Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. december 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sžf/118/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201433
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kováčová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:6013201433.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: J. B. AUTODESING, s miestom podnikania
Novohradská 966/2, Veľký Krtíš, IČO: 44 270 151, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Veselým,
so sídlom Mierová 1, Veľký Krtíš, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
1100301/1/315416/2013/4989 zo dňa 03. júla 2013, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského

súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/266/2013-60 zo dňa 05. júna 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/266/2013-60
zo dňa 05. júna 2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom č. k. 24S/266/2013-60 zo dňa 05. júna 2014 Krajský súd Banskej Bystrici podľa § 250j
ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.") zrušil rozhodnutie žalovaného č.

1100301/1/315416/2013/4989 zo dňa 03. júla 2013 ako aj prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu
Banská Bystrica, pobočka Lučenec č. 9611401/5/1188965/2013/Gas zo dňa 28. marca 2013 a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške
716,04 € na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Dodatočným platobným výmerom č. 9611401/5/1188965/2013/Gas zo dňa 28. marca 2013 Daňový úrad

Banská Bystrica, pobočka Lučenec podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe
daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.") v spojení s § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Daňový poriadok") vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH") za zdaňovacie
obdobie IV. štvrťrok 2010 vo výške 3715,15 €.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 1100301/1/315416/2013/4989 zo dňa 03. júla 2013 zmenil
dodatočný platobný výmer Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Lučenec tak, že znížil vyrubený
rozdiel DPH zo sumy 3715,15 € na sumu 3702,61 €. Podľa žalovaného žalobca porušil § 69 ods. 6 a
§ 20 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.") tým, že neodviedol daň z nadobudnutia ojazdených motorových

vozidiel z iného členského štátu Európskej únie (Talianska) v zdaňovacom období IV. štvrťrok 2010, v
ktorom nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník.

V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že taliansky dodávateľ AXUS ITALIANA S.r.l. nepoužil
osobitný režim zdanenia podľa § 66 zákona č. 222/2004 Z. z., žalobcovi dodal tovar (ojazdené motorové
vozidlá) oslobodený od dane v rámci EÚ, a teda žalobca tento tovar nadobudol v zmysle § 11 zákona

č. 222/2004 Z. z. a bol preto povinný v zmysle § 69 ods. 6 v spojení s § 20 zákona č. 222/2004 Z. z.
toto nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu zdaniť a uviesť do daňového priznania.Žalobca pri následnom predaji tohto tovaru v tuzemsku nemohol uplatniť osobitnú úpravu dane podľa
ustanovenia § 66 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., ale bol povinný použiť bežný režim zdanenia (§ 19
ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.), t.j. mal zdaniť celú sumu fakturovaného tovaru a odviesť vyčíslenú

daň v kontrolovanom zdaňovacom období.

K uvedeným záverom dospel žalovaný aj na základe dokazovania, ktoré v daňovom konaní vykonal
správca dane formou medzinárodného dožiadania, v ktorom z odpovede talianskej daňovej správy zistil,
že režim používaný spoločnosťou AXUS ITALIANA S.r.l. za predaj ojazdených vozidiel nie je predmetom

DPH podľa článku 41 DL331/1993.

Akovyplývazodôvodnenianapadnutéhorozsudku,krajskýsúddospelkzáveru,žetvrdeniežalovaného,
že taliansky dodávateľ AXUS ITALIANA S.r.l. dodal žalobcovi tovar oslobodený od dane v rámci
EÚ, t. j. nepoužil osobitný režim zdanenia, je výsledkom nedostatočne zisteného skutkového stavu.
Z odpovede talianskej daňovej správy doručenej správcovi dane 07. januára 2013 totiž vyplýva, že

získaná informácia o daňovom režime použitom spoločnosťou AXUS ITALIANA sa týka daňového
subjektu AXUS ITALIANA S.r.l., teda subjektu, ktorý je odlišný od dodávateľa žalobcu, resp. ktorý nebol
dodávateľom žalobcu. Žalobcom predložené dodávateľské faktúry boli vystavené spoločnosťou ALD
AUTOMOTIVE ITALIA, ktorá bola aj podľa vyjadrenia žalobcu dodávateľom ojazdených motorových
vozidiel pre žalobcu. Žalovaný aj správca dane teda pri určení dodávateľa, ako osoby, ktorá dodávala

