Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. apríl 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/330/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107222740
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1107222740.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu

JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľov: 1./ R. H., R.
L. Z.. Č.. XX, R., 2./ G.. C. L., R. L.Á. Z.. Č.. XX, R., 3./ G.. G. L., R. L. Z.. Č.. XX, R., zastúpení
JUDr. Jánom Havlátom, advokátom v Bratislave, Rudnayovo nám. č. 1, proti odporcovi: Cirkevný zbor
Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku, Bratislava, Konventná ul. č. 11, Bratislava,
zastúpený JUDr. Magdou Poliačikovou, advokátkou v Žiline, Národná ul. č. 17, o zaplatenie sumy 132
775,67 € / 4.000.000,-Sk / s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I v Bratislave zo dňa 7. júla 2008, č. k. 17 C 135/07-165, 2013 v pomere hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z m e ň u j e tak, že návrh, v zmysle ktorého
odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 1/ sumu vo výške 66 387,84 €, ročný úrok z tejto sumy od
08. 09. 2002 do zaplatenia vo výške priemeru jednotlivých sadzieb diskontnej (základnej) sadzby NBS
od 08. 09. 2002 do 31. 12. 2008 a sadzieb základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky od 01.
01. 2009 do zaplatenia, ktorý sa vypočíta ako podiel súčtu výšky jednotlivých diskontných (základných)
sadzieb NBS a jednotlivých základných úrokových sadzieb ECB a súčtu počtu jednotlivých diskontných
(základných) sadzieb NBS a základných úrokových sadzieb ECB od 08. 09. 2002 do zaplatenia a úrok z

omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 66.387,84 € od 26. 12. 2004 do zaplatenia a návrh, že odporca
je povinný zaplatiť navrhovateľom 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne sumu vo výške 66.387,84 €, ročný úrok
z tejto sumy od 08. 09. 2002 do zaplatenia vo výške priemeru jednotlivých sadzieb diskontnej (základnej)
sadzby NBS od 08. 09. 2002 do 31. 12. 2008 a sadzieb základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej
banky od 01. 01. 2009 do zaplatenia, ktorý sa vypočíta ako podiel súčtu výšky jednotlivých diskontných
(základných) sadzieb NBS a jednotlivých základných úrokových sadzieb ECB a súčtu počtu jednotlivých
diskontných (základných) sadzieb NBS a základných úrokových sadzieb ECB od 08. 09. 2002 do
zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 66.387,84 € od 26. 12. 2004 do zaplatenia

z a m i e t a .
Navrhovatelia 1/, 2/, 3/ sú povinní zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 7 966,54 € a trovy
právneho zastúpenie vo výške 7.040,61€ na účet JUDr. Magdy Poliačikovej, advokátky v Žiline, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1./ sumu
vo výške 2.000.000,- Sk, ročný úrok zo sumy 2.000.000,- Sk vo výške priemernej diskontnej sadzby
Národnej banky Slovenska, vypočítanej ako podiel súčtu výšky jednotlivých diskontných (základných)

sadzieb NBS od 08. 09. 2002 do zaplatenia a súčtu počtu jednotlivých diskontných (základných) sadzieb
NBS od 08. 09. 2002 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.000000,- Sk od
26. 12. 2004 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 240.377,- Sk na účet právneho zástupcu
navrhovateľa v 1. rade, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej odporcovi uložil povinnosťzaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľom 2./ a 3./ sumu vo výške 2.000.000,- Sk, ročný úrok zo
sumy 2.000.000,- Sk vo výške priemernej diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska, vypočítanej ako
podiel súčtu výšky jednotlivých diskontných (základných) sadzieb NBS od 08. 09. 2002 do zaplatenia a

súčtu počtu jednotlivých diskontných (základných) sadzieb NBS od 08. 09. 2002 do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.000.000,- Sk od 26. 12. 2004 do zaplatenia a náhradu trov
konania vo výške 240.377,- Sk na účet právneho zástupcu navrhovateľov 2./ a 3./, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľovi 1./ uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 120.000,-
Sk a navrhovateľom 2./, 3./ spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok vo výške 120.000,- Sk na

účet súdu prvého stupňa do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V svojom rozhodnutí uviedol, že navrhovateľ 1./ ako nájomca bytu č.10 na základe nájomnej zmluvy
č. XXXXX/XX-XXX., uzavretej 10. septembra 1997 s Mestskou časťou Bratislava - Staré Mesto ako
správcom bytového domu (ďalej len „správca“), nachádzajúceho sa v Bratislave - Staré Mesto, na
L. Z.. Č.. XXX/XX., postaveného na parcele č. XXXX/X, (ďalej len „bytový dom“, spolu s parcelou
„nehnuteľnosti“),saspolusonavrhovateľmi2./a3./akonájomcamibytuč.Xnazákladenájomnejzmluvy

č. XXXX/XX-XXX., uzavretej 20. augusta 2008 so správcom, nachádzajúceho sa v bytovom dome, sa
proti odporcovi ako výlučnému vlastníkovi nehnuteľností, ktoré nadobudol na základe Dohody o vydaní
veci, uzavretej s hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislavou 3. októbra 2002, domáhali uloženia
povinnosti zaplatiť im 66.387,84 € každému (navrhovateľovi 1./ samostatne a navrhovateľom 2./ a 3./
spoločne a nerozdielne) so zmluvným ročným úrokom vo výške priemernej diskontnej sadzby Národnej

banky Slovenska vypočítanej ako podiel súčtu výšky jednotlivých diskontných sadzieb Národnej banky
Slovenska od 8. septembra 2002 do zaplatenia a s 8 %-ným ročným úrokom z omeškania od 26.
decembra 2004 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Svoj nárok odôvodnili
nesplnením záväzku odporcu zo Zmluvy o budúcej zmluve z 11. júna 2002 zabezpečiť pre navrhovateľov
ako budúcich kupujúcich vhodné byty predložením návrhov zmlúv o prevode vlastníctva bytov alebo

alternatívne zaobstaraním príležitosti uzavrieť zmluvy o prevode vlastníctva bytov s treťou osobou podľa
dohodnutých podmienok najneskôr do 30 mesiacov od účinnosti zmluvy, to je do 11. decembra 2004. V
prípade nesplnenia jedného z týchto záväzkov bol odporca povinný do 15 dní od uplynutia dohodnutej
lehoty zaplatiť navrhovateľovi 1/ paušálnu náhradu vo výške 66.387,84 € s dohodnutým úrokom a
navrhovateľom 2./ a 3./ spoločne a nerozdielne taktiež 66.387,84 € s dohodnutým úrokom, ktoré záväzky

taktiež nesplnil.
Po právnej stránke oprel svoje rozhodnutie o ustanoveniami § 41, § 561 ods. 1, § 37 ods. 1, 2, §
50a, § 49b v znení účinnom do 31. 03. 2004, § 51, § 22 ods. 1, § 49a Občianskeho zákonníka ,
keď mal vykonaným dokazovaním preukázané, že navrhovatelia sú nájomcami bytov v bytovom dome,
ktorý je vo vlastníctve odporcu, že účastníci uzavreli zmiešanú zmluvu a že odporca vôbec nesplnil

svoje záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy. Pre navrhovateľov ako budúcich kupujúcich nezabezpečil
vhodnébytypredloženímnávrhovzmlúvoprevodevlastníctvabytovaninezaobstaralpríležitosťuzavrieť
zmluvy o prevode vlastníctva bytov s treťou osobou, nezaplatil dohodnuté odstupné, ani paušálnu
náhradu vo výške 66.387,84 € s dohodnutým úrokom, hoci navrhovatelia si svoje záväzky vyplývajúce
z tejto zmluvy splnili. Vzali späť podnet podaný 12. apríla 2002 generálnemu prokurátorovi Slovenskej

republiky a primátorovi hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a vzdali sa svojho procesného
postavenia vedľajšieho účastníka v reštitučnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.
zn. 17 C 3/1995 na návrh odporcu proti hlavnému mestu Slovenskej republiky Bratislave, predmetom
ktorého bolo vydanie nehnuteľností, vrátane bytového domu, v ktorom sa nachádzajú byty, ktoré majú
v prenájme a do ktorého konania vstúpili ako vedľajší účastníci na strane hlavného mesta z dôvodu ich

právneho záujmu na odpredaní nájomných bytov do ich osobného vlastníctva, na ktorý odpredaj im mal
vzniknúť nárok voči prenajímateľovi podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov. Prvostupňový súd svoj právny záver, že účastníkmi uzatvorená zmluva nebola výlučne
typickou zmluvou o budúcej zmluve podľa § 50a Občianskeho zákonníka, ale zmiešanou zmluvou
podľa § 491 Občianskeho zákonníka, odôvodnil tým, že obsahovala viaceré samostatné záväzky, nielen

zmluvu o budúcej zmluve v časti záväzku odporcu navrhovateľom predložiť návrhy zmlúv o prevode
vlastníctva bytov a povinnosti navrhovateľov ich prijať, ale aj príkaznú zmluvu podľa § 724 Občianskeho
zákonníka v časti záväzku odporcu bezodplatne obstarať príležitosť navrhovateľom uzavrieť zmluvy o
prevode vlastníctva bytov s treťou osobou za rovnakých podmienok a záväzok navrhovateľov návrhy
zmlúv predložené treťou osobou prijať, dohodu o urovnaní podľa § 585 Občianskeho zákonníka v časti

záväzku navrhovateľov vziať späť podnet podaný generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky a
primátorovi hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a vzdať sa svojho postavenia vedľajšieho
účastníka v konaní vedenom na OS Bratislava I pod sp. zn. 17 C 3/1995 s tým, že ani v budúcnosti si
ich nebudú uplatňovať a nepomenovanú zmluvu podľa § 51 Občianskeho zákonníka v časti paušálnejnáhrady s príslušným zmluvným úrokom. Prvostupňový súd ďalej uviedol, že ak sa dôvod neplatnosti
vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť (§ 41 Občianskeho zákonníka) a že
v predmetnej veci ide podľa § 561 Občianskeho zákonníka o alternatívne záväzky, keďže odporca mal

možnosť vybrať si spôsob splnenia záväzku zabezpečiť navrhovateľom vhodný byt buď predložením
návrhov zmlúv o prevode vlastníctva bytov alebo zaobstaraním príležitosti uzavrieť zmluvy o prevode
vlastníctvabytovstreťouosobou,pričomzánikaleboneplatnosťjednéhoznichznamenázánikmožnosti
voľby, nie zánik alebo neplatnosť celej zmluvy. S poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
bol toho právneho názoru, že zmluva v časti záväzku odporcu navrhovateľom predložiť návrhy zmlúv

o prevode vlastníctva bytov (záväzok vyplývajúci zo zmluvy o budúcej zmluve) je absolútne neplatnou
z dôvodu neurčitosti vymedzenia predmetu ako podstatnej náležitosti zmluvy. Uviedol, že zmluva o
budúcej zmluve musí mať obsahové a formálne náležitosti, ktoré má mať budúca kúpna zmluva a pokiaľ
je jej predmetom nehnuteľnosť, musí vyhovovať nielen ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ale aj
zákonu č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(ďalej len „katastrálny zákon“). Keď jednou z podstatných náležitosti budúcej zmluvy je predmet, v

