Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. jún 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/356/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713208397
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5713208397.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a
členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľa: GENERAL
FACTORING, a.s. so sídlom Košická 5682108, Bratislava, IČO: 35 838 825 zastúpený spoločnosťou
Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Michalská 14, 811 03, Bratislava, IČO 47 255 706,
proti odporcovi: G. E., nar.XX.XX.XXXX, bytom I. X. XXX, XXX XX X., v konaní o zaplatenie 1.987,26 €
s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 5C/191/2014-204
zo dňa 22. januára 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu
1.842,31 € s úrokom vo výške 18,40 % ročne zo sumy 726,69 € od 22.12.2010 do 20.12.2011, s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.600,03 € od 22.12.2010 do zaplatenia, potvrdzuje.

V odvolaním nenapadnutej časti, pokiaľ bolo konanie zastavené, ponecháva rozhodnutie nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu
1.842,31 € s úrokom vo výške 18,40 % ročne zo sumy 726,69 € od 22.12.2010 do 20.12.2011, s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.600,03 € od 22.12.2010 do zaplatenia, vo zvyšnej časti súd
konanie zastavil a rozhodnutie o trovách konania ponechal na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti
vo veci samej.
V odôvodnení uviedol, že v predmetnej veci bol posúdený nárok navrhovateľa vyplývajúci zo zmluvy,
ktorá má spotrebiteľský charakter. Návrh navrhovateľ uplatnil dňom 04.06.2013 s tým, že listom zo dňa
17.02.2011 vyzval navrhovateľ odporcu k úhrade celej nesplatenej časti úveru s príslušenstvom s tým,
že tento list bol odporcom prevzatý dňa 21.02.2011. V danom prípade návrh navrhovateľa bol uplatnený
v čas, súdom bola posudzovaná ex offo možnosť premlčania uplatneného nároku navrhovateľom, čo
v danom prípade však nebolo možné konštatovať. Po späťvzatí návrhu tak, ako to navrhovateľ urobil
písomne a následne na pojednávaní, súd posúdil jeho nárok dôvodným, nároku vyhovel a rozhodol tak,
že odporcu zaviazal zaplatiť žalovanú sumu 1.842,31 € pozostávajúcu z nesplatenej istiny úveru 726,69
€, vyčísleného riadneho úroku do 21.12.2010 v sume 873,23 € takým postupom ako navrhovateľ uviedol
v návrhu a jeho doplnení a ďalej vyčíslený úrok z omeškania vo výške 242,28 € za obdobie od 20.01.2007
do 21.12.2010. Z nesplatenej istiny si navrhovateľ uplatnil riadny úrok do dňa konečnej splatnosti úveru
a následne si uplatnil úrok z omeškania z dlžnej čiastky po odpočítaní poplatkov zameškania, a to zo
sumy 1.600,03 € od 22.12.2010 vo výške 9 % ročne. Úrok z omeškania bol teda priznaný z nesplatenej
časti istiny a vyčísleného riadneho úroku, a to od 22.12.2010, nakoľko do tohto obdobia boli úroky
vyčíslené. Úrok z omeškania bol priznaný v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a §
3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vo výške 8 percentuálnych bodov zvýšených o úrokovú sadzbu

Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania. V časti, v ktorej navrhovateľ vzal návrh
späť tak, ako je to v odôvodnení konštatované, súd konanie zastavil v súlade s ust. § 96 ods. 1 O.s.p..

V zákonnej lehote podal odvolanie voči rozsudku odporca poukazujúc na to, že súd neposkytol
spotrebiteľovi ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách a
nenaplnil ust. § 153 ods. 3, 4 O.s.p. a vo výroku neurčil neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté
v úverovej zmluve. V slušnej spoločnosti podmienky dojednané predchodcom navrhovateľa obstáť za
žiadnych okolností nemôžu. K dojednaniu neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o splátkovom
úvere uviedol, že absentujú údaje ako celková výška poskytnutého úveru a podmienky upravujúce jeho
čerpanie, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. K dojednaniu neprijateľných zmluvných
podmienok VOP poukázal na body 7.3.2., 7.4.7. a 7.4.8., 7.6.1., 10.3., 10.4.,14.1., 16.3.1. a 16.3.2.,
17.2., takisto aj v Záverečných ustanoveniach na body 2., 3., a 4. Odporcovi nemali byť doručené dôkazy
predložené navrhovateľom, pričom takýto postup je nepochybne narušením zásady rovnosti účastníkov
občianskeho súdneho konania. Súd rozsudkom porušil aj európske právo, pričom poukázal aj na viaceré
rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, ako i na vybrané legislatívne akty EÚ. Vzniesol námietku zaujatosti.