žalobcovi tovar (ojazdené motorové vozidlá), vychádzali z nesprávneho predpokladu, že dodávateľom
žalobcu bol subjekt AXUS ITALIANA, ktorý dodával tovar oslobodený od dane a ktorý nepoužil
osobitný režim zdanenia. Pokiaľ teda žalovaný, ako aj správca dane uvádzajú, že nesprávna aplikácia
ustanovenia § 66 zákona č. 222/2004 Z. z. pri zdanení použitého tovaru (ojazdených motorových
vozidiel) žalobcom bola preukázaná odpoveďou talianskej daňovej správy na medzinárodné dožiadanie,

ktorá však obsahuje vyjadrenie k daňovému subjektu AXUS a ním používanému režimu zdanenia, takýto
záver podľa krajského súdu nezodpovedá skutočnosti, keďže dodávateľom žalobcu bola spoločnosť
ALD AUTOMOTIVE ITALIA a tento daňový subjekt nebol talianskou daňovou správou preverovaný.

K námietke žalobcu, že správne orgány viedli daňovú kontrolu v rozpore so zákonom č. 511/1992

Zb. tým, že nedodržali zákonom stanovenú lehotu (dĺžku) daňovej kontroly, a preto protokol z takejto
daňovej kontroly predstavuje nezákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorý v daňovom konaní nemôže
byť použitý, krajský súd uviedol, že daňová kontrola začala dňa 14. novembra 2011, následne bola
od 14. decembra 2011 do 07. januára 2013 prerušená podľa § 25 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. z
dôvodu zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií do Talianska, pričom počas

prerušenia konania lehoty podľa zákona neplynú (§ 25a ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb.). Kontrola
následne pokračovala od 07. januára 2013 do 21. marca 2013, kedy bola prerokovaním protokolu
o daňovej kontrole ukončená. Z uvedené vyplýva, že daňová kontrola bola ukončená v zákonnej 6
mesačnej lehote stanovenej v § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby
odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a žalobu žalobcu zamietol. Žalovaný mal za to, že
ako na základe predložených dodávateľských faktúr, tak aj na základe odpovede talianskej daňovej
správy sa preukázalo, že žalobca pri predaji ojazdených motorových vozidiel, ktoré boli nadobudnuté
od dodávateľa identifikovaného pre DPH v inom členskom štáte (Taliansko) v režime oslobodenia od

dane, postupoval v rozpore so zákonom č. 222/2004 Z. z., keď pri ich predaji aplikoval osobitnú úpravu
uplatňovania dane podľa § 66 zákona č. 222/2004 Z. z. Žalovaný nesúhlasí so záverom krajského súdu,
že daňový subjekt AXUS ITALIANA S.r.l. je odlišný od daňového subjektu ALD AUTOMOTIVE ITALIA, a
že žalovaný vychádzal z nesprávneho predpokladu, že dodávateľom žalobcu bol daňový subjekt AXUS
ITALIANA S.r.l. Žalovaný poukázal na to, že identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty je jedinečné

desaťmiestne číslo so skratkou štátu (napr. „SK"), ktoré prideľuje príslušná finančná správa osobám
registrovaným pre daň z pridanej hodnoty. Toto číslo identifikuje daňový subjekt a nemôže byť pridelené
inému subjektu. Daňový subjekt je povinný toto identifikačné číslo pre daň uvádzať pri vyhotovovaní
faktúr za dodávku tovaru, resp. služby. Z predložených dodávateľských faktúr je nespochybniteľné, že
identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty bolo pridelené spoločnosti AXUS ITALIANA S.r.l. a nebolo

pridelené ALD Automotive Italia. Žalovaný má za to, že predmetné faktúry boli vyhotovené spoločnosťou
AXUSITALIANAS.r.l.spridelenýmidentifikačnýmčíslomIT01924961004akododávateľom.NázovALD
Automotive, uvedený v hlavičke faktúry, ako aj v jej ľavej dolnej časti, je uvádzaný bez identifikačného
čísla pre daň z pridanej hodnoty a bez označenia „S.r.l.", jedná sa o miesto podnikania, resp. prípadneprevádzkareň dodávateľa - spoločnosti AXUS ITALIANA S.r.l. Správca dane v žiadosti o medzinárodnú
výmenu daňových informácií (formulár „SCAC 2004") uviedol identifikačné číslo pre daň z pridanej
hodnoty IT01924961004 a daňový subjekt - spoločnosť AXUS ITALIANA S.r.l. ako dodávateľa žalobcu.

