Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. február 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5Er/548/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2208206778
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anikó Soóky
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2208206778.4

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724
803 so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Advokátska
kancelária so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti povinnému: B. E., H.. XX.XX.XXXX, T..
XX.XX.XXXX,H.C.XXXXXM.K.,zast.opatrovníkom:Z..S.S.,zamestnanecOkresnéhosúduGalanta,
vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60,

821 08 Bratislava, pod spis. značkou EX 35/08u, o vymoženie 1.440,94 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu vedenú u súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, PhD. vyhlasuje za neprípustnú.

Súd exekúciu vedenú u súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, PhD. zastavuje.

Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený doručil dňa 13.05.2008 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým
sa domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - rozsudok
Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. sp. zn. TP 2013/07, zo
dňa 13.09.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.10.2007 a vykonateľnosť dňa 22.10.2007.

Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu tunajší súd vydal
dňa 15.07.2008 pod č. k. 5Er/548/2008-9 poverenie na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech
oprávneného.

Tunajší súd šetrením zistil, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel. Dedičské konanie po ňom bolo vedené
na tunajšom súde pod sp. zn. 7D/157/2013. Dňa 27.03.2014 vydal Okresný súd Dunajská Streda

uznesenie sp. zn. 7D 157/2013, ktorým zastavil dedičské konanie podľa § 175h ods. 1 O.s.p., t. j. z
dôvodu nemajetnosti. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.03.2014 čo do zastavenia
konania.

Podľa ustanovenia § 37 ods. 3 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený
ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno

vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu
podľa § 41 (Ex. por.).

V prípade ak povinný zomrel po vydaní poverenia v konaní sa pokračuje s dedičmi. Po právoplatnosti
dedičského rozhodnutia sa koná s každým dedičom povinného v rozsahu, v ktorom na neho prešli
záväzky poručiteľa. V predmetnom konaní dedičské konanie po povinnom bolo právoplatne zastavené,

z dôvodu že povinný nezanechal majetok.Podľa ustanovenia § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať
práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a
povinnosti vzniká narodením, pričom smrťou táto spôsobilosť zanikne.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného priadku exekúciu súd zastaví, ak
a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,

b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa
stalo neúčinným,
c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa
tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b)
e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce

exekúciu (§ 55),
f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,
g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Smrť povinného znamená stratu jeho spôsobilosti byť účastníkom konania. Preto je potrebné posúdiť,
či povinnosť z exekučného titulu prešla na jeho právnych nástupcov (dedičov). Ak vymáhaná povinnosť

neprešla na dedičov z dôvodu zastavenia dedičského konania, pretože povinný nezanechal majetok,
resp. zanechal iba nepatrný majetok, musí byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Keďže v danom
prípade povinný v priebehu exekučného konania stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a niet
procesne spôsobilého povinného, súd v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku

exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.

Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené

podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa ustanovenia § 197 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa ustanovenia § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada

hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú
nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne
aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok

povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Súd pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy exekúcie zistil, že nie je možné uložiť povinnosť
nahradiť trovy exekúcie oprávnenému, a to z dôvodu absencie zákonných dôvodov predpokladaných
v § 203 Exekučného poriadku. V danej exekučnej veci zastavenie exekučného konania procesne

nezavinil oprávnený a dôvodom na zastavenie exekučného konania nebol ani nedostatok majetku
povinného, nepostačujúceho ani na úhradu trov exekúcie. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie je
podstatné, že bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie nie je nemajetnosť povinného, ale strata
jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania. Použitie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h)Exekučného poriadku (nemajetnosť povinného) v spojení s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku prichádza
do úvahy len v prípade, že povinný právne existuje, avšak súdny exekútor počas trvania exekučného
konania zistil jeho nemajetnosť. Keďže oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, pretože povinný

zomrel počas exekúcie, hoci ako nemajetný, nemožno súdnemu exekútorovi priznať náhradu trov
exekúcie proti oprávnenému.

Ďalej súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV ÚS 27/08-12 zo
dňa 24.01.2008, v zmysle ktorého samotná skutočnosť, že nastane stav, keď nebudú uspokojené

všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko,
ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným
postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti odkázal aj na rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku z 23.11.1983), v ktorom bolo zdôraznené, že
riziko s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na
druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Vzhľadom na vyššie uvedené

skutočnosti súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznal.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení konania je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd (§ 204 ods. 1 O.s.p.). Podanému odvolaniu môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, pričom jeho
rozhodnutie sa bude považovať za rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak sudca odvolaniu nevyhovie,

predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

Proti výroku o trovách exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd. Podaním odvolania sa zrušuje tento výrok uznesenia a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4
O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).