Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. jún 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 41C/56/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116205024
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kudlovská
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7116205024.1

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci navrhovateľky: S. T., R.. XX.X.XXXX, T. D. C. J., U. Č.. XX, proti
odporcovi: Ľ. T., R.. X.X.XXXX, T. D. C. J., D. XX, právne zastúpenému Mgr. Jankou Krakovskou,
advokátkou so sídlom v Košiciach, Čajakova 1, v konaní určenie manželského výživného takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 691,04 €, a to do 3
dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet právnej zástupkyne odporcu - Mgr. Janka Krakovská,
advokátka so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach, Čajakova 1, a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľkasanávrhomdoručenýmtunajšiemusúdudňa29.2.2016domáhalavočiodporcoviurčenia

manželského výživného resp. toho, aby súd zaviazal odporcu prispievať na jej výživu sumou 300,-
€ mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred pred počnúc dňom podania návrhu. Žiadala, aby súd
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Návrh odôvodnila tým, že
s odporcom uzavrela dňa 17.4.2004 manželstvo, z ktorého sa dňa 16.5.2004 narodila dcéra U. T. a
dňa 28.11.2007 dcéra R. T.. Uviedla, že manželstvo s odporcom bolo rozvedené rozsudkom Okresného
súdu Košice I dňa 9.12.2005 č. k. 21P/98/2014, pričom výrok o rozvode manželstva a výrok o zverení

maloletých detí do jej osobnej starostlivosti s právom spravovať ich majetok nadobudol právoplatnosť
dňa 5.2.2016. Ďalej uviedla, že dňa 25.8.2014 bola nútená s maloletými dcérami opustiť byt, v ktorom
spoločne s odporcom bývali na D. XX a toho istého dňa jej bol zrušený trvalý pobyt, preto si bola nútená
hľadať iné bývanie, a preto sa uchýlila na čas s deťmi k svojim rodičom. Keďže s rodičmi nemala veľmi
dobrý vzťah, musela si riešiť iné vhodné bývanie, preto dňa 2.12.2014 uzatvorila zmluvu o nájme n a1
1 izbový byt v Košiciach, kde bola nútená hradiť nájomné vo výške 400,- € mesačne. Následne dňa

4.3.2015 uzatvorila Zmluvu o hypotekárnom úvere v Tatrabanke na sumu 50.000,- € na 2-izbový byt v
Košiciach, kde mesačne spláca úver vo výške 140,- € a za služby spojené s bývaním uhrádza 180,- €.
V čase, kedy túto zmluvu uzatvorila bola ešte zamestnaná ako účtovníčka vo firme EKONVIA, s.r.o.,
vo firme sestry jej exmanžela, kde však dňa 9.3.2015 jej dali výpoveď, a od 10.3.2015 je evidovaná na
Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnaná, kde poberala dávku v nezamestnanosti vo
výške 105,- € od 10.3.2015 do 9.9.2015. Od 10.9.2015 nepoberala žiadnu dávku ani príspevok a žije

iba z požičaných peňazí od svojej rodiny. Poukázala na to, že toho času je bez zamestnania a odporca
je živnostník, ktorý má čistý príjem vo výške 2.700,- € mesačne. Navrhovateľka dostáva iba rodinné
prídavky vo výške 47,04 € na obe deti, a od januára 2016 400,- € výživné na deti od odporcu. Uviedla,
že nevlastní žiaden majetok, ani nehnuteľnosti, iba staré V. U.. C. N., rok výroby 2007.

