Eur a pripustil zmenu petitu návrhu na začatie konania tak,
že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi titulom úrokov z omeškania sumu 223,07 Eur, ako aj
trovy konania (uznesenie č.k. : 14C/184/2014-57 zo 06. 10. 2014).

Súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľa, ktorého neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu
pracovných povinností ospravedlnila jeho právna zástupkyňa, pričom navrhovateľ súhlasil s tým, aby
súd konal a rozhodoval v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámením sa s výpoveďami právnych
zástupcov účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu, najmä s návrhom na začatie konania, s
platobným rozkazom č.k.: 14C/184/2014-40 zo 16. 07. 2014, s odporom odporkyne a s jej odvolaním, s

čiastočným späťvzatím návrhu, s uznesením tunajšieho súdu č.k. : 14C/184/2014-57 zo 06. 10. 2014),
pričom zistil nasledovné:Navrhovateľ sa v konaní, po čiastočnom späťvzatí návrhu čo do istiny 1 107 Eur, domáha od odporkyne
zaplatenia úrokov z omeškania vyčíslených vo výške 223,07 Eur od omeškania s jednotlivými splátkami
tvoriacimi spolu sumu 1 107 Eur, ktorú mu odporkyňa uhradila prevodom na účet dňa 01. 08. 2014.

Odporkyňa argumentovala, že dokumentáciu ohľadom zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere má v držbe navrhovateľ, pokiaľ by ju informoval o vznikajúcich problémoch s úhradou, tak by
nedošlo k vzniku úrokov z omeškania, ani k trovám konania a trovám právneho zastúpenia. Tieto trovy
žalobcovi nespôsobila svojim zavinením, ale tým, že žalobca sa vyhýba komunikácii s ňou. Na účet Prvej

stavebnej sporiteľni, a.s. uhradila aj čiastku 1 070 Eur zodpovedajúcu zvyšnej sume medziúveru podľa
zmluvy o stavebnom úvere.

Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že navrhovateľ zotrváva na svojom žalobnom
návrhu v zmysle čiastočného späťvzatia, a teda žiada, aby súd zaviazal odporkyňu na náhradu úrokov z
omeškania vo výške 223,07 Eur, a to z dôvodu, že sa jedná o príslušenstvo istiny, ktorá bola odporkyňou

v celom rozsahu uhradená a nebola namietaná, pričom toto príslušenstvo nebolo doposiaľ uhradené.
Zároveň sa domáha, aby súd zaviazal odporkyňu na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia,
ktorú v zákonnej lehote vyčísli. Svoj návrh opiera navrhovateľ o ustanovenie § 511 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, pretože dlh vyplývajúci zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere sám plnil,
pričom táto zmluva bola 21. 08. 2006 podpísaná nielen navrhovateľom, ale aj odporkyňou, ktorá v nej

vystupuje ako spoludlžník, ktorého postavenie je absolútne rovnocenné s postavením navrhovateľa
ako dlžníka. Túto zmluvu si mohla odporkyňa kedykoľvek vyžiadať od veriteľa a o výške jednotlivých
splátok musela veľmi dobre vedieť. Teda jej tvrdenia o tom, že nemala vedomosť o tejto zmluve sú pre
navrhovateľa irelevantné. Navrhovateľ nezasielal odporkyni žiadnu písomnú výzvu, predmetný záväzok
nebol vyporiadaný v rámci masy BSM. Navrhovateľ nebol povinný vyzývať vo forme pokusu o zmier

odporkyňu, bol úplne oprávnený domáhať sa predmetného nároku súdnou cestou, čo so sebou nesie aj
trovy konania z titulu zaplateného súdneho poplatku. Navrhovateľ bol oprávnený požiadať o poskytnutie
právnej pomoci advokáta, s čím vznikajú aj trovy právneho zastúpenia.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že všetky dokumenty, resp. zmluvy, ktoré sa týkali financií, mal na
starosti jej bývalý manžel. Záväzky z nich platil zo svojho účtu, za celý čas, čo boli konatelia vo firme, jej
nespomenul, že bola predmetná zmluva uzatvorená. Hneď, ako jej bol zo strany súdu doručený platobný
rozkaz na zaplatenie čiastky 1 107 Eur, uhradila túto dňa 01. 08. 2014 na účet navrhovateľa. Neskôr
uhradila Prvej stavebnej sporiteľni polovicu z ďalšej neuhradenej sumy 2 139 Eur, ako aj ďalšiu sumu

na inom účte zriadenom na jej meno, aby predišla ďalším problémom.

