Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. máj 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoP/17/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616213936
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6616213936.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a
členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v konaní vo veci starostlivosti súdu o
maloletú Y. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov D. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. I. XXX, XXX
XX X., a otca J. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. B. XX, XXX XX L. B., zast. JUDr. Bronislavou

Garajovou, advokátkou, so sídlom Železničná 291, 987 01 Poltár, v konaní o zvýšenie výživného na
maloleté dieťa, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 03. 02. 2017, č. k.
4P/82/2016 - 59, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
„Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 11P/343/2007-61 zo dňa 16.11.2007, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.04.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v

Banskej Bystrici č.k. 14CoP/9/2008-104 zo dňa 11.03.2008 tak, že s a z v y š u j e vyživovacia
povinnosť otca J. Y., nar. XX.XX.XXXX na maloletú Y. Y., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 82,50 Eur mesačne
na sumu 200,- Eur mesačne, počnúc dňom 01.09.2016; takto určené výživné je splatné k rukám matky
maloletého dieťaťa D. Y., nar. XX.XX.XXXX vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred.
Zameškané výživné za obdobie od 01.09.2016 do 31.01.2017 vo výške 350,- Eur sa otec J. Y., nar.
XX.XX.XXXX z a v ä z u j e splácať v mesačných splátkach vo výške 20,-Eur spolu s bežným výživným,

počnúc mesiacom február 2017 vždy do 20. dňa toho ktorého mesiac vopred až do úplného vyrovnania
pod následkom straty výhody mesačných splátok.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.“

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že s poukazom na uvedené skutočnosti, ako aj v súlade s
ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5; § 96 ods. 1, § 77 ods. 1, 2 a § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine
súd rozhodol o zvýšení výživného v zmysle výrokovej časti rozsudku, pričom zohľadnil vek maloletého

dieťaťa, jeho odôvodnené potreby, mieru osobnej starostlivosti toho ktorého rodiča o dieťa, finančné a
materiálne možnosti obidvoch rodičov a primerane týmto okolnostiam zvýšil vyživovaciu povinnosť otca.
Zmenou pomerov v zmysle citovaných zákonných ustanovení sa rozumie výrazná zmena tých okolností,
ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Opodstatnenosť novej úpravy
výšky výživného je daná od okamihu, keď súhrn postupných plynulých zmien predstavuje už novú
situáciu v porovnaní s tou, z ktorej sa vychádzalo pri predchádzajúcej úprave. Pri výpočte nedoplatku

na výžinom sa v období od 01. 09. 2016 do 31. 01. 2017 v celkovej výške 350,- eur súd zohľadnil
výšku výživného v sume 130,- eur mesačne, ktorú otec dobrovoľne poukazoval matke od mesiaca
september2016. Spoukazomnaust.§232CSPpovolilotcovizameškanévýživnésplácaťvmesačnýchsplátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným, vždy do 20. dňa, toho ktorého mesiaca vopred až do
úplného vyrovnania pod následkom straty výhody mesačných splátok. O trovách konania súd rozhodol
s poukazom na ust. § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov

konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

3. Proti rozsudku sa odvolal otec. Rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť a vec vrátiť na nové konanie
a rozhodnutie za účelom vykonania dokazovania, aby boli preukázané odôvodnené potreby maloletej.
Namietal, že matka nepreukázala žiadnymi dôkazmi bežné mesačné výdaje na maloletú. Bolo teda

povinnosťou súdu vykonať ďalšie dôkazy na zistenie skutočných potrieb dieťaťa, a to najmä vtedy, keď
potreby oprávnenej sú medzi účastníkmi sporné. Matka uvádzala v návrhu len jednorazové výdavky
na maloletú spojené s nástupom do školy, čo v prepočte činí ani nie 45,- eur mesačne. Zápisné do
školy v sume 100,- eur je jednorazový poplatok na celých 5 rokov štúdia a lyžiarsky kurz je dotovaný.
Matka v návrhu na pojednávaní uvádza len svoje náklady, ako je životná poistka matky vo výške 31,38
eur, poistka jej plnoletej dcéry Viktórie, sporenie, vysoký paušál telefónu. Súd žiadnym spôsobom,