Odporcovi bol doručený návrh na vyjadrenie aj spolu s uznesením zo dňa 15.3.2016 a odporca sa k

veci vyjadril podaním doručeným súdu dňa 15.4.2016. Uviedol, že nesúhlasí s návrhom navrhovateľky
a navrhol tento návrh na určenie manželského výživného zamietnuť v plnom rozsahu ako nedôvodný.Vo svojom vyjadrení poukázal na dôvody rozvratu manželstva, uviedol, že manželstvo trpelo rozvratom
z dôvodu nevery navrhovateľky, v dôsledku čoho bolo na návrh navrhovateľky najprv zrušené BSM
ešte počas manželstva. Toto rozhodnutie Okresného súdu Košice I sp. zn. 35C/150/2013 nadobudlo

právoplatnosť dňa 24.10.2013. Súčasťou zrušenia BSM bola aj Dohoda o vyplatení čiastky 28.000,- € za
rodinnýdomaDohodaosplateníďalších22.000,-€pouplynutí10rokov.Ďalejnavrhovateľkanazáklade
tejto dohody nadobudla i sumu nasporenú v Prvej Slovenskej sporiteľni vo výške 9.014,- €, a všetko
zariadenie 3-izbového bytu, ktorý spoločne toho času užívali. Odporca poukázal na to, že navrhovateľka
neukončila pracovný pomer vo firme EKONVIA, s.r.o., pretože jej bola daná výpoveď, ale ukončila tento

pracovný pomer dohodou, pričom podľa informácií sestry odporcu navrhovateľka porušovala pracovnú
disciplínu častými neospravedlnenými absenciami v práci, a tak sa dohodli na rozviazaní pracovného
pomeru. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľka mohla aj naďalej pracovať a zabezpečovať si
príjmy, ktoré by uspokojili jej potreby, teda svojim konaním si privodila stratu zamestnania a finančného
zabezpečenia a snaží sa v rozpore s dobrými mravmi využívať inštitút manželského výživného, na
základe ktorého by mala od odporcu finančnú podporu. Navyše sa domnieva, že navrhovateľka

nevyvinula dostatočnú pozornosť, aktivitu ani pri hľadaní si zamestnania. Navyše si podľa podozrenia
odporcu navrhovateľka finančne privyrába, bez splnenia zákonných povinností jej platiteľa a samotnej
navrhovateľky. Prestala dokonca osobne vyzdvihovať deti zo školy, pretože ako uviedla jedna z dcér
„končí v práci o štvrtej“. Predtým ako stala navrhovateľka nezamestnanou, vykonávala podnikateľskú
činnosť s predmetnom podnikania ekonomické poradenstvo a účtovníctvo. Jej zdravotný stav je dobrý,

akoajstavmaloletýchdetí.Navyšenavrhovateľkanepreukázalasubjektívnedôvody,prektorébynebola
schopná sama sa živiť. Poukázal na to, že navrhovateľka je vlastníčkou bytu na B.. U. Č.. XX, XX C. J..

Súd vytýčil vo veci termín pojednávania na deň 2.6.2016.

Dňa 31.5.2016 bolo súdu doručené podanie navrhovateľky, v ktorom uviedla, že návrh na začatie
konania o určenie manželského výživného berie späť v celom rozsahu a žiada súd, aby v tejto veci ďalej
nekonal a konanie zastavil.

Medzičasom súd lustráciou v súdnom registri v Sociálnej poisťovni zistil, že navrhovateľka v období

od 1.1.2013 do 9.3.2015 pracovala na Dohodu o pracovnej činnosti s pravidelným príjmom u
zamestnávateľa Ľ. T.. Následne od 18.1.2016 do 29.2.2016 pracovala na Dohodu o vykonaní práce v
Bytovom hospodárstve, s.r.o. s príjmom na mesiace 01/2016, 02/2016 vo výške 85,51 €. Od 22.2.2016
do 29.2.2016 pracovala na Dohodu o vykonaní práce v Lokomotíva, a.s. Košice s príjmom za obdobie
02/2016 130,40 €. Od 1.3.2016 je navrhovateľka zamestnaná u zamestnávateľa u Lokomotíva, a.s.

Košice, pričom jej príjem za obdobie 03/2016 vymeriavací základ činil 567,- €.

