Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. apríl 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4CoE/44/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715206876
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bobor
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715206876.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána
Bobora a členov senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a Mgr. Jána Bednára, v exekučnej veci
oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,
zastúpeného Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti
povinnému: L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B., vedenej pod sp. zn. EX 25564/15 súdnym

exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, 821 08
Bratislava, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 593,51 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 19Er/237/2015-34 zo dňa 30.03.2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) účinného do 31.03.2017 zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 3088/07 zo dňa 30.05.2007,
ktorý vydal Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave.
Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným
a povinným dňa 18.10.2006. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc od rozhodcovskej doložky,

ktorá bola súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na ktoré odkazuje zmluva o úvere.
Takto dojednanú rozhodcovskú doložku súd neakceptoval za platne dojednanú, pretože nespĺňa formu
požadovanú zákonom o rozhodcovskom konaní, ktorý na uzatvorenie zmluvy vyžaduje dokument
podpísaný oboma zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch. Z formy a obsahu
predloženej zmluvy je zejmé, že povinný nemal reálnu možnosť obsah ustanovení formulovanej zmluvy,
ktorej súčasťou sú aj uvedené všeobecné podmienky zmeniť, resp. ich pôsobnosť na predmetný

zmluvný vzťah vylúčiť. Povinný ju teda mohol prijať buď ako celok alebo odmietnuť. Takto dojednaná
rozhodcovská zmluva nespĺňa formu predpísanú zákonom o rozhodcovskom konaní a nemožno
ju považovať za výslovné prijatie návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v zmysle ustanovení
Občianskeho zákonníka. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je
založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu
dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní namietal nesprávne
právne posúdenie veci. Domnieva sa, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu
vyplýva z Exekučného poriadku v nadväznosti na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí

exekučného titulu a preskúmaním materiálnej stránky súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne
predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi), súd však podľanázoru oprávneného nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. Exekučný súd sa tak mal v rámci
materiálneho prieskumu obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Oprávnený sa navyše
domnieva, že postupom súdu a jeho výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k

nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je
v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený ďalej argumentoval tým,
že súd neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola
dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/ rozhodcovská doložka. Oprávnený však uzatvára s povinným
rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zák. č. 244/2002 Z. z. formou samostatného právneho

úkonu, a to na samostatnej listine a v niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v
rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. V danom prípade
teda bol exekučný titul na základe dohody zmluvných strán vydaný oprávneným orgánom, a to Stálym
rozhodcovským súdom v konaní upravenom zákonom č. 244/2002 Z. z. Pokiaľ ide o ust. § 53 ods. 4
písm. r/ zák. č. 40/1964 Zb. oprávnený poukázal na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je
cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, v danej veci preto

konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto
oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods.
1/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) v rozsahu podaného odvolania,
bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 389
ods. 1 písm. c/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1/ CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie

a rozhodnutie.

5. Zo spisového materiálu je zrejmé, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe
exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 3088/07 zo dňa
30.05.2007. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že základný právny rámec nároku

priznaného rozhodcovským rozsudkom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutého úveru dlžníkovi na
základe Zmluvy o úvere zo dňa 18.10.2006.

6. V zmysle ustanovenia § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 súd preskúmava
exekučný titul ex offo. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou

preskúmavania tohto exekučného titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne
uzavretá rozhodcovská zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky
v zmluve (§ 3, § 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Povinnosť skúmať platnosť
rozhodcovskej doložky teda pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne
odôvodňovať.

7. Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania.

Pokiaľ teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové
náležitosti, môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku
oprávneného, podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmacej právomoci, keď
posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.

ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen
oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, napr. aj pre účely
zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný
súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a
rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu,
ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tietopožiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená“.

8. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd ďalej zistil, že jeho súčasťou nie je Zmluva o úvere
uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom dňa 18.10.2006, na základe
ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok. V spise sa tak okrem rozhodcovského
rozsudku nenachádza žiaden iný relevantný doklad, preukazujúci uzavretie záväzkového vzťahu medzi
účastníkmi. Pokiaľ ide o oprávneným predložené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, tieto samy

o sebe nemajú žiadnu právnu relevanciu, nakoľko nie je zrejmé, z ktorej zmluvy majú byť spory v
zmysle tejto rozhodcovskej doložky riešené. Závery súdu prvej inštancie o formulárovom charaktere
zmluvy o úvere, obsah ktorej povinný nemal možnosť ovplyvniť a v nadväznosti na to jeho závery
o neplatnosti rozhodcovskej doložky, tvoriacej súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na
ktoré táto zmluva odkazuje tak odvolací súd považuje za predčasné, nezodpovedajúce obsahu spisu.
V tomto smere tiež odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd výzvami zo dňa 08.09.2015 a

26.11.2015 požadoval od oprávneného len predloženie rozhodcovskej zmluvy, až v urgencii zo dňa
29.01.2016 vyzval oprávneného aj na predloženie zmluvy o úvere, ktorej súčasťou majú byť predložené
všeobecné obchodné podmienky, táto urgencia však nasledovala až po tom, čo už oprávnený vyhovel
predchádzajúcim výzvam súdu na predloženie rozhodcovskej doložky.

9. Keďže súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa
§ 389 ods. 1, písm. c/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1, ods. 2/ CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.
10. V ďalšom konaní súd prvej inštancie od oprávneného vyžiada Zmluvu o úvere uzavretú medzi
oprávneným a povinným dňa 18.10.2006 a v nadväznosti na jej obsah bude skúmať, či medzi

účastníkmi došlo k platnému dojednaniu rozhodcovskej doložky, na základe ktorej si odvodil svoju
právomoc rozhodcovský súd rozhodnúť spor medzi oprávneným a povinným vyplývajúci zo Zmluvy
o úvere. V rámci uvedeného skúmania tiež bude zisťovať, či vzťah medzi oprávneným a povinným
nie je spotrebiteľským vzťahom, ktorý spadá pod režim právnych predpisov upravujúcich ochranu
spotrebiteľov a v nadväznosti na uvedené či rozhodcovská doložka nevykazuje znaky neprijateľnej

podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Po doplnení skutkového stavu súd prvej inštancie prihliadne k
zistenýmskutočnostiamavoveciopätovnerozhodneožiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku.

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1/ CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1/ CSP).