Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. marec 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/51/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116205024
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7116205024.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a
členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľky S. T., nar.
XX.XX.XXXX, bývajúcej v J. na U. ul. č. XX proti povinnému Ľ. T., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v
J. na D. ul. č. XX, právne zastúpenému Mgr. Jankou Krakovskou, advokátkou Advokátskej kancelárie
so sídlom v Košiciach na Čajakovej ul. č. 1, v konaní o určenie manželského výživného, o odvolaní

navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 41C 56/2016-78 zo dňa 02.06.2016 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania tak, že navrhovateľka
je povinná nahradiť povinnému trovy konania vo výške 438,34 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia na účet jeho právnej zástupkyne Mgr. Janky Krakovskej.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a navrhovateľke uložil povinnosť
zaplatiť povinnému trovy konania vo výške 691,04 Eur na účet jeho právnej zástupkyne do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka podala dňa 29.02.2016 návrh na určenie manželského
výživného, ktorým sa domáhala, aby súd zaviazal povinného prispievať na jej výživu sumou 300 Eur
mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom podania návrhu. Návrh odôvodnila tým,
že manželstvo s povinným bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I dňa 9.12.2005 č. k.
21P/98/2014, pričom výrok o rozvode manželstva a výrok o zverení maloletých detí do jej osobnej
starostlivosti s právom spravovať ich majetok nadobudol právoplatnosť dňa 5.2.2016. Ďalej uviedla, že

dňa 25.8.2014 bola nútená s maloletými dcérami opustiť spoločnú domácnosť a toho istého dňa jej bol
zrušený trvalý pobyt, preto si bola nútená hľadať iné bývanie. Kvôli vyriešeniu bytovej otázky si vzala
hypotekárny úver na 2-izbový byt v J., ktorý mesačne spláca vo výške 140 Eur a za služby spojené
s bývaním uhrádza 180 Eur. Dňa 9.3.2015 dostala výpoveď, a od 10.3.2015 je evidovaná na Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnaná, pričom od 10.3.2015 do 9.9.2015 poberala dávku
v nezamestnanosti vo výške 105 Eur. Od 10.9.2015 žije iba z pôžičiek od svojej rodiny. Poukázala na

to, že povinný je živnostník, ktorý má čistý príjem vo výške 2.700 Eur mesačne. Jej príjem tvoria len
rodinné prídavky vo výške 47,04 Eur na obe deti, a od januára 2016 povinný prispieva na výživu mal.
detí sumou 400 Eur. Uviedla, že nevlastní žiaden majetok, ani nehnuteľnosti, iba staré motorové vozidlo
zn. VW Passat, rok výroby 2007.

3. Povinný vo vyjadrení k návrhu navrhovateľky uviedol, že nesúhlasí s návrhom navrhovateľky a navrhol

ho zamietnuť ako nedôvodný. Poukázal na dôvody rozvratu manželstva, ktorý bol zapríčinený neverou
navrhovateľky, v dôsledku čoho bolo na návrh navrhovateľky zrušené BSM ešte počas manželstva. Totorozhodnutie Okresného súdu Košice I sp. zn. 35C/150/2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 24.10.2013.
Súčasťou zrušenia BSM bola aj Dohoda o vyplatení čiastky 28 000 Eur za rodinný dom a Dohoda o
splateníďalších22000Eurpouplynutí10rokov.Ďalejnavrhovateľkanazákladetejtodohodynadobudla

i sumu nasporenú v Prvej Slovenskej sporiteľni vo výške 9 014 Eur a všetko zariadenie 3-izbového bytu,
ktorý spoločne toho času užívali. Uviedol, že navrhovateľka ukončila pracovný pomer dohodou a nie
výpoveďouzdôvodu,žeporušovalapracovnúdisciplínučastýmineospravedlnenýmiabsenciamivpráci.
Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľka mohla aj naďalej pracovať a zabezpečovať si príjmy, ktoré by
uspokojili jej potreby, teda svojim konaním si privodila stratu zamestnania a finančného zabezpečenia.

Zastával názor, že navrhovateľka nevyvinula dostatočnú aktivitu pri hľadaní si zamestnania, pričom
má podozrenie, že si finančne privyrába, bez splnenia zákonných povinností jej platiteľa a samotnej
navrhovateľky. Navrhovateľka vykonávala podnikateľskú činnosť s predmetnom podnikania ekonomické
poradenstvo a účtovníctvo, pričom jej zdravotný stav ako aj stav maloletých detí je dobrý. Navyše
navrhovateľka nepreukázala subjektívne dôvody, pre ktoré by nebola schopná sama sa živiť. Poukázal
na to, že navrhovateľka je vlastníčkou bytu na ul. U.. XX v J..

