Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. február 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 40C/47/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713204702
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Michálek

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1713204702.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, v konaní pred JUDr. Tomášom Michálkom v právnej veci

žalobcu: U. U. B. I.., Q. Q.: H. X. R. XX, B., F., Č. J.C.: XX-XX-XXXXXX, v právnej veci jeho organizačnej
zložky Groupama poisťovňa a. s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom: Miletičova
21, Bratislava, IČO: 47 236 060 proti žalovanému: F. Š., Z.. XX.XX.XXXX, hlásený pobyt bezdomovca
Rovinka, štátne občianstvo: SR, t.č. na neznámom mieste, o zaplatenie 330,02 eura takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 330,02 eura do troch dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

1. Písomnou žalobou zo dňa 14.03.2013, doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.03.2013, sa žalobca
domáhal od žalovaného zaplatenia náhrady poistného plnenia vo výške 330,02 eura, ktoré uhradil
poškodenému F. Š., Z.. XX.XX.XXXX, B. J. XXX (ďalej len „poškodený“). Žalobu odôvodnil tým, že v

zmysle článku I bodu 1.1 Zmluvy o predaji podniku uzatvorenej dňa 14.12.2011 medzi spoločnosťou
U. X., T..Q.., F. XX, XXX XX B., D.: XX XXX XXX ako predávajúcim (ďalej len „právny predchodca
žalobcu“) a žalobcom ako kupujúcim prešli na žalobcu okrem iného aj práva a povinnosti vyplývajúce z
poistnej zmluvy číslo XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a poškodeným,
predmetom ktorej bolo havarijné poistenie osobného motorového vozidla s evidenčným číslom Q. (ďalej
len „osobné motorové vozidlo“). Žalovaný dňa 10.07.2011 úmyselne poškodil osobné motorové vozidlo
vo vlastníctve poškodeného. Následne právny predchodca žalobcu poskytol poškodenému poistné

plnenie vo výške 330,02 eura. Vyplatením poistného plnenia prešiel na právneho predchodcu žalobcu
a neskôr na žalobcu v zmysle ustanovenia § 813 Občianskeho zákonníka nárok na náhradu škody voči
žalovanému. Z tohto dôvodu právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na refundáciu poistného
plnenia, ktoré uhradila poškodenému. Žalovaný uvedenú sumu do dnešného dňa nezaplatil. Žalobca si
uplatnil náhradu trov konania.

2. Na základe oznámenia obce Rovinka, v ktorej má žalovaný odo dňa 20.01.2014 hlásený trvalý

pobyt bezdomovca, o zdržiavaní sa žalovaného v obci súd vyhovel žalobe žalobcu v celom rozsahu a
platobným rozkazom č. k. XXC/XX/XXXX - XX zo dňa 13. júla 2016 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi žalovanú istinu a náhradu trov súdneho konania. Nakoľko sa žalovanému nepodarilo doručiťplatobný rozkaz do vlastných rúk, súd platobný rozkaz uznesením č. k. XXC/XX/XXXX - XX zo dňa 23.
augusta 2016 zrušil.

3. Súd doručil žalovanému žalobu s prílohami, poučenie o procesných právach a povinnostiach strán
sporu, uznesenie o zrušení platobného rozkazu a výzvu na vyjadrenie k žalobe oznámením vyveseným
na úradnej tabuli tunajšieho súdu a zverejneným na webovej stránke tunajšieho súdu dňa 24.08.2016.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. V zmysle § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) bolo na úradnej tabuli
tunajšiehosúduvyvesenéanawebovejstránketunajšiehosúduzverejnenéoznámenie,ževpredmetnej
vecibudedňa14.02.2017vyhlásenýrozsudokbeznariadeniapojednávaniaspoukazomnaustanovenie
§ 177 ods. 1 písm. a) C. s. p., keďže ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnou žalobou zo dňa 14.03.2013, zmluvou
o predaji podniku zo dňa 14.12.2011, upovedomením o začatí trestného stíhania zo dňa 10.07.2011,
zápisom o poškodení vozidla k škodovej udalosti zo dňa 15.07.2011, likvidačnou správou k poistnej
udalosti zo dňa 14.09.2011, oznámením o ukončení šetrenia poistnej udalosti zo dňa 14.09.2011,
úhradou poistného plnenia zo dňa 20.09.2011 a výzvou na úhradu škody zo dňa 16.09.2011 a zistil tento

skutkový stav sporu:

