Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Michalovce
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrej Radomský
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 24C/93/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715203248
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2015:7715203248.2
Rozhodnutie
R. súd Q., samosudcom X.. U. Y., v právnej veci žalobcu H.. Y. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V.
XXX,XXXXX V., právne zast. Q.. Q. F., advokátom, so sídlom kancelárie S.. K. č. 8, XXXXX Q. proti
žalovanému W. republika, zast. F. prokuratúrou SR, so sídlom B. č. 2, XXX XX O. zast. X.. P. Q.,
prokurátor R. prokuratúry Q., o náhradu škody spôsobenú orgánom verejnej moci a zaplatenie XXX,XX
A. spolu s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
G. je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške XXX,XX A. spolu s X,XX% úrokom z omeškania
ročne zo sumy XXX,XX A. od XX.X.XXXX do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
G. je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške XXX,XX A. z toho súdny poplatok vo výške
XX,- A. a trovy právneho zastúpenia vo výške XXX,XX A. k rukám jeho právneho zástupcu žalobcu, do
troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
G. sa žalobným návrhom podaným dňa X.X.XXXX domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy XXX,XX
A. spolu s X,XX% úrokom z omeškania ročne z predmetnej sumy od XX.X.XXXX do zaplatenia ako aj
úhrady trov konania.
G. predmetnú žalobu dôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami.
T. vyšetrovateľa PZ, R. riaditeľstva PZ Q., R. kriminálnej polície, R. ekonomickej kriminality zo dňa
XX.XX.XXXX, E.: R.-XXX/OEK-MI-XXXX, bolo začaté trestné stíhanie vo veci a v zmysle ust. § 206
ods. X I. poriadku bolo tým istým uznesením vznesené obvinenie voči žalobcovi H.. Y. E., a spol., pre
prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa ust. § 326 ods. X písm. a/ I. zákona a pre
prečin podvodu podľa ust. § 22X ods. 1 a ods. X I. zákona, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení
uznesenia. T. o vznesení obvinenia zo dňa XX.XX.XXXX bolo žalobcovi doručené dňa XX.XX.XXXX. P.
XX.XX.XXXX si žalobca v zmysle ust. § 39 I. poriadku zvolil obhajcu X.. I. S., so sídlom kancelárie kpt.
K. 8, XXX XX Q., pre celé trestné konanie.
G., prostredníctvom svojho zvoleného obhajcu podal v zákonom stanovenej lehote dňa XX.XX.XXXX
proti uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa XX.XX.XXXX odôvodnenú písomnú sťažnosť zo dňa
XX.XX.XXXX. T. prokurátora R. prokuratúry v Q. zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. Pv XXX/XX bola
sťažnosť žalobcu zamietnutá. Aj napriek sťažnosti žalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa
XX.XX.XXXX a svojej obhajobe počas prípravného konania a tvrdeniam o svojej nevine, bola zo strany
prokurátora R. prokuratúry v Q. podaná dňa XX.XX.XXXX na žalobcu obžaloba zo dňa XX.XX.XXXX.V
dôsledku obhajoby žalobcu produkovanej počas celého trestného konania bol žalobca rozsudkom R.
súduvQ.,č.k.XT/XXX/XXXX-XXX,zodňaXX.XX.XXXXoslobodenýspodobžalobyatospodvšetkých
skutkov, nakoľko skutky, pre ktoré bolo vedené trestné konanie voči žalobcovi nie sú trestnými činmi.
B. citovanému rozsudku zahlásil prokurátor na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX odvolanie, ktorénásledne písomne odôvodnil svojim podaním zo dňa XX.XX.XXXX. T. Krajského súdu v S. zo dňa
XX.XX.XXXX, č.k. XTo/X/XXXX-XXX bolo podľa ust. § 319 I. poriadku odvolanie prokurátora zo dňa
XX.XX.XXXX zamietnuté. Y. R. súdu v Q. zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s uznesením S. súdu v
Košiciach zo dňa XX.XX.XXXX nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX. V súvislosti
sobhajoboužalobcumubolazostranyobhajcuX..I.S.vovyššieuvedenomtrestnomkonanívyúčtovaná
tarifná odmena v zmysle ust. § 12, ods. 3, písm. a/ B.. MS SR č. XXX/XXXX Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ktorej výška predstavuje sumu XXX,XX A.. I.
