Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. apríl 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/231/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111230144
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3111230144.21

Rozhodnutie

Okresný súd Trenčín v spore žalobkyne: C.. K. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., ul. XX. októbra
XXXX/X,zastúpenáMgr.TomášomDohálom,advokátomsosídlomvTrenčianskejTurnej,ul.Lúčna491,
proti žalovanému: C.. I. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., X. XXX/X, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd bezpodielové spoluvlastníctvo manželov medzi sporovými stranami v y p

o r i a d a v a tak, že hnuteľné veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to:
posteľ, rošt a matrac z detskej izby, notebook, tašku na notebook, počítačovú myš, záclony, obrusy,
kombinovaný sporák Gorenje, práčku Elektrolux, ktoré sa nachádzajú v mieste bydliska žalovaného,
spálňové skrine, ručný šľahač Zellmer, ponorný mixér Moulinex, detskú prilbu, formu na tortu, formu na
bábovku, formu na perníčky, formičky na rúrky, sadu tanierov, kuchynskú záclonu, nože na zákusky,
kuchynský nôž, minútky, sitko na múku, odpadkový vstavaný kôš, strúhadlo šesťhran, teflonovú panvicu

a detský nerezový príbor, ktorých miesto uloženia nie je známe, p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva
žalovanému.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaplatiť
žalobkyni sumu 466,42 eur.

III. Žalovanému súd p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 90,50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 29.11.2011 doručená žaloba žalobkyne, ktorou sa proti
žalovanému domáha vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva so žalovaným, jej bývalým
manželom. Túto žalobu odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.zn. 19C/156/2008
zo dňa 25.11.2008 bolo ich manželstvo rozvedené. Do ich bezpodielového spoluvlastníctva podľa žaloby

patria hnuteľné veci, a to : 2 x matrac v hodnote 286 eur, 2 x rošty pod matrac v hodnote 133 eur, skrine v
hodnote 1.328 eur, plávajúca podlaha v hodnote 399 eur, matrac do detskej postieľky v hodnote 20 eur,
knihy v hodnote 166 eur, hračky v hodnote 166 eur, prebaľovacia podložka v hodnote 10 eur, kozmetický
kufrík v hodnote 10 eur, detský vankúš a paplónik v hodnote 50 eur, malá vanička v hodnote 30 eur,
lehátko do vaničky v hodnote 15 eur, stojan na nebesá v hodnote 10 eur, obliečky v hodnote 67eur,
písací stôl v hodnote 100 eur, satelit s príslušenstvom v hodnote 600 eur, internet s príslušenstvom v

hodnote 300 eur, mikrovlnná rúra v hodnote 70 eur, porcelánová kávová súprava v hodnote 500 eur,
kúpeľňová sada kobercov v hodnote 70 eur, kôš na prádlo v hodnote 34 eur, toaletná doska v hodnote
30 eur, detské pieskovisko v hodnote 30 eur, botník v hodnote 29 eur, palivové drevo v hodnote 400 eur,
vianočná a veľkonočná výzdoba v hodnote 120 eur, notebook v hodnote 950 eur, záclony v hodnote 150
eur, obrusy v hodnote 70 eur, posteľ v hodnote 166 eur, matrac v hodnote 67 eur, rošt v hodnote 34 eur,
taška na notebook v hodnote 34 eur, myš v hodnote 26 eur, kombinovaný sporák Gorenje v hodnote 550

eur, ručný šľahač Zelmer v hodnote 45 eur, ponorný mixér Moulinex v hodnote 28 eur, forma na tortu v
hodnote 18 eur, forma na bábovku v hodnote 18 eur, forma na perníčky v hodnote 10 eur, formičky narúrky v hodnote 6 eur, sada tanierov v hodnote 30 eur, záclona v hodnote 50 eur, nože na zákusky v
hodnote 17 eur, kuchynský nôž v hodnote 7 eur, minútky v hodnote 4 eur, sitko na múku v hodnote 7 eur,
odpadkový vstavaný kôš v hodnote 34 eur, strúhadlo šesťhran v hodnote 7 eur, panvica Teflon v hodnote

23 eur, detský nerezový príbor v hodnote 19 eur, práčka Elektrolux v hodnote 600 eur, autosedačka
v hodnote 110 eur, fotoaparát v hodnote 300 eur, detský bicykel v hodnote 120 eur, detská prilba v
hodnote 33 eur, detská sedačka na bicykel v hodnote 30 eur, 2 x eurookno a eurodvere so žalúziami
a sieťkami v obývacej izbe v hodnote 2.300 eur, 2 x eurookno a eurodvere so žalúziami a sieťkami v
kuchyni v hodnote 2.300 eur, eurookno na schodišti so žalúziami a sieťkami a pákový mechanizmus v

hodnote 1.100 eur, euro balkónové dvere so žalúziami v hodnote 350 eur, eurookno, euro balkónové
dvere so žalúziami v hodnote 2.150 eur. Ďalej navrhla vyporiadať finančné prostriedky na bankových
účtoch, storno dovolenky leto 2008 vo výške 150 eur, finančný dar od rodičov žalobkyne vo výške 2.000
eur z decembra 2008. Žalobkyňa takisto navrhovala vyporiadať aj pasívum, teda dlh z úverovej Zmluvy
o flexipôžičke č. UZ 002806011300508 vo výške 2.500 eur. Túto masu bezpodielového spoluvlastníctva
navrhla vyporiadať tak, že vlastníkom všetkých hnuteľných vecí v celkovej hodnote 17.120 eur sa stane

žalovaný, žalovaný preberie na seba zostatok úveru a bude povinný uhradiť žalobkyni doplatok vo výške
9.810 eur.

2. Žalobkyňa vypovedala, že manželstvo so žalovaným uzavreli dňa 05.03.2005 a toto bolo právoplatne
rozvedené dňa 17.12.2008. Ešte pred zosobášením mala určité finančné prostriedky na účte v Poštovej

banke. Tento účet približne dňa 24.02.2005 zrušila a peniaze previedla na účet žalovaného vo VÚB,
a.s.. Januárová výplata v roku 2005 už išla na účet žalovaného, ktorý je špecifikovaný v žalobe, a ku
ktorému dispozičné právo má len žalovaný. Ona mala len kartu k bankomatu, pričom túto použila za
celé obdobie len dvakrát. Niekedy okolo 15.07.2008 sa odohral medzi ňou a žalovaným incident, na
základe ktorého sa definitívne rozhodla, že od žalovaného odíde. K samotnému odchodu došlo dňa

28.07.2008. Dovtedy bola ubytovaná v krízovom centre, a to na požiadanie primátora Mesta Nemšová.
Pri odchode zo spoločnej domácnosti zistila, že jej žalovaný znemožnil používať platobnú kartu. Preto si
dňa 21.07.2008 založila účet v Slovenskej sporiteľni. Počas manželstva spolu bývali v rodinnom dome
v Nemšovej, ktorý vlastnícky patrí otcovi žalovaného, Františkovi Kňažekovi. Za trvania manželstva do
uvedeného rodinného domu zakúpili všetky hnuteľné veci uvedené v žalobe. Doklady od zakúpenia

týchto vecí nemá. To, že uvedené hnuteľné veci sa zakúpili za trvania manželstva sa dá jednoducho
zistiť výpisom z účtu žalovaného. Pri kúpe každej veci sa totiž z tohto účtu vyberali požadované finančné
prostriedky. Taktiež na tento účet sa vložili aj finančné prostriedky jej rodičov, ktoré jej boli darované v
sume dvakrát po 30.000,- Sk, a to v decembri 2005 a v januári 2006, ktoré žalovaný vložil na tento účet
a následne ich cez internet previedol na sporiaci účet. Tieto peniaze jej dali rodičia, pretože niekedy v

