Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. marec 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/514/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116204555
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4116204555.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci
navrhovateľa: K. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom L.-D. C., C. XX, proti manželke: C.. X. E., nar. XX. XX.
XXXX, bytom L.-D. C., C. XX, zast. JUDr. Zuzanou Jóžovou Boreckou, advokátkou, so sídlom v Nitre,
Sládkovičova 7, o rozvod manželstva, o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa
2. mája 2016 č. k. 12C/77/2016-13 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo navrhovateľa K. E., nar. XX. XX. XXXX a
odporkyne X. E., rod. G., nar. XX. XX. XXXX, uzatvorené dňa 13. 11. 1982, zapísané v knihe manželstiev
matričného úradu Nitra, vo zväzku 23, ročník 1982, na strane 214 pod poradovým číslom 581 rozviedol.
O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie
odôvodnil ustanoveniami § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine a na základe vykonaného dokazovania
zistil, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 13. 11. 1982, u oboch sa jedná o manželstvo prvé,
z ktorého pochádzajú dve plnoleté deti: K. E., nar. XX. XX. XXXX a T. E., nar. XX. XX. XXXX. Ich

spoločné bydlisko je L. - D. C., C. XX. Účastníci konania žijú v jednej domácnosti, ale oddelene podľa
ich vyjadrenia vyše roka. Intímne sa nestýkajú podľa tvrdenia navrhovateľa vyše roka, podľa tvrdenia
manželky mali intímny styk pred dvoma týždňami, podľa vyjadrenia navrhovateľa na pojednávaní to
bolo pod vplyvom alkoholu a z nátlaku manželky. Finančne spolu nehospodária. Navrhovateľ trval na
rozvode manželstva, uviedol, že už roky má inú známosť intímneho charakteru a po rozvode s ňou
chce žiť, manželka s rozvodom nesúhlasila, uvádzala, že sú manželia 33 rokov, žijú slušne, nebijú sa.
Spolužitie manželov bolo vlastne po celé ich manželstvo len počas víkendov, pretože obaja zhodne

uviedli, že navrhovateľ pracoval a aj pracuje v Bratislave, kde sa celý týždeň zdržiava. Manželstvo je
dobrovoľným zväzkom muža a ženy a nikoho nemožno nútiť, aby proti svojej vôli zotrval v manželstve,
navrhovateľ sa jednoznačne a bez pochybností vyjadril v tom zmysle, že nemieni s manželkou ďalej žiť,
trval na rozvode manželstva, uviedol, že si obnovenie spolužitia s manželkou nevie predstaviť, má inú
známosť a s tou chce žiť. Z výpovedí oboch účastníkov vyplynulo, že vzťahy medzi nimi sú vážne a trvalo
narušené, obaja potvrdili, že intímne spolu nežijú, s výnimkou intímneho styku spred dvoch týždňov,
finančne spolu nehospodária, žijú v jednej domácnosti, ale oddelene vyše roka. Súd dospel k záveru, že

ich manželstvo je nefunkčné, neplní si žiadnu zo svojich funkcií, pričom základnou funkciou manželstva
je založenie rodiny a riadna výchova detí a túto funkciu si ich manželstvo už splnilo, je hlboko a trvalo
rozvrátené, manželia spolu intímne nežijú, nehospodária, žijú oddelene, a preto ho súd rozviedol, keďže
navrhovateľ nemá záujem o obnovenie spolužitia s manželkou, ich manželstvo je a naďalej by aj bolo lenformálnym zväzkom, nič na tom nemení skutočnosť a argumenty manželky, že žili spolu 33 rokov a že
žijú slušne a nebijú sa, veď nielen také manželstvo, kde dochádza medzi manželmi k fyzickým útokom
a verbálnym konfliktom sa rozvádza. Príčinu rozvratu súd videl v tom, že účastníci konania nedokázali

riešiť problémy prinášané manželským spolužitím, nerozumeli si v intímnej oblasti, navrhovateľ uviedol,
že manželka ho nepriťahovala, navrhovateľ nadviazal mimomanželský vzťah, všetky tieto okolnosti
prispeli k definitívnemu rozpadu manželstva. O trovách konania súd rozhodol podľa § l44 veta prvá OSP
tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie o rozvod manželstva.