Z odpovede talianskej daňovej správy vyplýva, že talianska daňová správa preverovala identifikačné
číslo IT01924961004, ktoré pridelila spoločnosti s názvom AXUS ITALIANA S.r.l., a obchodným názvom
ALD Automotive, to znamená, že spoločnosť AXUS ITALIANA S.r.l. nie je odlišný daňový subjekt od
spoločnosti ALD Automotive, ktorú žalobca označuje ako dodávateľa. Žalovaný za dodávateľa žalobcu
správnepovažovalspoločnosťAXUSITALIANAS.r.l.,očomsvedčíajpohybnabežnomúčtespoločnosti

AXUS ITALIANA S.r.l., na ktorý žalobca poukázal úhrady dodávateľských faktúr, ktoré sú prílohou
predložených dodávateľských faktúr. Skutočnosť, že spoločnosť AXUS ITALIANA S.r.l. je tá istá ako
ALD Automotive, vyplýva aj historických registračných údajov identifikačného čísla pre daň z pridanej
hodnoty IT01924961004, ktoré je jedinečné a nemôže byť pridelené inej spoločnosti.

Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobca uviedol, že rozsudok krajského súdu považuje za správny

a zákonný. Poukázal na to, že Krajský súd v Banskej Bystrici vyznačil na napadnutom rozsudku doložku
právoplatnosti a vykonateľnosti, na základe čoho žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie trov konania.
Odpoveďou žalovaného zo dňa 17. septembra 2014 bolo žalobcovi oznámené, že tento rozsudok
nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť z dôvodu, že žalovaný v zákonom stanovenej lehote podal
odvolanie proti tomuto rozsudku, a to dňa 07. augusta 2014 o 15:25 hod. Dňa 24. septembra 2014

bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená výzva súdu na vyjadrenie sa k odvolaniu žalovaného.
Uvedená výzva bola žalobcovi doručená spolu s odvolaním žalovaného, na ktorom však nie je uvedený
čas doručenia tak, ako tomu bolo v prvom prípade, čo evokuje podľa žalobcu možnú manipuláciu s
podaním a doručením tohto odvolania, kde tieto dve fotokópie prvej strany odvolania žalovaného nie sú
totožné. Žalobca preto vyjadril pochybnosti, či odvolanie žalovaného bolo podané v zákonom stanovenej

lehote, riadne a včas, keďže súd vyznačil na rozsudku dňa 11. septembra 2014 doložku právoplatnosti
a vykonateľnosti, t.j. viac ako mesiac po podaní údajného odvolania zo strany žalovaného.

Žalobca v odvolaní poukázal aj na to, že žalovaný k odvolaniu pripojil aj prílohy, a to dodávateľskú faktúru
č. 515885 z 12. októbra 2010 s prílohou pohybu na účte, formulár SCAC - 2004 a historické registračné

údaje,ktorévšakneboližalobcovidoručenéažalobcaztohodôvoduknimnemôževosvojomvyjadreník
odvolaniu ani zaujať stanovisko. Na tieto prílohy odvolací súd pri svojom rozhodovaní nemôže prihliadať,
nakoľko skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v
§ 205a. Žalovaný z tohto hľadiska nenamietal postup súdu, tieto dôkazy nepredložil na súde I. stupňa
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, a tento dôvod žalovaný neuviedol ako dôvod

odvolací.

Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa §
219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal trovy konania.

Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok upravujúci v
zmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom
súdnictve a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb
v správnom súdnictve.

Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta

prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez
nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
je dôvodné a napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť.

Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo rozhodnutie žalovaného (v spojení s

rozhodnutím správcu dane), ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH, nakoľko žalovaný dospel k
záveru, že žalobca pri nákupe ojazdených motorových vozidiel z Talianska (iného členského štátu
Európskej únie) porušil § 69 ods. 6 a § 20 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., keď neodviedol
daň z nadobudnutia tovaru.Podstatnou skutočnosťou, z ktorej žalovaný pri posúdení veci vychádzal, bolo, že taliansky dodávateľ
žalobcu nepoužil osobitný režim zdanenia podľa § 66 zákona č. 222/2004 Z. z. a žalobcovi dodal tovar

(ojazdené motorové vozidlá) oslobodený od dane v rámci EÚ, a teda žalobca bol povinný v zmysle § 69
ods. 6 v spojení s § 20 zákona č. 222/2004 Z. z. toto nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského
štátu zdaniť a uviesť do daňového priznania. Žalovaný vychádzal z predložených dodávateľských faktúr
a tiež z informácií talianskej daňovej správy zistených prostredníctvom medzinárodného dožiadania.

Krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného, nakoľko dospel k záveru, že informácia získaná
prostredníctvom medzinárodného dožiadania sa netýkala relevantného subjektu - nejednalo sa o
dodávateľa žalobcu. Dodávateľom žalobcu bola podľa krajského súdu talianska spoločnosť ALD
AUTOMOTIVE ITALIA a odpoveď talianskej daňovej správy ohľadom používaného režimu zdanenia sa
týkala spoločnosti AXUS ITALIANA S.r.l.

Najvyšší súd na prvom mieste uvádza, že žalobca zámenu, resp. rozpor v osobe dodávateľa, tak ako ho
identifikoval žalovaný (ako aj správca dane) vo svojom rozhodnutí, nenamietal v podanej žalobe. Túto
argumentáciu použil až na pojednávaní pred krajským súdom dňa 05. júna 2014. Povinnosťou žalobcu
v zmysle § 249 ods. 2 O.s.p. bolo uviesť v žalobe okrem iného aj všetky dôvody, na základe ktorých
považuje rozhodnutie a postup správneho orgánu za nezákonný. V zmysle § 250h ods. 1 O.s.p. rozšíriť

rozsah napadnutia správneho rozhodnutia môže žalobca len v lehote na podanie žaloby, teda v lehote
do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. V súvislosti s tým
preto najvyšší súd uvádza, že krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného z dôvodov, ktoré
neboli obsahom žaloby a súd už v zmysle procesnoprávnych ustanovení na ne nebol povinný prihliadať.

Rozhodujúcim dôvodom, pre ktorý najvyšší súd zrušuje napadnutý rozsudok krajského súdu je však
to, že pre závery krajského súdu (ktorý sa priklonil k tvrdeniu žalobcu) neexistujú v predloženom
spise relevantné dôkazy. Práve naopak, zistený a zadokumentovaný skutkový stav svedčí v prospech
tvrdení žalovaného, že daňový subjekt, ktorý bol dodávateľom žalobcu, bol v medzinárodnom dožiadaní
identifikovaný správne a zisťovanie správcu dane sa teda netýkalo spoločnosti, ktorá by bola odlišná od

dodávateľského subjektu žalobcu. Správca dane v medzinárodnom dožiadaní na predpísanom formulári
identifikoval talianskeho dodávateľa žalobcu okrem uvedenia obchodného mena aj prostredníctvom
identifikačného čísla pre daň z pridanej hodnoty, ktoré je identické s tým, ktoré je uvedené na
dodávateľských faktúrach predložených žalobcom. Informácia talianskej daňovej správy poskytnutá
slovenskému správcovi dane v medzinárodnom dožiadaní sa týka dodávateľa žalobcu.

Na tomto mieste je potrebné uviesť aj to, že nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu prednesené
na pojednávaní pred krajským súdom, že námietku ohľadne nesprávnej identifikácie dodávateľa
žalobcu vzniesol už počas daňového konania. Z predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že
argumentácia žalobcu sa niesla len v tom duchu, že obchod s talianskym dodávateľom prebehol v

osobitnom režime zdanenia, avšak samotnú nedostatočnú, resp. nesprávnu identifikáciu talianskeho
dodávateľa žalobca nenamietal. Rovnako tomu bolo aj v podanej žalobe.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu naznačil, resp. pripustil možnosť manipulácie s podaným odvolaním
žalovaného a vyjadril pochybnosti, či odvolanie žalovaného bolo podané v zákonom stanovenej lehote.