6. Žalovaný poškodil osobné motorové vozidlo vo vlastníctve poškodeného tým, že dňa 10.07.2011
v čase približne o 20:00 hod. na adrese Rovinka č. 226 po vzájomnej hádke s poškodeným chytil
do pravej ruky tehlu a prehodil ju na druhú stranu spoločného pozemku, pričom zasiahol stĺpik nad

spolujazdcovými dverami a strop na osobnom motorovom vozidle. Poškodený oznámil právnemu
predchodcovi žalobcu poistnú udalosť (poškodenie osobného motorového vozidla) k poistnej zmluve
číslo XXXXXXXXXX dňa 15.07.2011. Spoločnosť T. E., Q.. Q..J..H.., E. XX, XXX XX B., D.: XX XXX
XXX, vyfakturovala poškodenému faktúrou číslo XXXXXX vyhotovenou dňa 03.08.2011 sumu vo výške
429,60 eura za vykonané klampiarske práce a lakovnícke práce. Právny predchodca žalobcu vyplatil

poškodenému dňa 20.09.2011 poistné plnenie po odpočítaní spoluúčasti poškodeného (99,58 eura)
vo výške 330,02 eura. Právny predchodca žalobcu vyzval dňa 16.09.2011 žalovaného na náhradu
vyplateného poistného plnenia. Žalovaný na výzvu právneho predchodcu žalobcu nereagoval. Právny
predchodca žalobcu uzatvoril so žalobcom dňa 14.12.2011 zmluvu o predaji podniku, čím všetky práva
a povinnosti právneho predchodcu žalobcu prešli na žalobcu.

7. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

8. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám

na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

9. Podľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté
plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci na ktorú sa
poistenie vzťahuje.

10. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak poistený má proti inému právo na náhradu škody
spôsobnej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu
poistiteľ poskytol.

11. Predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti sú: a/ protiprávny úkon (resp. právne
relevantná škodná udalosť), b/ ujma, c/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a ujmou, d/
zavinenie. Na vznik zodpovednosti za škodu musia byť splnené kumulatívne všetky štyri predpoklady;
pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Kým prvé tri predpoklady
na vznik zodpovednosti za škodu majú objektívnu povahu a dôkazné bremeno ich preukázania leží na

poškodenom, resp. poistiteľovi (žalobca), štvrtý predpoklad má povahu subjektívnu a dôkazné bremeno
o tom, že vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný, je na škodcovi (žalovaný).12. Pod protiprávnym úkonom sa rozumie porušenie právnej povinnosti. Nie je rozhodujúce, či právna
povinnosť vyplýva z právneho predpisu alebo zo záväzkovoprávneho vzťahu, ktorý zaviazaný subjekt
prevzal zmluvou alebo jednostranným procesným úkonom. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný

úmyselne poškodil osobné motorové vozidlo vo vlastníctve poškodeného odparkované vedľa rodinného
domu na adrese Rovinka č. 226, keď prehodil na druhú stranu spoločného pozemku dňa 10.07.2011 dve
tehly. Žalovaný si nepočínal tak, aby nedošlo ku škode na majetku, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z
ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka, ktorá je známa ako tzv. všeobecná (generálna) preventívna
povinnosť.

13. Ujma môže nastať buď v majetkovej sfére alebo nemajetkovej sfére postihnutého. Majetkovou ujmou
sa všeobecne rozumie určitá majetková strata vyjadriteľná v peniazoch, nemajetková ujma je ujmou v
osobnej sfére postihnutého.

14. Majetková ujma poškodeného, ktorú možno objektívne vyjadriť (vyčísliť) v peniazoch, je škoda (J.

XX/XXXX).

15. Škoda sa v zmysle občianskeho práva prejavuje buď ako skutočná škoda alebo ako ušlý zisk.
Za skutočnú škodu pokladá majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení
existujúceho majetku poškodeného, a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na

to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z
toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné. Ušlým ziskom sa rozumie
majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v tom, že nedošlo k rozmnoženiu majetkových
hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné odôvodnene očakávať so zreteľom na pravidelný priebeh veci.

16. Súd riešil otázku existencie škody, teda existenciu zmenšenia majetku žalobcu a to či toto zmenšenie
bolo vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti s) porušením právnej povinnosti žalovaného.