danej veci byt ako individuálne určená vec, tento musí byť dojednaný tak, aby bolo možné prejav vôle
účastníkov uzavrieť kúpnu zmluvu nahradiť súdnym rozhodnutím, čo v predmetnej veci nebolo splnené.
Na základe uvedeného bol prvostupňový súd toho názoru, že záväzok odporcu sa obmedzil iba na
zaobstaranie príležitosti navrhovateľom uzatvoriť zmluvy o prevode vlastníctva bytov s treťou osobou,
ktorý odporca nesplnil a následne nesplnil ani samostatný záväzok zaplatiť navrhovateľom paušálnu

náhradu, ktorá im mala nahradiť to, čo sa im nedostalo od odporcu - nadobudnutia bytov do vlastníctva
za dojednaných zvýhodnených podmienok v zmluve, ktoré byty by boli inak získali od správcu ako
nájomcovia prevodom do vlastníctva za nižšiu cenu z dôvodu vzniku nároku na jeho odkúpenie. K
námietke odporcu ohľadom neplatnosti dojednania paušálnej náhrady pre rozpor s dobrými mravmi
pre hrubý nepomer medzi hlavným plnením v sume 8.298,48 € (dohodnutou cenou, za ktorú mali

navrhovateliabytynadobudnúť)apaušálnounáhradouvsume66.387,84€prvostupňovýsúduviedol,že
vzalzreteľnaskutočnosť,žeodporcovisadostaloprotiplneniavhodnotebytovvnájmenavrhovateľovna
základe dohody o vydaní veci, a preto tomu adekvátne zodpovedá protiplnenie navrhovateľom tak, aby
nadobudliinýporovnateľnýbytdovlastníctvazazvýhodnenúcenu.Nazákladeuvedenéhoprvostupňový
súd považoval uplatnenie dojednanej paušálnej náhrady s príslušným zmluvným úrokom za dôvodné.

O povinnosti navrhovateľov zaplatiť súdny poplatok za návrh rozhodol súd prvého stupňa podľa § 2
ods. 1, písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení (výšku súdnych poplatkov obnovil podľa položky
1, písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov), keďže v súvislosti so zmenou ust. § 10 ods. 1 označeného
zákona, platného od 01. 07. 2007 nevyzval navrhovateľov na jeho zaplatenie v lehote nie dlhšej ako
dva mesiace do pojednávania.

O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1, veta prvá a §
151 ods. 1 O.s.p. a úspešným navrhovateľom 1./, 2./, 3./ priznal túto náhradu titulom zaplateného
súdneho poplatku po 120.000,- Sk (každému z nich) a titulom trov právneho zastúpenia - a to čiastočným
vyhovením návrhu ich advokáta. Po preskúmaní vyčíslenej náhrady trov právneho zastúpenia dospel
k záveru, že právnemu zástupcovi navrhovateľov vznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia

navrhovateľa 1./ a spoločne navrhovateľov 2./ a 3./ podľa ust. § 10 ods. 1, § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004
Z. z. za 8 úkonov právnej služby v celkovej výške 99.900,- Sk. Za jeden úkon právnej služby vznikol
nárok na odmenu z hodnoty 2.000.000,- Sk vo výške 16.650,- Sk - 20 % za spoločné úkony je 13.320,-
Sk. Právnemu zástupcovi tak vznikol nárok na odmenu za prevzatie a prípravu zastúpenia v konaní
prevzatím plnej moci 04. 07. 2007 vo výške 13.320,- Sk a paušálna náhrada 178,- Sk, za podanie návrhu

10. 07. 2007 vo výške 13.320,- Sk a paušálna náhrada 178,- Sk, za doplnenie žaloby zo dňa 25. 01.
2008, za vyjadrenie zo dňa 31. 03. 2008, za záverečné vyjadrenie zo dňa 03. 07. 2008, za poradu s
klientom 01. 07. 2008, za účasť na pojednávaní dňa 02. 07. 2008, odmena vo výške 5 x 13 .20,- Sk
a paušálna náhrada 5 x 190,- Sk, za účasť na pojednávaní dňa 07. 07. 2008 v 1, t. j. 6.660,- Sk a
paušálna náhrada 190,- Sk. Súd prvého stupňa nepriznal odmenu za poradu s klientom 16. 05. 2007,

uskutočnenú pred udelením plnomocenstva na zastupovanie v konaní. Z priznanej odmeny 99.900,- Sk
súd prvého stupňa vyčíslil 19 % DPH v sume 18.981,- Sk. Celková paušálna náhrada predstavovala
sumu vo výške 1.496,- Sk.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnutý
rozsudok zmeniť návrh v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania, alternatívne

žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Svoje
odvolanie dôvodil tým, že sa nestotožňuje s právnym názorom vysloveným súdom prvého stupňa, že
Zmluva o budúcej zmluve (v ktorej súd prvého stupňa si povedal, že je absolútne neplatná) je zmluvou
zmiešanou, obsahujúcou v zmysle § 491 Obč. zák. zmluvu o budúcej zmluve i zmluvu príkaznú, dohoduo urovnaní a nepomenovanú zmluvu. S týmto posúdením nesúhlasí, pretože ani jeden z účastníkov
konania neuviedol žiadne také právne skutočnosti, podľa ktorých by považoval predmetnú zmluvu o
budúcej zmluve za zmiešanú, žiaden z nich netvrdil, že sa navrhovatelia vzdali svojho zákonného návrhu

na odkúpenie nájomného bytu do vlastníctva za zvýhodnených podmienok a ani jeden z nich netvrdil
takú skutkovú skutočnosť, že by mu navrhovatelia zabezpečili právnu istotu nadobudnutého vlastníctva
splnením záväzkov navrhovateľov zo zmluvy. Ďalej vyslovil názor, že prvostupňový súd nebol oprávnený
vyložiť si predmetnú zmluvu ako zmiešanú zmluvu, nakoľko obidve zmluvné strany, t. j. navrhovatelia
1/, 2/ a 3/, ako aj on trvali na tom, že prejav vôle oboch zmluvných strán bol uzavrieť zmluvu o budúcej

zmluve. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, že išlo o dohodu o urovnaní, nakoľko mal záujem
na zabezpečení právnej istoty svojho vlastníckeho práva k reštituovanému majetku, pričom dohodou sa
táto pochybnosť odstránila. Poukazujúc na ust. § 585 ods. 1 Obč. zák. zdôraznil, že s navrhovateľmi
nebol v žiadnom právnom vzťahu a keďže medzi nimi neexitovali žiadne vzájomné práva a povinnosti,
nebolo nič sporné ani pochybné a preto nebolo možné neexistujúce práva upraviť dohodou o urovnaní,
keď nadovšetko predmetom dohody o urovnaní nemôže byť ústavnosť alebo protiústavnosť určitého

zákona alebo iného všeobecne záväzného predpisu. To, že navrhovatelia zobrali späť podnet podaný
Generálnemu prokurátorovi SR, a tiež sa zaviazali vzdať svojho postavenia vedľajšieho účastníka
v konaní, vedenom v reštitučnom konaní na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 17 C 3/95
v žiadnom prípade nezabezpečilo právnu istotu ohľadom jeho vlastníckeho práva k reštituovanému
majetku do budúcnosti tak, ako to v napadnutom rozsudku nesprávne tvrdí prvostupňový súd. Ak by súd

v reštitučnom konaní, dospel k názoru, že zákon č. 97/2002 Z. z. by mohol byť v rozpore s ústavou,
bol by v zmysle § 18 ods. 1, písm. d/ zákona č. 38/1993 Z. z. oprávnený podať na Ústavný súd SR
návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov s Ústavou SR, a to aj napriek uzavretej zmluve o
budúcejzmluvezodňa11.06.2002.Rovnakotým,ženavrhovateliasazaviazalivzdaťsvojhopostavenia
vedľajšieho účastníka v konaní, nijakým spôsobom neprispeli k zabezpečeniu právnej istoty ohľadom

jeho vlastníckeho práva k reštituovanému majetku. Spor bol medzi ním ako navrhovateľom a Hlavným
mestom SR ako odporcom a to, že navrhovatelia v rade 1./, 2./ a 3./ vystúpili zo súdneho konania,
nijakým spôsobom neovplyvnili výsledok tohto súdneho sporu, a na tom, že dňa 03. 10. 2002 uzavrel s
Hlavným mestom SR dohodu o vydaní veci, nemali navrhovatelia 1./ až 3./ žiadnu zásluhu, ani sa o túto
skutočnosť nemohli žiadnym zákonným spôsobom pričiniť. Nie je pravdivé tvrdenie súdu v napadnutom

rozsudku na strane 5, že „navrhovatelia sa vzdali svojho zákonného nároku na odkúpenie nájomného
bytu do vlastníctva“. Táto skutočnosť ani nevyplýva z vykonaného dokazovania. Citujúc ustanovenie §
29a ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. uviedol, že toto ustanovenie bolo účinné od 01. 08. 1995, to znamená,
že od účinnosti zákona č. 282/1993 Z. z., ktorý bol účinný od 01. 01. 1994, navrhovateľom nemohol
vzniknúťžiadenzákonnýnároknaodkúpeniebytov,pretožeobcebolipovinnénapožiadanieodpredávať

byty až od 01. 08. 1995. Keby navrhovatelia požiadali mesto o prevod vlastníctva bytu, tak obec by
bola povinná do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu, byt nájomcovi
odpredať, a ak tak neurobí, museli by nájomcovia svoj nárok vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote
uplatniť na súde, v opačnom prípade by bol ich nárok premlčaný, pričom navrhovatelia nepreukázali v
tomto konaní, že by svoj prípadný nárok voči mestu na súde uplatnili. Zdôraznil, že navrhovatelia nemali

žiadny zákonný nárok na odkúpenie nájomného bytu do vlastníctva. Aj keby takýto nárok mali, tak na
základe zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 11. 06. 2002 sa tohto nároku nevzdali a ani sa ho nemohli
vzdať zmluvou s nami, ale ak by sa ho chceli vzdať, museli by tak urobiť voči Hlavnému mestu SR.
Ďalej vyslovil názor, že zmluvu o budúcej zmluve, ktorá je predmetom tohto sporu, je potrebné chápať
ako jeden nedielny celok, a nie ako viaceré samostatné záväzky. Poukazujúc na znenie čl. II zmluvy

