Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/25/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114202097
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114202097.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Mareka
Kohúta a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho
16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanej: T. J., W.I. I. U. XX, za účasti vedľajšieho účastníka
na strane žalovanej: OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Košice, Sofijská 13, zastúpený JUDr.

Ladislav Mikluš, advokát so sídlom Košice, Stará Baštová 2, o zaplatenie 897,40 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 15C/30/2014-55 zo dňa 19.3.2015, takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka tak, že náhradu trov
mu nepriznáva.

Nepriznáva žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu, ďalej náhradu trov konania
žalovanej voči žalobcovi nepriznal a žalobcu zaviazal nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania
vo výške 118,98 eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Z dôvodov rozsudku vyplýva, že žalobca si uplatnil proti žalovanej nárok vzniknutý z titulu zmluvy
o spotrebiteľskom revolvingovom úvere, pričom po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru,

že nedošlo k platnému uzavretiu tejto zmluvy, keďže nenastala zhoda prejavenej vôle oboch
zmluvných strán vo vzťahu k RPMN požadovaného úveru a schváleného úveru, čo znamená, že
žalobca neakceptoval návrh žalovanej na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere na základe ňou
požadovaných podmienok.

2. O trovách účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že žalovaná síce mala plný úspech

vo veci, avšak náhradu trov konania si neuplatnila, preto jej táto nemohla byť priznaná. Pokiaľ išlo o
vedľajšieho účastníka, tomu súd priznal náhradu vo vzťahu k žalobcovi vo výške 118,98 eur a tieto
pozostávali z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby po 51,45 eur, a to za prípravu a
prevzatie veci a vyjadrenie k návrhu žalobcu, k tomu 2x režijný paušál, spolu vo výške 118,98 eur.

3. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o povinnosti žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi

na strane žalovanej trovy právneho zastúpenia podal žalobca včas odvolanie. Podľa neho napádané
rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje žiadne zdôvodnenie účelnosti trov právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva ani spôsob, akým súd vyhodnotil kritérium
účelnosti o náhrade trov konania. Z rozsudku pritom plynie, že otázkou účelnosti trov právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka sa súd nezaoberal. Trovy právneho zastúpenia by pritom mali
predstavovať náhradu odmeny za právnu pomoc pri predložení podania, ktoré svojím obsahom je

šablónovitým opakovaním podaní predkladaných v nespočetnom množstve prípadov. Vedľajší účastník
na strane žalovanej sa deklaruje ako subjekt na ochranu spotrebiteľa a práve vďaka tomu muprávna úprava priznáva osobitné postavenie medzi subjektmi rovnakej právnej formy. Ak sa nejakému
subjektu priznáva osobitné postavenie na základe jeho činnosti aj vo vzťahu k súdnemu konaniu,
potom sa vychádza z logického predpokladu, že tento subjekt bude odborne, personálne a materiálne

pripravený na vykonávanie tejto činnosti. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 6MCdo/5/2013, ktoré sa týka priamo účelnosti náhrady trov konania právnemu zástupcovi
vedľajšieho účastníka, podľa ktorého dovolací súd dospel k záveru, že súdy správne poukazovali na
skutočnosť, že v preskúmavanej veci ide o rutinnú záležitosť, ktorá je zvládnuteľná prostredníctvom
administratívy vedľajšieho účastníka a na ktorú nebola potrebná odborná pomoc zvoleného advokáta.

Nepriznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi odôvodnené ich nadbytočnosťou, a teda aj
ich neúčelnosťou. Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde
sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v
Slovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na
súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo
inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s názorom, že právo na právnu

pomocanáhradatrovkonaniasúdverozdielneveci,ktorésícespolusúvisia,avšakniesúneoddeliteľné.
Právo na náhradu trov konania, vrátane tých, ktoré vznikli v súvislosti so zastupovaním advokátom,
totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto
názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa účastníkom náhrada trov konania
nepriznáva a účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda

súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil
účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v
súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti, nemožno považovať za trovy
účelné. Pokiaľ teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto záveru a vedľajšiemu účastníkovi nepriznali
náhradu trov konania, ich rozhodnutia v tomto smere sú správne. Rovnako žalobca poukázal aj na

uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6MCdo/9/2013, v ktorom konštatoval, že vedľajší účastník by
svoju úlohu spočívajúcu v pomoci žalovaným v postavení spotrebiteľa, mohol efektívne splniť aj bez
vynaloženianadbytočnýchnákladovnaprávnezastupovanievkaždejskutkovoaprávnetakmertotožnej
veci. Žalobca s ohľadom na uvedené skutočnosti uviedol, že rozhodnutie o priznaní trov právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka je nedôvodné a nezákonné. Podľa žalobcu súd nezákonne priznal

vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania aj preto, že tento subjekt nemá procesné postavenie
vedľajšieho účastníka. S účinnosťou od 1.1.2015 pre každý takýto subjekt je stanovená povinnosť
predložiť súhlas toho, na strane koho má vystupovať, inak sa na takýto subjekt neprihliada. Vedľajší
účastník uvedené nesplnil, tak ako v iných prípadoch vstúpil do konania spôsobom, kedy o žalovanej
má informácie získané od súdu. Navrhol napadnutý výrok v súlade s § 205 ods. 2 písm. a), písm. d) a

f) O.s.p., ďalej § 221 ods. 1 písm. f) a písm. h) zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi sa náhradu trov
právneho zastúpenia neprizná.

