Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. február 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/23/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7607208037
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7607208037.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: C. H., T.. XX.XX.XXXX, H. D. G. T.
D., Y. XX, zastúpeného JUDr. Milanom Szöllössym, advokátom so sídlom v Košiciach, Kováčska 28,
proti žalovanej: Y. C., Z.. G.. D. V. K., G. G.S. D. H., Š. Č.. X, V.: XX XXX XXX, o zaplatenie 4.170,85
eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 30.09.2015
č.k. 1C/138/2007-239 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd
prvej inštancie“) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.170,85 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom
zomeškaniaod28.09.2007dozaplateniaatrovykonaniavcelkovejsume2.603,03eur,pozostávajúcich
z uhradeného súdneho poplatku vo výške 250,25 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 2.352,78
eur, to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Po skutkovej stránke súd prvej inštancie uzavrel, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu poistnej

zmluvy dňa 22.11.2005, týkajúcej sa motorového vozidla H. J.: G. XX H. s účinnosťou od 23.11.2005, a to
aj pre prípad krádeže. Dňa 25.09.2006 došlo k poistnej udalosti, a to krádeži predmetného motorového
vozidla. Na základe tejto poistnej udalosti žalobca uplatnil u žalovanej poistné plnenie a týmto titulom
žalovaná poukázala žalobcovi sumu 278.527,- Sk. Spoluúčasť bola žalovanou stanovená vo výške
14.659,33 Sk, o ktorú sumu žalovaná krátila poistné plnenie. Žalovaná pristúpila ku kráteniu poistného
plneniaajvďalšejsume125.651,-Sk (4.170,85eur),tedavovýške30%zdôvoduchýbajúcichdokladov
k alarmu. Žalobca uplatnil v tomto konaní nárok voči žalovanej práve z dôvodu vyššie spomínaného

krátenia poistného plnenia vo výške 4.170,85 eur.

3. Súd prvej inštancie vychádzajúc z ust. § 52, § 53, § 54, § 793 ods. 1, § 799, § 806 a § 809 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že nesprávny bol postup žalovanej, pokiaľ pristúpila k zníženiu
poistného plnenia v rozsahu 30 %, teda vo výške 4.170,85 eur, preto z týchto dôvodov žalobe vyhovel.

4. V prvom rade súd prvej inštancie skúmal, či daná zmluva uzavretá medzi stranami sporu neobsahuje

neprijateľné zmluvné podmienky, keďže ide o zmluvu spotrebiteľskú a tá podlieha ochrane spotrebiteľa v
zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V tej súvislosti konštatoval, že z obsahu zmluvy nevyplýva,
žeby medzi stranami sporu došlo k dojednaniu neprijateľných zmluvných podmienok.5.Obranažalovanejspočívalavtvrdení,žežalobcasinesplnilvšetkysvojezmluvnépovinnostivovzťahu
k dostatočnému zabezpečeniu vozidla, nakoľko predmetné motorové vozidlo nebolo zabezpečené
alarmom tak, ako sa žalobca zmluvne zaviazal, z ktorého dôvodu žalovaná aj pristúpila ku kráteniu

poistného plnenia.

6. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že ako vyplýva z čl. VII bod 7 Zmluvných dojednaní pre
havarijné poistenie EUROKASKO, ktoré sa staly súčasťou zmluvy (ďalej len „zmluvné dojednania“), bolo
povinnosťou žalovanej pred uzatvorením poistnej zmluvy presvedčiť sa, či žalobca spĺňa podmienky jej

uzatvorenia. Zo spomínaného zmluvného dojednania totiž vyplýva povinnosť vybaviť motorové vozidlo
potrebnými zabezpečovacími zariadeniami pred dojednaním poistenia. Je tiež nesporné, že žalovaná
vykonala kroky smerujúce k splneniu tohto zmluvného dojednania, keď pri vstupe do poistenia vykonala
obhliadku predmetného motorového vozidla dňa 24.11.2005 a technik žalovanej vykonávajúci obhliadku
skonštatoval zabezpečenie vozidla potrebným alarmom. Samotnú funkčnosť alarmu tento technik aj
skontroloval, pričom už vtedy bolo zrejmé, že alarm nebol zabudovaný výrobcom motorového vozidla, čo