(záväzok v nej uvedený posúdil súd prvého stupňa za neplatný) a na čl. VI zmluvy uviedol, že neplatný
záväzok mohli splniť i náhradným plnením, ale keďže je samotný záväzok neplatný, nie je možné ho plniť
iným spôsobom. Nesúhlasil s názorom prvostupňového súdu , že zmluva o budúcej zmluve obsahuje
i príkaznú zmluvu podľa ust. § 724 Obč. zák. Z článku VI. bodu 3 zmluvy o budúcej zmluve z 11. 06.
2002 vyplýva, že záväzok budúceho predávajúceho sa považuje za splnený okamihom, v ktorý budúci

kupujúci nadobudnú vhodný byt do svojho vlastníctva a tento článok nie je možné považovať za príkaznú
zmluvu, pretože záväzok budúceho predávajúceho sa považuje za splnený až okamihom nadobudnutia
vhodného bytu budúcimi kupujúcimi do svojho vlastníctva, teda až výsledkom tejto činnosti, pričom
príkazník nezodpovedá za to, že sa očakávaný výsledok nedostavil. Zdôraznil, že vyvinul úsilie nájsť
tretiu osobu ochotnú za dohodnutých podmienok a za kúpnu cenu 250.000,- Sk odpredať navrhovateľovi

1/. a navrhovateľom 2./ a 3./ vhodný byt, avšak takúto osobu sa nepodarilo nájsť nesúhlasil s tvrdením
súdu prvého stupňa, že nešlo o objektívnu neuskutočniteľnosť plnenia záväzku, práve naopak, záväzok
zaobstarať príležitosť uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, ktorej predmetom by bol vhodný byt
v zmysle zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 11. 06. 2002 za kúpnu cenu 250 000,- Sk je objektívnenemožný, neuskutočniteľný, a nie je možné ho splniť nielen z jeho strany, ale aj pre každého iného
v našom postavení.
Čo sa týka paušálnej náhrady vo výške 4.000.000,-Sk, zmluvné dojednanie o paušálnej náhrade nie

je podľa § 51 Obč. zák. samostatným záväzkom, ale iba sankciou za nesplnenie neplatného záväzku.
S poukazom na ustanovenie § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka dojednanie o paušálnej náhrade
predstavuje zmluvnú pokutu pre prípad nesplnenia povinnosti a skutočnosť, že zmluvná pokuta je
nazvaná ako paušálna náhrada nemá za následok, že ide o samostatnú zmluvu. V prípade, že by
bolo pravdivé tvrdenie súdu, že dojednanie o paušálnej náhrade prestavuje samostatnú nepomenovanú

zmluvu podľa § 51 Občianskeho zákonníka, znamenalo by to, že on je povinný zaplatiť navrhovateľom
celkovo sumu 4.000.000,- Sk. Záväzok o paušálnej náhrade má zabezpečovaciu - akcesorickú povahu
vo vzťahu k hlavnému záväzku - uzavrieť kúpnu zmluvu, a preto zánik, resp. neplatnosť hlavného
záväzku má automaticky za následok aj neplatnosť vedľajšieho zabezpečujúceho záväzku o paušálnej
náhrade, resp. zmluvnej pokute. Taktiež poukázal na hrubý nepomer medzi kúpnou cenou (250.000,-
Sk) a výškou paušálnej náhrady (2.000.000,- Sk), ktorý je podľa jeho názoru v nepochybnom rozpore

s dobrými mravmi. následkom čoho je postihnuté absolútnou neplatnosťou v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka.
V časti úrokov z omeškania odporca namietal, že výrok rozsudku súdu prvého stupňa je neurčitý,
nezrozumiteľný a nevykonateľný. Poukázal zároveň na jeho nesprávnosť a upozornil na to, že príslušný
úrok sa má určiť ako priemerná diskontná sadzba NBS, vypočítaná ako vážený aritmetický priemer a

nie ako jednoduchý aritmetický priemer, tak ako to v napadnutom rozsudku určil súdu prvého stupňa.
Základná úroková sadzba NBS (do 31. 12. 2002 diskontná sadzba) sa určuje na základe rozhodnutia
Bankovej rady NBS vždy na konkrétne, vopred neznáme obdobie, ktoré môže byť niekoľko dní, týždňov,
mesiacov, ale i rokov. Za nesprávne považoval odvolateľ i rozhodnutie v časti náhrady trov konania,
keď boli priznané navrhovateľom i trovy titulom súdneho poplatku za návrh, ktorý poplatok zaplatený

nebol. Nesúhlasil ani s priznaním náhradu trov právneho zastúpenia za 4 úkony, a to: zo dňa 21. 05.
2008 - doplnenie žaloby, 31. 03. 2008 - vyjadrenie na vyjadrenie žalovaného, 03. 07. 2008 - záverečné
vyjadrenie, 01. 07. 2008 - porada s klientom, keďže nešlo o účelne a potrebné trovy.
Záverom navrhol, aby odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku pripustil dovolanie na otázky
zásadnéhoprávnehovýznamu:a)či jemožné,abypredmetomdohodyourovnanímedzidvomiosobami

súkromného práva bola ústavnosť alebo protiústavnosť zákona alebo iného všeobecne záväzného
právneho predpisu; b) či je možné požadovať súčasne zákonné, ako aj zmluvné úroky z omeškania; c) či
je možné neúspešnú stranu v súdnom konaní zaviazať aj na znášanie trov úspešnej strany, ktoré jej ešte
nevznikli, ale pravdepodobne vzniknú až v budúcnosti; d) či je možné, aby účastník súdneho konania
využil právo záverečnej reči v zmysle § 118 ods. 3 O. s. p. písomne takým spôsobom, že druhý účastník

tohto súdneho konania nebude s touto záverečnou rečou oboznámený, hoci bol prítomný na
pojednávaní; e) či je možné záverečnú reč v zmysle § 118 ods. 3 O. s. p. považovať za úkon právnej
služby v zmysle § 14 ods. 1 Vyhl. MS SR 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
V rámci odvolacej lehoty (§ 205 ods. 3 O. s. p.) odporca písomným podaním zo dňa 01. 08. 2008, došlým
na súd prvého stupňa dňa 04. 08. 2008 doplnil odvolanie ďalšími dôvodmi, keď predovšetkým poukázal

na to, že zmluva zo dňa 11. 06. 2002 neobsahuje zákonné náležitosti, a preto je absolútne neplatná a
tým je i nespôsobilá vyvolať akékoľvek právne účinky. Opätovne zdôraznil, že ani jeden z navrhovateľov
nie je oprávneným subjektom na podanie návrhu na ústavný súd na začatie konania v súlade právnych
predpisov. Citoval v tomto doplnenom odvolaní i ust. § 13 ods. 1, písm. a/, § 31 ods. 2, ust. § 35 ods.
1, 3 zák. č. 153/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, pričom poukázal na to, že tento zákon o

prokuratúreneupravuje„späťvzatiepodnetu“,keďtakýtoúkonnemáoporuvzákoneanespájajúsasním
žiadne právne účinky a navrhovatelia nijakým spôsobom nezaručili, že iný subjekt nepodá Generálnemu
prokurátorovi SR takýto podnet, resp., že návrh na ústavný súd z vlastnej iniciatívy nepodá niektorý
z oprávnených subjektov. Trval na tom, že navrhovatelia nemali žiadny zákonný nárok na odkúpenie
nájomného bytu do vlastníctva a keby ho i mali, tak na základe zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 11. 06.

2002 sa tohto nároku nevzdali. Opätovne vyslovil nesúhlas s uložením povinnosti na zaplatenie sumy
4.000.000,- Sk, keďže zmluva ako celok je neplatná, a teda nespôsobilá právne zaväzovať zmluvné
strany, keď zmluvné dojednanie o paušálnej náhrade nie je samostatnou zmluvou, ale iba sankciou za
nesplnenie neplatného záväzku. Ohľadne úrokov z omeškania namietal, že súčasťou zmluvnej pokuty
nemôžu byť zmluvné úroky z omeškania bez ohľadu na ich pomenovanie v zmluve a ak aj bol dohodnutý

zmluvný úrok z omeškania, nie je možné potom požadovať ešte aj zákonný úrok z omeškania. Poukázal
na nevykonateľnosť rozsudku v tejto časti, keď z nej ani nie je zrejmé, od ktorého dňa sa má úrok počítať,
ani v akej výške sa má úrok zaplatiť, keď nadovšetko úroky si môžu účastníci dohodnúť len v prípadepeňažnej pôžičky, v opačnom prípade je dojednanie účastníkov v rozpore so zákonom, teda je absolútne
neplatné.
K odvolaniu odporcu sa vyjadrili navrhovatelia, ktorí žiadali napadnutý rozsudok potvrdiť. Zotrvali na

názore, že zmluva, uzavretá účastníkmi, ako aj dojednania zmluvy o budúcej zmluve sú platné, keď
majú všetky zákonom stanovené náležitosti s poukazom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR,
uverejnenú v periodiku zo Súdnej praxe č. 67/1996 a 65/2008, keď požiadavka a náležitosti vhodného
bytu sú uvedené v čl. 5 citovanej zmluvy. Zároveň poukázali na judikatúru Najvyššieho súdu SR,
uverejnenú v periodiku zo Súdnej praxe č. 6/2008, ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. 1

ÚS 242/07, 1 ÚS 2437/07, keď podľa ustálenej judikatúry pri posudzovaní právnych úkonov je vylúčený
prílišný formalizmus, platnosť právneho úkonu je zásadou a neplatnosť výnimkou a v tomto smere je
aj potrebné posudzovať právne úkony. Teda podľa ich názoru z výsledkov vykonaného dokazovania
vyplýva, že zmluvné strany, v súlade s právnym názorom súdu prvého stupňa, dohodli spôsob určenia
podstatných náležitostí, a to v súlade so širokou voľnosťou garantovanou im § 50a Občianskeho
zákonníka. Tento spôsob spočíval v tom, že predmet kúpy určí odporca, avšak nie jednostranne, ale na

základe kritérií, uvedených v Zmluve a odporca bol oprávnený vybrať a určiť konkrétny byt, ktorý bude
predmetom kúpnej zmluvy, a tak určiť podstatnú náležitosť budúcej zmluvy. Za podstatné považovali to,
že dohodnutý mechanizmus uzatvárania zmluvy umožňoval súdu rozhodnúť o nahradení prejavu vôle
bez toho, aby musel niečo meniť, dopĺňať alebo upresňovať neurčité časti, pretože tieto bol oprávnený
určiť odporca podľa dohodnutých pravidiel. Požiadavka, aby bez ďalšieho bol v zmluve o budúcej

zmluve byt určený takým istým spôsobom, ako nehnuteľnosť v kúpnej zmluve, nemá oporu v zákone,
nemá legitímne opodstatnenie a je v rozpore s účelom právneho inštitútu zmluvy o budúcej zmluve.
Takáto požiadavka v konečnom dôsledku nerešpektuje základnú zásadu výkladu a aplikácie právnych
predpisov, a to, aby tieto slúžili potrebám praktického života.
Ďalej poukázali na obsah uzavretej zmluvy, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva, že presahuje rámec

zmluvy o budúcej zmluve, pretože okrem dohody o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, obsahuje (okrem
iného) i úpravu urovnania sporu medzi účastníkmi. Z predmetnej dohody je zrejmé, aké práva boli
sporné a čo sa týka odvolania odporcu, v ktorom poukazuje na tú skutočnosť, kto môže namietať
ústavnosť, tak tieto námietky odporcu považujú za irelevantné, a to i dôvod - tvrdenie odporcu v
odvolaní, keď tvrdí, že oni nemali nárok na kúpu predmetných bytov. Poukázali na to, že odporca

prehliada, že v čase uzatvorenia Zmluvy boli obaja účastníci aj účastníkmi konania, sp. zn. 17 C 3/95,
vedenej na Okresnom súde Bratislava I. Je zrejmé, že medzi účastníkmi bolo sporné to, či je uplatnený
reštitučný nárok odporcu, oprávnený alebo nie, ak by totiž oprávnený nebol, oni by sa nepochybne
mohli domáhať nadobudnutia bytu, ktorý užívali na základe nájomnej zmluvy s Hlavným mestom SR
Bratislavou. Toto bolo jadro sporu, resp. takto boli vymedzené práva sporné medzi účastníkmi. V

danom prípade podľa navrhovateľov je nepochybné, že účastníci uplatňovali k tomu istému predmetu
navzájom (vzájomne) nezlučiteľné práva, navrhovatelia právo na nadobudnutie bytu a odporca právo na
nadobudnutie nehnuteľnosti, v ktorej sa byt nachádzal. V tomto zmysle medzi stranami nepochybne išlo
o vzájomné sporné práva a tento spor bol medzi účastníkmi urovnaný tým, že navrhovatelia vzali svoje
podania, ktorými sledovali presadenie nadobudnutia bytu, späť. Odporca sa mýli v tom, keď vyvodzuje,