poskytnutýchprávnychslužiebžalobcariadneuhradil,očomsvedčífotokópiapríjmovéhopokladničného
dokladu zo dňa XX.XX.XXXX, pričom úhrada za poskytnuté právne služby v predmetnom trestnom
konaní bola riadne zaúčtovaná v účtovníctve obhajcu žalobcu vo vyššie citovanom trestnom konaní v
roku XXXX. G., prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu X.. I. S. požiadal príslušný
orgán - F. prokuratúru W. republiky, B. 2, XXX XX O., svojím listom zo dňa XX.XX.XXXX - žiadosťou
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku v zmysle ust. § X5 ods. 1 G. č. XXX/XXXX Z.z., aby
uspokojil žalobcov nárok na náhradu škody pozostávajúcej z trov právneho zastúpenia vo výške XXX,XX
A.. F. prokuratúra SR oznámila právnemu zástupcovi žalobcu listom zo dňa XX.XX.XXXX, že nie je
príslušným orgánom konať o predmetnej žiadosti, a preto uvedenú žiadosť postúpila na Q. spravodlivosti
SR. MS SR vrátilo žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody naspäť F. prokuratúre
SR svojím listom zo dňa XX.XX.XXXX, a to z dôvodu, že nie je príslušné na konanie o uvedenom nároku,
ktorá skutočnosť bola oznámená žalobcovi listom F. prokuratúry SR dňa XX.XX.XXXX. J. F. prokuratúry
SR zo dňa XX.XX.XXXX bolo taktiež skonštatované, že F. prokuratúra SR nie je príslušným orgánom na
konanie v predmetnom prípade a teda, že žalobcovi neuhradí trovy právneho zastúpenia, pričom žiadosť
žalobcu bola riadne prerokovaná. Na základe vyššie uvedeného s poukázaním na predložené dôkazy
je žalobca toho názoru, že splnil všetky podmienky a povinnosti, ktoré mu ukladá G. č. XXX/XXXX Z.z.
v zmysle ust. § 15 cit. zákona a to tým, že vopred predbežne prerokoval svoj nárok na základe písomnej
žiadosti poškodeného a splnil aj ďalšie podmienky uložené v ust. § 16 cit. zákona a uviedol, kto náhradu
škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom
škoda vznikla, čoho sa žalobca domáha, pričom žalobca taktiež v žiadosti uviedol požadovanú výšku
náhrady škody. I. neboli zo strany vyššie menovaných orgánov vytýkané žalobcovi žiadne nedostatky
podanej žiadosti. G. č. XXX/XXXX Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu, ktorej sa nemôže štát
zbaviť a v zmysle ktorej sa neposudzuje správnosť rozhodnutia orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní
porušil právnu povinnosť a škodu zavinil, ale rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného
orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania. V súlade s ustálenou súdnou praxou zodpovedá
štát aj za škodu spôsobenú začatím trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim
rozhodnutím, pričom táto zásada bola vyjadrená už v skorších rozhodnutiach v zmysle G. č. XX/XXXX
Zb. v rámci ktorej sa ustálil názor, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol
oslobodený spod obžaloby má zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení
obvinenia ( R XX/XXXX ). I. právo má osoba, ktorá bola oslobodená spod obžaloby, aj vtedy ak vynaložil
náklady na trovy nutnej obhajoby ( R XX/XXXX ), pričom na podstate týchto zásad zotrváva súdna prax
aj po prijatí G. XXX/XXXX Z.z..
G. žalobca poukázal na rozhodnutie K. súdu SR, ktorý vo svojom uznesení zo dňa XX.XX.XXXX sp.
zn. X M D. XX/XXXX konštatoval: „K. na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného
stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu. G.