resp. nedostatočne vyhodnotil potreby dieťaťa, vôbec nešpecifikoval mesačné náklady dieťaťa a ani to
nepožadoval od matky, čiže pri zvýšení výživného nevychádzal zo skutočných mesačných nákladov na
maloleté dieťa. Ďalej namietal, že okresný súd vychádzal pri určení výživného z nesprávneho príjmu
otca maloletého dieťaťa, keď vychádzal z odpisu mzdového listu zo dňa 10. 01. 2017, kde je uvádzaný
priemerný zárobok 1 133,04 eur, čo predstavuje hrubý priemerný zárobok a nie čistý zárobok. Čistý

príjem činí 837,07 eur. Okresný súd vôbec neprihliadol na rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k.
11P/114/2009, kde sa pár mesiacov osobne výlučne otec dieťaťa sám staral o maloleté dieťa. Otec sám
dobrovoľne začal od septembra 2016 platiť zvýšené výživné v sume 130,- eur mesačne, ktoré doteraz
aj pravidelne platí, pretože si je vedomý zvýšených nákladov dcéry. Nie je pravda, že by maloletej
neprispieval inou formou, pravidelne jej prispieva na meniny, narodeniny aj Vianoce. Maloletá dostáva

peniaze pravidelne aj od starých rodičov v priemere od 50,- eur do 100,- eur pri návštevách, asi tak
raz za dva mesiace. Úver vo výške 124,- eur, ktorý nebol použitý na rekonštrukciu bytu, tak ako je to
uvádzané nesprávne aj v rozsudku, ale nastal havarijný stav kúpeľne, takže úver bol vzatý v dôsledku
havarijného stavu, aby neboli spôsobené ďalšie väčšie škody v nižších poschodiach bytového domu.
Otec dieťaťa spláca úver na auto vo výške 100,- eur mesačne. Má ojazdené osobné motorové vozidlo

značkyVolkswagen,rokvýroby2006.Autovyužívaajnaslužobnéúčely,pretožemusíchodiťzastupovať
aj na príslušné okolité súdy, hlavne na Okresný súd Revúca, kde len cesta stojí 12,- eur, čo je nútený
platiť z vlastných zdrojov, nakoľko ako príslušníkovi zboru mu nie je preplácaná cesta, ale len diéty
vo výške 4,50 eur. Na uvedené motorové vozidlo platí zákonnú poistku na auto vo výške 105,- eur,
a samozrejme bežné opravy ojazdeného 10 ročného auta, emisná kontrola, STK, atď. Pomery, ani

príjmy otca sa od posledného rozhodnutia nezmenili a ani nezvýšili o 150%. Daňový bonus a rodinné
prídavky, čo mesačne činí 45,- eur poberá matka dieťaťa. Takže matka spolu s výživným od otca dieťaťa
poberá na dieťa sumu 175,- eur mesačne. Je zrejmé, že dieťa má právo na také životné pomery ako má
jeho rodič. Životné podmienky otca dieťaťa sú v súčasnosti jednoduché. Nemá žiadne, nie nevyhnutné
výdaje. Namietal, že bežné výdaje spojené s každodenným životom maloletej - strava, oblečenie, obuv,

lieky, neboli preukázané, vôbec alebo minimálne. Čo sa týka jednorazových výdajov, tieto neodôvodňujú
zvýšenie bežného výživného. Otec maloletého dieťaťa po sčítaní bežných nákladov dcéry (strava,
ošatenie, obuv, prípadné lieky, dochádzka do školy priamym spojom zdarma) a po rozpočítaní nákladov
spojených s nástupom na strednú školu zistil, že oprávnené potreby maloletej sú cca 150,- eur. Takéto
výživné bol ochotný znášať.

4. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že nesúhlasí s tým, že súd nedostatočne
vyhodnotil potreby dieťaťa. Nesúhlasila s výdavkami otca ohľadom nákladov na bývanie v sume 183,-
eur, nakoľko býva v byte u priateľky a náklady by sa mali deliť na dvoje. Taktiež úver na rekonštrukciu
priateľkinho bytu, ktorý bol vzatý v dôsledku havarijného stavu, by mala znášať priateľka, nakoľko ona

je vlastníkom bytu, alebo sumu 124,- eur rozdeliť na dvoje. K úveru za auto uviedla, že ojazdené auto
sa dá kúpiť aj lacnejšie. Čistý príjem otca síce činí v priemere 837,07 eur ako to uvádza, pričom zabudol
uviesť diéty a ošatné. K zastupovaniu na okolitých okresných súdoch uviedla, že počas jej spolužitia s
otcommaloletéhodieťaťa tobolojedenkrát. Súdnezvýšilvýživnéo150%,akotouvádzaotecmaloletej,
nakoľko sám dobrovoľne začal platiť výživné od septembra 2016 vo výške 130,- eur. Sám si je vedomý

toho, že došlo k zvýšeniu nákladov na maloletú. Súd zvýšil výživné na sumu 200,- eur, t. j. o cca 55%.
Nesúhlasila s tým, že jednorazové výdavky neodôvodňujú zvýšenie bežného výživného, nakoľko počas
školského roka jednorazové výdavky sú úplne bežné každý mesiac a nedajú sa dopredu predpokladaťa vyčísliť. K plateniu financií, na ktoré poukázal otec maloletej k narodeninám, k meninám, Vianociam,
uviedla, že sú to len dobrovoľné dary vo forme peňazí, čo sa nezahŕňa do výživného na dieťa.
5. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že v byte u priateľky má prechodný pobyt, trvalý

pobyt má podobne ako jeho partnerka u svojich rodičov. Zdôraznil, že sa jedná o náklady spojené s
užívaním bytu (voda, elektrina, kúrenie), ktoré aj otec maloletého dieťaťa spotrebúva. Úver na riešenie
havarijného stavu kúpeľne si otec maloletej zobral z dôvodu, že ako zamestnanec zboru väzenskej a
justičnej stráže získal lepšie úverové podmienky. Zároveň však pôžičku na motorové vozidlo poskytli
rodičia jeho partnerky. V prípade rozchodu otca dieťaťa s jeho partnerkou, otcovi dieťaťa zostane auto,

partnerke investícia do rekonštrukcie kúpeľne. Poukázal na to, že vozidlo kupuje len raz za 10 až 15
rokov, takže tento výdaj nie je veľký. Diéty a ošatné dostáva otec dieťaťa vtedy, keď ide na pracovnú
cestu mimo pracoviska, teda keď ide zastupovať kolegu na iný súd. Ide o cca 4,50 eur na deň. Vtedy
však už nedostane stravný lístok. Ošatné dostáva otec dieťaťa vo forme bodov, prostredníctvom
ktorých si objednáva uniformu a ostatné oblečenie. Nedostáva teda hotovosť. Počas letných dovoleniek,
počas práceneschopnosti otec dieťaťa chodí zastupovať kolegov na iné súdy. Teda podľa potreby jeho

zamestnávateľa. Už dnes má zo strany zamestnávateľa nahlásené dva týždne počas leta, kedy bude
každý deň chodiť zastupovať kolegov na iné súdy. Matka uvádza cestovné vo výške 20,- eur. Maloletá
však cestuje priamym spojom zadarmo. Matka dieťaťa uvádza sporenie na ďalšie štúdium, ktoré je
vymysleným výdavkom, ktorý v doterajšom konaní neuvádzala, ani ničím nepreukázala. Náklady na
učebnice sa hradia v sume cca 20,- až 30,- eur, ale len dvakrát do roka, nie každý mesiac. Novinkou je

venové poistenie, ktoré naozaj nie je štandardným poistením dieťaťa.

6. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že zastáva názor, že každé konanie
ohľadom zvýšenia výživného je v záujme maloletého dieťaťa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako
aj na prevedené dokazovanie, navrhuje rozsudok okresného súdu potvrdiť.

7. Matka k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedla, že súhlasí s jeho vyjadrením.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa ust. § 65, § 66 CMP a bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario CSP rozsudok okresného súdu potvrdil podľa

§ 387 ods. 1, 2 CSP.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne
a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s jeho odôvodnením. Okresný súd svoje rozhodnutie
stručne a zrozumiteľne odôvodnil, v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, z ktorého vyvodil správne

skutkové závery, ktoré zodpovedajú zisteným skutočnostiam, následne správne na zistený skutkový
stav aplikoval príslušné právne normy. Pri rozhodovaní prihliadol na všetky relevantné skutočnosti a na
najlepší záujem maloletého dieťaťa.

11. Správne poukázal na ust. § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, kedy dohody a súdne rozhodnutia

o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okolnosti, ktoré môžu odôvodniť zmenu výživného
môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti len vtedy, ak sa závažnejším spôsobom prejavia
v pomeroch účastníkov, v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia skoršieho rozhodnutia. Nestačí
poukázať len na to, že doterajšie výživné je neprimerané.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že naposledy bolo rozhodované o výživnom na maloletú rozsudkom
Okresného súdu Lučenec č. k. 11P/343/2007 - 61 zo dňa 16. 11. 2007, ktorý sa stal právoplatný
a vykonateľný dňa 24. 04. 2008, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
14CoP/9/2008 - 104 zo dňa 11. 03. 2008. V čase posledného rozhodovania ako odvolací súd zistil,
matka maloletej bola zamestnaná, jej príjem predstavoval 8 323,- Sk netto (276,- eur). V súčasnosti

je matka zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom 517,- eur. Okrem maloletej XXmatka v
čase posledného rozhodovania mala aj vyživovaciu povinnosť k staršej dcére L., nar. XX. XX. XXXX,
pochádzajúcej z jej predchádzajúceho manželstva. Maloletá Y. v čase posledného rozhodovania bola
žiačkou prvého ročníka F. základnej školy v I. T.. Otec maloletej v čase posledného rozhodovaniabol taktiež zamestnaný. Pracoval ako príslušník justičnej a väzenskej stráže, pričom jeho mesačný
príjem predstavoval 15 891,- Sk (527,- eur). V súčasnosti otec maloletej je taktiež zamestnaný u toho
istého zamestnávateľa a jeho priemerný mesačný príjem predstavuje 837,- eur netto. Otec v čase

poslednéhorozhodovaniainúvyživovaciupovinnosťokremmaloletejY.nemal. Zuvedenéhovyplýva,že
od posledného rozhodovania sa matke zvýšil mesačný príjem o 241,- eur a otcovi o 310,- eur. Maloletá
je staršia o vyše 9 rokov. Navštevuje prvý ročník F. gymnázia v B.. Matke od posledného rozhodovania
ubudla jedna vyživovacia povinnosť voči dcére L., nar. XX. XX. XXXX. Otcovi nepribudla, ani neubudla
žiadna vyživovacia povinnosť.

13. Čo sa týka samotnej výšky zvýšeného výživného zo sumy 82,50 eur na sumu 200,- eur mesačne,
počnúc dňom 01. 09. 2016, odvolací súd v tomto rozsahu považuje rozhodnutie okresného súdu za
vecnesprávnevzhľadomnavyššieuvedenéskutočnosti.Súdprihliadolnazmenupomerovtaknastrane
maloletého dieťaťa, ako aj na strane jeho rodičov.

14. Z rozhodnutia okresného súdu jasne vyplýva, že prihliadol nielen na odôvodnené potreby, ktoré
súvisia s pravidelnými mesačnými výdavkami, ale aj na náhodilé výdavky, ktoré súvisia so zdravotným
stavom dieťaťa, s rekreačnými pobytmi dieťaťa (lyžiarsky výcvik) a podobne, s čím matke maloletej
vznikli zvýšené výdavky od posledného rozhodnutia.

