Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. február 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/290/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414222162
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:4414222162.1

Uznesenie

Okresný súd v Nových Zámkoch v právnej veci navrhovateľa: U. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., C.
XXX/XX proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a o nariadenie predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo
zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom,

do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy.

Zamestnávateľ navrhovateľa U. j e p o v i n n ý zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľa,
podľa dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom, do právoplatného skončenia veci samej o
neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia vo výške 33,-eur, do troch dní po právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsasvojimnávrhomvovecisamejzodňa01.11.2014domáhaneplatnostidohodyozrážkach
zo mzdy a z iných príjmov zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi

navrhovateľom a odporcom, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 350,-eur s poplatkom
322,-eur,pričomdoposiaľuhradilsumu672,-eur.Navrhovateľuviedol,žepredmetnúzmluvupovažujeza
problematickú a z eurokonformného hľadiska za neudržateľnú pre existenciu neprijateľných podmienok
a ustanovení v rozpore s § 54 ods. 1 OZ a inými kogentnými ustanoveniami zákona (napr. ručenie
zmenkou, zmluvná pokuta pri omeškaní s úhradou splátok). Zamestnávateľom navrhovateľa je U.
spoločnosť I., a.s., W. 1, D., X.: XX XXX XXX, ktorý mal byť požiadaný listom odporcu zo dňa

XX.XX.XXXX o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe zmenky a tým mal odporca pristúpiť k realizácii
zabezpečovacieho prostriedku - dohoda o zrážkach zo mzdy, keď zamestnávateľ navrhovateľa má
vykonávať zrážky od novembra XXXX až doposiaľ.

Navrhovateľ súčasne požiadal o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi
zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXX zo

dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom, do právoplatného skončenia veci samej
o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a zamestnávateľovi navrhovateľa uložil povinnosť zdržať sa
vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľa podľa dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo
zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom.
Navrhovateľ uviedol, že odporca už vyzval jeho zamestnávateľa, aby vykonával zrážky zo mzdy a nič
mu nebráni, aby tieto zrážky vykonával, pričom ich vykonáva na základe zmenky. Zároveň

poznamenal, že sa tak reálne naplnila obava, že odporca naplní zásah do jeho majetku bez súdneho
prieskumu zmluvných ustanovení a bez toho, aby bol známy výklad únijného práva.Pre prípad rozporu dohody o zrážkach zo mzdy s únijným právom je neprípustné, aby sa použil tento
problémový zabezpečovací inštitút. Navrhovateľ ďalej poukázal na pripomienky Európskej komisie v
prípade C-30/12 K./POHOTOVOSŤ, podľa ktorých je vnútroštátna právna úprava v rozpore s princípom

efektivity a bráni z úradnej povinnosti prieskumu súdu neprijateľnosti zmluvných podmienok. Napriek
vykonávaniu zrážok zo mzdy mal odporca vyzvať navrhovateľa listom zo dňa XX.XX.XXXX na úhradu
dlhu, ktorý k XX.XX.XXXX mal predstavovať sumu X.XXX,-eur. V záujme predídenia vzniku ujmy
navrhovateľ navrhol, aby sa predbežným opatrením dočasne zakázal výkon zrážok zo mzdy a v tejto
súvislosti s poukazom na ustanovenie § 76 ods. 2 O.s.p. navrhol uloženie predbežného opatrenia aj

inej osobe ako účastníkovi konania, teda voči svojmu zamestnávateľovi.

Potvrdenímzodňa11.09.2014oznámilaU.spoločnosťI.,a.s.,W.1,D., X.:XXXXXXXXnavrhovateľovi,
že sa mu realizujú zrážky zo mzdy v prospech spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., t.j. v prospech odporcu
aktorékudňuXX.XX.XXXXtrvajú.VprípadevariabilnéhosymboluXXXXXXXXXXsazrážkyvykonávajú
od novembra XXXX po XX,- eur mesačne, keď zrazených bolo k XX.XX.XXXX XXX,- eur. V prípade

variabilného symbolu XXXXXXXXXX sa zrážky vykonávajú od mája XXXX po XX,- eur mesačne, keď
zrazených bolo k XX.XX.XXXX XXX,- eur.

Podľa § 102 ods. l O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskoršie ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými

ťažkosťami, súd na návrh účastníka neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal
alebo niečo znášal (§ 76 ods. l písm. f O.s.p. ), nenakladal s určitými vecami alebo právami (§ 76 ods.
l písm. e O.s.p.).