4. Dňa 31.5.2016 navrhovateľka súdu prvej inštancie doručila späťvzatie návrhu na začatie konania v
celom rozsahu a žiadala, aby súd konanie zastavil.

5. Na pojednávanie nariadené na deň 02.06. 2016 sa dostavil len povinný so svojou právnou

zástupkyňou, na ktorom si uplatnil náhradu trov konania a uviedol, že návrh navrhovateľky nebol
dôvodný,pretoženavrhovateľkažiadalamanželskévýživnévčase,keďichmanželstvoboloprávoplatne
rozvedené, na čo aj sama poukázala v podanom návrhu.

6. Súd prvej inštancie mal preukázané, že navrhovateľka je od 01.03.2016 zamestnaná v spoločnosti

Lokomotíva a.s. Košice, pričom jej príjem za obdobie 03/2016 predstavoval sumu 567 Eur.

7. Následne súd citoval ust.§ 96 Občianskeho súdneho poriadku a konanie zastavil, pretože
navrhovateľka vzala návrh na začatie konania späť ešte pred prvým pojednávaním.

8. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a
navrhovateľku zaviazal nahradiť povinnému trovy konania, pretože zavinila zastavenie konania, pričom
jej návrh nebol podaný dôvodne. V čase podania návrhu na určenie manželského výživného už bolo
právoplatné rozhodnutie o rozvode manželstva účastníkov a navrhovateľka teda nespĺňala podmienky
stanovenéZákonomorodine.Ajvprípade,akbysúdposúdiljejnávrhakonávrhnaurčeniepríspevkuna

výživu rozvedenej manželky, ani v takom prípade by neboli splnené podmienky na vyhovenie jej návrhu,
pretože navrhovateľka je od 01.03.2016 riadne zamestnaná s mesačným vymeriavacím základom 567
Eur. Súd priznal povinnému náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 691,04 Eur. V zmysle
ust. § 10 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb (ďalej len citovaná vyhláška) priznal povinnému odmenu za 2 úkony právnej služby

(prevzatie a príprava zastúpenia a účasť na pojednávaní dňa 02.06.2016) á 336,94 Eur a režijný paušál
2 krát á 8,58 Eur.

9. V zákonom stanovenej lehote podala navrhovateľka odvolanie proti výroku uznesenia o trovách
konania z dôvodu, že dňa 02.06.2016 nemal súd vo veci vôbec pojednávať, keďže 3 dni pred termínom

pojednávania doručilasúduspäťvzatienávrhu ažiadala,abysúdkonaniezastavil. Uviedla,žeokolnosti
daného prípadu neodôvodňujú priznanie náhrady trov konania povinnému, pretože povinný ju aj s
mal. deťmi vyhodil na ulicu a nemala kde bývať a dokonca jej zrušil trvalý pobyt na ich spoločnej
adrese. Finančné prostriedky, ktoré jej povinný poskytol pri vyporiadaní BSM určite nepostačovali na
zabezpečenie bývania a na živobytie. Poukázala na skutočnosť, že povinný prispieval na výživu oboch

maloletých detí vo výške 100 Eur. Zastávala názor, že okolnosti prípadu odôvodňujú aplikáciu ust. §
150 ods. 1 O.s.p., keďže jej finančná situácia jej nedovoľuje nahradiť povinnému trovy v uvedenej
výške. Poukázala na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 MCdo 2/2008 a 2M
Cdo 17/2009 Opätovne uviedla, že v čase podania návrhu na začatie konania nebola zamestnaná a
jej zamestnanie od 01.03.2016 nebolo isté. Súd by mal pri rozhodovaní zohľadniť aj otázku dobrých

mravov. Navrhla uznesenie v napadnutom výroku zmeniť a povinnému náhradu trov konania nepriznať.

10. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol uznesenie v napadnutej časti potvrdiť ako
vecne správne. Navrhovateľka späťvzatím návrhu bez uvedenia dôvodu zavinila zastavenie konania,pričom v čase podania návrhu na začatie konania si musela byť vedomá, že od 01.03.2016 bude riadne
zamestnaná. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka pri vyporiadaní BSM účastníkov získala na
základe dohody finančné prostriedky celkom vo výške 40 853,42 Eur. Zastával názor, že použitie ust.