lete 2005 predali byt a získali tak určitú finančnú hotovosť. Boli použité na zaplatenie výmeny okien v
ich spoločnom bydlisku a takisto na zaplatenie sklobetónu na chodbe, vstupných dverí na schodišti a
terase, boli zakúpené aj žalúzie a sieťky na okná. Všetko to stálo viac ako 60.000 Sk. Niekedy v máji
2008 spolu so žalovaným čerpali z VÚB a.s. spotrebný úver vo výške 200.000,- Sk. Dôvodom čerpania
tohto úveru bolo vyhotovenie ústredného kúrenia na vrchnom podlaží rodinného domu, kde spoločne

bývali. Spodnú časť tohto rodinného domu užíval otec žalovaného a oni užívali vrchnú časť rodinného
domu. Z dôvodu narodenia ich dcéry, resp. z dôvodu rizikového tehotenstva, od februára 2005 až do
februára2008nepracovala.Dozamestnaniasavrátiladňa01.03.2008.Niekedyvofebruárialebovmarci
2008 jej zamestnávateľ poslal na účet žalovaného čiastku okolo 22.000,- Sk z dôvodu nevyčerpanej
dovolenky. Táto čiastka sa použila na plávajúcu podlahu, ktorá sa montovala na vrchnom poschodí. Po

tom, čo začala pracovať mali už dva príjmy, preto sa kupovali aj skrine v spálni, a to konkrétne u Daška
v Trenčíne. Spolu so skriňami kupovali aj písací stôl. Skutočnosť, že tieto skrine kupovali za trvania
manželstva potvrdil žalovaný aj vo svojom liste z januára 2009. Čo sa týka hnuteľných vecí, tak matrac aj
s roštami zakúpili v Novej Dubnici niekedy v septembri až októbri 2005. Matrace boli robené na zákazku.
Plávajúcu podlahu dávali robiť niekedy koncom mája 2008. Plávajúca podlaha sa dávala robiť len do

spálne. Skrine zakupovali spoločne s písacím stolíkom niekedy koncom mája alebo začiatkom júna
2008. Skrine stáli niečo cez 40.000,- Sk. Matrac a rošt do detskej izby sa zakúpil dňa 05.09.2007. Matrac
do detskej postieľky zakupovali niekedy v máji alebo v júni 2005. Samotnú postieľku nekupovali, túto
mali požičanú. Ostatné detské veci ako prebaľovaciu podložku, hračky a knihy, kozmetický kufrík, detský
vankúš a paplón, vaničku malú, lehátko do vaničky, stojan na nebesá a obliečky zakupovali niekedy

v júni 2005. Satelit s príslušenstvom sa zakúpil v lete 2006, internet s príslušenstvom sa zakupoval v
marci 2008, notebook sa kupoval vo februári 2008, rovnako aj taška a myš. Záclony do obývačky a
kuchyne kupovali priebežne. Obrusy s vianočnou tematikou, všetky ladené do červena sa kupovali tiež.
Jeden obrus bol určený na kuchynský stôl a jeden na stôl do obývačky. Eurookná a eurodvere spoluso žalúziami sa dávali robiť v máji až júni 2008. Eurookná na schodišti a na terase ako aj balkónové
dvere sa robili v lete 2006. Pokiaľ ide o vybavenie kuchyne, sporák a ručný šľahač kupovali v januári až
februári 2006, mikrovlnnú rúru niekedy v októbri 2006, ponorný mixér v januári 2006. Forma na tortu, na

bábovku, na perníčky, formičky na rúrky, sada tanierov sa zakupovali priebežne. Čo sa týka záclony v
kuchyni, táto sa zakúpila, avšak nevie kedy presne. Kedy sa kupovali nože na zákusky, minútky, sitko,
odpadkový kôš, strúhadlo, panvica presne uviesť nevedela. Detský nerezový príbor kúpili vo februári
2007. Kávovú porcelánovú súpravu zakupovali vo februári 2006, pričom peniaze na túto súpravu jej
dali rodičia ako dar. Z uvedených peňazí sa kupoval aj sporák Gorenje. Zvyšok sa použil na okná.

Práčka Elektrolux sa zakúpila v apríli až máji 2005, sada kobercov v októbri až novembri 2006, kôš na
prádlo sa kúpil v roku 2007 alebo 2008, toaletná doska v lete 2007. Autosedačka sa zakúpila v decembri
2005, fotoaparát v januári až februári 2007, detský bicykel v máji až v júni 2008. Detské pieskovisko
sa kúpilo v lete 2007, detská prilba na jar 2007, detská sedačka na bicykel v jari 2006. Zábradlie
na terase sa robilo v lete 2007. Palivové drevo sa kúpilo v roku 2006 alebo 2007. Storno dovolenky
bolo vrátené na jar roku 2008. Vianočná a veľkonočná výzdoba sa kupovala priebežne. Botník sa kúpil

v lete 2007. K odchodu zo spoločnej domácnosti vypovedala žalobkyňa aj na pojednávaní konanom
dňa 09.06.2016, pričom uviedla, že zo spoločnej domácnosti so žalovaným odišla dňa 29.06.2008 do
zariadenia opatrovateľskej služby v Nemšovej, kde je zriadené aj bývanie pre matky s deťmi, a to s
jedným ruksakom a aj s dieťaťom. Musela si kúpiť základné vybavenie do domácnosti napr. na varenie,
deky a podobne. Nič so sebou nemala a musela nejako fungovať. V uvedenom zariadení bývala do

marca 2009. V tom čase bola zamestnaná, teda mala príjem pozostávajúci zo mzdy. Dňa 14.07.2008
jej žalovaný zrušil spoludisponentské právo k bežnému účtu a dňa 16.07.2008 si založila svoj vlastný
bežný účet, kam jej chodila aj mzda. Mzdu za mesiac jún, ktorá bola poukázaná dňa 14.07.2008 na účet
žalovaného jej žalovaný poslal na jej účet. V tom čase bezprostredne po nasťahovaní ich dieťa dostalo
kiahne a medzitým jej otec žalovaného zrušil aj trvalé bydlisko u nich. Veci si z domu zobrala až v marci

2009 za asistencie polície. Žalovaný naďalej býval vo svojom bydlisku.

3. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že nakoľko hnuteľné veci, ktoré tvoria súčasť bezpodielového
spoluvlastníctva od rozvodu manželstva až po súčasnosť užíva žalovaný, o tieto žalobkyňa záujem
nemá. Preto žiada, aby tieto veci boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného s povinnosťou

vyplatiť jej polovicu hodnoty týchto vecí, a to po započítaní aktív na bankových účtoch a započítaní
úveru uvedeného v návrhu. V ďalšom priebehu konania právny zástupca žalobkyne navrhol, aby súd
v rámci vyporiadania hnuteľné veci, a to plávajúcu podlahu, 2-krát eurookno a eurodvere, žalúzie a
sieťky v obývacej izbe, 2-krát eurookno a eurodvere, žalúzie a sieťky, ďalej eurookno na schodišti,
žalúzie, sieťka, pákový mechanizmus, eurobalkónové okno, žalúzie, eurookno, eurobalkónové dvere a

zábradlie na terase, nevyporiadaval tieto ako hnuteľné veci, ale ako spoločnú pohľadávku účastníkov
konania voči rodičom žalovaného, a to z toho titulu, že účastníci konania ako manželia zo spoločných
peňazí financovali túto rekonštrukciu domu rodičov žalovaného, a to približne vo výške 3.000 eur. Malo
by sa jednať o bezdôvodné obohatenie, bez uvedenia skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia,
ktorá sa na vec vzťahuje. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Československej socialistickej

republiky R 6/1972. Po čerpaní flexipôžičky v sume 200.000,- Sk zo dňa 30.05.2008, bola táto pôžička
na účte žalovaného, ktorý ju výlučne sám a pre svoje vlastné účely aj spotreboval. Dňa 28.07.2008
už žalobkyňa nežila v spoločnej domácnosti so žalovaným, a preto nemohli byť tieto prostriedky
spotrebované na spoločný účel. Ak žalovaný navrhol vyporiadať aj pasívum vo výške 6.171,35 eur ku
dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva, takýto postup nie je správny, pretože tieto peniaze boli

použité hlavne ním, teda nejedná sa o spoločné pasívum. Takisto poukázal aj na to, že žalovanému
bola zo spoločných peňažných prostriedkov poskytnutá suma 20.000,-Sk na opravu auta vo výlučnom
vlastníctve žalovaného. Dôkaz o dopravnej nehode žalobkyňa nemá. V priebehu manželstva plynuli do
bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovpeňažnéprostriedkyvcelkovejhodnotepribližne1.000.000,-
Sk, z čoho vyvodzuje, že účastníci konania ako bývalí manželia mali možnosť, aby si zadovážili nejaké

veci potrebné na žitie. Záver o tom, že účastníci konania si počas manželstva nič nekúpili, je iracionálny.