že predmetom urovnania bola ústavnosť zákona č. 97/2002 Z. z. čo potvrdzuje aj obsah Zmluvy, keď
ústavnosť tohto zákona totiž Zmluva vôbec neriešila a riešenie tejto právnej otázky nebolo, ako vyplýva
z obsahu Zmluvy, vôbec relevantné. Ďalej vyslovili názor, že ak odporca tvrdí, že nemohli mať súkromný
názoroprotiústavnostizákonač.97/2002Z.z.,jetoabsurdné,keď nadobudnutiepresvedčenia(názoru)
o neústavnosti zákona je predpokladom na to, aby napríklad občan podal súdu návrh na podanie návrhu

na začatie konania o súlade právnych predpisov a prerušenie konania, a na to, aby súd takýto návrh
podal (§ 109 ods. 1, písm. b/ O. s. p.).. Ak odporca spochybňuje ich nárok na nadobudnutie bytov v
bytovom dome, vydania ktorého sa odporca domáhal v konaní, sp. zn. 17 C 3/95, ušlo jeho pozornosti ,
že predmetom tohto konania priamo a ani nepriamo nebola právna otázka, či tento nárok bol daný
alebo nie. Existencia alebo naopak neexistencia tohto nároku nakoniec nebola relevantná ani z hľadiska

platnosti alebo neplatnosti Zmluvy, ako (v časti) dohody o urovnaní podľa § 585 Obč. zák. Ako uviedli,
predmetom dohody o urovnaní vôbec nemusia byť práva existujúce, postačí, že sú medzi účastníkmi
sporné,čovyplývazosamotnejpovahyapodstatydohodyourovnaní.Nakonieczkontextuodôvodnenia
rozhodnutia súdu prvého stupňa nevyplýva, že by súd postavil svoje rozhodnutie na právnom závere, že
navrhovatelia nárok na nadobudnutie bytu mali. Súd prvého stupňa sa obmedzil len na konštatovanie,

že navrhovatelia sa domáhali tohto nároku vzdali. Ak teda odporca namieta niečo, čo súd nevyslovil,
jeho námietka je irelevantná.
Navrhovatelia trvali na tom, že právny záver prvostupňového súdu o oddeliteľnosti jednotlivých častí
právneho úkonu plne obstojí. Z obsahu Zmluvy je zrejmé, že záväzok odporcu spočíval v záväzkuuspokojiť ich bytovú potrebu, ktorý mohol splniť alebo uzavretím budúcej zmluvy o prevode bytu sám
(čl. III Zmluvy), alebo zabezpečiť pre nich príležitosť uzatvoriť zmluvu o prevode bytu s treťou osobou
(čl. VI Zmluvy). Záver o alternatívnosti týchto spôsobov plnenia, t. j. záväzku odporcu uzavrieť s nimi

zmluvu o prevode bytu alebo záväzku obstarať pre nich byt prostredníctvom tretej osoby, je úplne
zrejmý z toho, že odporca bol oprávnený podľa vlastného uváženia uspokojiť ich bytovú potrebu
ktorýmkoľvek z uvedených spôsobov (Zmluva dokonca priznávala odporcovi aj možnosť zrušiť ju
zaplatením odstupného). Ak bol teda platný záväzok odporcu uspokojiť ich bytovú potrebu, hoci, podľa
názoru súdu, spôsob plnenia uzavretím o budúcej zmluve nebol dojednaný platne, nič nebránilo tomu,

aby bol platný záväzok uspokojiť bytovú potrebu zabezpečením príležitosti uzatvoriť takúto zmluvu
s treťou osobou. Súd prvého stupňa nezistil a nakoniec odporca ani netvrdil, že by bolo dojednanie
takéhoto záväzku postihnuté nejakou vadou. Za absurdnú považovali argumentáciu odporcu o tom, že
príkazníkovi na základe zmluvy vzniká povinnosť len vyvíjať pre príkazcu určitú činnosť, a jeho záväzok
nezahŕňa výsledok tejto činnosti. Poukazujúc na ust. § 724, § 728, § 730 ods. 1 Obč. zák., ako i na § 2
ods. 3 Obč. zák. zdôraznili, že odporca svoje záväzky voči nim v podstate úplne ignoroval a pokiaľ tvrdí,

že vyvinul (údajne) maximálne úsilie nájsť tretiu osobu, ochotnú za dohodnutých podmienok zmluvu
o prevode bytu uzavrieť, toto svoje údajné úsilie ničím nepreukázal. Čo sa týka námietky nemožnosti
plnenia,vyslovilinázor,žesúdprvéhostupňasaňouvysporiadalvyčerpávajúcimasprávnymspôsobom.
Podotkli, že záväzok odporcu zabezpečiť pre nich príležitosť uzavrieť zmluvu o prevode bytu za
rovnakých podmienok, splniteľný bol. Ak by odporca nepreviedol na nich vhodný byt, ktorý bol alebo

sa dostal do jeho vlastníctva, mohol nájsť inú osobu, ktorá mala záujem o predaj bytu a kúpnu cenu,
prevyšujúcu 250.000,- Sk, zaplatiť zo svojho. Pojem „za rovnakých podmienok“ nemožno totiž vykladať
tak dogmaticky a nelogicky, že aj tretia osoba by mala byt previesť za kúpnu cenu vo výške 250.000,-
Sk. Z účelu sledovaného účastníkmi, uzatvorením Zmluvy totiž jednoznačne vyplýva, že suma 250.000,-
Sk bola mienená len ako najvyššia možná suma, ktorú sú oni povinní zaplatiť za nadobudnutie bytu.

Nič teda nebránilo, aby odporca sumu, prevyšujúcu 250.000,- Sk zaplatil zo svojho, a to tým viac, ak
odporca nadobudol rozsiahly nehnuteľný majetok úplne zadarmo. Nakoniec, tvrdenie odporcu o údajnej
nemožnosti splnenia záväzku by bolo relevantné len vtedy, ak by sa o jeho splnenie aspoň pokúsil, čo
však neurobil, pretože to nepreukázal.
Navrhovateliataktiežzotrvalinatom, žesuma,ktorájepredmetomkonania,niejezmluvnoupokutou,ale

paušálnou náhradou. V tejto súvislosti poukázali na ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka a zdôraznili,
že v danom prípade je úplne zrejmé, že dojednanie paušálnej náhrady nebolo dojednaním zmluvnej
pokuty, a to nielen podľa jazykového vyjadrenia, ale aj podľa vôle účastníkov, ako aj podľa okolností, za
ktorých bol právny úkon urobený. Nesúhlasili s tvrdením, že ide o nepomer plnení, pričom sám odporca
tvrdí a preukazuje, že o nepomer plnení nešlo. Je to sám odporca, ktorý uvádza, že hodnota bytov,

porovnateľných s tými, ktoré navrhovatelia užívali, bola od 3.750.000,- Sk do 3.850.000,- Sk, resp. od
4.500.000,-Sk.Jetedazrejmé,žepaušálnanáhradazato,žesaonivzdajúprávanadobudnúťbyty,ktoré
užívali, resp. náhrada za to, že odporca im nezabezpečí vhodný byt, bola výrazne nižšia, ako hodnota
hlavného záväzku odporcu. Suma 250.000,- Sk, ktorú sa zaviazali zaplatiť za nadobudnutie vhodných
bytov, bola výrazne vyššie ako cena, za ktorú by mohli nadobudnúť byty, ktoré užívali podľa bytového

zákona.Ajkebymedziplneniamiexistovalnejakýnepomer,hociajvýrazný,sámosebenezakladározpor
s dobrými mravmi. Odporca nebol prinútený Zmluvu uzavrieť, uzavrel ju dobrovoľne; bol to dokonca
zástupca odporcu, kto inicioval uzavretie Zmluvy v snahe vyhnúť sa súdnemu sporu.
Čo sa týka tvrdení odporcu ohľadne nevykonateľnosti rozsudku o úrokovej časti vyslovili názor, že z
tejto časti je zrejmé, akým spôsobom je možné tento úrok určiť a možnosť paralelného uplatňovania

zmluvných a zákonných úrokov bola riešená v R 53/72, a čo sa týka námietky ohľadne výšky úroku
s dobrými mravmi žiaden rozpor odporcom nebol preukázaný. Dodali, že účel a podstata príslušného
úroku a úroku z omeškania sú rozdielne. Mali zato, že ak nie je v rozpore s nijakým zákonným zákazom,
a odporca takýto zákaz ani nešpecifikuje, požadovať plnenie aj úroku z omeškania, ako aj plnenie z titulu
straty hodnoty peňazí v čase, nakoľko ich účel a podmienky vzniku nároku sú odlišné, tak potom nebol

dôvod pre nepriznanie oboch týchto nárokov. Podľa nich dojednanie príslušného úroku podľa čl. VIII ods.
2 Zmluvy nie je neurčité. Svedčí o tom nielen postup súdu, ktorému nerobilo problém jasným, určitým
a zrozumiteľným spôsobom vyjadriť túto povinnosť vo výroku rozsudku; nakoniec takáto konštrukcia
povinnosti na plnenie nie je v našom právnom poriadku ojedinelá, vzhľadom na zákonnú úpravu úrokov
z omeškania podľa Obchodného zákonníka. Záverom ohľadne úrokov vyslovili názor, že spôsob určenia

príslušného úroku jednoduchým aritmetickým priemerom absolútne zodpovedá zmluvnému dojednaniu
podľa čl. VIII ods. 2 Zmluvy.
Za správne považovali navrhovatelia i rozhodnutie v časti náhrady trov konania, keď úkony právnej
služby, ktoré namieta odporca, boli potrebné na uplatnenie ich práva. Doplnenie návrhu bolo vykonanéna výzvu súdu, písomným vyjadrením zo dňa 02. 04. 2008 reagovali na stanovisko odporcu, v zmysle
§ 118 ods. 3 O. s. p. mali právo na záverečné vyjadrenie, ďalšia porada s klientom je úkonom právnej
služby podľa § 14 ods. 1, písm. b/ Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. Čo sa týka návrhu odporcu na

pripustenie dovolania v otázkach zásadného právneho významu, považujú ho za neopodstatnený. Aby
išlo o otázku zásadného právneho významu, musí mať význam nielen pre rozhodovaciu prax súdov
všeobecne, ale musí byť významná aj pre daný prípad a odporcom sformulované otázky tieto dve
podmienky nespĺňajú.
Na odvolacom pojednávaní dňa 1.10.2009 , s poukazom na zákon č. 659/2007 Z. z. v platnom znení