je taktiež toho názoru, že systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela súdna judikatúra
k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s
prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné
stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. K. na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania
sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. G. žalobca poukázal
na Y. K. súdu E. republiky z XX. februára XXXX sp.zn. X Cz X/XX, ako aj Y. K. súdu Slovenskej
republiky z XX. júna XXXX sp.zn. X D. XX/XX, ako aj rozhodnutie, resp. nález L. súdu SR XX/XXXX-
XX zo dňa XX.X.XXXX. Na podporu svojich tvrdení o nezákonnosti rozhodnutia žalobca poukázal na
samotné uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa XX.XX.XXXX v priamom spojení so stanoviskami
F. prokuratúry SR zo dňa X.XX.XXXX a MS SR zo dňa XX.XX.XXXX, ktorí taktiež vo svojich listoch
uvádzajú, že titulom na náhradu škody je v súdenom prípade práve uznesenie o vznesení obvinenia
zo dňa XX.XX.XXXX. Na základe skutočností uvedených v čl. II samotnej žaloby je zrejmé, že T. zo
dňa XX.XX.XXXX bolo žalobcovi vznesené obvinenie, voči ktorému bola dňa XX.XX.XXXX podaná
sťažnosť. V. v rámci svojich zákonných oprávnení a povinností vyplývajúcich z ust. § 230 I. poriadku.
aktívne vykonával dozor nad zákonnosťou predmetného trestného konania už pri vznesení obvinenia.Na základe rozhodnutia prokurátora R. prokuratúry v Q., a to T. zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. Pv XXX/XX
bola sťažnosť žalobcu proti T. o vznesení obvinenia zo dňa XX.XX.XXXX zamietnutá ako nedôvodná. I.
bola zo strany prokurátora R. prokuratúry v Q. podaná dňa XX.XX.XXXX na žalobcu obžaloba zo dňa
XX.XX.XXXX.Z dôvodu oslobodenia spod obžaloby na základe Y. R. súdu v Q. zo dňa XX.XX.XXXX, č.
k. XT/XXX/XXXX - XXX, v spojení s T. S. súdu v S. zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XTo/X/XXXX - XXX, ktorým
KS S. zamietol odvolanie prokurátora, žalobca považuje T. o vznesení obvinenia zo dňa XX.XX.XXXX,
E.: R.-XXX/OEK-MI-XXXX za rozhodnutie nezákonné a je toho názoru, že sú splnené podmienky na
náhraduškodyvzmysleG.č.XXX/XXXXZ.z..G.žalobcapoukázalajnaskutočnosť,žesplnilpodmienku
uvedenú v ust. § 6 G. č. XXX/XXXX Z.z., nakoľko žalobca podal proti nezákonnému rozhodnutiu
riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov t.j. žalobca podal dňa XX.XX.XXXX sťažnosť
voči vyššie cit. uzneseniu. G. taktiež poukázal na skutočnosť, že z predložených listinných dôkazov je
zrejmé, že žalobca sa o vzniknutej škode mohol dozvedieť až dňa XX.XX.XXXX, t.j. v deň právoplatnosti
oslobodzujúceho rozsudku, ktorým bol žalobca oslobodený spod obžaloby. Na základe tejto skutočnosti
je teda zrejmé, že v danom prípade nedošlo k premlčaniu jeho nároku na náhradu škody, nakoľko
neuplynula trojročná premlčacia doba. Na základe uvedeného je zrejmé, že v danom prípade došlo
k vzniku škody vydaním uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom sú orgánmi
činnými v trestnom konaní prokurátor a policajt. X. sa práve o osobu prokurátora, ktorá má v rámci
trestného konania rozsiahle oprávnenia, vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím
trestného stíhania a v prípravnom konaní a jedine osoba prokurátora je oprávnená podať obžalobu. Na
základe vyššie uvedeného je zrejmé, že na úseku trestného konania vykonávajú svoju pôsobnosť ako
vyšetrovateľ, ale najmä prokurátor, a preto vo veci náhrady škody spôsobenej v tomto úseku konania
orgánom verejnej moci preto ako orgán konajúci v mene štátu prichádza do úvahy F. prokuratúra SR
(rozsudok NS SR sp. zn. XCdo XXX/XXXX ).Z týchto dôvodov považuje žalobca tvrdenie F. prokuratúry
o tom, že nie je príslušná prejednať nárok na náhradu škody v zmysle za nedôvodné a skutočnosti