4. Žalovaný sa v konaní k žalobe vyjadril tak, že nesúhlasí s vyporiadaním spôsobom, ako navrhuje
žalobkyňa, nakoľko mnohé ňou uvádzané položky nie sú reálnymi položkami, ale sú vymyslené. Ďalej
uviedol, že je potrebné taktiež vyporiadať zostatok na účte žalobkyne v Slovenskej sporiteľni, a.s. č.

274786696/0900. Pokiaľ ide o samotné rozdelenie spoločného majetku navrhol, aby tento bol rozdelený
tak, aby nemusel žalobkyni vyplácať žiadnu sumu. Žalobkyňu tri roky živil, nakoľko po otehotnení
nechodila do práce. Pokiaľ žalobkyňa uvádzala ohľadne dispozičného práva k jeho účtu vo VÚB a.s.,
že toto jej zrušil, a to bol dôvod, prečo si založila účet v Slovenskej sporiteľni, uvedené sa nezakladá napravde.ŽalobkyňasinajskôrzaložilaúčetvSlovenskejsporiteľnia.s.,kdejejpreviedolfinančnúhotovosť
približne 47.000,- Sk a až následne jej zrušil možnosť používať platobnú kartu k jeho účtu. Incident
z 15.07.2008 sa udial tak, že žalobkyňa mala z jeho pohľadu hysterický záchvat zúrivosti, napádala

všetkých naokolo, jeho, jeho otca, a bolo potrebné privolať rýchlu zdravotnícku pomoc, pričom asistovala
aj polícia, ktorú si výslovne vyžiadala rýchla zdravotnícka pomoc. V súvislosti so správaním žalobkyne
jeho otec a sestra podali oznámenie na políciu a uvedené sa skončilo tak, že žalobkyňa bola uznaná
vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. On zabezpečoval zo svojho príjmu
všetky výdavky a riadne sa staral o rodinu. Nie je možné, aby za trvania manželstva nadobudol majetok v

rozsahu ako uvádza žalobkyňa. To, či žalobkyni rodičia dali 60.000,-Sk si nepamätá. Nepamätá si, ani to
že by peniaze vkladal na sporiaci účet. On osobne od rodičov žalobkyne neprijal žiaden dar. Pokiaľ ide
o výmenu okien, je pravda, že časť úveru z VÚB a.s. bola použitá na výmenu okien. Okná sú súčasťou
domu, nie sú teda v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Čo sa týka žalobkyňou uvedených hnuteľných
vecí, nie je pravda, že by zakupovali matrace ani posteľ, toto si žalobkyňa vymýšľa. Plávajúca podlaha v
spálni sa spravila. Skrine sa nekupovali, tieto mal z predchádzajúceho manželstva. Spoločný spotrebný

úver vo výške 200.000,- Sk, ktorý čerpali dňa 30.05.2008, je už v súčasnosti celkom splatený, pričom ho
splatil výlučne on sám zo svojho príjmu. Úver bol použitý tak, že časť úveru bola použitá na rekonštrukciu
domu, teda na výmenu okien, a časť úveru bola spotrebovaná na bežný chod spoločnej domácnosti.
Spolu nehospodárili od momentu, kedy žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť, tak ako to uviedla vo
svojej výpovedi. Suma 47.544,- Sk, ktorú previedol žalobkyni dňa 17.07.2008, pozostávala z časti sumy

vo výške 17.544,- Sk, ktorou bola jej mzda a časť sumy vo výške 30.000,- Sk bola časť úveru, ktorý
spoločne čerpali. Sumu 30.000 Sk previedol na účet žalobkyne z dôvodu, že táto sa chcela od neho
odsťahovať a pýtala si od neho peniaze. On jej to týmto spôsobom chcel umožniť, lebo už s ňou nechcel
žiť. Nesúhlasí s tvrdením, že po rozvode prvého manželstva mu nič nezostalo, pretože to nie je pravda.
Jeho prvé manželstvo bolo rozvedené v roku 2000 a manželstvo so žalobkyňou bolo uzatvorené v roku

2005. Uplynula dostatočne dlhá doba, aby nadobudol hnuteľné veci počas tohto obdobia. Ak aj teda po
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov z prvého manželstva nič nemal, to nevylučuje
to, že hnuteľné veci mohol nadobudnúť aj v tomto období. Je pravdou, že maloletej dcére kupovali
veci, pričom nevie či sa kupovali všetky veci tak ako uviedla žalobkyňa. Ku dňu rozvodu manželstva
sa však tieto veci už nenachádzali v ich dome. Niektoré veci boli zničené a niektoré veci žalobkyňa

sama porozdávala. Kozmetický kufrík si žalobkyňa odniesla sama, čo je zachytené aj na predložených
fotkách. Nie je pravda, že by sa za trvania manželstva kúpil písací stôl, taktiež sa nekupoval satelit s
príslušenstvom, internet sa zakúpil, nevie však, ako sa to má vyporiadať. Notebook, taška aj myš sa
zakupovali. Záclony aj obrusy zrejme zakupovali, nemá problém ich vydať žalobkyni. Eurookná, dvere
a žalúzie sa robili aj v kuchyni aj v obývačke, nie sú však ich majetkom, ale majetkom jeho otca. Okná

sa robili na podnet žalobkyne. Je pravdou, že sa sporák zakúpil. Mikrovlnnú rúru predpokladá, že kúpil
pred uzavretím manželstva. Veci do kuchyne od ručného šľahaču až po teflónovú panvicu sa zakupovali
za trvania manželstva, u neho sa však tieto veci nenachádzajú. Podľa neho si ich zobrala žalobkyňa
so sebou, rovnako ako detský nerezový príbor. O tom, či sa kupovala porcelánová kávová súprava
nevie, nie je u neho. Práčka sa zakúpila za trvania manželstva, ostatné veci, t.j. sada kobercov, kôš

na prádlo a toaletná doska sa nezakupovali a u neho sa nenachádzajú. Autosedačka sa zakupovala,
avšak v súčasnosti ju už nemá, bola stará, preto ju predal za 5 eur cez bazár jemu neznámemu mužovi.
Fotoaparát sa zakupoval, ku dňu zániku manželstva bol nefunkčný, a preto ho vyhodil. Detský bicykel aj
pieskovisko sa kúpili. Detský bicykel už nemá, takisto ho predal za 20 eur a po rozvode manželstva dcére
Barborke kúpil nový a väčší bicykel. Zábradlie na terase sa nerobilo a botník sa nekupoval. Detská prilba

sa zakupovala, zobrala si ju však žalobkyňa a nachádza sa u nej. Palivové drevo nekupovali. Dovolenku
v lete 2008 stornovali, peniaze sa však vrátili späť na účet. Detská sedačka na bicykel sa kupovala, je
nefunkčná, predal ju takisto za 5 eur cez bazár. Vianočná a veľkonočná výzdoba sa nekupovala. Ak aj
nejaká výzdoba u nich bola, odniesla si ju žalobkyňa.