žiadali, aby odvolací súd pripustil zmenu návrhu tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 1./
sumu vo výške 66.387,84 €, ročný úrok z tejto sumy od 08. 09. 2002 do zaplatenia vo výške priemeru
jednotlivých sadzieb diskontnej (základnej) sadzby NBS od 08. 09. 2002 do 31. 12. 2008 a sadzieb
základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky od 01. 01. 2009 do zaplatenia, ktorý sa vypočíta
ako podiel súčtu výšky jednotlivých diskontných (základných) sadzieb NBS a jednotlivých základných
úrokových sadzieb ECB a súčtu počtu jednotlivých diskontných (základných) sadzieb NBS a základných

úrokových sadzieb ECB od 08. 09. 2002 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy
66.387,84 € od 26. 12. 2004 do zaplatenia. V tomto znení žiadali navrhovatelia pripustiť i zmenu návrhu
i vo vzťahu k navrhovateľom 2/, 3/. Uznesením vyhláseným na odvolacom pojednávaní dňa 1.10.2009
odvolací súd s poukazom na § 211 ods. 2, § 216 ods. 1 a § 95 ods. 1 O.s.p. zmenu návrhu pripustil.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací svojím rozsudkom zo dňa 1.10.2009 č.k. 9 Co 293/2008-280

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej zmenil tak, že návrh (po pripustení zmeny v časti úrokov z
istiny) zamietol a navrhovateľov zaviazal k povinnosti zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume
12.823,70 € jeho advokátke do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Po zopakovaní dokazovania dospel
k záveru, že účastníci uzavreli 11. júna 2002 podľa § 50a Občianskeho zákonníka zmluvu o budúcej
zmluve (v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol jednotlivé články, ktoré boli obsahom tejto zmluvy a

ich obsah) a nie zmiešanú zmluvu, keďže v tejto zmluve boli len bližšie a podrobnejšie špecifikované
záväzky navrhovateľov ako budúcich kupujúcich a súčasťou tejto zmluvy bola aj dohoda o zmluvnej
pokute, ktorú sa zaviazal odporca ako budúci predávajúci zaplatiť navrhovateľom v prípade nesplnenia
svojho záväzku. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 50a Občianskeho zákonníka, upravujúceho
zmluvu o budúcej zmluve a § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, upravujúceho zmluvnú pokutu.

Odvolací súd po tom, čo dospel k záveru, že v danej veci je potrebné celú zmluvu posúdiť ako zmluvu
o budúcej zmluve, sa zaoberal otázkou jej platnosti a dospel k právnemu záveru, že je absolútne
neplatnou s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. V súlade so súdnou praxou na tento právny
úkon hľadel akoby nebol urobený, nakoľko pôsobí od samého začiatku, definitívne, nemožno ho
konvalidovať dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti a nemožno ho zhojiť dodatočným schválením

a na túto neplatnosť prihliadal z úradnej povinnosti. Absolútnu neplatnosť zmluvy videl v chýbajúcich
obsahových a formálnych náležitostiach, ktoré mala mať budúca kúpna zmluva podľa Občianskeho
zákonníka a katastrálneho zákona. Podstatnou náležitosťou takejto zmluvy je dostatočné určenie
predmetu kúpy a kúpnej ceny. Hoci v predmetnej zmluve bola dojednaná kúpna cena, predmet kúpy, byt,
nebol dostatočne špecifikovaný, keď bol označený len ako vhodný byt, vymedzený všeobecne svojou

povahou a vlastnosťami a nie individuálne, hoci byt ako nehnuteľná vec, pokiaľ má byť predmetom
občianskoprávneho vzťahu, s ktorým je spojený prevod jeho vlastníctva, nemôže byť označený ako
druhovo určená vec podľa § 496 Občianskeho zákonníka. Pri takejto dohode o predmete budúcej
kúpnej zmluvy by nebolo možné bez ďalšieho prejavu vôle účastníkov uzavrieť kúpnu zmluvu o prevode
bytu, resp. nahradiť prejav vôle súdnym rozhodnutím. Z dôvodu absolútnej neplatnosti celej zmluvy o

budúcej zmluvy mal odvolací súd za to, ţe ani záväzok z dohody o zmluvnej pokute nevznikol, keďže
jeho existencia ako akcesorického záväzku, ktorý mal zabezpečovať splnenie zmluvnej povinnosti (R
14/1999) a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok a jeho účinky nemôžu nastať, ak nedošlo k vzniku
hlavného záväzku, z ktorého dôvodu považoval nárok navrhovateľov za nedôvodný.
Proti rozsudku krajského súdu podali dovolanie navrhovatelia , keď podľa ich názoru bol správny záver

súdu prvého stupňa, že v danej veci je predmetom zmluvy jednak záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve,
ale aj z príkaznej zmluvy a dohody o urovnaní a ide tak o zmiešanú zmluvu so samostatnými záväzkami,
navzájom oddeliteľnými v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka, čo vyplýva z jej obsahu. Uviedli, že
záväzkom odporcu bolo zabezpečiť pre nich byt, pričom tento záväzok mohol odporca splniť dvoma
spôsobmi, predložením návrhov zmlúv o prevode bytov na základe zmluvy o budúcej zmluve, alebo

alternatívne zabezpečením príležitosti uzatvoriť zmluvy o prevode bytov s treťou osobou na základe
príkaznej zmluvy, pričom výber spôsobu zadováženia bytov bol na odporcovi. Podľa ich názoru je
zmluva platnou aj v časti záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o budúcej zmluve, keďže boli dohodnuté
všetky jej podstatné náležitosti, a to spôsob určenia predmetu budúcej zmluvy tak, že ho určí odporcana základe kritérií uvedených v zmluve a kúpna cena. Odvolaciemu súdu vytkli, že prihliadol len na
rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Cdo 274/2004 a nie aj na iné rozhodnutia, napr. rozhodnutie NS SR
sp. zn. 4 Cdo 146/99, podľa ktorého podmienkou platnosti zmluvy o budúcej zmluve je aj to, či je jej

obsahom dohoda o podstatných náležitostiach budúcej zmluvy do takej miery, že zmluvné strany dohodli
aspoň spôsob ich určenia. So záverom odvolacieho súdu nesúhlasili ani v časti právneho posúdenia
záväzku zaplatiť paušálnu náhradu ako záväzku z dohody o zmluvnej pokute podľa § 544 Občianskeho
zákonníka s poukazom na jazykové vyjadrenie v zmluve a ich vôľu dojednať náhradu za plnenie, ktoré
im mal odporca poskytnúť a neposkytol. Uviedli, že ich úmyslom nebolo odporcu sankcionovať, ale

zabezpečiť si náhradu pre prípad neplnenia zo strany odporcu, pričom Občiansky zákonník nebráni
dohodnúť náhradné plnenie a že zaplatením zmluvnej pokuty sa dlžník nezbavuje svojho záväzku, a
teda keby dohodli zmluvnú pokutu, domáhali by sa i splnenia hlavného záväzku. Zároveň poukázali na
čl. VIII ods. 3 zmluvy, podľa ktorého táto zaniká tiež okamihom, keď navrhovatelia dostanú paušálnu
náhradu. Poukázali na princíp ochrany nadobudnutých práv a právnej istoty, zmluvnú voľnosť, zásadu
pacta sunt servanda, princíp autonómie zmluvných strán a princíp zákazu prehnaného formalizmu. V

dovolaní ďalej namietali nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu v časti, že uzavretá zmluva
nie je zmluvou zmiešanou, resp. zmluvou pozostávajúcou z viacerých právnych úkonov, ale iba zmluvou
o budúcej zmluve, ktorý záver odvolací súd neodôvodnil.
Najvyšší súd SR ako súd dovolací svojím uznesením zo dňa 28. mája 2012 č.k. 4 Cdo 216/2010-418
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 1.10.2009 sp. zn. 9 Co 293/2008 zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie, keď mal zato, že v konaní došlo k procesnej vade podľa § 237 písm. f/
O.s.p., ktorá je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za
správne. Vo svojom rozhodnutí dovolací súd uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu vo
vzťahu k inému záveru súdu prvého stupňa, ktoré rozhodnutie nepovažoval za správne a zmenil ho, je

nepreskúmateľné, nakoľko z neho nevyplýva, na základe akých skutočností dospel k záveru, že v danej
veci nejde o zmiešanú zmluvu, z ktorej vyplývajú nielen záväzky zo zmluvy o budúcej zmluve, ale aj
záväzky z príkaznej zmluvy, z dohody o urovnaní a z nepomenovanej zmluvy, ale iba o zmluvu o budúcej
zmluve. Len formálne konštatovanie, že vzhľadom na obsah zmluvy, ako aj vzhľadom na jej výklad v
zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu

jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska vzájomnej nadväznosti použitých pojmov), či
systematickými (z hľadiska radenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu) odvolací súd dospel k
záveru, že nejde o zmiešanú zmluvu, nie je odôvodnením v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd
sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s právnym posúdením zmiešanej zmluvy, vrátane
záväzku z príkaznej zmluvy a dohody o urovnaní ako ich posúdil súd prvého stupňa. Z jeho rozhodnutia

nevyplýva ako posúdil záväzok odporcu bezodplatne zaobstarať príležitosť navrhovateľom uzavrieť
zmluvy o prevode vlastníctva bytov s treťou osobou a záväzok navrhovateľov vziať späť podnet podaný
generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky a primátorovi hlavného mesta Slovenskej republiky
Bratislavy a vzdať sa svojho postavenia vedľajšieho účastníka v konaní vedenom na OS Bratislava I
pod sp. zn. 17 C 3/1995. Ani konštatovanie odvolacieho súdu, že výkladom dospel k záveru, že medzi

účastníkmi bola uzavretá zmluva o budúcej zmluve a nie zmiešaná zmluva, keď v tejto zmluve boli len
bližšie a podrobnejšie špecifikované záväzky budúcich kupujúcich, bez vysporiadania sa s ostatnými
záväzkami, predovšetkým aj záväzkami odporcu, ako napr. zaobstarať príležitosť uzavrieť zmluvy o
prevode vlastníctva bytov s treťou osobou, nedáva dovolaciemu súdu podklad pre preskúmanie, na
základe čoho dospel odvolací súd k záveru, že v danej veci ide iba“ o zmluvu o budúcej zmluve a nie

zmiešanú zmluvu.
Odvolací súd po vrátení veci dovolacím súdom opätovne v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal vec
v napadnutom rozsahu t. j. vo vyhovujúcej časti, keď časť, týkajúca sa uloženia poplatkovej povinnosti
navrhovateľmi 1/, 2/, 3/ nebola napadnutá odvolaním; vec prejednal na odvolacom pojednávaní (§ 214
ods. 1 O. s. p.) na ktorom navrhovatelia zotrvali na všetkých svojich ústnych prednesoch a písomných

podaní vrátane dovolania, keď na tomto pojednávaní odvolací súd v zmysle § 213 ods. 3 O.s.p.
zopakoval dokazovanie a to oboznámením listinných dôkazov (nájomná zmluva č. XXXX/XX-XXX, list
vlastníctva č. XXXX, zmluva o budúcej zmluve zo dňa 11. 06. 2002, právny rozbor Dr. T. zo dňa 10.
04. 2002, nájomná zmluva č. XXXX/XX-XXX, vyjadrenie Dr. N. zo dňa 08. 10. 2004) zistil, že odvolanie
bolo podané dôvodne.

