Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. apríl 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 25C/161/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114205834
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Melicherčíková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7114205834.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I dňa 29.4.2016 sudkyňou JUDr. Martou Melicherčíkovou, v právnej veci žalobcu:

GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom v Bratislave, Košická č. 56, IČO: 35 838 825, zastúpený
Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Michalská č. 14, IČO: 47 255 706, proti
žalovanému: X. G., J.. X.X.XXXX, G. H., Č.. M. Č.. X, zastúpený JUDr. Petrom Dudičom, zamestnancom
Okresného súdu Košice - okolie, v konaní o zaplatenie 1.701,76 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 21,91 € s 9% ročným úrokom z omeškania
od 21.3.2011 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Konanie v časti istiny 1.416,93 €, v časti úroku vo výške 19,40% z istiny 1.491,42 € od 22.12.2010 do
zaplatenia, v časti úroku z omeškania vo výške 9% z istiny 1.491,42 € od 22.12.2010 do zaplatenia z
a s t a v u j e .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

V r a c i a žalobcovi súdny poplatok vo výške 78,30 € cestou Slovenskej pošty, a.s. Košice do 15 dní
odo dňa doručenia právoplatného rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 3.3.2014 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy vo výške
1.701,76 € s príslušenstvom titulom dlžných splátok úveru. Súčasne požadoval náhradu trov konania.

Uviedol, že dňa 17.4.2007 žalovaný s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovenská
sporiteľňa, a.s. uzavrel Zmluvu o splátkovom úvere č. 0447721453, na základe ktorej bol žalovanému

poskytnutý úver vo výške 663,87 € s ročnou úrokovou sadzbou 19,40 %. Žalovaný sa zaviazal úver
splácať v 47 mesačných splátkach vo výške 21,91 € mesačne so splatnosťou prvej splátky 20.5.2007
a konečnou splatnosťou úveru 20.3.2011. RPMN predstavovala 27,30 %. Žalovaný záväzok splácať
poskytnutý úver riadne a včas neplnil, z ktorého dôvodu mu vznikol nedoplatok vo výške 1.701,76 € -
neuhradená istina 1.491,42 a úroky z omeškania 210,34 €.

V rámci prípravy pojednávania súd vykonal šetrenie za účelom zistenia pobytu žalovaného. Keďže pobyt

tohto účastníka sa nepodarilo zistiť, bol mu v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovený
opatrovník na zastupovanie v konaní.Písomným podaním z 15.10.2015, pred začatím konania o veci samej žalobca oznámil, že žalobu v
časti istiny vo výške 1.416,93 €, v časti riadneho úroku vo výške 19,40 % ročne z istiny 1.491,42 €
od 22.12.2010 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne z istiny 1.491,42 € od

22.12.2010 do zaplatenia berie späť, konanie v tejto časti žiadal zastaviť, z dôvodu uplynutia 4-ročnej
premlčacej doby. Uviedol, že zmluva o úvere patrí podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka
medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka a to bez ohľadu
na povahu účastníkov. Ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka zakotvuje v prospech spotrebiteľa
kogentnosť inak dispozitívnych noriem uvedených v Občianskom zákonníku, ak by spotrebiteľská

zmluva obsahovala od nich odklon v neprospech spotrebiteľa. Predmetné ustanovenie nestanovuje
aplikáciu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské zmluvy vo forme absolútnych obchodov inak ako v
rozsahu § 52- § 54, resp. § 60. To, že ide o dispozitívne ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj
záver vyplývajúci z predchádzajúcej vety vyplýva aj z toho, že pre danú vec podstatné ustanovenia o
premlčaní nie sú ustanoveniami dispozitívnymi ale kogentnými ako aj zo záveru s tým spojeného, že
dĺžka premlčacej doby v občianskoprávnych spotrebiteľských vzťahoch nemajúcich formu absolútneho

obchodu nemôže byť predmetom zmluvnej podmienky (ktorá by bola bez ďalšieho, teda aj bez potreby
skúmania prijateľnosti neplatná), pretože je predmetom kogentnej právnej normy. Naďalej zotrval na
zaplatení sumy vo výške 284,83 € s príslušenstvom, ktoré príslušenstvo upresnil, keď ročné úroky
z omeškania požadoval od nasledujúceho dňa po splatnosti každej splátky. Žalovaná suma teda
predstavuje 13 splátok úveru po 21,91 € za obdobie od 20.3.2010 do 20.3.2011. Podaním z 18.4.2016

ospravedlnil neprítomnosť na pojednávaní dňa 27.4.2016 z dôvodu hospodárnosti konania a žiadal, aby
súd vec prejednal a rozhodol na základe predložených listinných dokladov.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec

prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

V súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením súd vec prejednal a rozhodol na základe
predložených listinných dokladov v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.

Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav:
Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 17.4.2007 uzatvorila so
žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere č. 0447721453, na základe ktorej žalovanému poskytla úver
vo výške 663,87 €. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť vo forme 47 mesačných splátok v sume 21,91
€ so splatnosťou prvej splátky 20.5.2007 a konečnou splatnosťou úveru 20.3.2011. Splatnosť splátok

bola dohodnutá k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Medzi účastníkmi bola dohodnutá úroková sadzba
19,40 % ročne a RPMN predstavovala 27,30 %. Súčasťou úverovej zmluvy boli Všeobecné obchodné
podmienky, Úverové podmienky a sadzobník.
Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE zo dňa 21.12.2010 medzi spoločnosťou
Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova č. 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 ako postupcom a žalobcom

ako postupníkom bola pohľadávka aj voči žalovanému postúpená žalobcovi. O postúpení pohľadávky
bol žalovaný upovedomený listom zo dňa 28.12.2010.
Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila súdu, že z jej strany do dňa postúpenia
pohľadávky k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru nedošlo.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.
Podľa § 52 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase vzniku právneho vzťahu, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť

spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 cit. zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 3 ods. 5 uvedeného zákona pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ
písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť
spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.
Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 5 cit. zákona, ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo poskytnutie

služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, 9) ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej splátky za časové
obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.
Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 13.6.2014,
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o úvere patrí do kategórie spotrebiteľských zmlúv, súd v zmysle
ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa preskúmal ex offo tento právny vzťah a dospel
k záveru, že nárok navrhovateľa je čiastočne dôvodný.

VprávnomporiadkuSlovenskejrepublikyjeúverovázmluvaabsolútnymobchodnýmvzťahom,ktorásav
zmysle § 261 ods.3 písm. d) Obchodného zákonníka spravuje úpravou podľa Obchodného zákonníka (§
479 a nasl.), pričom túto úpravu možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi
alebo podnikateľskému subjektu. Spotrebiteľská zmluva je druhom zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky
zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva

musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej
zmluvnej strany. V danom zmluvnom vzťahu bola pôvodným veriteľom spoločnosť Slovenská sporiteľňa,
a.s., ktorá pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ.
Žalovaný bol v postavení spotrebiteľa. Medzi účastníkmi konania ide teda nepochybne o spotrebiteľský
vzťah, na ktorý aplikoval spotrebiteľské právne normy. Bez ohľadu na to či sa jedná o tzv. absolútny

obchod v súlade s § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka sa v tomto prípade použijú ustanovenia, ktoré sú
pre spotrebiteľa priaznivejšie. Normy spotrebiteľského práva sú špeciálnymi ustanoveniami vo vzťahu k
Obchodnému zákonníku, a teda sa tu uplatní zásada, že špeciálna úprava sa použije pred všeobecnou,
t.j. lex specialis derogat lex generalis.

Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že dňa 17.4.2007 právny predchodca žalobcu so
žalovaným uzavrel platnú Zmluvu o splátkovom úvere č. 0447721453, na základe ktorej žalovanému
poskytol úver vo výške 663,87 € s ročnou úrokovou sadzbou 19,40 %. Žalovaný sa zaviazal tento
splatiť v 47 mesačných splátkach vo výške 21,91 € so splatnosťou prvej splátky 20.5.2007 a konečnousplatnosťou úveru 20.3.2011. K odstúpeniu od zmluvy, ani k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru zo
strany právneho predchodcu ani žalobcu nedošlo. Žalovaný preukázateľne porušil podmienky splácania
úveru, z ktorého dôvodu nepremlčaný dlh predstavuje sumu 21,91 €, t.j. nepremlčaná posledná splátka

