Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/388/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114205834
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7114205834.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudcov

JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Dany Bystrianskej, v spore žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s., so
sídlom v Bratislave, Košická č. 56, IČO: XX XXX XXX, zastúpený Jakubčák, advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Michalská č. 14, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: X. G., J.. X.X.XXXX,
G. H., Č.. M. Č.. X, zastúpený JUDr. Petrom Dudičom, zamestnancom Okresného súdu Košice - okolie,
o zaplatenie 1.701,76 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku č.k. 25C/161/2014-121 z
29. 4. 2016 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 21,91 € s 9% ročným úrokom z omeškania od 21.3.2011 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a konanie v časti istiny 1.416,93 €, v časti úroku vo
výške 19,40% z istiny 1.491,42 € od 22.12.2010 do zaplatenia, v časti úroku z omeškania vo výške 9%
z istiny 1.491,42 € od 22.12.2010 do zaplatenia zastavil. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 78,30 € cestou Slovenskej pošty, a.s. Košice do 15 dní odo

dňa doručenia právoplatného rozsudku.

2.Rozhodol tak o žalobe zo dňa 3.3.2014, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia
1.701,76 € s prísl. titulom dlžných splátok úveru na základe poskytnutého úveru 663,87 € s ročnou
úrokovou sadzbou 19,40 %, na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0447721453 zo dňa 17.4.2007,
ktorý žalovanému poskytol právny predchodca žalobcu a ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 47
mesačných splátkach po 21,91 € so splatnosťou prvej splátky 20.5.2007 a konečnou splatnosťou úveru

20.3.2011.

3.Po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení podľa v§ 497 § 502 ods. 1, §52 ods. 2, 3, § 54
ods. 1, 2, § 517 ods. 2, § 524 ods. 1, 2, §100 ods. 2, § 101, § 105 Obč. zák., § 2 písm. a) a b),
§ 3 ods. 1,2,5, § 4 ods.1 a §5 zák. č.258/2001 Z.Z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase vzniku právneho vzťahu a §5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
od 13.6.2014, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. urobil záver, že právny predchodca žalobcu,

spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 17.4.2007 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o splátkovom
úvere č. 0447721453, na základe ktorej žalovanému poskytla úver vo výške 663,87 €, ktorý sa žalovaný
zaviazal splatiť v 47 mesačných splátok k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, v sume 21,91 € so splatnosťou
prvej splátky 20.5.2007 a konečnou splatnosťou úveru 20.3.2011, s dohodnutou úrokovou sadzbou19,40 % ročne a RPMN 27,30 %. Pohľadávka bola žalobcovi postúpená na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok č. 1424/2010/CE zo dňa 21.12.2010 spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova
č. 48, Bratislava, IČO: 00 151 653. O postúpení pohľadávky bol žalovaný upovedomený listom zo dňa

28.12.2010. Súd prvej inštancie v odôvodnení konštatoval, že aj keď je úverová zmluva absolútnym
obchodným vzťahom, (§ 261 ods.3 písm. d), § 479 a nasl. Obchodného zákonníka), že v danom prípade
bol úver poskytnutý spotrebiteľovi. Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX posúdil ako platnú a
konštatoval, že rozhodoval za situácie, keď zo strany právneho predchodcu a ani u žalobcu nedošlo
k odstúpeniu od zmluvy, ani k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Nárok uplatnený žalobcom

posúdil ako nárok zo spotrebiteľskej zmluvy a v zmysle ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa prihliadol
na premlčanie nároku ex offo, bez toho, aby sa žalovaný premlčania dovolával v zmysle ustanovení
Občianskeho zákonníka. Dôvodil, že aplikoval ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré
je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa § 5b zákona
o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy je povinný prihliadať na
toto procesné ustanovenie aj bez námietky premlčania vznesenej spotrebiteľom. Súd prvej inštancie

urobilzáver,žeprávožalobcunazaplateniedlžnýchsplátokúveruzaobdobieod20.3.2010do20.2.2011
vo výške 262,92 € s príslušenstvom je premlčané. K premlčaniu splátok došlo v trojročnej premlčacej
lehote,plynúcejododňanasledujúcehopodniichsplatnosti,žežalobabolanasúdpodanádňa3.3.2014
a preto tieto nebolo možné žalobcovi priznať. Z uvedeného dôvodu v prevyšujúcej časti žalobu ako
nedôvodnú zamietol. Potom, čo žalobca 15.10.2015 vzal žalobu späť, konanie zastavil podľa § 96

ods.1, 3 O.s.p, v časti istiny vo výške 1.416,93 €, v časti riadneho úroku vo výške 19,40 % ročne z istiny
1.491,42 € od 22.12.2010 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne z istiny 1.491,42
€ od 22.12.2010 do zaplatenia. Žalobcovi priznal zostávajúcu sumu 284,83 € s príslušenstvom. Táto
predstavovala 13 splátok úveru po 21,91 € za obdobie od 20.3.2010 do 20.3.2011. Vychádzajúc z §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.Z. , priznal žalobcovi úrok z omeškania vo

výške 9 % ročne ( základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu bola 1 % po zvýšení o 8 percentuálnych bodov činí 9%) z istiny 21,91 €
od 21.3.2011 do zaplatenia.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. prvá veta. Vychádzal z toho, že v časti istiny

o 1.416,93 € s príslušenstvom, bolo konanie zastavené a žalobca späť vzatím žaloby procesne zavinil
zastavenie konania, v prevyšujúcej časti, t.j. 262,92 €, bola žaloba zamietnutá. Žalobca mal v konaní
úspech v 1,28 % (21,91 € x 100 % : 1.701,76 €) a jeho neúspech predstavuje 98,72 %, teda bol vo
väčšej časti neúspešný. Úspešnému žalovanému, ktorý si náhradu trov konania neuplatnil, resp. mu
žiadne trovy nevznikli, náhradu trov konania nepriznal.