2. Manželka podala proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolanie,
odôvodniac ho tým, že tvrdenie navrhovateľa, že ich manželstvo si neplní funkcie, sa nezakladá na
pravde. Navrhovateľ pracuje na týždňovky, avšak vždy cez víkend chodieval domov a žili normálnym
rodinným životom. Každú nedeľu spolu varili nedeľný obed, na väčšie nákupy chodili vždy spolu, chodili
spolu na všetky rodinné udalosti, a tak to bolo aj v roku 2016. Nie je tiež pravdou, že spolu nehospodária,
navrhovateľ platil náklady na bývanie a ona stravu, drogériu, hygienické potreby, čo však neznamená,

že nejde o spoločné hospodárenie. Na to, aby súd mohol skonštatovať, že spoločne nehospodária,
by museli byť splnené podmienky, že by si navrhovateľ sám nakupoval potraviny, mali by každý svoje
potraviny a drogériu oddelene, každý by platil svoje náklady. Čo sa týka starostlivosti o domácnosť,
pranie, upratovanie vykonávala to aj pre navrhovateľa. Ak by spoločne dobre nežili alebo spoločne
nehospodárili, určite by to nerobila. Nie je pravdou ani to, že žijú oddelene. Žijú v jednej domácnosti,

spoločne vykonávajú všetky činnosti vo všetkých miestnostiach bytu, žiaden z nich nemá svoju izbu.
Skutočnosť, že navrhovateľ prespáva v obývačke aj kvôli televízoru, na tom nič nemení. Oddelené
spanie v ich veku je už bežný štandard. Čo sa týka ich sexuálneho života, tento bol tiež primeraný ich
veku. Nie je pravdou, čo uviedol navrhovateľ, že sa nestýkajú vyše roka. Domnieva sa, že ak súd mal
vziať zreteľ na to, že ako klamal v tomto, je možné, že klame aj v ostatom a aj z tohto dôvodu navrhuje

vykonať minimálne dokazovanie. Tvrdenie navrhovateľa, že 2 týždne pred rozvodom sa stýkali, keď
bol pod vplyvom alkoholu, považuje za trápne. Za nepravdivé považuje aj tvrdenie navrhovateľa, že
má inú známosť. Ak by mal pomer s inou ženou, je presvedčená, že by nadobudla aspoň podozrenie.
Navrhovateľ počas ich spolužitia nejavil známky nevery. V prípade, ak ňou uvádzané skutočnosti nebudú
pre odvolací súd dostatočným dôvodom na zamietnutie návrhu na rozvod manželstva, trvá na tom, aby

súd vykonal dokazovanie výsluchom tejto jeho známosti. Nevie, z čoho súd vychádzal pri konštatovaní,
že nedokázali riešiť problémy prinášané manželským spolužitím, keď oni ani žiadne nemali, nikdy sa
nehádali a podľa nej žili v harmónii. Za smutné považovala to, že súd uviedol, že základnou funkciou
manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí a túto funkciu si ich manželstvo už splnilo. Účelom
manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo. Súd neprihliadol na skutočnosť, že

spolu trávia voľný čas, poskytujú si vzájomnú všestrannú pomoc a spoločne sa starajú o uspokojovanie
potriebrodiny.Vzmyslejudikatúrykzrušeniumanželstvarozvodommožnopristúpiťlenvtakomprípade,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd pritom musí mať za
preukázané, či manželstvo plní alebo môže plniť svoj účel, resp. či sa jedná o manželstvo rozvrátené. Pri

skúmaní, či sa jedná o rozvrátené manželstvo, treba skúmať plnenie jeho základných funkcií. Na základe
uvedených skutočností mala za to, že vzťah medzi ňou a navrhovateľom nie je tak vážne narušený
a trvalo rozvrátený, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a možno očakávať obnovenie manželského
spolužitia, preto navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a návrh navrhovateľa
zamietol, prípadne ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu manželky uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej
inštancie.Manželkaúčelovopopisujefungovanieich„nefungujúceho“manželstva. Argumenty otom,že
sú spolu 33 rokov nenasvedčujú tomu, že ich manželstvo fungovalo. Ich manželstvo bolo len formálnym
zväzkom,smanželkousinerozumelpožiadnejstránke,nedokázalispoluriešiťanibežnéproblémy,ktoré

prináša manželské spolužitie. Od rozhodnutia súdu prvej inštancie svoj postoj k manželke nezmenil.
Obnovenie spolužitia s manželkou si nevie predstaviť. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP a § 34 CSP), po preskúmaní napadnutého

rozsudkusúduprvejinštancienaodvolacompojednávaníadoplnenídokazovaniavýsluchomúčastníkov
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP v
spojení s § 2 ods. 1 CMP potvrdiť.5. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal rozvodu manželstva s manželkou, čo odôvodnil tým,
že ich manželstvo bolo spočiatku harmonické, uzatvárali ho z lásky, vychovali spolu deti, ktoré sú
už plnoleté, no postupom času si s manželkou prestali rozumieť, vznikali medzi nimi nedorozumenia,

manželstvo umelo udržiavajú, citovo sa odcudzili a ich manželstvo si neplní už dlhšiu dobu žiadnu zo
svojich funkcií.

6. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj

účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

7. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

8. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

9. Súd pristupuje k rozvodu manželstva pri splnení určitých podmienok, ktorými je vážnosť narušenia
manželských vzťahov, trvalosť rozvrátenia manželských vzťahov, nemožnosť si plniť svoj účel, teda

vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Manželstvo má napĺňať biologickú funkciu, spočívajúcu v tom, že manželstvo
vytvára najvhodnejšie prostredie na zabezpečenie reprodukcie spoločnosti a na uspokojovanie citových
a sexuálnych potrieb, má spĺňať výchovnú funkciu, spočívajúcu v založení rodiny a v riadnej výchove
detí, má spĺňať funkciu vzájomnej pomoci, spočívajúcu vo vytváraní zdravého rodinného prostredia,

v ktorom manželia a ostatní členovia nimi založenej rodiny si všestranne vzájomne pomáhajú a tiež
funkciu hospodársku, spočívajúcu v tom, že v rámci rodiny ako spotrebnej hospodárskej jednotky sú
obaja manželia povinní starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom, a to podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

10. Odvolací súd po preskúmaní veci na odvolacom pojednávaní a doplnení dokazovania výsluchom
účastníkov konania dospel k záveru, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci,
keď neboli odstránené rozdiely vo výpovediach manželov a záver súdu prvej inštancie o neplnení si
funkcií manželstva bol predčasný, avšak po doplnení dokazovania dospel k záveru, že záver súdu prvej
inštancie, keď manželstvo účastníkov konania rozviedol, je vecne správny.

11. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, doplneného na odvolacom pojednávaní odvolací
súd zistil, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 13. 11. 1982, u oboch sa jedná o prvé
manželstvo, z ktorého pochádzajú dve plnoleté deti: K. E., nar. XX. XX. XXXX a T. E., nar. XX. XX. XXXX.
Účastníci konania žili až do rozhodnutia súdu prvej inštancie v spoločnej domácnosti, po rozhodnutí

súdu prvej inštancie sa navrhovateľ zo spoločnej domácnosti odsťahoval. Počas celého manželstva
navrhovateľ pracoval mimo miesta bydliska, teda chodil na týždňovky. Už pred 23 rokmi bol manželke
neverný, pričom podľa jeho vyjadrenia, v tom čase to nebolo dôsledkom problémov v ich manželstve,
ale išlo len o flirt. Z tohto mimomanželského vzťahu sa mu dňa 13. 08. 1993 narodila dcéra B. V.. O tom,
že navrhovateľ má dieťa z mimomanželského vzťahu sa manželka od navrhovateľa dozvedela až po

rozhodnutí súdu prvej inštancie. S priateľkou sa najskôr stretával menej, no posledných 10 rokov sa ich
vzťah zintenzívnil a rozhodol sa, že s ňou chce žiť. Voči dcére mal súdom určenú vyživovaciu povinnosť,
pričom neskôr na ňu prispieval aj vyššou sumou, podľa svojho uváženia. Navrhovateľ udržiaval vzťah s
inou ženou 23 rokov bez toho, aby o tom manželka vedela, a to počas doby, keď tvrdil, že je v práci a
počas víkendov, keď bol s manželkou si ich manželstvo roky plnilo všetky svoje funkcie (aj keď možno v

obmedzenom rozsahu). Kým žili v spoločnej domácnosti sa navrhovateľ spolupodieľal na výchove detí,
finančne zabezpečoval rodinu, a to aj v období, keď bola manželka nezamestnaná a ich manželstvo si
plnilo aj biologickú funkciu, preto mala manželka dojem, že ich manželstvo je fungujúce, najmä keď
jej postoj k manželstvu, partnerovi a rodine je výrazne odlišný ako u navrhovateľa. Keďže navrhovateľ
nedával najavo, že manželku podvádza a ona mu, vychádzajúc z jej postoja k manželstvu, dôverovala,

až do podania návrhu na rozvod manželstva a do zistenia rozhodujúcich skutočností, ktoré vyšli najavo
v priebehu konania sa manželka mohla domnievať, že ich manželstvo funguje. V priebehu konania, po
oboznámení sa so skutočnosťami, že navrhovateľ má dlhodobo známosť a z tohto vzťahu sa mu už pred
23 rokmi narodila dcéra, zmenila aj manželka svoj názor na zotrvanie v manželstve s navrhovateľom av priebehu odvolacieho konania uviedla, že s rozvodom manželstva súhlasí. Odvolací súd, vychádzajúc
z takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania si už minimálne
po dobu jedného roka, teda počas konania o rozvod ich manželstva neplní žiadnu zo svojich funkcií,

nie sú predpoklady pre obnovenie manželského spolužitia, preto rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým
ich manželstvo rozviedol, podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP potvrdil. Príčiny rozvratu
manželstva súd videl v postoji navrhovateľa k manželstvu, nadviazania známosti počas manželstva s
inou ženou, ktorú dlhodobo udržiaval a tajil pred manželkou a dlhodobo udržiaval dva paralelné vzťahy.

12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s §
257 CSP, a keďže manželka, ktorá podávala odvolanie, nebola úspešná v odvolacom konaní, avšak
odvolacísúdvpríčináchrozvratumanželstvaúčastníkovkonaniavideldôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,
pre ktoré nepriznal navrhovateľovi, úspešnému v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov konania, o
trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).