vyplynulozobsahusvedeckejvýpovedesvedkaN.Y..G.V..V. W.-likvidátoržalovanejvypovedal,žepre
likvidáciu poistenia nepostačuje predložená listina o obhliadke vozidla pri vstupe do poistenia, nakoľko
pokiaľ alarm nie je zabudovaný výrobcom, je potrebné doložiť aj doklad o montáži alarmu a ovládače
od alarmu. Žalovaná napriek obhliadke predmetného motorového vozidla vykonanej jej technikom,
pristúpila k uzavretiu zmluvy so žalobcom, pričom práve žalovaná by v prvom rade mala ovládať obsah

zmluvných dojednaní a dôsledne ich dodržiavať, teda požadovať od spotrebiteľa doloženie všetkých
dokladov v období pred samotným uzavretím poistnej zmluvy. Preto takéto konanie žalovanej súd prvej
inštancie vyhodnotil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná totiž napriek zneniu čl. VII bod
8 a bod 10 zmluvných dojednaní pristúpila k uzavretiu poistnej zmluvy so žalobcom. Pred uzavretím
poistnej zmluvy sa žalovaná uspokojila len s tým, že vozidlo žalobcu bolo zabezpečené funkčným

alarmom (bez požadovania predloženia dokladu o montáži alarmu), preto nedoloženie tohto dokladu
po poistnej udalosti nemôže byť dôvodom pre krátenie poistného plnenia. Takéto konanie súd prvej
inštancie vyhodnotil ako neprípustné a v rozpore s princípom právnej istoty. Pokiaľ teda žalovaná chcela
dôsledne uplatniť čl. VII body 8 a 10 zmluvných dojednaní, sama mala dodržať čl. VII bod 7 týchto
zmluvných dojednaní a nemala so žalobcom za daných okolností poistnú zmluvu uzavrieť.

7. Pre úplnosť súd prvej inštancie uviedol, že nezistil žiadne porušenie povinností zo strany žalobcu
v súvislosti s aplikáciou ust. § 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka teda, že by žalobca neodpovedal
pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia. Žalovaná
dôkazy v tomto smere nepredložila a ani nenavrhla žiadne dokazovanie. Preto súd prvej inštancie

uzavrel, že v danej veci nebol daný zákonný dôvod ani pre postup žalovanej na primerané zníženie
plnenia z poistnej zmluvy podľa § 798 Občianskeho zákonníka.

8. Súd prvej inštancie tiež uzavrel, že pokiaľ žalobca uplatnil spolu so zaplatením istiny aj nárok na
úroky z omeškania, tento jeho nárok je opodstatnený. Vychádzajúc z ust. § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z.,

zaviazal žalovanú aj na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania od 28.09.2007, t.j. od nasledujúceho
dňa po doručení žalobného návrhu žalovanej, do zaplatenia.

9. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu
trov za zaplatený súdny poplatok vo výške 250,25 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške

2.352,78 eur. Tie priznal v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. za l0 úkonov právnej služby ( prevzatie a
príprava zastúpenia, účasť na pojednávaniach dňa 20.02.2008, ktoré presahovalo dve hodiny, účasť
na pojednávaní dňa 28.05.2008, 22.11.2012, 20.02.2013 a 30.09.2015 a za písomné podanie zo dňa
24.07.2008, 20.02.2013, 06.05.2013 a 03.07.2015), 10 x 151,05 eura, čo činí 1.510,50 eur a režijný
paušál 5 x 6,31 eur, 1 x 7,63 eur, 2 x 7,81 eur a 2 x 8,39 eur. Žalobcovi priznal aj náhradu hotových

výdavkov vo výške 247,72 eur za použitie motorového vozidla za dve cesty (20.02.2008 a 28.05.2008)
na trase Košice - Spišská Nová Ves a späť vo výške 125,40 eur; za jednu cestu (20.02.2013) na trase
Košice - Spišská Nová Ves vo výške 63,80 eur a za jednu cestu (30.09.2015) na trase Košice - Spišská
Nová Ves a späť vo výške 58,52 eur. Tiež priznal náhradu za stratu času v zmysle § 17 vyhl. č. 655/2004
Z.z. za čas strávený cestou 3 x z Košíc do Spišskej Novej Vsi a späť v dňoch 20.02.2008, 28.05.2008,