15. Hoci otec namieta zistenie jeho príjmov, tieto boli nepochybne zistené a z nich pri rozhodovaní súd aj
vychádzal.Príjemotcapodľamzdovéholistuzodňa10.01.2017predstavujepriemernýhrubýzárobok1
133,04 eur a 837,0725 eur netto príjem. Z uvedeného príjmu okresný súd aj vychádzal pri rozhodovaní,
čo je uvedené aj v rozhodnutí okresného súdu v odseku 7. predmetného rozsudku. Námietka otca, v
tomto smere, teda nie je dôvodná.

16. Pokiaľ otec ďalej namieta, že matka v návrhu uvádza, len jednorazové výdavky na maloletú, ako
aj svoje náklady, pričom neuvádza skutočné mesačné náklady na maloletú, tu odvolací súd udáva, že
túto námietku odvolací súd považoval taktiež za nedôvodnú. Pri rozhodovaní o zvýšenom výživnom,
nie je možné ignorovať skutočnosť, že nastala podstatná zmena pomerov u maloletej, ktorá je staršia

skoro o 10 rokov, ako aj zmena pomerov na strane rodičov maloletej, keď došlo k zvýšeniu ich príjmov.
Je nepochybné, že zo strany matky došlo k výraznému zvýšeniu výdavkov na maloletú. Námietku
otca, že neboli zistené bežné výdaje spojené s každodenným životom maloletej, ako strava, oblečenie,
obuv, lieky neboli preukázané vôbec alebo minimálne, odvolací súd nepovažoval za relevantnú. Je
logické, že maloletá má výdavky spojené s každodenným životom, pokiaľ sa týka stravy, oblečenia,

obuvi ako aj bývania, a uvedený argument nespôsobuje vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia,
a preto odvolanie otca v tejto časti odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Tu odvolací sú poukazuje
na to, že rozhodovanie o výške výživného na maloleté dieťa nemožno zamieňať s matematikou,
táto môže slúžiť iba podporne. Hlavným kritériom pre určenie výšky výživného je posúdenie na jednej
strane odôvodnených potrieb oprávneného (maloletej), pričom v prípade vzťahu rodič - dieťa sa

uplatňuje zásada, v zmysle ktorej má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods.
2 veta druhá Zákona o rodine), ako aj, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, neberie súd do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine). V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje aj na to, že okrem povinnosti výživného, matka maloletej poskytuje osobnú

starostlivosť, o dieťa sa stará (varí jej, perie, žehlí, zabezpečuje všetky osobné potreby). Medzi náklady
maloletej patria teda aj tie, ktoré sa priamo netýkajú výživy, ale maloletá ich potrebuje. Sú to náklady
spojené s bývaním, a to úhrada za teplo, vodu, smeti, dane.

17. Pri rozhodovaní o zvýšenom výživnom okresný súd posúdil komplexne pomery účastníkov konania

(u rodičov sociálne, majetkové, zárobkové a u maloletej odôvodnené potreby). Prihliadol aj na to, kto
poskytuje maloletej každodennú starostlivosť. Zohľadnil príjmy každého z rodičov, ako aj tú skutočnosť,
že obidvaja rodičia okrem maloletej XX. Námietka, inú vyživovaciu povinnosť nemajú. Okresným súdom
určené výživné je primerané odôvodnením potrebám maloletej, ako aj schopnostiam a možnostiam otca
platiť zvýšené výživné v takejto sume.

18. Námietka, že súd neprihliadol na skutočnosť, že otec plnil maloletej aj nad rámec výživného, nie
je dôvodná, pretože súd na túto skutočnosť prihliadol, keď návrhu matky nevyhovel v celom rozsahu
(matka požadovala 250,- eur).19. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako
vecne správne.

20. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť

o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).