uvedené v listoch F. prokuratúry SR podľa názoru žalobcu nemajú oporu v G. č. XXX/XXXX Z.z.. V
tejto súvislosti poukazuje žalobca aj na list MS SR zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom ministerstvo rovnako
tak ako aj žalobca poukazuje na to, že orgánom príslušným konať za štát je F. prokuratúra SR. G. je
rovnako, ako aj MS SR toho názoru, že interpretácia ust. § 4 G. č. XXX/XXXX Z. z. je v rozpore s jej
samotným znením ako aj s judikatúrou NS SR a že tvrdenie o tom, že uznesenie o vznesení obvinenia,
ktoré označil žiadateľ vo svojej žiadosti zo dňa XX.XX.XXXX, je predbežne vykonateľným rozhodnutím,
a teda už jeho vydanie vyvoláva účinky, pričom ho vydáva vyšetrovateľ, príp. poverený príslušník PZ a
nie prokurátor, je právne nesprávne. V. názoru F. prokuratúry SR škoda vzniká už samotným vydaním
uznesenia o vznesení obvinenia, pričom toto uznesenie vydal vyšetrovateľ PZ a nie prokurátor, ktorý na
základe toho podľa názoru F. prokuratúry teda škodu nespôsobil a prichádza do úvahy jedine aplikácia
ust. § 4 ods. X cit. zákona a v mene štátu bude konať MS SR. G., takýto právny názor F. prokuratúry SR
považuje za nesprávny. G. taktiež poukázal na dôvodovú správu k G. č. XXX/XXXX, ktorým sa menil a
dopĺňal G. č. XXX/XXXX Z.z. z ktorej je zrejmé, že zákonodarca mal za potreby precizovať príslušnosť
orgánov verejnej moci v súvislosti so zodpovednosťou za nezákonné rozhodnutie a explicitne vymedzil
príslušnosť Q. spravodlivosti W. republiky v prípade nezákonného rozhodnutia vydaného súdom alebo v
prípade nesprávneho úradného postupu súdu, z čoho je zrejmé, že cieľom zákonodarcu nebolo negovať
doterajšiu prax súdov, ale len ju potvrdiť, zvýrazniť a precizovať. MS SR zároveň poukazovalo vo svojom
vyjadrení aj na to, že F. prokuratúra SR by nebola zodpovednostným subjektom konať v mene štátu v
prípade, ak by prokurátor zrušil rozhodnutie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia zo dňa XX.XX.XXXX,
k čomu však v danom prípade nedošlo a prokurátor zamietnutím sťažnosti voči uzneseniu o vznesení
obvinenia zo dňa XX.XX.XXXX odobril konanie vyšetrovateľa. Na základe týchto skutočností je žalobca
toho názoru, že právny názor F. prokuratúry SR o pasívnej legitimácii MS SR právne neobstojí a v
uvedenom spore je pasívne legitimovaným subjektom konať za W. republiku F. prokuratúra W. republiky,
čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry súdov SR. G. záverom konštatoval, že požaduje aj úrok z omeškania.
G. v súlade s ust. § 16 G. č. XXX/XXXX Z.z. považuje za prvý deň omeškania deň XX.XX.XXXX
teda deň nasledujúcom po dni uplynutia šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku -
žiadosti žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX. Z uvedeného dôvodu si žalobca v tomto konaní uplatňuje úrok
z omeškania vo výške X,XX% ročne a to od XX.X.XXXX do zaplatenia.
Vo veci sa vyjadrila aj samotná žalovaná a to W. republika, zast. F. prokuratúrou SR a to písomne
listom doručeným súdu dňa X.X.XXXX v ktorom uviedla, že na výzvu súdu zo dňa XX.X.XXXX sa
vyjadruje nasledovne: F. prokuratúra SR nie je oprávnená vo veci konať za štát, pretože nie sú splnené
základné hmotnoprávne predpoklady na postup podľa ust. § 4 ods. X písm. f/ G. č. XXX/XXXX Z.z. a
teda škodu nespôsobila prokuratúra (prokurátor) a teda nie je daná príslušnosť F. prokuratúry SR nakonanie. W. znenie ust. § 4 ods. X písm. f/ G. č. XXX/XXXX Z.z. je v pôvodnom znení od účinnosti
zákona bez akéjkoľvek zmeny a jeho výklad a dlhoročná aplikácia v súlade so stanoviskom žalovanej
nespôsobovala doteraz žiadne problémy. G. č. XXX/XXXX Z.z. upravil znenie len vo vzťahu k Q. vnútra
SR, na príslušnosti prokuratúry konať za štát nič nezmenil. S. zákon príslušnosť F. prokuratúry SR
nezakladá, žiada, aby súd s F. prokuratúrou SR vo veci ďalej nekonal a pokračoval v konaní s Q.