20.02.2013 a 30.09.2013 za 18 polhodín, spolu vo výške 288,21 eur. Trovy právneho zastúpenia priznal
vrátane 20 % DPH. Skonštatoval tiež, že nezistil dôvody pre aplikáciu ust. § 150 O.s.p. pri rozhodovaní
o trovách konania.10. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. d) a f) O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol.
V dôvodoch odvolania uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za nepreskúmateľný pre nedostatok

dôvodov v ňom uvedených. Ide v poradí už o tretie rozhodnutie súdu prvej inštancie, pričom každé z
týchto rozhodnutí obsahovalo iné odôvodnenie. Žalovaná ako havarijný poisťovateľ žalobcu, odo dňa
uzavretia poistnej zmluvy zobrala na seba poistné riziká vyplývajúce z poistnej zmluvy. Nešlo pritom len
o poistné riziko krádeže. Ročne žalobca uhrádzal poistné vo výške 585,28 eur, doba trvania poistenia
do vzniku poistnej udalosti bola 10 kalendárnych mesiacov a žalobcovi bolo vyplatené poistné plnenie v

sume 9.245,40 eur. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poistené motorové vozidlo bolo zakúpené
v Nemecku a následne bolo dojednané poistenie. Pri obhliadke, podľa výpovede svedka Y. bol vo vozidle
prítomný alarm. Podľa zistení žalovanej, alarm nebol súčasťou výbavy nového vozidla konkrétneho typu,
ani vozidla žalobcu. Pokiaľ by teda alarm bol v čase obhliadky vo vozidle prítomný, musel by byť do
vozidla inštalovaný neskôr, s najväčšou pravdepodobnosťou predchádzajúcim majiteľom v Nemecku.
Sám žalobca nevedel, kto alarm do vozidla inštaloval, ani ako alarm fungoval, nedisponoval ovládačmi

od alarmu ani certifikátom od predajcu. Pokiaľ samotný žalobca nevedel ako daný alarm funguje,
nemal ovládače od alarmu a nevybavil jeho montáž a ani sa nestaral o jeho prevádzkyschopnosť,
ako mohol splniť povinnosti, vyplývajúce mu zo zmluvných dojednaní? Žalovaná je toho názoru, že
alarm vo vozidle nemohol byť v čase poistnej udalosti prítomný. Alarm je zariadenie na stráženie
vozidla, ktoré je napojené na riadiacu jednotku vozidla, pri narušení automaticky vyvoláva poplach a

aktívne zablokuje chod motora. Alarm sa aktivuje a deaktivuje ovládačom, ktorým musí majiteľ vozidla
disponovať. Pokiaľ by vozidlo bolo vybavené funkčným alarmom a majiteľ by nemal ovládač od alarmu,
vozidlo by neštartovalo. Žalobca si nesplnil všetky svoje zmluvné povinnosti vo vzťahu k dostatočnému
zabezpečeniu vozidla, preto pochybil súd prvej inštancie, pokiaľ mu nárok v celom rozsahu priznal.
Žalovaná je toho názoru, že sama svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy si splnila a preto postupovala

zákonne, pokiaľ využila svoje právo na krátenie poistného plnenia. Žalovaná ako poisťovateľ nie je
povinná skúmať pred uzavretím poistenia, či motorové vozidlo, ktoré má byť poistené, spĺňa všetky
predpísané spôsoby zabezpečenia. Riziko krádeže je iba jedným z možných poistných rizík, nie jediným.
Žiadne zákonné ani zmluvné ustanovenie nehovorí o povinnosti poisťovateľa skúmať, či má poistené
vozidlo všetky predpísané spôsoby zabezpečenia. Žalovaná teda nemohla porušiť svoje povinnosti zo

zmluvného vzťahu. Nespochybnila, že vozidlo určitým spôsobom bolo aj v čase poistnej udalosti voči
prípadnej krádeži zabezpečené, avšak jednoznačne nespĺňalo všetky považované zabezpečenia a zo
strany žalobcu bol porušený čl. VII bod 1b, bod 7 a bod 8 zmluvných dojednaní. Z uvedeného dôvodu
nastúpila sankcia v podobe krátenia plnenia v zmysle čl. VII bod 10 zmluvných dojednaní. Žalovaná
nekonala v rozpore s dobrými mravmi a poukázala na iné rozhodnutia okresných a krajských súdov,