úveru pred podaním žaloby na súd za mesiac marec 2011, splatná 20.3.2011, žaloba podaná na súd
3.3.2014 ( premlčacia doba 3 roky).
Keďže nárok uplatnený žalobcom je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle ust. § 5b
zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť na premlčanie ex offo aj bez toho, aby sa žalovaný
premlčania dovolával v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, keďže ustanovenie § 5b zákona o

ochrane spotrebiteľa je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a je nutné aplikovať ho prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je
aj nárok uplatnený v tomto konaní. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené
zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 13.6.2014, pričom vo vzťahu k nemu neboli prijaté žiadne
prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu
o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (teda aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie nároku aj

bez námietky premlčania vznesenej spotrebiteľom. Vzhľadom na procesný charakter tohto ustanovenia
a absentujúce prechodné ustanovenia bol konajúci súd povinný aplikovať toto ustanovenie a prihliadať
na premlčanie ex offo. V dôsledku premlčania práva žalobcu na zaplatenie dlžných splátok úveru za
obdobie od 20.3.2010 do 20.2.2011 vo výške 262,92 € s príslušenstvom, ktoré splátky sa premlčali v
trojročnej premlčacej lehote plynúcej odo dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti a žaloba bola na súd

podaná dňa 3.3.2014, nebolo možné tomuto účastníkovi priznať uplatnený nárok, z ktorého dôvodu súd
žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 96 ods.1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd

konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu a citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a konanie v časti istiny 1.416,93 €, v časti riadneho úroku vo výške
19,40 % z istiny 1.491,42 € od 22.12.2010 do zaplatenia ako aj v časti úroku z omeškania vo výške 9
% ročne z istiny 1.491,42 € od 22.12.2010 do zaplatenia zastavil.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná sadzba Európskej centrálnej banky predstavovala v období od 13.5.2009 do 12.4.2011 1 %.
Nakoľko žalovaný nezaplatil poslednú dohodnutú mesačné splátky riadne a včas, je v omeškaní s
peňažným plnením, žalobca má okrem nároku na zaplatenie istiny aj nárok na úrok z omeškania z
mesačnej splátky v zákonnej výške 9 % ročne, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania žalovaného so zaplatením peňažnej sumy bola 1 % (zvýšená o
8 percentuálnych bodov), odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti poslednej splátky do omeškania.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. veta prvá, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,
je povinný uhradiť jeho trovy
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. V časti
istiny 1.416,93 € s príslušenstvom, v ktorej konanie bolo zastavené žalobca späťvzatím žaloby zavinil
zastavenie konania, v prevyšujúcej časti t.j. 262,92 € bola žaloba zamietnutá. Žalobca mal teda v konaní
úspech v 1,28 % (21,91 € x 100 % : 1.701,76 €) a jeho neúspech predstavuje 98,72 %. Keďže v danom

prípade bol vo väčšej časti úspešný žalovaný, ktorý si náhradu trov konania neuplatnil, resp. mu žiadne
trovy nevznikli, súd tomuto účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.
Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov,
poplatoksplatnýpodanímžaloby,návrhunazačatiekonania,odvolania,žalobynaobnovukonaniaalebodovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba
na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu
na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod
manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých
zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak
sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred
prejednaním veci.

Podľa § 11 ods. 4 cit. zákona č. 71/1992 Zb., okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa
vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70
eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
Podľa § 11 ods. 6 cit. zákona č. 71/1992 Zb., orgány uvedené v § 3, ktoré a) nie sú zapojené
do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného
rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu

alebo sídla poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia
odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov
alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia
sťažnosti podľa osobitného zákona7) a daňový úrad vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa
doručenia písomného upovedomenia, b) sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov,

zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku
prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia
odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov
alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia
sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo

dňa doručenia písomného upovedomenia.

Z obsahu spisu bolo zistené, že žalobca s podaním návrhu na začatie konania zaplatil súdny poplatok
vo výške 102,- €. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobu v časti istiny 1.416,93 € vzal späť pred prvým
pojednávaním a súdny poplatok z požadovanej čiastky predstavuje 17,- € súd rozhodol o vrátení

rozdielu zaplateného súdneho poplatku vo výške 78,30 € (t.j. 102 € - 17 € - 6,70 €) prostredníctvom
Slovenskej pošty, a.s..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd
Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch

písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).