Odvolací súd zistil, že účastníci konania uzavreli dňa 11. 06. 2002 zmluvu označenú ako Zmluva o
budúcej zmluve uzavretá podľa § 50a Občianskeho zákonníka, na základe ktorej sa odporca ako budúci
predávajúci zaviazal zabezpečiť pre navrhovateľov ako budúcich kupujúcich vhodný byt predložením
návrhu zmluvy na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu najneskôr do 30 mesiacov od účinnostizmluvyanavrhovateliasazaviazalinavýzvuodporcutútozmluvuuzatvoriťprijatímpredloženéhonávrhu
na uzavretie zmluvy najneskôr do 10 dní od predloženia zmluvy o prevode vlastníctva bytu (čl. II, III).
Náležitostinávrhuzmluvyoprevodevlastníctvabytubolidohodnutévčl.IV.zmluvy,kdeokreminéhopod

bodom 1.1 bolo dohodnuté, že predmetom zmluvy o budúcej zmluve je záväzok predávajúceho previesť
vhodnýbytdovlastníctvakupujúcichazáväzokkupujúcichzaplatiťzaprevodbytupredávajúcemukúpnu
cenu 250 000,- Sk. V čl. V. zmluvy bol vymedzený vhodný byt všeobecne pod bodom 1 až 3 a osobitne
v bodoch 4,5 čo do výmery podlahovej plochy a samostatnosti kuchyne, kúpeľne a WC.
Zároveň si dohodli účastníci náhradné plnenie (čl. VI.) tak, že odporca ako budúci predávajúci je

oprávnený plniť svoj záväzok, zabezpečiť pre budúcich kupujúcich vhodný byt aj takým spôsobom, že
im v lehote 30 mesiacov od účinnosti zmluvy zaobstará príležitosť uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva
bytu s treťou osobou za rovnakých podmienok, aké sú dohodnuté v tejto zmluve ( čl. III,IV, V zmluvy) a
navrhovatelia sú povinní návrh na uzavretie zmluvy, predložený treťou osobou, prijať. V čl. VIII. zmluvy
si účastníci dohodli zaplatenie paušálnej náhrady odporcom každému z navrhovateľov vo výške 2 000
000,- Sk s príslušným úrokom v lehote do 15 dní od uplynutia lehoty 30 mesiacov od účinnosti zmluvy pre

prípad, ak z akéhokoľvek dôvodu odporca nesplní svoj záväzok podľa tejto zmluvy ( čl. III,IV, V zmluvy) v
lehote 30 mesiacov od účinnosti zmluvy; príslušný úrok si strany dohodli vo výške priemernej diskontnej
sadzby NBS od rozhodného dňa, právoplatného povolenia vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v
prospech odporcu, najneskôr však 90. dňa od účinnosti tejto zmluvy (čl. XIII. bod 5). V čl. XI. zmluvy sa
navrhovatelia zaviazali najneskôr do 3 pracovných dní od účinnosti zmluvy vziať späť podnet, podaný

dňa 12. 04. 2002 Generálnemu prokurátorovi SR a primátorovi Hlavného mesta SR s tým, že ani v
budúcnosti ich neuplatnia a ani nebudú uplatňovať, zároveň sa navrhovatelia zaviazali vzdať svojho
postavenia vedľajšieho účastníka v konaní, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 17
C 3/1995 s tým, že ani v budúcnosti si ho nebudú uplatňovať. Zmluva nadobudla podľa bodu 4 čl.
XIII. platnosť a účinnosť dňom jej podpisu oboma zmluvnými stranami 11. 06. 2002. V čl. XII. zmluvné

strany prehlásili, že neexistuje žiadna právna alebo iná prekážka, ktorá by bránila uzavretiu zmluvy a
zástupcovia budúceho predávajúceho sú oprávnení v mene odporcu zmluvu podpísať.
Predmetomkonaniavdanejvecijezaplateniesumy4.000.000,-Sk/132.775,67€/,ktorýsinavrhovatelia
odvodzovali ako paušálnu náhradu v zmysle čl. VIII citovanej zmluvy a preto bolo potrebné vyriešiť v
prvom rade otázku, čo predmetná paušálna náhrada predstavuje, keď odvolací súd dospel k záveru,

že v danom prípade ide o zmluvnú pokutu v zmysle § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka podľa
ktorého ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý
túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti
nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška
pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Zmluvná pokuta je teda zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, alebo
veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď
porušením povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi nevznikla škoda. V prejednávanej veci teda zmluvná
pokuta bola dohodnutá pre prípad, ak budúci predávajúci - odporca z akéhokoľvek dôvodu nesplní
svoj záväzok podľa tejto zmluvy ( čl. III,IV, V zmluvy) v lehote 30 mesiacov od účinnosti zmluvy.

Odvolací súd sa nestotožňuje zo záverom súdu prvého stupňa, že zmluvné dojednanie o paušálnej
náhrade je podľa ustanovenia § 51 Občianskeho zákonníka samostatným záväzkom popri ostatných
dojednaniach o vecnom plnení. Vo všeobecnosti zmluva je všeobecným dôvodom vzniku záväzkového
právneho vzťahu a podľa citovaného ustanovenia účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie
je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona. Pre právne

vzťahy vyplývajúce z inominátnych zmlúv je rozhodujúci vždy obsah zmluvy / vlastného zmluvného
dojednania / teda ako sú vymedzené vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán. Čl. VIII citovanej
zmluvy je úprava vzájomných práv a povinností zmluvných strán a to len sankcia predávajúceho
pri nesplnení určitej povinnosti. Právny režim nepomenovaných zmlúv sa riadi vedľa rozhodujúceho
vlastného zmluvného dojednania / lex contractus / tými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktoré

upravujú občianskoprávne vzťahy, ktoré sú im obsahom a účelom najbližšie alebo ktoré sú týmto
neupraveným ale existujúcim zmluvám a občianskoprávnym vzťahom z nich vzniknutých, podobné,
resp. najbližšie / tzv. analogia zákona podľa § 491 ods. 2, § 853 Občianskeho zákonníka /. Vzhľadom
na vzájomnú úpravu práv a povinností a ich obsah, čl. VIII nie je možné vykladať ako nepomenovanú
zmluvu, ktorá by spôsobila vznik samostatného záväzku ale len ako dohodu o zmluvnej pokute, keďže

v tomto článku bolo dohodnuté zabezpečenie splnenia hlavného resp. náhradného záväzku. Samotná
skutočnosť, že účastníci v zmluve neuviedli zákonný termín / namiesto termínu „zmluvná pokuta“ uviedli
termín „paušálna náhrada“ / s odkazom na príslušné ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka, samo
o sebe nemôže byť dôvodom preto, aby súd pri výklade takéhoto úkonu vychádzal len z významu jehojazykového vyjadrenia a neprihliadol tiež na úmysle konajúcich osôb, resp. na ďalšie okolnosti rozhodné
pre výklad prejavu vôle účastníkov.
Po vyriešení tejto otázky odvolací súd skúmal právny úkon - Zmluva o budúcej zmluve uzavretej dňa

11.6.2002 podľa § 50a Občianskeho zákonníka vzhľadom na skutočnosť, že prvostupňový súd dospel
k záveru, že účastníkmi konania uzatvorená zmluva nebolo výlučne typickou zmluvou o budúcej zmluve
podľa ust.§ 50a Občianskeho, ale zmiešanou zmluvou v zmysle ust. § 491 Občianskeho zákonníka,
keďže obsahovala zmluvu o budúcej zmluve v časti záväzku odporcu navrhovateľom predložiť návrh na
uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu a povinnosti navrhovateľov ho prijať, ďalej zmluvu príkaznú

podľa ust. § 724 Občianskeho zákonníka v časti záväzku odporcu bezodplatne zaobstarať príležitosť
navrhovateľom uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu s treťou osobou za rovnakých podmienok
a záväzok navrhovateľov návrh zmluvy predložený treťou osobou prijať, dohodu o urovnaní v zmysle
ust. § 585 Občianskeho zákonníka v časti záväzku navrhovateľov v čl. XI. zmluvy vziať späť podnet
podaný dňa 12.4.2002 Generálnemu prokurátorovi SR a primátorovi Hlavného mesta SR a vzdať svojho
postavenia vedľajšieho účastníka v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 17C

3/1995 s tým, že ani v budúcnosti si ich nebudú uplatňovať a napokon nepomenovanú zmluvu v zmysle
ust. § 51 Občianskeho zákonníka v časti paušálnej náhrady s príslušným úrokom.
Vzhľadom na obsah Zmluvy o budúcej zmluvy uzavretej podľa § 50a Občianskeho zákonníka ako
aj vzhľadom na výklad predmetnej zmluvy v zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka odvolací súd
dospel k záveru, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o budúcej zmluve v zmysle § 50a ods. 1

Občianskeho zákonníka a nie zmiešaná zmluva.
V zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachyteného
v zmluve sa najprv vykladá prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých
použitých pojmov), logickými (z hľadiska vzájomnej nadväznosti použitých pojmov) či systematickými
(z hľadiska radenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho možno obsah právneho