5. Svedkyňa Pavlína Luptáková vypovedala, že žalobkyňa je jej dcérou. Podľa jej vedomostí dcéra s
bývalým manželom v priebehu manželstva zakúpili práčku, matrace, rošt do postele, takisto detskú
postieľku, sporák, satelit, príslušenstvo k internetu, skrine, ktoré stáli 42.000,- Sk, spolu s písacím
stolíkom,ktorézakúpilivTrenčíne,takistooblečeniepredcéru,keďsanarodila,mikrovlnnúrúru,záclony.
Ona dcére kúpila výbavičku, keď sa im narodila dcéra. Časť vecí do kuchyne jej darovali. Má vedomosť

aj o tom, že si kúpili fotoaparát, avšak to usudzuje len z toho, že s týmto fotoaparátom fotili a dcéra
im uviedla, že majú nový fotoaparát. Otec žalobkyne pre žalobkyňu zakúpil kávovú súpravu, ktorá bola
pomerne drahá a daroval túto súpravu žalobkyni. Spolu s jej manželom žalobkyni darovali dvakrát po
sume 30.000,- Sk, a to približne v rokoch 2005 a 2006. Túto sumu darovali dcére, aby si kúpila potrebnéveci do domácnosti. Vie, že za túto sumu bol zakúpený napríklad sporák. Čo bolo zakúpené za zvyšnú
sumu nevie. Peniaze potrebovali, tak jej túto sumu darovali. Po rozvode manželstva všetky veci, ktoré
žalobkyňa kúpila spolu so svojim bývalým manželom, zostali v jeho dome. Okrem osobných vecí si

nevzala nič. O tom, že tieto veci sa nachádzali v dome vie, nakoľko tam boli viackrát na návšteve,
dokonca tam spali. Dcéra so svojim bývalým manželom nakupovali tieto veci kvôli tomu, že nábytok tam
bol starý a oni ho chceli nahradiť novým. V kontakte s dcérou počas jej manželstva boli každý deň aj
hodinu. Žalobkyňa je ich jedinou dcérou. V priebehu manželstva si do domácnosti zakupovali všetko
potrebné, pretože v začiatkoch nemali nič, dokonca ani poháriky. Do obchodu s účastníkmi nechodila a

o tom, že boli tieto veci zakúpené usudzuje z toho, že ich videla, boli nové a nachádzali sa v spoločnej
domácnosti účastníkov konania.

6. Svedkyňa Jolana Knážková uviedla, že žalobkyňa je jej bývalá nevesta a žalovaný je jej syn. Spolu so
svojim manželom a žalovaným býva v rodinnom dome, pričom ich domácnosti sú oddelené. Žalovaný
býva na poschodí, oni na prízemí. So žalovaným sa nenavštevujú, žalovaný prichádza na návštevu k

nim, pretože býva na poschodí a jemu je ľahšie zísť dole. Žalobkyňa bývala v spoločnej domácnosti,
kde teraz býva žalovaný sám v spoločnej domácnosti asi celkovo 4 roky, pričom pred štyrmi rokmi
sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala. V čase, keď spolu bývali, ich navštevovala sporadicky, a to
približne 4-krát ročne pri nejakých príležitostiach. Teraz si už nepamätá, aký nábytok a či nejaký vôbec
sa nachádzal v spoločnej domácnosti žalobkyne a žalovaného. Takisto tam v súčasnosti nechodí, nevie

uviesť, aký nábytok má žalovaný v domácnosti. Pamätá sa, že keď žalobkyňa prišla k nim mala dve
tašky, keď odchádzala, tak odchádzala s dodávkou. Aké veci si od žalovaného brala si nepamätá. Na
skutočnosť, či účastníci konania si vymieňali nábytok v byte žalovaného po jeho prvom rozvode, si už
nepamätá. Takisto si nepamätá na žiadnu vec, ktorú si účastníci konania počas manželstva spolu kúpili
a mali ju v spoločnej domácnosti.

7. Svedok František Knážek uviedol, že žalobkyňa je bývalou manželkou žalovaného, ktorý je jeho
synom. Má s ňou má zlý vzťah, je mu protivná. Spolu s manželkou bývajú na prízemí rodinného domu,
kde sa nachádza byt, v ktorom v súčasnosti býva žalovaný a predtým tam býval spolu so žalobkyňou ako
svojou manželkou. Od roku 2003 je na dôchodku. Počas toho, ako u nich žalobkyňa bývala, sa k nim a k

okoliu zle správala. Pokiaľ sa pamätá, bývala tam približne 5 rokov. Za tú dobu čo tam bývala, nechodil
do ich bytu, nemal tam čo robiť. Keď k nim žalobkyňa prišla bývať, bolo už všetko v byte zariadené, a to
po prvom manželstve žalovaného s prvou bývalou manželkou Bronislavou. Nepamätá sa, že by niečo
kupovali Ak áno, tak išlo iba o maličkosti, napríklad oblečenie. V súčasnosti takisto nechodí do bytu,
kde býva žalovaný, zavolá mu a on príde. Vedomosť o kúpe spálne, vybavenia kuchyne, elektroniky,

napr. práčky, mikrovlnnej rúry, satelitu a napr. botníka, nemá. Do kuchyne si kupovali možno nejaké
taniere, šálky, a čo sa týka satelitu, žalovaný doteraz satelit nemá a on má svoj. V byte účastníci konania
vymieňali okná, a to v dvoch izbách a dvere na balkóne. Namiesto sklobetónovej steny vybudovali veľké
okno.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, výsluchom svedkov a oboznámením sa s
listinnými dôkazmi, a to: dodacím listom od spoločnosti LEA nábytok, s.r.o., zákazkovým listom zo dňa
19.05.2005, faktúrou SHARK Computers, a.s zo dňa 11.01.2008, výpisom z účtu č. XXXXXXXXXX typ
spotrebný úver od VÚB, a.s., výpisom z účtu č. XXXXXXXXXX typ sporiaci účet VÚB, a.s., výpisom
z účtu č. XXXXXXXXXX typ flexiúčet VÚB, a.s., zmluvou o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa

30.05.2008, výpisom z účtu č. XXXXXXXXXX typ flexiúčet VÚB, a.s. zo dňa 31.07.2008, vyjadrením
SLSP, a.s. zo dňa 25.06.2012, kompletným výpisom z účtu žalovaného flexiúčet, čestným vyhlásením P.
G. zo dňa 27.08.2012, fotografiami na č.l. 109 a 110, listom žalovaného zo dňa 15.01.2009 adresovaným
žalobkyni, fotografiami predloženými žalobkyňou na č.l. 170 až 177, č.l. 183 až 201 a č.l. 281 až 285
rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 19C/156/2008-49 z pripojeného spisu sp. zn. 19C/156/2008,

č.l. 255 až 273 výpisom zo sporiaceho účtu a rozhodnutím mesta Nemšová zo dňa 01.08.2008 na č.l.
278.Nazákladetaktovykonanéhodokazovaniazistilsúdskutkovýstav,naktorýaplikovalnižšiecitované
ustanovenia právnych predpisov a vec právne posúdil.

9. Súd vo veci rozhodol pôvodne rozsudkom zo dňa 08.07.2014, ktorý bol na základe odvolania oboch

sporových strán zrušený uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 20.10.2015. Odvolací súd sa v
zrušujúcom rozhodnutí iba sčasti stotožnil s rozhodnutím súdu. Vo zvyšnej časti vyslovil viaceré právne
názory, ktoré sú pre súd záväzné podľa § 391 ods.2 Civilného sporového poriadku a v novom rozhodnutí
sa musí konajúci súd s týmito závermi náležite vysporiadať.10.1 Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou

vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

10.2 Podľa § 148 ods.1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

10.3 Podľa § 149 ods.1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

10.4 Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch
manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho
ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z
manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení

miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

11. Žalobkyňa a žalovaný sú bývalými manželmi, pričom ich manželstvo trvalo v období od 05.03.2005
do 17.12.2008, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok súdu, ktorým manželstvo medzi nimi rozviedol.
V rovnakom období medzi sporovými stranami existovalo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Rozsah tohto bezpodielového spoluvlastníctva manželov nebol dohodou zúžený ani rozšírený. Po jeho
zániku medzi sporovými stranami nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou, rovnako k nemu nedošlo zo
zákona podľa § 149 ods.4 Občianskeho zákonníka. Preto je žaloba žalobkyne na jeho vyporiadanie
dôvodná. V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie je súd viazaný
spôsobom vyporiadania, ktorý navrhujú sporové strany, avšak súd vyporiadava iba ten majetok patriaci

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý v konaní uvedú, resp. navrhnú sporové strany. Ak
jednou stranou tvrdenú skutočnosť, že určitý majetok patrí do tzv. masy bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, popiera druhá sporová strana, súd na základe vykonaného dokazovania posúdi, či majetok,
ktorého vyporiadania sa jedna strana domáha, skutočne patrí do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov.