Právny zástupca odporkyne na pojednávaní uviedol, že súd má žalobný návrh navrhovateľa zamietnuť,
pretože je nedôvodný, keď navrhovateľ nikdy, písomne, či osobne, alebo telefonicky nevyzval odporkyňu
na úhradu dlžnej sumy, v dôsledku čoho odporkyňa nemala vedomosť, že pohľadávka je po splatnosti.

Samotnú zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere z 21. 08. 2006 podpísal navrhovateľ
ako dlžník, odporkyňa bola len spoludlžníkom. Všetky dokumenty, ktoré sa týkali predmetného úveru,
ako aj jeho plnenie, si vzal na starosť navrhovateľ, tzn. on plnil jednotlivé mesačné platby.

Podľa § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je

oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj
podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

R 27/1977 : Úroky z omeškania možno žalobcovi priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal
do omeškania. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na náhradu škody nie je ustanovený čas
splnenia, podľa ustanovenia § 78 (teraz § 563 - pozn. autora) treba vychádzať z toho, že škodca je
povinný nahradiť škodu prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Ak nedošlo požiadanie

dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu; dňom zročnosti pohľadávky
uplatnenej v žalobe však nebude deň nasledujúci po podaní žaloby na súde, ale deň po doručení tejto
žaloby žalovanému.Vykonaným dokazovaním, má súd preukázané, že navrhovateľ nevyzýval odporkyňu na úhradu
žalovanej istiny pred podaním návrhu na súd, odporkyňa sa teda nemohla dostať do omeškania s
povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi dlžnú istinu (1 107 Eur) pred začatím konania, o existencii dlhu

voči navrhovateľovi sa dozvedela až po doručení návrhu spolu s platobným rozkazom 31. 07. 2014
(doručenka na č.l. 41, p.v.). Pri nároku na poskytnutie náhrady od ďalšieho dlžníka v zmysle § 511 ods. 3
Občianskeho zákonníka, nie je ustanovený čas plnenia, preto treba vychádzať podľa § 563 Občianskeho
zákonníka z toho, že škodu je povinný dlžník uhradiť prvého dňa po tom, čo ho veriteľ požiadal o
splnenie; ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu;

dňom zročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe však nebude deň nasledujúci po podaní žaloby na
súde, ale deň po doručení tejto žaloby žalovanému (R 27/1977). Navrhovateľ si teda nemohol uplatniť v
návrhu úrok z omeškania, resp. požadovať úrok z omeškania vyčíslený od dátumu pred podaním návrhu
na súd, len od dátumu nasledujúceho po doručení návrhu odporkyni, avšak tá uhradila dlžnú istinu v
tento deň (01. 08. 2014), teda nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z jednotlivých splátok úveru
uhradených navrhovateľom v celom rozsahu, vrátane čiastky pripadajúcej na odporkyňu, navrhovateľovi

vôbec nevznikol, a teda návrh na ich zaplatenie nie je dôvodný. Návrh preto súd v celom rozsahu
zamietol.

Podľa § 146 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov,
(ďalej len „O.s.p.“), ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť

jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný
uhradiť trovy konania odporca.

Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov za konanie o zaplatenie istiny 1 107 Eur, ktoré bolo kvôli späťvzatiu
návrhu zastavené, vzhľadom na neexistenciu predžalobnej výzvy pre odporkyňu nemožno považovať

návrh navrhovateľa voči nej za dôvodný. Odporkyňa totiž nevediac o uhradení celých splátok úveru
navrhovateľom, vrátane čiastky na ňu pripadajúcej, nemohla predísť začatiu konania jej zaplatením
navrhovateľovi, teda odporkyňa nedala príčinu na podanie návrhu, preto nemožno povedať, že vzatý
späť bol návrh podaný voči odporkyni dôvodne (§ 146 ods. 2, veta druhá, v spojení s § 143 O.s.p.),
a teda ani nemohla zapríčiniť vznik trov v tomto konaní navrhovateľovi a jeho právnej zástupkyni.

Z tohto dôvodu nie je odporkyňa povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania čo do nároku na
zaplatenie dlžnej istiny vo výške 1 107 Eur. A v prípade nároku na zaplatenie úrokov z omeškania,
nepatria navrhovateľovi trovy konania kvôli neúspešnosti v konaní (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na
to, že právny zástupca odporkyne si trovy konania v zákonnej lehote nevyčíslil, a iné trovy odporkyni zo
súdneho spisu nevyplývajú, súd jej náhradu trov konania nepriznal (§ 151 ods. 2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo
vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, kto ho robí - odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ
napáda rozhodnutie, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny,
čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a pod-
pis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na
trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 OSP, odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo

označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné roz-
hodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie v zmysle osobitného
predpisu.