K podanému odvolaniu sa navrhovateľ nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.
2 O.s.p. tento rozsudok v napadnutej časti podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
V odvolaním nenapadnutej časti, v ktorej bolo konanie vo zvyšnej časti zastavené, ostalo rozhodnutie
nedotknuté.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.. Odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.
Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo účastníkov
konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná
skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj
náležite vyhodnotil.

Odvolací súd nijakým spôsobom nespochybňuje ochranu spotrebiteľa, ktorá mu má byť zo strany
všeobecných súdov poskytnutá. Aj s poukazom na odvolateľom uvádzané rozhodnutia Súdneho dvora
EÚ, ako i jednotlivých dokumentov odvolací súd konštatuje, že aj keď ústavnoprávna ochrana a ochrana
základných práv a slobôd, medzi ktoré patrí aj vysoký záujem na ochrane spotrebiteľa (čl. 38 Charty
základných práv EÚ ,,politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa“), má subsidiárnu
povahu, ciele tejto ochrany sú súčasťou rozhodovania všeobecných súdov. Aj súd v predmetnej veci je
súdom Európskej únie a rámec jeho rozhodovania je meritórne určený Zmluvou o fungovaní EÚ, Chartou
Európskej únie a smernicou.

Prvostupňový súd vychádzajúc aj z koncepcie ochrany spotrebiteľa správne rozhodol o uplatnenom
nároku navrhovateľa.

Pokiaľ odporca v odvolaní namietal, že v danom prípade sa v zmysle ust. § 4 ods. 1 v spojení s ust. § 4
ods. 2 písm. e), i) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľský úver posudzuje
za bezúročný a bez poplatkov, je nutné zdôrazniť, že právna úprava, na ktorú poukazuje odvolateľ,
nebola v čase uzavretia zmluvy ešte účinná. Samotná zmluva o splátkovom úvere je zo dňa 9.1.2007
a podľa úpravy v danom čase bola zmluva platná, hoci nemala potrebné náležitosti, ak bol poskytnutý
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať (sám odporca uviedol, že úver čerpal) alebo dodaný
tovar alebo poskytnutá služba (ust.

§ 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. účinného ku dnu uzavretia zmluvy). Pokiaľ išlo o skutočnosť, že
úver mal byť bezúročný a bez poplatkov, je nutné zdôrazniť, že v čase uzavretia zmluvy nemohol od
spotrebiteľa veriteľ iba požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom
úvere.

V odvolaní odporca poukázal na znenie, podľa neho, neprijateľných zmluvných podmienok VOP, no v
danom prípade odvolací súd konštatuje, že priznané plnenie nebolo posudzované na základe ustanovení
VOP, na ktoré poukazoval, t.j. nebol dôvod, aby okresný súd posudzoval vybrané body vo VOP ako
neprijateľné zmluvné podmienky. Ani samotné posúdenie daných bodov VOP by nespôsobilo celkovú
neplatnosť zmluvy o splátkovom úvere (a teda nárok navrhovateľa by sa nedal posudzovať ako nárok
z bezdôvodného obohatenia). Odvolací súd nie je zástancom teórie zneplatňovania zmlúv, ale naopak
teórie zachovania platnosti zmlúv v záujme právnej istoty účastníkov zmluvy a v danom prípade by
neplatnosť VOP neviedla k neplatnosti samotnej zmluvy.

Pokiaľ odporca vzniesol námietku premlčania poukazujúc na úpravu v súvislosti s vydaním
bezdôvodného obohatenia, je potrebné zdôrazniť, že túto otázku v spotrebiteľských sporoch posudzuje
súd z úradnej povinnosti, ktorú povinnosť si súd v tomto konaní splnil. Jedná sa o špeciálnu úpravu
ustanovenú zákonom, a preto nemal dôvod vychádzať z úpravy bezdôvodného obohatenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.