12.1 Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že posteľ a rošt z detskej izby v zostatkovej hodnote
72 eur, matrac v hodnote 33 eur, notebook v hodnote 460 eur, taška na notebook v hodnote 20 eur,
myš v hodnote 13 eur, záclony a obrusy v hodnote 70 eur, kombinovaný sporák v hodnote 150 eur,
práčka Elektrolux v hodnote 270 eur, patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a všetky sa

nachádzajú u žalovaného.

12.2 Medzi sporovými stranami ďalej nebolo sporné, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
patrí forma na tortu, forma na bábovku, forma na perníčky, formičky na rúrky, sada tanierov, záclona v
kuchyni, nože na zákusky, kuchynský nôž, minútky, sitko na múku, odpadkový vstavaný kôš, strúhadlo

šesťhran, teflonová panvica a detský nerezový príbor, ktorých celková cena je 159 eur, ručný šľahač
Zellmer v hodnote 20 eur a ponorný mixér Moulinex v hodnote 14 eur, avšak žalovaný popieral to, že
tieto veci má v držbe, teda u seba.

12.3 Medzi sporovými stranami ďalej nebolo sporné, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov

patrí autosedačka, ktorá však bola predaná za 5 eur ešte pred zánikom bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, fotoaparát, ktorý je v súčasnosti už zahodený žalovaným, pretože bol nefunkčný, detský
bicykel, ktorý predal žalovaný za 20 eur po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, detská
prilba v hodnote 16 eur, pričom nie je známe, kto túto vec má, detská sedačka na bicykel, ktorú predal
žalovaný za 5 eur, pričom nevie kedy. Ďalej nie je sporná ani tá skutočnosť, že počas manželstva, a to

dňa 05.12.2008 bolo vrátené storno dovolenky žalovanému na bankový účet.

13. Zvyšné hnuteľné veci, ktoré sú uvedené v žalobe medzi aktívami, sú medzi sporovými stranami
sporné, žalovaný popiera ich nadobudnutie počas manželstva.14. Ďalej je zhodná skutočnosť, že jediný bankový účet s kladným zostatkom v čase zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, bol bankový účet žalobkyne vedený v SLSP, a.s. vo výške

1.533,77 eur. Išlo o peniaze, ktoré zaslal žalovaný žalobkyni po tom, čo odišla zo spoločnej domácnosti
a jej vyplatená mzda. (Podľa výpovede žalovaného suma 47.544,- Sk, ktorú previedol žalobkyni dňa
17.07.2008 pozostávala z časti sumy vo výške 17.544,- Sk, ktorou bola jej mzda a časť sumy vo výške
30.000 Sk bola časť úveru, ktorý spoločne čerpali.).

15. Na základe vykonaného dokazovania a zhodných skutkových tvrdení sporových strán má súd za
preukázané, že do bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán, v čase jeho zániku patrili hnuteľné
veci, a to: posteľ, rošt a matrac z detskej izby v celkovej zostatkovej hodnote 105 eur, notebook v hodnote
460 eur, taška na notebook v hodnote 20 eur, myš v hodnote 13 eur, záclony a obrusy v hodnote 70 eur,
kombinovanýsporákvhodnote150eur,práčkaElektroluxvhodnote270eur,ktorésavšetkynachádzajú
u žalovaného. Ďalej ručný šľahač Zellmer v hodnote 20 eur, ponorný mixér Moulinex v hodnote 14 eur,

detská prilba v hodnote 16 eur, spálňové skrine neznámej zostatkovej hodnoty, forma na tortu, forma
na bábovku, forma na perníčky, formičky na rúrky, sada tanierov, záclona v kuchyni, nože na zákusky,
kuchynský nôž, minútky, sitko na múku, odpadkový vstavaný kôš, strúhadlo šesťhran, teflonová panvica
a detský nerezový príbor, v celkovej hodnote 159 eur, pričom nie je známe, kde tieto veci sú. Z výpovede
svedkyne Luptákovej má súd za preukázané, že porcelánová kávová súprava v zostatkovej hodnote 500

eur nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože ide o výlučné vlastníctvo žalobkyne,
pretože ide o dar od jej otca, teda o vec získanú žalobkyňou darom. Preto aj preukazovanie jej existencie
je pre toto konanie a rozhodnutie súdu irelevantné.

16.1 Súd hnuteľné veci, ktorých miesto uloženia nie je známe, aj napriek tejto skutočnosti, prikázal do

výlučného vlastníctva žalovaného, pretože tieto veci sa nachádzali v spoločnej domácnosti sporových
strán, pričom v nej ostal bývať žalovaný. Strany zhodne uviedli, že tieto veci patrili do ich bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, teda v spoločnej domácnosti sa nachádzali. V konaní nebolo preukázané
(a žalovaný to ani netvrdil), že by si žalobkyňa tieto veci vzala zo spoločnej domácnosti. Preto je
podľa názoru súdu spravodlivé a rozumné také rozhodnutie, na základe ktorého tieto veci pripadnú do

výlučného vlastníctva žalovaného.

16.2 Súd nerozhodoval o tom, ktorej zo sporových strán má pripadnúť do výlučného vlastníctva
autosedačka, pretože táto bola predaná pred zánikom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a
teda v súčasnosti už nepatrí do bezpodielovho spoluvlastníctva manželov, ale do vlastníctva tretej osoby.

Obdobne je tomu aj v prípade detského bicykla, ktorý predal žalovaný za 20 eur a detskej sedačky na
bicykel, ktorú predal žalovaný za 5 eur, avšak tieto predal po zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Súd preto prihliadal na to, že polovica z uvedených súm patrí žalobkyni, lebo žalovaný
zo spoločného majetku získal do svojho oddeleného majetku 25 eur (teda 12,50 eur). Súd takisto
nevyporiadaval fotoaparát, pretože tento bol zahodený žalovaným, pretože bol nefunkčný. Táto vec teda

nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože neexistuje. Jej zostatkovú hodnotu si
takisto žiadna zo strán neprisvojila.

16.3 Aj keď žalobkyňa poukazuje na nepravdepodobnosť toho, že počas manželstva by nenadobudli
sporové strany všetky veci, ktoré uvádzala v žalobe, súd uvádza, že akokoľvek nepravdepodobné sa

to javiť môže, súd nemôže rozhodnúť, že tomu tak je, ak táto skutočnosť nie je dostatočne presvedčivo
v konaní preukázaná. V opačnom prípade, by súd rozhodoval iba na základe tvrdení žalobkyne,
proti tvrdeniam žalovaného, pričom, by tým súd porušil zásadu rovnosti strán sporového konania. Vo
všeobecnosti pre sporové konanie platí, že dôkazné bremeno ohľadne preukázania určitej tvrdenej
skutočnosti zaťažuje v konaní toho, kto sa dovoláva použitia nejakej právnej normy a právneho následku

z nej vychádzajúceho. Rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musí strana preukázať,
zásadne určuje hmotnoprávna norma. Odtiaľ tiež vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena.

17.1 Žalobkyňa navrhovala vyporiadať v rámci majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov aj spálňové skrine v hodnote 1.328 eur (približná nadobúdacia cena). Žalovaný popieral

existenciu týchto skríň v spoločnom majetku. Skutočnosti, že tieto skrine by mali patriť do masy
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, však nasvedčuje aj list žalovaného zo dňa 15.01.2009 (č.l.
142), ktorý adresoval žalobkyni, a v ktorom navrhol, aby si ich nechala žalobkyňa. Na otázku súdu, aby
vysvetlil vzhľadom k tejto skutočnosti svoje tvrdenie o tom, že táto vec nepatrí do masy bezpodielovéhospoluvlastníctva manželov žalovaný uviedol, že jej chcel dať viac ako jej patrí. Toto tvrdenie žalovaného
súd považuje za účelové a nehodnoverné. Avšak aj napriek skutočnosti, že súd má za preukázané (na
základe uvedeného listu), že spálňové skrine patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nemá

na základe vykonaného dokazovania za preukázané, aká je súčasná hodnota týchto vecí.