ktorými podobné nároky žalobcov boli zamietnuté.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Poukázal na
výpoveď N. Y., ktorý potvrdil, že v motorovom vozidle sa alarm nachádzal a túto skutočnosť potvrdil
aj v zápise o obhliadke motorového vozidla pri vstupe do poistenia. Tento listinný dôkaz je súčasťou

spisu. Svedok ďalej uviedol, že funkčnosť a prítomnosť autoalarmu v motorovom vozidle aj vyskúšal.
Vypovedal, že certifikát od autoalarmu nevidel z dôvodu, že to nepovažoval na nutné, keďže systém
bol funkčný. Žalobca splnil všetky svoje povinnosti vyžadované zákonom v zmysle kogentného ust. §
793 Občianskeho zákonníka. Žalovaná pri uzavretí poistnej zmluvy bola v pozícii profesionála, ktorá
pripravuje všetky podklady pre uzavretie poistnej zmluvy a je len na jej rozhodnutí, či poistnú zmluvu

uzavrie. V ostatnom sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie. Pripomenul
tiež, že dôkazné bremeno preukázať právo na zníženie poistného plnenia spočíva na žalovanej a táto
nepreukázala vedomé porušenie povinností poisteným, ktoré by malo podstatný vplyv na vznik poistnej
udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov.

12.KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolacíprejednalodvolaniežalovanejbeznariadeniapojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu
danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (ust. § 205 ods. 2 písm.
d) a f) O.s.p.), pričom ide o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., účinného od
01.07.2016, a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené.

13.Rozsudokjevovýrokuvecnesprávny,pretohoodvolacísúdvzmysleust.§387ods.1C.s.p.potvrdil.14. Rozsudok bol vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 02.02.2017 o 09.15 hodine v
pojednávacej miestnosti č. dv. 206/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 27.01.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.

3 C.s.p.

15. Žalovaná namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. (ust. § 205 ods. 2
písm. d) a f) O.s.p.), teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

16. Odvolací súd dospel k záveru, tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

17. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho

rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom sa nedopustil
ani žiadnej vady konania, pre ktorú by rozhodnutie bolo nedostatočné, resp. nepreskúmateľné, preto
odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

18. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

19. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané žalovanou
v odvolaní. Žalovaná pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s

ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie námietky nie sú
spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

20. K dôvodom uvedeným v rozsudku odvolací súd dopĺňa nasledovné:

21. V prejednávanej veci niet pochýb, že Zmluvné dojednania pre havarijné poistenie EUROKASKO, na
ktoré sa poistná zmluva odvoláva, sa stali jej súčasťou tak, ako má na mysli § 788 ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Je zrejmé, že spomínané zmluvné dojednania v čl. VII zakotvujú predpísané spôsoby
zabezpečenia a zároveň z bodu 10 tohto článku vyplýva, že v prípade, pokiaľ poistený porušil niektorú
z povinností uvedenú v čl. VII, je poisťovňa oprávnená znížiť poistné plnenie, a to úmerne tomu,

aký vplyv malo toto porušenie na vznik poistnej udalosti, prípadne zväčšenie rozsahu jej následkov,
alebo pokiaľ spôsobilo obtiaže pri šetrení poisťovne. Súčasne tiež z bodu 7 čl. VII vyplýva, že na
požadované vybavenie zabezpečovacích zariadení, a to (imobilizér, alarm s plávajúcim alebo nikdy
sa neopakujúcim kódom alebo satelitným elektronickým vyhľadávacím systémom) je potrebné vykonať
inštaláciu a aktiváciu týchto zariadení autorizovanými osobami pred dojednaním poistenia motorového

vozidla. Z bodu 8 spomínaného článku tiež vyplýva, že všetky zabezpečovacie zariadenia musia byť
certifikované a mať vystavený doklad o ich montáži. Zariadenie musí byť funkčné počas celej doby
trvania poistenia a poistený je povinný udržiavať ho v prevádzkyschopnom stave a používať ho pri
každom opustení motorového vozidla.

22.Nietpochýb,žepoistnépodmienkystanovenévspomínanýchzmluvnýchdojednaniach,ktorésastali
súčasťou zmluvy sú záväzné a ich význam spočíva v tom, že podrobne obsahujú vymedzenie udalosti,
z ktorej vzniká povinnosť poskytnúť plnenie (poistná udalosť), kedy táto povinnosť nevzniká, rozsah ale
aj možnosť krátiť poistné, ako aj ďalšie podrobnejšie podmienky týkajúce sa poistného vzťahu.