Podľa § 76 ods. 2 O.s.p. predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než
účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

Podľa §76 ods. 4 O.s.p. ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie

a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd
to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

Predbežné opatrenie zabezpečí účel občianskeho súdneho konania v konkrétnom prípade, t. j.
ochranu porušeného alebo ohrozeného práva. Toto zabezpečenie spočíva vo vytvorení situácie pre

efektívne využitie procesných mechanizmov slúžiacich na to, aby sa pokračovalo v konaní bez ďalšieho
porušovania alebo ohrozovania práva o ochranu ktorého sa žiada bez toho, aby sa v konaní vo veci
samej nedosiahol výsledok, ktorý už neovplyvní hmotnoprávne postavenie účastníkov konania. Výrok
predbežného opatrenia má zabrániť
vzniku, a rozširovaniu škody, inej ujmy alebo zhoršovaniu právnej pozície navrhovateľa v takej miere,

že sa mu ešte oplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Účelom predbežného opatrenia je rýchla, i
keď dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, prípadne i zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci
prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie
predpokladá aspoň osvedčenia danosti práva (nároku) , pričom zásadne neprejudikuje práva a záujmy
účastníkov riešené v konaní vo veci samej. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva

výlučne na navrhovateľovi predbežného opatrenie. Nariadenie predbežného opatrenia je teda prípustné
a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ak tieto právne
vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi
účastníkminevytvorínenávratnýstavaaksaneprimeranýmspôsobomnezasiahnedoprávnychvzťahov
medzi účastníkmi konania. Pred nariadením predbežného opatrenia súd vychádza z jeho vymedzenia

uvedeného v návrhu a skúma, či je dostatočne dôvodný a ďalej skúma skutkové okolnosti vzťahujúce
sa na rozsah navrhovaného opatrenia.

Zmyslom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov konania (nie s konečnou
platnosťou), pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada,

ako aj tomu, voči ktorému predbežné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované
predbežné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky znemožňovala
ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Ide pritom o dočasné opatrenie, ktorého trvanie je
obmedzené, ktoré môže byť na návrh zrušené a predbežným opatrením nie je prejudikovaný konečnývýsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať
vôbec reálny význam. Vyžaduje sa, aby žalobca osvedčil súdu základné skutočnosti, teda sám nárok a
osvedčil aj pravdepodobnosť možného ohrozenia výkonu rozhodnutia. Samotný nárok nemusí byť teda

preukázaný nepochybne. Súd je preto tieto okolnosti v rámci konania o nariadení predbežného opatrenia
povinný zvážiť a rozhodnúť, pričom však pri rozhodovaní o predbežnom opatrení súd nie je povinný
vykonávať dokazovanie ani výsluchom účastníkov. Musí vychádzať zo skutočností, preukázaných alebo
osvedčených žalobcom. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak
platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín,

ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012).

Občiansky súdny poriadok pripúšťa uloženie povinnosti aj inej osobe ako účastníkovi konania za
podmienky, že je to možné od neho spravodlivo žiadať (pokiaľ účel predbežného opatrenia nie je
možné dosiahnuť inak, iným spôsobom). Uloženie povinnosti predbežným opatrením vo vzťahu k tretej

osobe by malo byť spojené s uložením povinnosti priamo účastníkovi konania. Tretia osoba môže v
konaní uplatňovať svoje procesné práva a povinnosti. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia sa musí doručiť aj tretej osobe, ktorá ale nie je účastníkom konania vo veci samej.

Novela Občianskeho súdneho poriadku vykonaná zákonom č. 348/2008 Z. z., ktorým sa mení a

dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene
a doplnení iných zákonov, poskytla súdu, za splnenia zákonných podmienok, vyhotoviť uznesenie,
ktorým nariadi predbežné opatrenie s tzv. skráteným odôvodnením, resp. len s odkazom na skutkové
a právne dôvody uvádzané v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Odôvodňovanie súdnych
rozhodnutí (rozsudkov aj uznesení) je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, resp. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Zo
zásady náležitého odôvodnenia rozhodnutia existujú isté výnimky, ku ktorým dospel v rámci svojej
rozhodovacej činnosti aj Ústavný súd Slovenskej republiky, aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Van
Hurk v. Holandsko, Helle v. Fínsko). V prípadoch, keď súd vyhovel návrhu na nariadenie predbežného
opatreniaapredbežnéhoopatrenienariadil,môževrámcivyhotoveniauznesenia,ktorýmbolonariadené

predbežné opatrenie, dané rozhodnutie odôvodniť len skrátene, a to konštatovaním, že sa stotožňuje
so skutkovými a právnymi dôvodmi uvádzanými navrhovateľom v návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia. Predpoklady na využitie skráteného odôvodnia teda sú:
a) súd vyhovel návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu,
b) súd sa stotožňuje so všetkými skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu.

V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný v
celom rozsahu, pričom súd sa zároveň stotožňuje so všetkými skutkovými a právnymi dôvodmi v návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia, vrátane doby trvania predbežného opatrenia. V dôsledku toho v
odôvodnení tohto uznesenia podľa § 76 ods. 4 O.s.p. ďalšie dôvody neuvádza.

Navrhovateľ je v konaní oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písmeno za) zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj citovaného zákona). V konaní
o nariadenie predbežného opatrenia mal navrhovateľ úspech a preto podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona
k položke 1 písmeno c) sadzobníka súdnych poplatkov citovaného zákona bola odporcovi uložená

povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33,- eur.

Predbežné opatrenie ako zabezpečovací inštitút občianskeho súdneho konania predpokladá ďalší
procesný postup, preto v ustanovení § 145 O.s.p. sa ustanovuje, že o náhrade trov konania spojených
s týmito procesnými úkonmi sa rozhoduje až v konaní vo

veci samej. Vzhľadom k tejto právnej úprave o trovách konania spojených s predbežným opatrením súd
rozhodne až v konaní vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie

proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a)
v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový

stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a
O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.