17.2 Jedným zo záväzných právnych názorov, ktoré uviedol odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí
je konštatovanie, že skutočnosť, že medzi stranami je sporná všeobecná hodnota veci patriacej
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nemôže mať za následok jej vyradenie z tejto masy

a nevyporiadanie. Úlohou súdu po tom, čo zistil spornosť všeobecnej hodnoty veci patriacej
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je vykonať dokazovanie za účelom zistenia tejto
právne významnej skutočnosti. Faktom je, že na zistenie všeobecnej hodnoty sú spravidla potrebné
odborné znalosti, ktoré možno zabezpečiť na zodpovedajúcom odbornom podklade, napríklad formou
znaleckého posudku.

17.3 Súd sa riadil uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu a uznesením zo dňa 22.07.2016
ustanovil v konaní znalca v odbore bytové zariadenie, odvetvie nábytok (sektorový a kancelársky),
pričom žalobkyni uložil povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania v súlade s §
253 ods.2 Civilného sporového poriadku, ktorý navrhla vykonať na preukázanie skutočnosti, ktorá
je v jej záujme. Žalobkyňa v súdom určenej lehote a ani neskôr preddavok nezložila, preto súd v

súlade s § 253 ods.3 Civilného sporového poriadku navrhnutý dôkaz nevykonal. Nevykonaním tohto
dôkazu nebola preukázaná všeobecná hodnota skríň patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Žalobkyňa tak sama zavinila zmarenie zistenia všeobecnej hodnoty vyporiadavaného
majetku. Neznáma hodnota vyporiadavaných vecí má za následok to, že nie je možné prihliadať na
žiadnu hodnotu pri určení výšky vyporiadacieho podielu. Ako uviedol aj odvolací súd, na zistenie

všeobecnej hodnoty veci sú potrebné odborné znalosti, ktoré sa však v konaní nepodarilo pre správanie
žalobkyne zabezpečiť. V tejto súvislosti súd akcentuje kontradiktórnosť sporového konania a zásadu
zodpovednosti sporovej strany za výsledok konania.

18. Ak má súd vyporiadavať v tomto konaní určitú hnuteľnú vec ako súčasť majetku patriaceho do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, musí mať jej existenciu preukázanú, resp. táto skutočnosť
je medzi stranami zhodná. V tejto súvislosti súd konštatuje, že žalobkyňa dôkazné bremeno ohľadne
hnuteľných vecí, ktorých existenciu žalovaný poprel, neuniesla (s výnimkou spálňových skríň).
Nadobudnutie týchto vecí nemá súd za preukázané ani výsluchom svedkyne Luptákovej, matky
žalobkyne, ani výsluchom ostatných svedkov. Takisto to nepreukazujú ani fotografie, na ktorých majú

byť tieto hnuteľné veci zachytené. To, že tieto veci sú zachytené na predložených fotografiách takisto
nepreukazuje, že skutočne patria, resp. patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z tvrdenia
žalobkyne, že to, že uvedené hnuteľné veci sa zakúpili za trvania manželstva sa dá jednoducho zistiť
výpisom z účtu žalovaného, súd vyvodzuje, že tento výpis z účtu je dôkazom o existencii hnuteľných
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Po oboznámení sa s výpisom z účtu súd túto skutočnosť

nemá za preukázanú.

19. Ďalej má súd za preukázané, že peňažné prostriedky vo výške 5.820,-Sk (193,19 eur), ktoré
obdržal žalovaný dňa 05.12.2008 ako peniaze vrátené za zrušenú dovolenku, patria do bezpodielového
spoluvlastníctvamanželov.Vprípadevráteniastornadovolenkybolanaúčetžalovanéhopripísanásuma

peňazí zo spoločného majetku manželov (dovolenka platená zo spoločných peňažných prostriedkov).

20. Pri vyporiadavaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd vychádzal z rovnosti podielov
bývalých manželov podľa § 150 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa počas jeho trvania bola v prevažnej
miere (od februára 2005 do marca 2008) na materskej, resp. rodičovskej dovolenke a starala sa o

spoločné maloleté dieťa, ktoré sa bývalým manželom narodilo v manželstve, a o spoločnú domácnosť.
Žalovaný bol štátnym zamestnancom a okrem iného zabezpečoval rodinu a manželku po materiálnej
stránke, teda jeho príjmom sa zabezpečovala domácnosť.

21. Žalovanému súd prikázal hnuteľné veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov

v celkovej hodnote 1.297 eur, a preto mu zároveň uložil povinnosť výplaty jednej polovice z ich
hodnoty žalobkyni. Žalovaný ďalej získal predajom vecí po zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov 25 eur, a preto mu zároveň uložil povinnosť výplaty jednej polovice z tejto hodnoty žalobkyni.
Takisto žalovanému ostalo ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov po vrátení stornadovolenky suma 193,19 eur, a preto mu zároveň uložil povinnosť výplaty jednej polovice z tejto hodnoty
žalobkyni.

22. Žalobkyňa mala na účte ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov peňažné
prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v sume 582,35 eur (kladný zostatok
na jej bankovom účte), ktoré si ponechala, a preto pri konečnom určení povinnosti žalovaného na výplatu
žalobkyni, znížil túto jeho povinnosť o polovicu z tejto sumy vo výške 291,18 eur.

23. Ku skutočnosti uvádzanej žalobkyňou, aby súd prihliadal aj na to, že žalovanému bola zo
spoločných peňažných prostriedkov poskytnutá suma 20.000,-Sk na opravu auta vo výlučnom
vlastníctve žalovaného, súd uvádza, že z výpisu z účtu žalovaného na č.l. 71 vyplýva, že suma 20.000,-
Sk bola plusovou položkou na účte, teda príjem a nie výdavok, ako na to poukazovala žalobkyňa. Už
len na základe tejto skutočnosti súd túto okolnosť pri rozhodnutí nevzal do úvahy.

24. Súd v súlade s názorom a pokynom odvolacieho súdu doplnil dokazovanie aj výpisom zo sporiaceho
účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenom vo VÚB banka, a.s., ktorého majiteľom bol žalovaný, za obdobie
od marca 2006 do 31.12.2008 (skoršie obdobie už nebolo bankou archivované). Tento dôkaz mal
poslúžiť na overenie pravdivosti tvrdení sporových strán napr. ohľadom daru od rodičov a použitia tohto
daru. Z uvedeného výpisu z účtu súd nezistil žiadnu takúto relevantnú skutkovú okolnosť. Na žiadnu

takúto okolnosť nepoukázala ani žalobkyňa. K okolnosti ohľadom peňažného daru od rodičov žalobkyne
a použitia tohto daru súd zopakoval výsluch žalobkyne, ktorá k použitiu darovanej sumy peňazí dňa
09.06.2016 vypovedala, že finančné prostriedky jej rodičov, ktoré jej boli darované v sume dvakrát
po 30.000,- Sk, a to v decembri 2005 a v januári 2006 žalovaný vložil na bežný účet a následne ich
cez internet previedol na sporiaci účet. Potom boli tieto peniaze použité na zaplatenie výmeny okien

v ich spoločnom bydlisku a takisto na zaplatenie sklobetónu na chodbe, vstupných dverí na schodišti
a terase, boli zakúpené aj žalúzie a sieťky na okná. Všetko to stálo viac ako 60.000 Sk. Z tejto
výpovede žalobkyne vyplýva, že celá suma 60.000 Sk bola použitá na investíciu do nehnuteľnosti tretej
osoby, otca žalovaného. Ako uviedol odvolací súd, náhrada za prostriedky vnesené do spoločného
majetku manželov prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď sú použité na obstaranie určitej veci,

a za predpokladu, že taká vec ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov existuje, resp.
nebola spotrebovaná, či nestratila hodnotu. O takúto vec v prípade investície (zakúpenie sklobetónu na
chodbe domu, vstupných dverí na schodišti a terase, žalúzií a sieťok na okná) do majetku tretej osoby
nejde. Preto nie je žalobkyňa oprávnená požadovať žiadnu časť z tejto sumy titulom vyporiadania od
žalovaného, napriek tomu, že sa jednalo o jej výlučné peňažné prostriedky nadobudnuté darom od jej

rodičov.