4.Vedľajšíúčastníkvovyjadrenínaodvolaniežalobcuuviedol,žesúhlasívplnomrozsahusrozhodnutím
prvostupňového súdu a navrhuje ho potvrdiť. K účelnosti trov vedľajšieho účastníka uviedol, že tento

má právo na náhradu trov konania, pričom poukázal na najnovšie komentáre k Občianskemu súdnemu
poriadku. Účelnosť úkonov právnej služby je možno posudzovať iba cez objektívne kritéria, teda či
v konečnom dôsledku úkon právnej služby bol spôsobilý pozitívne v prospech účastníka ovplyvniť
rozhodnutie súdu. Takáto náhrada by mohla byť nepriznaná len v prípade, ak by niektoré úkony
právnej pomoci spočívajúce v zastúpení advokátom boli zbytočné, resp. neúčelne dvakrát zopakované

vyjadrenia, ale táto náhrada nemôže byť nepriznaná len na základe toho, že združenie spotrebiteľov
sa dalo v konaní pred súdom zastúpiť advokátom. Poukázal na čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, ktorý zaručuje
každému právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej
správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Je nepochybné, že vedľajší
účastník je riadnym účastníkom, teda v súlade s citovaným článkom Ústavy SR a Občianskym súdnym

poriadkom má právo vždy si zvoliť na zastupovanie advokáta od začiatku konania, nie iba podľa
náročnosti prípadu. Okrem už uvedeného poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí
3MCdo/30/2012. Ďalej poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove.

5. Odvolací súd odvolanie žalobcu prejednal v zmysle § 470 ods. 2 CSP, podľa príslušných ustanovení

Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré nastali v
konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok
nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobcu bolo podané 12.5.2015. S ohľadom na princíp
legitímneho očakávania a princíp právnej istoty odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa právnejúpravy účinnej v čase, kedy toto bolo podané. V podmienkach právneho a demokratického štátu majú
právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou
súčasťouprincípovprávnehoštátuzaručenéhovčl.I.ods.1ÚstavySR.Súčasťouprincípuprávnejistoty

a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ
niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej
dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia.
Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu práva spätným
pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol

poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje práva nadobudnuté v minulosti. Procesné pravidlá
a očakávania s akými účastníci do konania vstupujú, by zásadne nemali byť v jeho priebehu menené;
pokiaľ sa tak stane, ako je tomu v tomto prípade, musí súd dbať na ochranu práv účastníkov konania,
a to v takom prípade, keď takáto nepredvídateľná zmena nastavených pravidiel sa prejavuje (viď Nález
Ústavného súdu ČR zo 7.6.2016, sp.zn. IV.ÚS/3559/2015). Na základe týchto dôvodov preto odvolací
súd pri prejednaní odvolania žalobcu postupoval podľa § 212 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p., pričom

dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že vedľajší účastník vstúpil do konania 28.4.2014, pričom z jeho podania
je zrejmé, že vôbec nebol oboznámený s vecou, keďže žiadal doručiť žalobný návrh s prílohami, takže
do konania vstupoval bez toho, aby mal informácie o tom, o aké konanie ide a či teda vyžaduje právne

zastúpenie. Druhým úkonom právneho zástupcu vedľajšieho účastníka bolo vyjadrenie k žalobnému
návrhu zo dňa 19.5.2014, odoslané 21.5.2014. Teda v čase, kedy už súd musel v zmysle zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadať podľa § 5b na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku,
alebo zákonný dôvod, ktorý bráni uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi.

7. Odvolací súd v zhode s judikatúrou Najvyššieho súdu SR (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
6MCdo/9/2013, 6MCdo/5/2013) dospel k záveru, že trovy konania vzniknuté zastupovaní advokátom v
zastupovaní advokátom v tzv. hromadných skutkovo a právne takmer totožných veciach, kde sa obsah
jednotlivých podaní vyhotovený advokátom mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej-ktorej veci

nemožno považovať za trovy účelne vynaložené na riadne uplatnenie, alebo bránenie práva na súde. Z
obsahu spisu je zrejmé, že vedľajší účastník zastúpený advokátom vstúpil do konania v tejto veci, ktorá
mala charakter tzv. hromadnej veci, pričom evidentne už na začiatku vstupu vedľajšieho účastníka do
konania nemal ani len základné informácie o charaktere sporu, a teda nemohol mať ani vedomosť o
tom, či je nevyhnutne potrebné jeho zastupovanie právnym zástupcom. Podľa odvolacieho súdu vedľajší

účastník by svoju úlohu spočívajúcu v pomoci žalovanej v postavení spotrebiteľa mohol efektívne splniť
aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastupovanie v tejto veci. Vedľajší účastník sa
mohol dať zastúpiť v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti nemožno
považovať za trovy účelné. Na základe týchto dôvodov odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok
súdu prvého stupňa tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

8. V odvolacom konaní žalobca náhradu trov konania neuplatnil, preto mu táto priznaná nebola.

9. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).