Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. október 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 25Sd/109/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200601
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5015200601.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci

navrhovateľa: E. X., nar. XX. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom E. XX, proti odporkyni: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o úrazovú rentu, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. 6877-6/2015-BA zo dňa 29. apríla 2015 p
o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. 6877-6/2015-BA zo dňa 29. apríla 2015 rozhodla, že
navrhovateľ, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 3. mája 2012, podľa

§ 88 ods. 3, § 89 ods. 4 a § 112 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,
nemá nárok na zmenu sumy úrazovej renty. Predmetné rozhodnutie vychádzalo z lekárskej správy zo
dňa 24. apríla 2015, v ktorej v časti celkový posudok, posudkový lekár pobočky Martin konštatoval, že
od posúdenia zdravotného stavu dňa 10. júna 2014 nie je dokumentované zhoršenie funkčného nálezu
na chrbtici a pokles pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty naďalej hodnotil na 50 %.

Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, ktorým žiadal o uznanie

úrazovej renty, ktorá mu bola vypočítaná z denného vymeriavacieho základu vo výške 241,10 €. Ďalej
tvrdil, že mu úrazová renta doteraz nebola priznaná s odôvodnením, že poberá za úraz invalidný
dôchodok. Tvrdil, že mu čiastočný invalidný dôchodok nebol priznaný v dôsledku pracovného úrazu zo
dňa 3. mája 2012 a na základe tohto faktu by mu mala byť vyplácaná úrazová renta.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa uviedla, že navrhovateľ bol
dňa 3. mája 2012 prijatý na hospitalizáciu, pretože počas výkonu práce spadol do jamy hlbokej asi 4

m na chrbát. Po úraze pociťoval bolesti v hrudnej a krížovej oblasti chrbtice, bol privezený RZP na
neurochirurgiu,kdemuboloprevedenéCTspotvrdenímzlomeninydvochchrbtovýchstavcovTh12aL1.
Na základe tohto pracovného úrazu požiadal navrhovateľ o priznanie úrazovej renty podľa § 88 Zákona
o sociálnom poistení. Na základe tejto žiadosti vydala odporkyňa rozhodnutie č. 38884-2/2014-BA dňa
25. júna 2014, ktorým navrhovateľovi priznala nárok na úrazovú rentu v dôsledku pracovného úrazu
a súčasne nepriznala nárok na výplatu úrazovej renty. Záväzným podkladom pre vydanie rozhodnutia
zo dňa 25. júna 2014 bola lekárska správa posudkového lekára odporkyne, pobočky Martin zo dňa

10. júna 2014, ktorý mieru poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa na účely úrazovej renty podľa
§ 88 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení stanovil, od 9. apríla 2013 do 9. júna 2014 v rozsahu 70 %
a od 10. júna 2014 v rozsahu 50 %. V predmetnej lekárskej správe zo dňa 10. júna 2014 sa uvádza,
že 57-ročný navrhovateľ utrpel pracovný úraz, zlomeninu Th12 a L1 riešenú operačne. Dňa 18. mája2012 bola prevedená revízia operačnej rany pre infikovaný sérom, následne bola dňa 29. júna 2012
prevedená ďalšia operácia kvôli subfaciálnemu abscesu v operačnej rane, 11. júla 2012 bola prevedená
v poradí tretia operácia pre absces v operačnej jazve. Pri následných neurochirurgických kontrolách

bolo konštatované, že pretrváva zvýšená hodnota CRP. Vzhľadom k závažnému pracovnému úrazu a
opakovaným operačným riešeniam pre abscesy a osteolytické ložiská postihnutých stavcov s prítomným
výrazným funkčným deficitom osového aparátu, so svalovými atrofiami a nepriaznivým reziduálnym
funkčnýmnálezomzhodnotilposudkovýlekárpobočkyMartinpoklespracovnejschopnostina70%od9.
apríla2013,ukončenímjednoročnejpodporovacej doby.Pridruhom posúdenímierypoklesu pracovnej

schopnosti boli predložené nové neurologické a neurochirurgické vyšetrenia so záverom, že išlo o stav
po stabilizačnej operácii pre zlomeninu stavcov Th12 - L1, s obmedzenou hybnosťou osového
aparátu ľahšieho až stredného stupňa, bez svalovej hypotónie a hypotrofie, bez poruchy citlivosti na
končatinách. Z neurochirurgického vyšetrenia vyplýva, že stav bol hodnotený ako primeraný, prítomné
bolichronickébolestinapodkladeposttraumatických,pooperačnýchapozápalovýchzmien,bezznámok
myelopatie. Na RTG nález primeraný, bez známok progresívnej kyfotizácie, bez nutnosti a možnosti

ovplyvnenia stavu operačnou liečbou. Podľa uvedených nálezov a vlastného vyšetrenia navrhovateľa
bol pokles pracovnej schopnosti hodnotený posudkovým lekárom pobočky od 9. júna 2014 na úrovni
50 %.

Dňa 9. marca 2015 podal navrhovateľ žiadosť o prehodnotenie úrazovej renty z dôvodu zmeny poklesu

pracovnej schopnosti podľa § 89 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení v súvislosti s pracovným úrazom
zo dňa 3. mája 2012.

Na základe podanej žiadosti bol dňa 24. apríla 2015 znova posúdený jeho zdravotný stav na účely
úrazovej renty. Napadnutým rozhodnutím zo dňa 29. apríla 2015 jeho žiadosti nebolo vyhovené a

bolo rozhodnuté, že nemá nárok na zmenu sumy úrazovej renty. Predmetné rozhodnutie vychádzalo z
lekárskejsprávyzodňa24.apríla2015,vktorejvčasticelkovýposudok,posudkovýlekárpobočkyMartin
konštatoval, že od posúdenia zdravotného stavu dňa 10. júna 2014 nie je dokumentované zhoršenie
funkčného nálezu na chrbtici a pokles pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty naďalej hodnotil
na 50 %.

Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne,
oboznámil sa s administratívnym spisom, ako aj ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že
opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Pri určovaní percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti poškodeného na účely úrazovej renty v
zmysle § 88 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení sa v rámci naposledy vykonanej činnosti poškodeného
ako zamestnanca prihliada najmä na pracovnú náplň, prípadne na presný rozpis vykonávaných prác
vrátane jednotlivých časových úsekov v rámci pracovnej doby. Pre priznanie nároku na úrazovú
rentu nestačí len samotná skutočnosť, že poškodený bol pre zmenu pracovnej schopnosti v dôsledku

pracovného úrazu preradený na inú pracovnú pozíciu, prípadne pre úplnú stratu tejto schopnosti bol
s poškodeným ukončený pracovný pomer. Tieto skutočnosti posudkový lekár sociálneho poistenia pri
percentuálnom stanovení miery poklesu pracovnej schopnosti poškodeného len zohľadnil.

Podľa § 88 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku

pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40 % pokles pracovnej schopnosti vykonávať
doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 a nedovŕšil dôchodkový
vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 89 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení suma úrazovej renty sa určí ako súčin 30,4167-násobku

sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného
ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100. Denný
vymeriavací základ v sume 14,1531 € bol určený podľa § 84 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení ako
podiel súčtu vymeriavacích základov zamestnanca, ktorý dosiahol u zamestnávateľa zodpovedného za
škodu pri pracovnom úraze neobmedzených podľa § 138 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení a počtu

kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia. Na základe uvedených ustanovení zákona bola úrazová renta
navrhovateľa v sume 241,10 € určená ako súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % jeho
denného vymeriavacieho základu, prepočítaného koeficientom podľa § 84 ods. 3 Zákona o sociálnompoistení na sumu 14,1531 € a koeficientu 0,70, určeného ako podiel čísla 70, zodpovedajúceho jeho
zistenému percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.

Podľa § 89 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, ak sa poškodenému vypláca invalidný dôchodok,
zníži sa suma úrazovej renty určená podľa § 89 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení o sumu tohto
dôchodku. Úrazová renta sa vypláca v sume zníženej o sumu tohto dôchodku aj vtedy, ak nárok na
výplatu dôchodkovej dávky zanikol.

Ku dňu priznania úrazovej renty (teda ku dňu 9. apríla 2013) sa navrhovateľovi vyplácal invalidný
dôchodok v sume 456,60 €.

Suma 456,60 € invalidného dôchodku, na ktorú mal navrhovateľ nárok ku dňu priznania úrazovej renty,
prevyšuje sumu úrazovej renty v sume 241,10 € určenú podľa § 89 ods. 1 a ods. 2 Zákona o sociálnom
poistení. Navrhovateľovi preto nevznikol a nevzniká odo dňa 9. apríla 2013 nárok na výplatu uvedenej

sumy úrazovej renty, nakoľko suma úrazovej renty nepresiahla nulu.

Na uvedené nemá žiaden vplyv ani tvrdenie navrhovateľa, že mu čiastočný invalidný dôchodok nebol
priznaný v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 3. mája 2012. Uvedené tvrdenie je právne irelevantné,
nakoľko invalidný dôchodok a úrazová renta sú dva rôzne právne inštitúty sociálneho poistenia, ktoré

si nemožno zamieňať, resp. stotožňovať. V prípade vzniku nároku na obe dávky existujú zákonom
upravené podmienky na ich vyplácanie. V konkrétnom prípade nie je významný fakt, že príčinou vzniku
nároku na invalidný dôchodok bola organická depresívna porucha a príčinou vzniku nároku na úrazovú
rentu bol pád do jamy. Medzi týmito udalosťami nemusí byť žiadna príčinná súvislosť. Odporkyňa
správne postupovala v súlade s § 89 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení.

Rovnako nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že mu úrazová renta nebola doteraz priznaná s
odôvodnením, že poberá za úraz invalidný dôchodok. V napadnutom rozhodnutí odporkyne zo dňa 25.
júna 2014, vo výrokovej časti je uvedené, že navrhovateľovi vznikol nárok na úrazovú rentu v dôsledku
pracovného úrazu zo dňa 3. mája 2012, odo dňa 9. apríla 2013, avšak nemá nárok na výplatu úrazovej

renty z dôvodu, že suma úrazovej renty nepresiahla nulu. Aj v tomto prípade postupovala odporkyňa v
súlade so zákonom, náležite zistila skutočný stav veci, a to ako po odbornej medicínskej stráne, tak aj
po právnej stránke, preto súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 29. apríla 2015 ako zákonné
potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p..

Na margo súd poznamenáva (rovnako ako odporkyňa), že rozhodnutie odporkyne zo dňa 25. júna
2014 nadobudlo právoplatnosť dňa 2. augusta 2014, z čoho možno usudzovať, že navrhovateľ
považoval posúdenie jeho nároku na úrazovú rentu v tom čase za správne a zákonné, nakoľko nevyužil
zákonom predpokladaný spôsob obrany. Súhlasil teda s aplikáciou dotknutých ustanovení Zákona o
sociálnom poistení, čo je predmetom jeho terajších námietok uvedených v opravnom prostriedku proti

napadnutému rozhodnutiu odporkyne. Čo sa týka medicínskej stránky veci, zrealizované operácie a
vyšetrenia nepreukázali zhoršenie zdravotného stavu oproti stavu posudzovanému v čase vydania
rozhodnutia odporkyne zo dňa 25. júna 2014.

Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľovi právo

na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia (navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatkya datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,
a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.