Na nariadené pojednávanie sa navrhovateľka nedostavila. Dostavil sa iba odporca so svojou právnou
zástupkyňou, ktorý po oboznámení so späťvzatím navrhovateľky trval na náhrade trov konania.
Právna zástupkyňa odporcu uviedla, že namieta neexistenciu aktívnej a pasívnej legitimácie, nakoľko

navrhovateľka žiada manželské výživné, avšak manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Košice I, na ktorý sama poukazovala navrhovateľka už v návrhu, a tento nadobudol právoplatnosť dňa
5.2.2016, čiže nie je dôvod, aby súd v danej veci konal. Pokiaľ by súd vyhodnotil podľa obsahu, že
návrhom sa navrhovateľka domáha príspevku na výživu rozvedeného manžela, taktiež na to nie sú
splnené hmotnoprávne podmienky zákona, ako aj z toho dôvodu, že prípadné priznanie príspevku na

výživu navrhovateľky by bolo v rozpore s dobrými mravmi, pričom navrhovateľka vo svojom návrhu
uvádza polopravdy a klamstvá, ktoré sú účelovo prispôsobené, a nepredložila žiaden relevantný dôkaz
o tom, že nie je schopná sa sama živiť. Opätovne poukázal na to, že pri zrušení a vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov ešte počas trvania manželstva získala navrhovateľka
finančnú zábezpeku, navyše zrušila stavebné sporenie, z ktorého získala 9.014,- €. Navyše od 1.3.2016

je zamestnaná, takže jej návrh je nedôvodný, a preto pokiaľ súd návrh zamietne, resp. konanie zastaví
navrhujú, aby im súd priznal náhradu trov konania odporcovi.

Podľa ust. § 96 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania návrh na jeho začatie späť, a to sčasti alebo
celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie

v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so
späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, aleboak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo
nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Vzhľadom na dispozitívny úkon navrhovateľky, ktorým vzala návrh na začatie konania späť ešte pred

prvým pojednávaním, súd konanie v súlade s citovaným zákonným ustanovením zastavil.
Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.
Navrhovateľka vzala návrh na začatie konania späť bez uvedenia dôvodu, z toho vyplýva, že

navrhovateľka zavinila zastavenie konania. V danom prípade neprichádza do úvahy použitie druhej
vety ust. § 146 ods. 2, pretože podľa názoru súdu návrh na začatie konania nebol podaný dôvodne.
Navrhovateľka sa návrhom domáhala určenia manželského výživného, avšak už sama v návrhu uviedla,
že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I č. k. 21P/98/2014
dňa 9.12.2015 a výrok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 5.2.2016. Z toho je teda
zrejmé,ženavrhovateľkaužnemalanároknamanželskévýživné,zdôvodunesplneniahmotnoprávnych

podmienok Zákona o rodine. Navyše súd poukazuje na to, že navrhovateľke muselo byť zrejmé už v
čase, kedy návrh na začatie konania podávala dňa 29.2.2016, že od 1.3.2016 bude riadne zamestnaná
v spoločnosti Lokomotíva, a.s. Košice s vymeriavacím základom 567,- €, teda pokiaľ by súd návrh
posudzoval podľa obsahu a dospel by k záveru, že navrhovateľka sa domáha príspevku na výživu
rozvedenej manželky, ani v tom prípade by tu neboli splnené hmotnoprávne podmienky na priznanie

tohto príspevku. Súd mal teda za to, že navrhovateľka zavinila zastavenie konania, a preto je povinná
nahradiť jeho trovy. Súd priznal odporcovi trovy konania v celkovej výške 691,04 €, ktoré pozostávajú z
2 úkonov právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia á 336,94 € + režijný paušál 8,58 €, t. j.
345,52 € a účasť na pojednávaní dňa 2.6.2016 á 336,94 € + 8,58 € režijný paušál, t. j. 345,52 €, ktoré
súd priznal odporcovi v súlade s vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z., § 10 ods. 3. Vzhľadom na to, že odporca

je v konaní zastúpený advokátom, je navrhovateľka povinná nahradiť mu tieto trovy na účet jeho právnej
zástupkyne, tak ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do
15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.

Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.