25. Žalobkyňa sa žalobou domáhala aj vyporiadania pohľadávky sporových strán voči rodičom
žalovaného, titulom vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia v približnej výške 3.000 eur, pretože
strany financovali ich peňažné prostriedky do rekonštrukcie časti rodinného domu vo vlastníctve otca

žalovaného.Išlooinvestíciedovýmenyviacerýchokien,balkónovýchdverí,podláhvčastidomu,vktorej
strany ako manželia spoločne bývali. K tejto skutočnosti súd uvádza, že súdu nie je zrejmá existencia
a dôvodnosť takejto pohľadávky. Nie je zrejmé na základe akej skutkovej podstaty bezdôvodného
obohatenia v zmysle § 451 ods. 2 a § 454 Občianskeho zákonníka malo dôjsť k vzniku bezdôvodného
obohatenia zo strany rodičov žalovaného, pričom túto okolnosť nevedel uviesť ani právny zástupca

žalobkyne. Ako vyplynulo z výpovede samotnej žalobkyne, túto rekonštrukciu robili spoločne na základe
vlastného rozhodnutia, pričom na tento účel čerpali aj úver. Pôvodne žalobkyňa navrhovala osobitne
vysporiadať tieto veci v tomto konaní ako súčasť majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, pretože navrhovala, aby súd prikázal tieto veci do výlučného vlastníctva žalovaného (čo
zjavne nie je možné, pretože sú súčasťou inej hlavnej veci, a to rodinného domu vo vlastníctve

tretej osoby), avšak v ďalšom priebehu konania na tomto vyporiadaní netrvala. Trvala na vyporiadaní
pohľadávky. Ako vyplynulo z dokazovania (napr. z výsluchu oboch strán) investície do rekonštrukcie
časti rodinného domu mali byť financované z čerpaného úveru vo výške 200.000 Sk a z peňažného
daru, ktorý získala žalobkyňa od svojich rodičov. Zo spoločného úveru získané peňažné prostriedky
teda boli spoločne spotrebované za trvania manželstva, a preto tieto peňažné prostriedky nemôžu byť

vyporiadavané v tomto konaní. Na skutočnosti, že tieto peňažné prostriedky boli spoločne spotrebované
počas manželstva nič nemení ani to, že boli minuté na rekonštrukciu nehnuteľnosti tretej osoby. Navyše
v tomto prípade nejde o riadny príjem do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale o peňažné
prostriedky získané úverom, ktorý ako vyplynulo z dokazovania splatil v celom rozsahu sám žalovaný.A vzhľadom k tejto skutočnosti, teda tomu, že v súčasnosti je dlh už zaniknutý, a to jeho splnením,
súd nevyporiadaval ani tento dlh. Nerozhodoval teda o tom, ktorej zo strán pripadne záväzok z tohto
spoločného záväzku.

26. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že peňažné prostriedky z úveru, približne vo výške 3.000
eur boli použité na vyššie uvedenú rekonštrukciu bytu v dome, ktorý bývalí manželia počas manželstva
užívali. Z uvedeného je zrejmé, že časť týchto peňazí mala byť spotrebovaná počas manželstva a
zvyšnú časť úverom získaných peňazí, použil žalovaný pre svoje vlastné účely. Žalovaný tvrdil, že

táto zvyšná časť peňažných prostriedkov bola spotrebovaná na spoločnú domácnosť. Toto tvrdenie
je podľa názoru súdu účelové, pretože žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť dňa 28.07.2008.
Táto skutočnosť medzi sporovými stranami nebola sporná, rovnako ako to, že spolu nehospodárili
od momentu, kedy žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť. Ak bol úver čerpaný dňa 30.05.2008 a
žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť dňa 28.07.2008, za toto časové obdobie, teda za necelé dva
mesiace, by museli byť spotrebované peňažné prostriedky v hodnote približne 3.600 eur. Za stavu,

že žalovaný nepreukázal žiadnym relevantným dôkazným prostriedkom túto skutočnosť (a opak ani
žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil), súd považuje toto tvrdenie žalovaného za účelové.

27. Na časť spoločného dlhu z úveru, z ktorého peňažné prostriedky použil žalovaný na svoj vlastný účel,
súd pri vyporiadavní neprihliadal, pretože to čo zo spoločného majetku žalovaný získal, v rámci splatenia

dlhu aj vrátil späť. Pri rozhodnutí o vyporiadaní časti spoločného dlhu, ktorý splatil výlučne žalovaný zo
svojho príjmu, súd prihliadol na to, že žalovaný ďalej užíva byt (časť domu), ktorého rekonštrukciu takto
spoločne financovali úverom. Z rekonštrukcie má výlučný osoh žalovaný. Vzhľadom k tejto skutočnosti
a ku skutočnosti, že tento byt ako časť domu patrí jeho rodičovi, súd nerozhodol tak, že by prihliadal na
to, že žalovaný zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok (teda, že zo svojho príjmu

uhradil spoločný peňažný dlh). Celý úver bol použitý tak, že časť z neho sa použila na rekonštrukciu
bytu, v ktorom naďalej býva žalovaný, a ktorý patrí jeho rodičovi, a zvyšnú časť úveru spotreboval sám
žalovaný, pričom ho aj sám splatil.

28. Čo sa týka pasíva, ktoré navrhoval žalovaný takisto vyporiadať, a to záporný zostatok 438,05 eur na

bežnom účte s povoleným prečerpaním č. 1965908757/0200 ku dňu 17.12.2008, súd uvádza, že dlh na
tomto bežnom účte nebol spoločným dlhom. Majiteľom tohto bežného účtu bol žalovaný, disponoval ním
iba žalovaný, ku dňu 31.07.2008 bol stav na tomto účte kladný, pričom od 28.07.2008 nebola vedená
spoločná domácnosť. Ak teda po tomto dátume vznikol dlh v súvislosti s povoleným prečerpaním na
tomto účte nevznikol ako spoločný dlh.

29.1 K sume 30.000 Sk, ktorú súd v zrušenom rozsudku zo dňa 08.07.2014 nezaradil do vyporiadavania
z dôvodu, že išlo o plnenie vyživovacej povinnosti žalovaného (manžela) k žalobkyni (manželke),
odvolací súd uviedol, že sa javí byť pravdepodobným, že suma 30.000 Sk na účte žalobkyne patrí do
BSM. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa v tomto období pracovala, mala príjem, a žalovaný

nemal dôvod a ani vôľu plniť vyživovaciu povinnosť k nej, je sporné takéto posúdenie. Odvolací súd
preto konajúcemu súdu nariadil na odstránenie uvedených sporností vykonať ďalšie dokazovanie za
účelom preukázania dôvodu poskytnutia a prevzatia sumy 30.000,- Sk žalobkyňou (prípadného splnenia
hmotnoprávnych podmienok vyživovacej povinnosti medzi manželmi v zmysle § 71 Zákona o rodine),
aká bola životná úroveň žalobkyne v tomto období a ako s prevzatou sumou žalobkyňa naložila.

29.2 Súd v súlade s uvedeným pokynom odvolacieho súdu doplnil dokazovanie výsluchom žalobkyne,
ktorá vypovedala, že zo spoločnej domácnosti so žalovaným odišla dňa 29.06.2008 do zariadenia
opatrovateľskejslužbyvNemšovej,kdejezriadenéajbývanieprematkysdeťmi,atosjednýmruksakom
a aj s dieťaťom. Musela si kúpiť základné vybavenie do domácnosti napr. na varenie, deky a podobne.