Najvyšší súd k tomu uvádza, že je pravdou, že krajský súd vyznačil na napadnutom rozsudku dňa
02. septembra 2014 doložku právoplatnosti a vykonateľnosti. V spise krajského súdu na č.l. 70 sa
však nachádza úradný záznam zo dňa 12. septembra 2014, podľa ktorého sa na krajský súd dostavila
zástupkyňa žalovaného, pretože žalovanému bol vrátený administratívny spis aj napriek tomu, že proti
rozsudku krajského súdu podal odvolanie. Kontrolou spisu bolo zistené, že odvolanie žalovaného zo

dňa 04. augusta 2014, doručené súdu 07. augusta 2014, nebolo zažurnalizované, ale bolo založené v
spise medzi kópiami dokladov ako posledné v poradí. Na základe tohto zistenia bola z registra krajského
súdu vymazaná právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku.

Odvolanie žalovaného zažurnalizované v spise krajského súdu je opatrené podacou pečiatkou, na ktorej

sa okrem dátumu podania (07. augusta 2014) nachádza aj presný čas podania odvolania (15 hod.
25 min.) a informácia, že bolo podané osobne, v počte dvoch rovnopisov. Ako uviedol žalobca, kópia
odvolania s podacou pečiatkou súdu, ktorú mu poskytol žalovaný, tiež obsahovala aj údaj o presnom
časepodania,takakojetovyznačenéajnaodvolanízažurnalizovanomvspisekrajskéhosúdu.Uvedenétvrdenie žalobcu svedčí o tom, že na rovnopise odvolania, na ktorom súd potvrdil žalovanému prijatie
podania, bola na podacej pečiatke súdu vyznačená tiež aj presná hodina a minúta podania, rovnako
ako je to na rovnopise, ktorý je žurnalizovaný v spise. Pokiaľ žalobca uvádza, že odvolanie žalovaného,

ktoré mu bolo doručené spolu s výzvou súdu na vyjadrenie, už neobsahuje na podacej pečiatke údaj o
presnomčasedoručenia,alelendátumdoručenia,najvyššísúdktomuuvádza,žeakajnebolnajednom
rovnopise podaného odvolania vyznačený presný čas jeho podania, pre posúdenie včasnosti odvolania
je to irelevantné, nakoľko pre posúdenie dodržania zákonnej odvolacej lehoty je relevantným len údaj
o dni podania odvolania. Preto ani nebolo povinnosťou krajského súdu v tomto prípade vyznačovať

na podacej pečiatke presný čas podania odvolania. Ak aj krajský súd vyznačil na jednom rovnopise
údaj o presnej hodine a minúte podania a na druhom rovnopise takýto údaj nevyznačil, nijako týmto
nepochybil. Uvedený postup nevyvoláva žiadne pochybnosti o riadnom podaní odvolania a sugescia
žalobcu o možnej manipulácii s podaným odvolaním nie je ničím podložená a je v rozpore s listinnými
dôkazmi. Skutočnosť, že na napadnutom rozsudku bola vyznačená právoplatnosť, je dôsledkom ľudskej
chyby (keďže podané odvolanie nebolo v spise žurnalizované), ktorá by sa samozrejme nemala stávať,

ale nikdy tomuto nemožno absolútne zamedziť v procese, kde ľudský faktor vystupuje. Toto pochybenie
však bolo zrozumiteľne vysvetlené v spomínanom úradnom zázname, ktorý v spojení s predloženými
listinnými dôkazmi nevyvoláva pochybnosti o vierohodnosti v ňom uvedených skutočností.

Ako vyplýva z uvedeného, odvolací súd po oboznámení sa s prejednávanou vecou dospel k záveru,

že krajský súd stotožnením sa s tvrdeniami žalobcu dospel k nesprávnym záverom o skutkovom stave,
ktoré sú v rozpore s listinnými dôkazmi obsiahnutými v administratívnom spise žalovaného. Najvyšší
súd Slovenskej republiky preto podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 vety
druhej O.s.p. zrušil napadnutý rozsudok a vec podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil krajskému súdu na ďalšie
konanie, v ktorom krajský súd prejedná vec v medziach podanej žaloby a argumentácie žalovaného v

napadnutom rozhodnutí v spojení s jeho argumentáciou v podanom odvolaní. Súčasne krajský súd v
novom rozhodnutí opätovne rozhodne o náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.