17. Majetok právneho predchodcu žalobcu sa znížil dňa 20.09.2011, kedy vyplatil poškodenému po
odpočítaní spoluúčasti poškodeného poistné plnenie v sume 330,02 eura. Vyplatením poistného plnenie

poškodenému prešlo právo na náhradu škody z poškodeného na právneho predchodcu žalobcu a v
zmysle zmluvy o predaji podniku zo dňa 14.12.2011 na žalobcu. Súd mal za preukázané zníženie
majetku právneho predchodcu žalobcu.

18. K poškodeniu osobného motorového vozidla vo vlastníctve poškodeného došlo po tom, ako žalovaný

prehodil na druhú stranu spoločného pozemku dve tehly. Keďže žalovaný prehodením dvoch tehiel na
druhú stranu spoločného pozemku porušil všeobecnú preventívnu povinnosť podľa § 415 Občianskeho
zákonníka,tedapovinnosťpočínaťsitak,abynedochádzalokuškodámnazdraví,namajetku,naprírode
a životnom prostredí, je vznik škody na osobnom motorovom vozidle vo vlastníctve poškodeného v
príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovaným.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené súd ustálil, že žalobca preukázal existenciu všetkých troch
objektívnych predpoklad na vznik zodpovednosti za škodu, preto skúmal aj prítomnosť štvrtého
predpokladu na vznik zodpovednosti za škodu - zavinenia.

20. Zavinenie je chápané ako psychický (vnútorný) vzťah zodpovedného subjektu k vlastnému úkonu,
ktorý sa prieči objektívnemu právu; ide o vzťah k protiprávnemu úkonu a k ujme ako výsledku
protiprávneho úkonu. Zavinenie je založené na prvku poznania a na prvku vôle. Na rozličnom utváraní
prvkov poznania a vôle sú založené rôzne formy a stupne zavinenia, ktorým sú priamy úmysel, nepriamy
úmysel, vedomá nedbanlivosť a nevedomá nedbanlivosť, pričom Občiansky zákonník tieto pojmy

nevymedzuje. Ide o pojmy prevzaté z trestného práva a v dôsledku toho aj ich výklad vychádza z
tejto úpravy. Odlišným spôsobom sa však vykladá primeranosť dôvodov pre oblasť občianskoprávnej
zodpovednosti za škodu. Zatiaľ čo Trestný zákon vymedzuje nevedomú nedbanlivosť zo subjektívneho
hľadiska, v občianskoprávnej oblasti sa spravidla vychádza z objektívneho hľadiska, pričom sa prihliada
na konkrétnu situáciu a pomery, za ktorých škodca konal a ktoré by sa za tejto situácie a pomerov javili

ako dôvody primerané každému normálnemu, dostatočne vyvinutému, resp. „priemernému“ človeku.
Keď teda občianske právo predpokladá zavinenie, táto právna domnienka zavinenia sa v súlade so
všeobecnými skúsenosťami a poznatkami môže vzťahovať iba na nevedomú nedbanlivosť. Právna
domnienka zavinenia sa nevzťahuje na úmysel, preto sa musí úmysel zodpovednému subjektu vždypreukázať. V danom prípade sa prezumuje zavinenie žalovaného vo forme nevedomej nedbanlivosti
a žalovaný túto zákonnú domnienku, že vnútorný vzťah žalovaného k jeho objektívnemu konaniu
(prehodenie dvoch tehál na druhú stranu spoločného pozemku) bol daný, nevyvrátil.

21. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že boli splnené všetky štyri predpoklady pre
vznik zodpovednosti za škodu. Právny predchodca žalobcu vyplatil poškodenému poistného plnenie vo
výške 330,02 eura v dôsledku poistnej udalosti zo dňa 10.07.2011, ktorou bolo poškodenie osobného
motorového vozidla odparkovaného vedľa rodinného domu na adrese Rovinka č. 226 tehlou, ktorú

prehodil na druhú stranu spoločného pozemku žalovaný. Žalovaný svojim konaním porušil všeobecné
preventívnu povinnosť upravenú v ustanovení § 415 Občianskeho zákonníka. Vyplatením poistného
plneniapoodpočítaníspoluúčastipoškodenéhoprešloprávonanáhraduškodynaprávnehopredchodcu
žalobu a zmluvou o predaji podniku zo dňa 14.12.2011 na žalobcu. Vzhľadom na takto ustálený skutkový
i právny stav súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu.

22. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Súd priznal úplne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

25. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku môže žalovaný podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresnom
súde Pezinok. Písomne podané odvolanie musí byť predložené v dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a

musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. novoty v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť

len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak žalovaný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).