§ 150 ods. 1 O.s.p. nie je v danom prípade vôbec dôvodné. Uplatnil si trovy odvolacieho konania vo
výške 345,52 Eur.

11. Navrhovateľka vo vyjadrení k vyjadreniu povinného zo dňa 16.11.2016 opätovne uviedla, že súd
nemal dňa 02.06.2016 pojednávať, keďže dňa 31.05.2016 vzala svoj návrh na začatie konania späť.

Z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, z čoho vychádzal povinný pri výpočte svojich trov, preto
tento výpočet považovala za nesprávny vzhľadom na výpočtový základ a predmet sporu. Opätovne
zopakovala dôvody uvedené v podanom odvolaní, ktoré sa týkajú nedôvodného priznania trov konania
povinnémuanavrhlauznesenievnapadnutejčastizmeniť apovinnémunáhradutrovkonanianepriznať.

12. Povinný vo vyjadrení zo dňa 13.02.2017 k vyjadreniu navrhovateľky opätovne uviedol, že

odvolanie navrhovateľky považuje za bezdôvodné. Navrhovateľka vzala návrh na začatie konania späť
bez uvedenia dôvodu čím zavinila zastavenie konania. Priznanie trov konania súdom prvej inštancie
považoval za spravodlivé a správne, pričom aj výpočet ich výšky bol v napadnutom rozhodnutí súdom
precízne zdôvodnený. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka už v čase podania návrhu bola
schopná sama sa živiť a nebola odkázaná na výživu z jeho strany a len sa účelovo snažila zneužiť

inštitút manželského výživného. Navrhol uznesenie v napadnutom výroku ako vecne správne potvrdiť a
uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania celkom vo výške 690,50 Eur za podanie vyjadrení zo dňa
14.09.2016 a dňa 13.02.2017+ 2 krát režijný paušál.

13. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( §34 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie
(§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel
k záveru, že odvolanie navrhovateľky je čiastočne dôvodné.

14. Výrok uznesenia o zastavení konania nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto
nebol predmetom odvolacieho konania (ust. § 367 ods. 3 CSP)

15. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny
poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon

č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

16. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

17. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa ust. § 395 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento

zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované.

19. Podľa ust. § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené

podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

20. Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie
sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh,
ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

21. Citované ust. § 146 ods. 2 O.s.p. (účinné v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie) vyjadruje
zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania.
Otázka zavinenia podľa prvej vety uvedeného ustanovenia sa však hodnotí iba podľa procesnéhovýsledku. Podľa ustálenej judikatúry platí, že ak žalobca (navrhovateľ) vezme návrh späť a nejedná sa o
reakciu na správanie žalovaného (odporcu), a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému,
z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania žalobca, a preto je povinný nahradiť

žalovanému (odporcovi) trovy konania.

22. Preskúmaním obsahu spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vec správne
právne posúdil, keď pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval v tom čase účinné ust. § 146 ods. 2
O.s.p.. Podaním doručeným súdu 31.05.2016 totiž vzala navrhovateľka svoj návrh v celom rozsahu

späť a žiadala konanie zastaviť bez uvedenia dôvodu. Späťvzatie návrhu na začatie konania teda
nebolo vyvolané správaním povinného, v konečnom dôsledku táto skutočnosť nevyplýva ani z podaného
odvolania, preto zastavenie konania z procesného hľadiska zavinila navrhovateľka, ktorú v zmysle ust.
§ 146 ods. 2 vety prvej O.s.p. postihuje povinnosť nahradiť povinnému vzniknuté trovy konania.

23. Odvolací súd zároveň zastáva názor, že aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. by nebola v danom

prípade dôvodná. Zo samotného znenia tohto ustanovenia vyplýva, že ide o inštitút, ktorý je výnimočným
opatrením a to v prípade, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd náhradu trov
konania celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach na strane
účastníkov, ktoré sú dané ich majetkovými, sociálnymi a ďalšími pomermi, ako aj v okolnostiach danej
veci, t.zn. ktoré viedli k uplatneniu nároku, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. Nepriznanie

trov konania sa zároveň nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkom konania a nesmie
odporovať dobrým mravom. Na ust. § 150 ods.1 O.s.p. nie je možné prihliadať kedykoľvek bez zreteľa
na základné zásady rozhodovania o trovách konania. V tomto prípade navrhovateľka zobrala návrh
na začatie konania späť pred prvým pojednávaním, čím zapríčinila vznik odôvodnených trov odporcu
(povinného) v súvislosti s jeho právnym zastúpením. Vzhľadom na postoj navrhovateľky v konaní by

nepriznanie trov povinnému bolo v rozpore s dobrými mravmi.