úkonu posúdiť aj podľa vôle strán v okamžiku uzavierania zmluvy, avšak za podmienky, že táto vôľa nie
je v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu.
Aplikujúc uvedené výkladové prostriedky odvolací súd vzhľadom na samotné označenie zmluvy /
Zmluva o budúcej zmluve uzavretá podľa § 50a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v
znení neskorších predpisov /, ďalej vzhľadom na samotné ustanovenie zmluvy a to čl. II kde bol

dohodnutý predmet zmluvy /“ záväzok budúceho predávajúceho zabezpečiť pre budúceho kupujúceho
vhodný byt predložením návrhu zmluvy na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu a záväzok
budúceho kupujúceho túto zmluvu uzatvoriť „ /, čl. III kde bola dohodnutá doba dokedy zmluva bude
uzatvorená, čl. IV v ktorom boli dohodnuté náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu, čl. V kde bol
byt špecifikovaný mal za to, že účastníci uzavreli riadnu zmluvu o budúcej zmluve, ktorá obsahovala

všetky podstatné náležitosti tohto typu zmluvy. Odvolací súd k tomuto len dodáva, že ustanovenie § 50a
Občianskeho zákonníka neprekáža tomu, aby zámer uzavrieť v budúcnosti zmluvu bol vyjadrený tak,
že jedna zo zmluvných strán sa zaväzuje predložiť druhej zmluvnej strane v dohodnutej lehote návrh
zmluvy dohodnutého obsahu a druhá zmluvná strana sa zaväzuje tento návrh v dohodnutej lehote prijať.
Skutočnosť, že bol uzavretá zmluva o budúcej zmluve, preukazuje aj samotný návrh na začatie konania,

kde navrhovatelia odôvodňujú svoj nárok tým, že „uzatvorili zmluvu o budúcej zmluve v zmysle § 50a
Občianskeho zákonníka a budúci predávajúci si svoje povinnosti v zmysle zmluvy o budúcej zmluve
nesplnil“ a celkovo z celého znenia zmluvy vyplýva, že vôľa navrhovateľov ako budúcich kupujúcich
smerovala k získaniu bytu, keďže boli nájomcami bytu ktorý sa nachádza v bytovom dome o ktorý mal v
reštitúcii záujem mal budúci predávajúci a za týmto účelom uzavreli zmluvu o budúcej zmluve, kde bolo

dohodnuté že do určitého obdobia uzavrú zmluvu o prevode vlastníctva bytu .
Čo sa týka čl. VI zmluvy / v tomto si zmluvné strany dohodli, že budúci predávajúci je oprávnený
plniť svoj záväzok, zabezpečiť pre budúcich kupujúcich vhodný byt aj takým spôsobom, že im v lehote
30 mesiacov od účinnosti zmluvy zaobstará príležitosť uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu s
treťou osobou za rovnakých podmienok, aké sú dohodnuté v tejto zmluve ( čl. III,IV, V zmluvy) a budúci

kupujúci sú povinní návrh na uzavretie zmluvy, predložený treťou osobou, prijať/ a ktorý prvostupňový
súd vyhodnotil ako príkaznú zmluvu v tomto je podľa názoru odvolacieho súdu zmluvné strany dohodou
náhradnom plnení v zmysle § 561 Občianskeho zákonníka ako to správne skonštatoval aj prvostupňový
súd, keď aj priamo z predmetu zmluvy / čl. II zmluvy / vyplýva, že predmetom tejto zmluvy je aj dohoda
o náhradnom plnení. Čl. VII zmluvy je dohoda v zmysle § 48 Občianskeho zákonníka o tom, že budúci

predávajúci je oprávnený od zmluvy odstúpiť a ďalšie články a to čl. IX, XI sú len bližšie a podrobnejšie
špecifikované práva povinnosti budúceho predávajúceho a budúcich kupujúcich a ide v danom prípade
o tzv. náhodné zložky / accidentalia negotii / zmluvy, pričom ich nedostatok nemá vplyv na samotnú
platnosť zmluvy o budúcej zmluve a rovnako nesplnenie niektorých povinností, v zmysle týchto článkovnemá vplyv na predmet konania keď paušálna náhrada t.j. zmluvná pokuta sa viaže len na nesplnenie
záväzku podľa čl. II, III, VI zmluvy.
Odvolací súd sa ďalej ako predbežnou otázkou zaoberal platnosťou Zmluvy o budúcej zmluve a dospel v

súladesosúdomprvéhostupňa/vtomtosmereodvolacísúdpoukazujeajnaodôvodnenienapadnutého
rozsudku / k záveru, že táto je absolútne neplatnou, keď absolútna neplatnosť pôsobí zásadne od
počiatku, od okamihu vzniku právneho úkonu. Účinky absolútnej neplatnosti pôsobia definitívne, aj keby
dôvod neplatnosti právneho úkonu dodatočne odpadol. Absolútne neplatný právny úkon nemožno teda
zhojiť dodatočným schválením (ratihabíciou) a nemožno konvalidovať dodatočným odpadnutím dôvodu

neplatnosti ani napraviť splnením povinnosti.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej
doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov zmluva o prevode

vlastníctva bytu a zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome musí byť písomná a okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) popis bytu alebo nebytového priestoru v dome a príslušenstva bytu, vymedzenie polohy bytu alebo
nebytovéhopriestoruvdomeoznačenímčíslabytu,číslavchoduaopisomnebytovéhopriestoru,určenie
rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu a nebytového priestoru v dome;

b) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na
spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom
domom a na priľahlom pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom
podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a
nebytových priestorov v dome, ak sa pri priľahlom pozemku nepostupuje podľa písmena e),

c) určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého
pozemkuaprípadnéurčenie,ktoréspoločnéčastidomuaspoločnézariadeniadomu,častipríslušenstva
a priľahlého pozemku užívajú len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov,
d) úpravu práv k pozemku zastavanému domom a k priľahlému pozemku,
e) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku dohodou nadobúdateľa bytu

alebo nebytového priestoru s vlastníkom domu,
f) zistenie technického stavu bytu a nebytového priestoru podľa znaleckého posudku s uvedením opráv,
ktoré treba nevyhnutne vykonať v najbližších dvanástich mesiacoch, ak o to nadobúdateľ bytu alebo
nebytového priestoru požiada,
g) vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení k zmluve o

spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy,
h) úpravu práv k zariadeniam civilnej ochrany, ak sú také objekty v dome, po predchádzajúcom súhlase
príslušných orgánov.
Zmluvou o budúcej zmluve sa zakladá medzi subjektmi zmluvná / kontraktačná / povinnosť. Podstata
zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy spočíva v tom, že sa jej subjekty v súlade so širokou zmluvnou

voľnosťou písomne zhodne a tým záväzne dohodli, že spolu do dohodnutej doby uzavrú zmluvu,
na ktorých podstatných náležitostiach sa musia dohodnúť; dohoda musí obsahovať všetky podstatné
obsahové a formálne náležitosti budúcej zmluvy odpovedajúce zmluvnému typu, ku ktorému sa
vzťahuje, čo znamená že v prípade / budúcej / zmluvy o prevode vlastníctva bytu musí byť dosiahnutá
dohoda o všeobecných náležitostiach v zmysle § 43 a nasl. a § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka

ako aj dohoda o špeciálnych náležitostiach v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.
Medzi významné požiadavky na právne úkony patria náležitosti vôle a jej prejavu. Náležitosťami prejavu
vôle sú zrozumiteľnosť, určitosť a v niektorých prípadoch i forma prejavu. Nezrozumiteľný je prejav
vtedy, keď nie je možné ani výkladom zistiť, čo ním malo byť vyjadrené. Určitosť prejavu sa týka jeho
obsahovej stránky, neurčitý prejav vôle je síce zrozumiteľný, avšak neistý je jeho obsah. Neurčitosť

môže byť odstránená výkladom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale pokiaľ nie je možné
uvedený nedostatok odstrániť týmto spôsobom, ide o právny úkon neplatný. Vzhľadom na povahu
kontraktačnej povinnosti predpisuje zákon písomnú formu zmluvy o budúcej zmluvy, ktorá musí pod
sankciou neplatnosti obsahovať dohodu ako o podstatných náležitostiach budúcej zmluvy, tak aj o dobe,
dokedy má byť táto zmluva uzatvorená.

Akideoprávnyúkon,priktoromjepodsankciouneplatnostistanovenápísomnáforma,musíbyťurčitosť
prejavu vôle daná obsahom listiny, na ktorej je tento prejav zaznamenaný. Nestačí, že účastníkom
právneho vzťahu je jasné, čo je predmetom zmluvy, pokiaľ to nie je poznateľné z jej textu / pozri
rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2374/98, 3 Cdon 227/96, 33 Odo 311/2011 /. Určitosť písomnéhoprejavu vôle je objektívnou kategóriou a takýto prejav by nemal vzbudzovať pochybnosti o jej obsahu
ani u osôb, ktoré nie sú účastníkmi daného zmluvného vzťahu.
Samotný byt / § 2 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z./ nemôže byť predmetom prevodu vlastníckeho práva

podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, keď platná právna úprava umožňuje zmluvný prevod iba
podľa režimu zákona č. 182/1993 Z.z.. Vzhľadom nato, je potrebné aby záväzok v zmluve v zmluve
o budúcej kúpnej zmluve zodpovedal požiadavkám tohto zákona. Súčasne platí, že k platnosti zmluvy
o budúcej zmluve stačí dohoda účastníkov o podstatných náležitostiach zamýšľanej zmluvy, pričom
požiadavkám určitosti vyhovuje, ak je premet označený tak aby nebol zameniteľný s iným predmetom /

uvedené tvrdili v rámci svojich vyjadrení navrhovatelia /. Odvolací súd ale zastáva názor, že obligatórne /
podstatné / náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu, t.j. tie o ktorých musí byť dosiahnutá dohoda
už v rámci zmluvy o budúcej zmluve určuje ustanovenie § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov. Bez dohody o nich nemohla byť uzatvorená platná zmluva o prevode
vlastníctva bytu ani zmluva o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu. Je tomu tak preto, že v
súvislosti s prevodom bytu musia byť upravené pomery k spoločným častiam domu. Určenie spoločných

zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku a vrátane určenie, ktoré spoločné časti domu a
spoločné zariadenia domu, časti príslušenstva a priľahlého pozemku užívajú len niektorí vlastníci bytov
a niektorí vlastníci nebytových priestorov, stanovenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu
alebo nebytového priestoru v dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu je
totiž významné pre záver o tom, v akom rozsahu sa vlastník bytu bude podielať tak na správe tak aj na

nákladoch údržby spoločných častiach domu.
Skutočnosť, že s vlastníctvom bytu je neoddeliteľne spojené aj užívanie spoločných častí, priestorov a
zariadenídomuaspoluvlastníckeprávoktýmtočastiam,priestoromsižiada,abybolivzmluveobudúcej
zmluve zahrnuté / náležitým spôsobom vymedzené / aj zákonné náležitosti tieto otázky riešiace / pozri
rozhodnutia NS ČR sp. zn. 28 Cdo 1556/2012, uznesenie ÚS ČR sp. zn. IV.ÚS 3230/2012 /.