23. Súčasne nemožno tiež opomenúť tú skutočnosť, že predmetný poistný vzťah je aj vzťahom
spotrebiteľským, ktorý podlieha ochrane spotrebiteľa v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako
správne konštatoval súd prvej inštancie. Naviac je potrebné uviesť, že v danom prípade poistnú zmluvu
možno považovať za štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemôže zmeniť (tiež formulárová, prípadne typová zmluva).

24. Z výsledkov vykonaného dokazovania v danej veci tiež vyplynulo, že žalovaná predtým ako uzavrela
poistnú zmluvu so žalobcom, vykonala obhliadku predmetného motorového vozidla a technik žalovanej
vykonávajúci obhliadku skonštatoval zabezpečenie vozidla potrebným alarmom, pričom tento technikskontroloval aj funkčnosť alarmu. Naviac je potrebné dodať, že aj z obsahu samotnej poistnej zmluvy
(čl. VII bod 2) vyplýva, že v čase uzavretia zmluvy „inštalované predpísané zabezpečovacie zariadenia
motorového vozidla boli funkčné.“

25. Za takejto situácie, pokiaľ žalovaná pristúpila k uzavretiu poistnej zmluvy so žalobcom, pričom
predtým vykonala obhliadku motorového vozidla a konštatovala funkčnosť inštalovaných predpísaných
zabezpečovacích zariadení, a to aj výslovne uvedením v zmluve, nemožno dospieť k inému záveru
ako tomu, že žalobca v čase uzavretia poistnej zmluvy splnil zmluvné podmienky vyplývajúce zo

spomínaných zmluvných dojednaní. Neobstoja preto špekulácie odvolateľky v súvislosti s inštalovaním
alarmu, a to že tento musel byť s najväčšou pravdepodobnosťou inštalovaný predchádzajúcim majiteľom
bez toho, aby bol certifikovaný.

26.Pokiaľžalovanátvrdí,žežalobcavčasepoistnejudalostinesplnilsvojezmluvnépovinnostívovzťahu
kdostatočnémuzabezpečeniuvozidlatakakosazaviazalzmluvou,tietotvrdenianemožnopovažovaťza

preukázané. Žalovaná žiadnym dôkazom vykonaným pred súdom prvej inštancie nepreukázala tvrdenia
v tom smere a ani nenavrhla žiadne dokazovanie. Rovnako nepreukázala ani tvrdenia o tom, že v čase
poistnej udalosti žalobca nesplnil zmluvné povinnosti týkajúce sa zabezpečenia motorového vozidla.

27. Vychádzajúc z tej skutočnosti, že poistný pomer vzniká uzavretím poistnej zmluvy (§ 788

Občianskeho zákonníka), povinnosť žalovanej plniť v danom prípade pre prípad poistnej udalosti nastala
okamihom uzavretia poistnej zmluvy. Preto neobstojí tvrdenie žalovanej v odvolaní, pokiaľ poukazovala
na tú skutočnosť, že k poistnej udalosti došlo 10 mesiacov po uzavretí poistenia a v tomto smere
naznačovala, že žalobcovi bolo poskytnuté poistné plnenie v rozsahu značne prevyšujúcom dovtedy
uhradené poistné. Odvolacie námietky v tomto smere sú irelevantné.

28. Správne preto súd prvej inštancie uzavrel, že v danej veci nebol daný dôvod pre zníženie poistného
plnenia tak, ako ho má na mysli čl. VII bod 10 zmluvných dojednaní, pričom v danej veci neboli dané
podmienky ani pre krátenie poistného podľa § 798 Občianskeho zákonníka. Žalovaná v danej veci ani
netvrdila, žeby žalobca poskytol vedome nepravdivú alebo neúplnú odpoveď tak, ako má na mysli § 793

Občianskeho zákonníka. Správne preto rozhodol súd prvej inštancie, pokiaľ nároku žalobcu v celom
rozsahu vyhovel a spolu s istinou mu priznal aj zákonný úrok z omeškania z dôvodov uvedených v
napadnutom rozhodnutí.

29. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd potvrdil rozsudok vo veci samej, vrátane súvisiaceho

výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu voči neúspešnej žalovanej.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).