24. Odvolací súd sa však nestotožňuje s výškou náhrady trov konania, na ktorej zaplatenie zaviazal
súd prvej inštancie navrhovateľku. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie predvolaním
zo dňa 10.05.2016 predvolal účastníkov na pojednávanie nariadené na deň 02.06.2016. Následne

navrhovateľka podaním doručeným súdu 31.05.2016 t.j. dva dni pred nariadeným pojednávaním
vzala svoj návrh na začatie konania späť a žiadala konanie zastaviť. Vzhľadom na to, že zo strany
navrhovateľky sa jednalo o späťvzatie návrhu ešte pred začatím pojednávania, teda prípadný
nesúhlas povinného (odporcu) so späťvzatím návrhu by nebol právne účinný (§ 96 ods.3 O.s.p.),
súd prvej inštancie mal nariadené pojednávanie odročiť za účelom rozhodnutia o zastavení konania

príp. len vyhlásiť uznesenie o zastavení konania a nemal vo veci pojednávať resp. umožniť právnej
zástupkyni povinného predniesť vyjadrenie k návrhu na začatie konania, ktoré už navyše bolo podané
písomne, išlo teda o duplicitný a vo vzťahu k späťvzatiu návrhu na začatie konania bezvýznamný a
neúčelný úkon právnej pomoci. Nakoľko navrhovateľka doručila súdu späťvzatie návrhu len dva dni pred
nariadenýmpojednávanímnapriektomu,žepredvolanienapojednávanieprevzala24.05.2016,nemohol

súd zákonným spôsobom upovedomiť účastníkov, teda odporcu a jeho právnu zástupkyňu, o odročení
pojednávania z uvedeného dôvodu, preto je odvolacia argumentácia navrhovateľky v tomto smere
irelevantná. Z týchto dôvodov patrí povinnému za úkon právnej služby - zastupovanie na pojednávaní
dňa 02.06.2016 odmena len vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny t.j. vo výške 84,24
Eur (ust. § 13a ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb (ďalej len citovaná vyhláška). Na základe uvedeného odvolací súd podľa § 388 CSP
zmenil uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania tak, že navrhovateľku zaviazal nahradiť
povinnému trovy konania potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva celkom vo výške
438,34 Eur. V zmysle § 9 ods.1 a § 10 ods.1 a 3 citovanej vyhlášky je tarifnou hodnotou veci suma
18 000 Eur ( súčet hodnôt opakujúcich sa plnení t.j. 300 Eur x 12 x 5), preto základná sadzba tarifnej

odmeny za 1 úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky predstavuje 336,94 Eur. Priznané
trovy konania pozostávajú z 2 úkonov právnej služby 1. príprava a prevzatie zastupovania á 336,94
Eur a 2. účasť na pojednávaní dňa 02.06.2016 vo výške 84,24 Eur (1/4 zo sumy 336,94 Eur). Súčasťou
priznanej odmeny je v zmysle ust. § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky aj režijný paušál v sume 2 krát á 8,58
Eur t.j. 17,16 Eur.

25. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52
a § 55 CMP účinných v čase rozhodovania odvolacieho súdu tak, že žiaden z účastníkov nemá nárokna náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko v konaniach, ktoré sa prejednávajú a rozhodujú podľa
Civilného mimosporového poriadku účastníkom tento nárok nevzniká, ak zákon neustanovuje inak. S
prihliadnutím na obsah podaného odvolania navrhovateľky ako aj vyjadrenia povinného k odvolaniu,

repliky, dupliky a mieru ich vplyvu na rozhodnutie v odvolacom konaní, nezistil žiadne okolnosti, pre
ktoré by bolo spravodlivé priznať náhradu trov odvolacieho konania ( § 55 CMP).

26. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety

CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie plynie lehota znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (ust. § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť

v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (ust. § 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(ust. § 428 CSP).