Ak by sme aj pripustili, že Zmluva o budúcej zmluve uzavretá podľa § 50a Občianskeho zákonníka zo
dňa 11. 06. 2002 obsahuje popis budúceho bytu v čl. V - Vhodný byt, ako to aj tvrdili navrhovatelia,
uvedená zmluva neobsahuje vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo
nebytového priestoru v dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na
príslušenstve, na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku, určenie a popis spoločných

častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku a prípadné určenie, ktoré
spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, časti príslušenstva a priľahlého pozemku užívajú len
niektorívlastnícibytovaniektorívlastnícinebytovýchpriestorov/§5ods.1písm.b),ccitovanéhozákona
č. 182/1993 Z.z./ a tento nedostatok spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o budúcej zmluve ako celku
vrátane dohody o náhradnom plnení, resp. ďalších dojedaní. Ak je totiž neplatná hlavná zmluva nemôže

dôjsť ani k dohode o náhradnom plnení, keďže neplatná zmluva táto nemohla vyvolať zamýšľané právne
účinky / t.j. založiť práva a povinnosti /. Bez ohľadu nato, by bola dohoda o náhradnom plnení neplatná
aj s poukazom na ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka pre neurčitosť s totožných dôvodov ako
zmluva o budúcej zmluve.
Neplatnosť zmluvy o budúcej zmluvy, neplatnosť dohody o náhradnom plnení spôsobuje aj neplatnosť

dohody o zmluvnej pokute. Z akcesorickej povahy zmluvnej pokuty totiž vyplýva, že nemôže byť
dohodnutá bez existencie zabezpečovaného / hlavného záväzku/ a jej platnosť je aj závislá na platnosti
záväzku hlavného / pozri R 14/1999, rozhodnutia NS ČR sp. zn. 33 Odo 330/2002, 33 Odo 744/2006,
33 Cdo 5391/2008, 33 Cdo 110/2010 a preto je nárok navrhovateľov , ktorým sa domáhali od odporcu
navrhovateľ 1./ samostatne, navrhovatelia 2./, 3./ spoločne zaplatenia o výške 66.387,84 €, s ročným

úrokom z tejto sumy od 08. 09. 2002 do zaplatenia vo výške priemeru jednotlivých sadzieb diskontnej
(základnej) sadzby NBS od 08. 09. 2002 do 31. 12. 2008 a sadzieb základnej úrokovej sadzby Európskej
centrálnej banky od 01. 01. 2009 do zaplatenia, ktorý sa vypočíta ako podiel súčtu výšky jednotlivých
diskontných (základných) sadzieb NBS a jednotlivých základných úrokových sadzieb ECB a súčtu počtu
jednotlivých diskontných (základných) sadzieb NBS a základných úrokových sadzieb ECB od 08. 09.

2002 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 66.387,84 € od 26. 12. 2004 do
zaplatenia bezdôvodný.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti
v zmysle § 220 O.s.p. zmenil a zmenený návrh navrhovateľov ako bezdôvodne podaný zamietol.
Čosatýkaďalšíchnámietokuvedenýchvodvolaníresp.vovyjadrenínavrhovateľovkodvolaniu,stýmito

sa odvolací súd nezaoberal, keď tieto nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú
v rovine úvah bez podloženia relevantných dôkazov. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne
pripomína, a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že

z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03,
II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Napokon aj Európsky súd pre ľudské práva vo
svojejjudikatúreuvádza,žesúdnerozhodnutiamusiavdostatočnejmiereuvádzaťdôvody,naktorýchsa
zakladajú; článok 6 ods. 1 dohovoru však nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý
argument, pričom odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia

rozhodnutia nižšieho súdu (García Ruiz proti Španielsku zo dňa 21. januára 1999, Van de Hurk proti
Holandsku zo dňa 19. apríla 1994). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je potrebné posudzovať
vždy so zreteľom na konkrétny prípad aj so zreteľom na charakter konania (správne súdnictvo), v ktorom
bolo napadnuté rozhodnutie vydané (Ruiz Torija proti Španielsku zo dňa 9.decembra 1994).
O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 a § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1
O.s.p., keď odporca cestou svojej právnej zástupkyne podal návrh na priznanie náhrady trov konania

a priznal v konaní plne úspešnému odporcovi náhradu trov konania v sume 7.966,54€ / súdny poplatok
za odvolanie / a trov právneho zastúpenia vo výške 7.040,61€ /6.250,49€ + 421,88€ + 368,24€, / ktorú
zaviazal navrhovateľov s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnej zástupkyni
odporcu.
Trovy právneho zastúpenia pozostávajú :

a) z odmeny advokáta za 8 úkonov právnej služby a to príprava a prevzatie zastúpenia dňa 23. 5. 2007,
písomné podanie -vyjadrenie k návrhu zo dňa 12. 10. 2007, účasť na pojednávaní dňa 2. 7. 2008, 7.
7. 2008 (vyhlásenie rozsudku), písomné podanie -odvolanie zo dňa 30. 7. 2008, účasť na odvolacom
pojednávaní dňa 1.10.2009, písomné podanie -vyjadrenie k dovolaniu zo dňa 22.3.2010, účasť na
odvolacom pojednávaní dňa 10.4.2014 v celkovej výške 6.250,49€ / 3.115,28€ + 2.098,59€ + 419,71€

+ 616,91€ /.
Odmena advokáta za jeden úkon právnej služby predstavuje vzhľadom na predmet sporu 4.000.000,-
Sk /132.775,68€ / a s poukazom na § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb platnej a účinnej do 31.12.2008 20.650,-Sk .
Režijný paušál predstavoval s poukazom na § 15 písm. a) citovanej vyhlášky za, za rok 2007 sumu 178,-

Sk, za rok 2008 sumu 190,-Sk. Odmena za úkony právnej služby príprava a prevzatie zastúpenia dňa
23. 5. 2007, písomné podanie -vyjadrenie k návrhu zo dňa 12. 10. 2007, účasť na pojednávaní dňa 2. 7.
2008, 7. 7. 2008 (vyhlásenie rozsudku), písomné podanie -odvolanie zo dňa 30. 7. 2008 predstavuje aj
s poukazom na ustanovenie § 14 ods. 4 citovanej vyhlášky sumu 93.851,-Sk t.j. 3.115,28€/ 4 x 20.650,-
Sk + 1 x 10.325,-Sk odmena za pojednávanie dňa 7.7.2008, na ktorom došlo k vyhláseniu rozhodnutia

t.j. 1/2 zo sumy 20.650,-Sk + 2 x 178,-Sk režijný paušál + 3 x 190,-Sk režijný paušál/.
Odmena advokáta za jeden úkon právnej služby predstavovala s poukazom na § 10 ods. 1 Vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb platnej a
účinnej od 1.1.2009 sumu 692,13€. Režijný paušál predstavoval s poukazom na § 15 písm. a) citovanej
vyhlášky za rok 2009 sumu 6,95€, za rok 2010 sumu 7,21€, za rok 2014 sumu 8,04€ . Odmena za

úkony právnej služby účasť na odvolacom pojednávaní dňa 1.10.2009, písomné podanie -vyjadrenie
k dovolaniu zo dňa 22.3.2010, účasť na odvolacom pojednávaní dňa 10.4.2014 predstavuje sumu
2.098,59€ / 3 x 692,13€ + 1 x 6,95€ režijný paušál +1 x 7,21€ režijný paušál + 1 x 8,04€ režijný paušál/.
Odmena advokáta za úkony do 31.5.2009 bola v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. platnej a
účinnej do 31.5.2009 / keď náhrady boli možné zvýšiť o DPH až na základe novely vyhlášky č. 209/2009

účinnejod1.6.2009/vovýške3.084,54€/92.925,-Sk/zvýšenáo20%DPHt.j.osumu616,91€/18.585,-
Sk / , zároveň bola zvýšená odmena a náhrada za úkony po 1.6.2009 vo výške 2.098,59€ o 20% DPH
t.j. o sumu 419,71€.
b) z náhrady hotových výdavkov - cestovného v celkovej výške 421,88€,/ 104,49€ + 104,49€ +102,21€
+ 110,69€/

Cestovné prináleží právnej zástupkyni odporcu v § 15 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v spojení s
§ 7 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách za použitie motorového vozidla Volvo S40 , ŠPZ :
ZA- 595 AN / priemerná spotreba 6,55/100km / od 2.7.2007 a do 26.2.2014 a za použitie motorového
vozidla BMV AG EČ : ZA-126FU / priemerná spotreba 5,8l//100 km / od 26.2.2014 na vykonanie cesty
na pojednávanie zo Žiliny do Bratislavy a späť- 404 km celkovo vykonaná 4 krát a to dňa 2. 7. 2008,

7. 7. 2008 , 1.10.2009, 10.4.2014. Jazda dňa 2.7.2008 -cestovné vo výške 3.147,96Sk t.j. 104,49€/
priemerná spotreba 6,55l na 100 km, spotreba na 1 km - 0,0655 l, cena za 1 km = 35,-Sk x 0,0655 =
2,292Sk + 5,50Sk/km = 7,792Sk/km x 404km = 3.147,96Sk /; jazda dňa 7. 7. 2008 cestovné vo výške
3.147,96Sk 104,49€/ priemerná spotreba 6,55l na 100 km, spotreba na 1 km - 0,0655 l, cena za 1 km= 35,-Sk x 0,0655 = 2,292Sk + 5,50Sk/km = 7,792Sk/km x 404km = 3.147,96Sk /; jazda dňa 1.10.2009
cestovné vo výške 102,21€ / priemerná spotreba 6,55l na 100 km, spotreba na 1 km - 0,0655 l, cena
za 1 km = 1,08€ x 0,0655 = 0,070 + 0,183€/km = 0,253€/km x 404km = 102,21€/; jazda dňa 10.4.2014

cestovné vo výške 110,69€ / priemerná spotreba 5,80l na 100 km, spotreba na 1 km - 0,058 l, cena za
1 km = 1,569€ x 0,0058 = 0,091 + 0,183€/km = 0,274€/km x 404km = 110,69€/
c ) z náhrady za straty času v celkovej výške 368,24€.
Náhrada za stratu času patrí právnej zástupkyni odporcu za účasť na pojednávaniach pred Okresným
súdom Bratislava I dňa 2. 7. 2008, 7. 7. 2008 a pred Krajským súdom Bratislava dňa 1.10.2009,

10.4.2014. Táto náhrada za každú i začatú polhodinu v zmysle § 17 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.
platnej a účinnej v čase vykonania úkonu predstavuje sumu za rok 2008 sumu 317,-Sk t.j. 10,52€, za
rok 2009 sumu 11,59€, za rok 2014 sumu 13,40€. Vzhľadom na uvedené potom prináleží právnemu
zástupcovi odporkyni náhrada za 32 pol hodín za čas spojený z dopravou na pojednávanie a späť v
celkovej výške 368,24€, / 16 x 10,52€ + 8 x 11,59€ + 8 x 13,40/

Poučenie:

Tento rozsudok nie je možné napadnúť odvolaním.