Nič so sebou nemala a musela nejako fungovať. V uvedenom zariadení bývala do marca 2009. V tom
čase bola zamestnaná, teda mala príjem pozostávajúci zo mzdy. Dňa 14.07.2008 jej žalovaný zrušil
spoludisponentské právo k bežnému účtu a dňa 16.07.2008 si založila svoj vlastný bežný účet, kam
jej chodila aj mzda. Mzdu za mesiac jún, ktorá bola poukázaná dňa 14.07.2008 na účet žalovaného jej
žalovaný poslal na jej účet. V tom čase bezprostredne po nasťahovaní ich dieťa dostalo kiahne. Veci si

z domu zobrala až v marci 2009 za asistencie polície.

29.3 Súd v súvislosti s touto výpoveďou konštatuje rozpor tejto výpovede so skoršou výpoveďou
žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 07.06.2012, avšak tento rozpor sa v zásade týka iba dátumuzaloženia si vlastného bankového účtu a dátumu opustenia spoločnej domácnosti. Z oboch výpovedí
a z dovtedy nespornej skutkovej okolnosti je však zrejmé, že dňa 28.07.2008 opustila žalobkyňa
spoločnú domácnosť aj s ich spoločnou dcérou a zabezpečila si jednoduché bývanie v krízovom centre,

zriadenom mestom Nemšová. Pri odchode zo spoločnej domácnosti jej žalovaný znemožnil používať
platobnú kartu k bežnému účtu, v tom čase bola zamestnaná a poberala mzdu. Veci zo spoločnej
domácnosti si zobrala až v marci 2009 za asistencie polície, pričom bolo potrebné zariadiť bývanie v
krízovom centre. Musela si kúpiť základné vybavenie do domácnosti napr. na varenie, deky, posteľnú
bielizeň a podobne. Navyše v tom čase ich spoločné dieťa ochorelo na kiahne. Žalovaný v rovnakom

čase býval v ich spoločnej domácnosti. Na základe uvedených skutočností súd konštatuje, že životná
úroveň sporových strán, vtedy manželov bola nie zanedbateľne rozdielna, a to v prospech žalovaného.
Žalovaná sa ocitla v nezariadenej izbe krízového centra s maloletým dieťaťom bez potrebných
finančných prostriedkov a bez dovtedajšieho prístupu k bankovému účtu (prostredníctvom platobnej
karty), naproti tomu žalovaný býval ako dovtedy, užíval všetky spoločné hnuteľné veci a disponoval
spoločnými peňažnými prostriedkami na bežnom účte. Podľa názoru súdu tak ani suma 30.000,-Sk,

ktorá objektívne nie je dostatočná na to, aby si žalobkyňa s maloletým dieťaťom dokázala vybaviť
domácnosť potrebnými vecami (vybavenie pre varenie a stravovanie, hygienické potreby, posteľná
bielizeň, potraviny, či napr. rádio, televízor), dokázala hradiť bežné výdavky, platiť úhradu za bývanie v
zariadení v sume 1.204,-Sk a pod., nezodpovedá takému množstvu peňazí, ktoré by dokázalo vyrovnať
životnú úroveň bývalých manželov. Nakoniec to, že suma 30.000,-Sk bola žalovaným poskytnutá na

vyrovnanie ich životnej úrovne vyplýva z výpovede žalovaného, ktorý vypovedal, že túto sumu previedol
naúčetžalobkynezdôvodu,žesachcelaodnehoodsťahovaťapýtalasiodnehopeniaze.Onjejtotýmto
spôsobom chcel umožniť, lebo už s ňou nechcel žiť. Takisto uviedol, že žalobkyňa si najskôr založila účet
v Slovenskej sporiteľni a.s., kde jej previedol finančnú hotovosť približne 47.000,- Sk a až následne jej
zrušil možnosť používať platobnú kartu k jeho účtu. Je teda rozumný záver, že ak by žalovaný chcel, aby

žalovaná disponovala spoločnými peňažnými prostriedkami, aby si mohla zabezpečiť potrebnú životnú
úroveň, nepozastavil by jej spoludisponentské právo k spoločnému bankovému účtu po tom, čo jej
poslal sumu 30.000,-Sk a jej mzdu. Je teda zrejmé, že sumu 30.000,-Sk jej poskytol, aby mohla pokryť
životné potreby svoje a ich spoločného dieťaťa, vzhľadom na jej opustenie spoločnej domácnosti a
náhle zníženie dovtedajšej životnej úrovne. Z uvedeného je zrejmá vôľa žalovaného kompenzovať nižšiu

životnú úroveň žalobkyne v porovnaní s ním, po odsťahovaní sa žalobkyne zo spoločnej domácnosti. Išlo
tak o dobrovoľné plnenie si vyživovacej povinnosti manžela v poskytnutom rozsahu. V zmysle § 71 ods.1
zákona o rodine, účinného aj v čase opustenia spoločnej domácnosti žalobkyňou, totiž manželia majú
vzájomnú vyživovaciu povinnosť, pričom životná úroveň oboch manželov má byť v zásade rovnaká. Ak
si jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah. K tejto časti

odôvodnenia súd záverom uvádza, že rodičia žalobkyne žili v Hriňovej, a teda vzhľadom na výkon práce
žalobkyne v Trenčíne, nebolo objektívne možné odsťahovanie sa žalobkyne k jej rodičom za súčasného
pokračovania vo výkone jej zamestnania. Vzdialenosť medzi Hriňovou a Trenčínom je približne 160 km.

30.1 Zistená hodnota všetkých vecí patriacich do BSM, ktoré sú predmetom vyporiadania, je vo výške

1.297 eur. Tento hnuteľný majetok súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu.

30.2 Z vykonaného dokazovania nemá súd zistený žiadny tzv. „vnos“ žalobkyne alebo žalovaného na
spoločný majetok ani tzv. disparitu podielov, ktorá by vyplývala z tohto, že by sa jedna zo strán zaslúžila
viac o nadobudnutie spoločného majetku ako tá druhá.

30.3 Pri rovnosti vyrovnacích podielov sporových strán má každý z nich právo na majetok v hodnote
648,50 eur.

30.4 Žalobkyňa zo spoločného vyporiadavaného hnuteľného majetku patriaceho do BSM nenadobudla

žiadny majetok, preto by žalobca mal byť (bez ďalšieho) povinný zaplatiť žalovanej sumu 648,50 eur
(1/2 z hodnoty vyporiadavanej masy BSM).

30.5 K sume 648,50 eur, ktorú by mal žalovaný žalobkyni na úplné vyrovnanie vyplatiť je však potrebné
pripočítať aj polovicu toho čo si sám ponechal zo spoločného majetku (teda 1 zo sumy 218,19 eur, t.j.

109,10eur).Zároveňjevšakpotrebnéodpočítaťpolovicutoho,čosižalobkyňaponechalazospoločného
majetku (teda 1 zo sumy 582,35 eur, t.j. 291,18 eur). Výsledná suma vyrovnacieho podielu žalovaného
voči žalobkyni je následne určená vo výške 466,42 eur.31.1 Podľa § 255 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31.2 Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

31.3 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 Civilného sporového poriadku, pretože
obe sporové strany boli v konaní úspešné iba čiastočne. Porovnaním žalobného návrhu žalobkyne
s konečným rozhodnutím o žalobe je zrejmé, že žalovaný bol v konaní úspešnejší ako žalobkyňa.
Žalobkyňa požadovala, aby veci patriace do BSM pripadli žalovanému, žalovaný na seba preberie
zostatok úveru a titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov jej zaplatí celkovo

sumu 9.810 eur. Súd rozsudkom prikázal veci patriace do BSM žalovanému a uložil mu povinnosť
zaplatiť žalobkyni celkovo sumu 466,42 eur. Pomer úspechu žalobkyne k úspechu žalovaného je tak
4,75 % k 95,25 %. Žalovanému potom patrí právo na náhradu trov konania v rozsahu 90,50 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to

na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.