5. O vrátení súdneho poplatku žalobcovi rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4, 6 zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z obchodného registra. Uviedol, že žalobca spolu s podaním
žaloby zaplatil súdny poplatok vo výške 102,- €, že žalobu v časti istiny 1.416,93 € vzal späť pred prvým
pojednávaním, že súdny poplatok z požadovanej čiastky predstavuje 17,- € a rozhodol o vrátení

rozdielu zaplateného súdneho poplatku vo výške 78,30 € (t.j. 102 € - 17 € - 6,70 €) prostredníctvom
Slovenskej pošty, a.s..

6.Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods.
2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p.. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nedostatočne zistil skutkový stav a na

jeho základe dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a tiež, že strane sporu (žalobcovi) súd odňal možnosť konať pred súdom.
Navrhol odvolaciemu súdu zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie, jeho žalobe vyhovieť v plnom rozsahu.
Žalobca vyčíslil trovy odvolacieho konania, ktoré uplatnil za podané odvolanie za 1 úkon právnej pomoci
26,56 + 8,58 + 7,03 sadzba DPH, celkom 42,17 eur. Jeho argumentácia predo všetkým obsahovala

záväznosť aplikácie Obchodného zákonníka, vrátane 4 ročnej premlčacej doby, s poukazom na ním
označené rozsudky okresných a krajských súdov. Právne posúdenie premlčania podľa Občianskeho
zákonníka je podľa žalobcu porušením jeho práv podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných práv a slobôd, článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 36 ods. 1 Listiny základných
práv a slobôd. Rozsudok súdu prvej inštancie tiež pokladal za arbitrárny, keď sa všetkými argumentmi

žalobcu, ktoré uviedol v podaní z 15. 10. 2015 súd v odôvodnení nevysporiadal. Pokladal rozhodnutie
súdu prvej inštancie za nedostatočne odôvodnené, preto nepreskúmateľné a nepresvedčivé.7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

8.Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania

podľa § 385 ods. 1 a contrario, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), z
hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. c,/d/ a f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods.
1,2 veta prvá CSP, podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP) v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP
a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

10.Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.9. 2016 o 10.00 hod. v poj.
miestnosti č. dv. 227/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa
22.9.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP.

9.Rozsudok je v napadnutom výroku v zamietavej časti vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle

ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11.Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú
naplnené. Konaním a rozhodovaním súdu prvej inštancie v posudzovanom spore nedošlo z jeho strany

k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci,

12.Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., účinného v čase jeho
rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje

rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne skutkové závery a tieto správne právne
posúdil, preto odvolací súd rozsudok v napadnutej zamietavej časti ako vecne správny podľa ust. § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

13. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorými sa odvolací

súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť rozsudku v napadnutej zamietavej časti.

14. Právnym posúdením je aplikácia práva, konkrétneho zákonného ustanovenia na posudzovaný
skutkový stav, formulovaný do skutkových záverov. Vznesenie námietky premlčania ako súčasti

procesnej obrany je inštitútom procesného práva, preto aj v zmysle platnej právnej úpravy súd je
povinný premlčanie aplikovať aj priamo, sledujúc a posudzujúc platnosť aj všetkých dohôd súvisiacich
s predmetom sporu, ako tomu bolo v posudzovanom prípade. Správne a zákonné je i jeho rozhodnutie,
ktorým nepriznal náhradu trov konania žalovanému § 142 ods. 1 O.s.p.

15.Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že „spotrebiteľský charakter“ zmluvy
o úvere predurčuje aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka, pri posúdení otázky premlčania z
právneho vzťahu založeného posudzovanou zmluvou.

16.Podľa § 100 ods. 1 Obč. zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolal, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 Obč. zákonníka, pokiaľ
nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz.

17.Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť
1. mája 2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na
nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto

skutočností dovolával.

18.Odvolací súd nezistil pochybenie súdu prvej inštancie pri aplikácii ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisov,keďžeideoustanovenie,ktoréjepotrebnéaplikovaťpočnúcjehoúčinnosťou,teda
od 01. 05. 2014, napriek absencii prechodných ustanovení v tomto zákone (rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 4MCdo/17/2014, sp.zn. 8MCdo/13/2014).

19. Vznesenie námietky premlčania ako procesnej obrany je inštitútom procesného práva, preto
účinnosťou tohto ustanovenia je súd povinný toto ustanovenie aplikovať. Neobstojí preto námietka
žalobcu, že dané ustanovenie je v rozpore s ústavou garantovanými právami žalobcu, lebo účinnosťou
spomínaného ustanovenia sa toto stalo súčasťou právneho poriadku. Zo zásady prezumcie ústavnosti

platí, že kým Ústavný súd SR nevysloví nesúlad tohto ustanovenia s ústavou, niet žiadnych prekážok
pre aplikáciu ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

20.Rozsudok je preskúmateľný, jeho odôvodnenie dáva odpovede na všetky relevantné skutočnosti
potrebné pre správne rozhodnutie sporu po skutkovej a právnej stránke.

21. Súd prvej inštancie vykonal všetky stranami navrhnuté a predložené dôkazy, poučil ich podľa § 120
ods. 4 O.s.p., preto nie je daný ani odvolací dôvod - neúplné zistenie skutkového stavu veci.

22. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že odvolacie námietky uplatnené žalobcom nie

sú naplnené, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane výroku o trovách konania ako
vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

23.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSP.vspojenís§256ods.1CSP.

Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli. Preto stranám náhrada trov odvolacieho
konania nebola priznaná.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).