spravodlivosti SR a to v zmysle ust. § 4 ods. X G. č. XXX/XXXX Z. z.. I. náhrady škody - uznesenie o
vznesení obvinenia je účinné a vykonateľné už jeho vydaním bez ohľadu na to, kedy (a či) ho prokurátor
obdrží , preto prokurátor nielenže sa na jeho vydaní nepodieľa, ale jeho účinkom (škode) nemôže v
tomto štádiu (rovnako ako súd) zabrániť a už vôbec nie škodu spôsobiť. L. o jeho zodpovednosti je preto
absurdná.U.úvahaotom,žezamietnutiesťažnosti apodanieobžalobyzakladápríslušnosťprokuratúry,
nemá oporu v zákone, v opačnom prípade by musela byť akceptovaná tiež úvaha o zodpovednosti
súdu o všetkých prípadoch, keď súd po preskúmaní a predbežnom prejednaní obžaloby nariadil hlavné
pojednávanie (teda uznal a potvrdil zákonnosť prípravného konania podľa ust. § 238 ods. X I. poriadku)
ako aj vo všetkých prípadoch, keď súd v súdnom konaní rozhodol (hoci neprávoplatne) o uznaní viny a
uložení trestu, pretože rozhodujúce je súdne konanie a dôkazy v ňom vykonané; takéto úvahy nemajú
oporu v zákone. K. nemožno akceptovať ani vecne bez ohľadu na to, ktorý štátny orgán štát zastupuje,
pretože je nedôvodný. T. o vznesení obvinenia nemožno v danom prípade automaticky považovať za
nezákonné len z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní trestného činu
sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila (porovnaj napr. rozhodnutie L. súdu SR II. ÚS XXX/XX). V
danom prípade až rozsiahle súdne konanie ustálilo skutkový a právny stav veci. K uplatňovanej škode
žalovaná poznamenáva, že táto ( trovy konania ) musí byť nielen zaplatená, t.j. musí dôjsť k zmenšeniu
majetku, ale trovy konania musia byť aj účelne vynaložené, čo musí byť v konaní tiež preukázané. B.
na všetky vyššie uvedeného skutočnosti žiada návrh ako nedôvodný z tohto dôvodu zamietnuť.
W. vo veci nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi založenými v spise a to najmä vyúčtovaním trov obhajoby zo dňa X.X.XXXX, príjmovým
pokladničným dokladom zo dňa X.X.XXXX na sumu XXX,XX A., listom právneho zástupcu žalobcu -
žiadosť o predbežné prerokovanie zo dňa X.X.XXXX, listu F. prokuratúry SR zo dňa XX.X.XXXX, ako aj
zodňaXX.X.XXXX postúpenívecinaQ.spravodlivostiSRazodňaX.XX.XXXX,listomQ.spravodlivosti
SR zo dňa XX.X.XXXX. W. sa rovnako oboznámil so žalobcom predkladanou judikatúrou a to nálezom
L. súdu SR XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX a Y. Najvyššieho súdu SR, sp. zn. X D. XXX/XXXX ako
aj Y. S. súdu v O. O., sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX. W. sa rovnako oboznámil aj s
dôkazmi nachádzajúcimi sa v trestnom spise R. súdu Q. vedeného pod sp. zn. 1T XXX/XXXX a to
listinnými dôkazmi a to uznesením o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia zo dňa XX.X.XXXX,
E.: R.-XXX/ORK-MI-XXXX, písomnou žiadosťou žalobcu zo dňa XX.X.XXXX proti T. zo dňa XX.X.L.,
Uzneseniu prokuratúra zo dňa X.X.XXXX sp. zn. Pv/XXX/XXXX, Y. R. súdu v Q. zo dňa X.X.XXXX,
č.k. XT/XXX/XXXX-XXX, zápisnicou o hlavnou pojednávaní zo dňa X.X.XXXX, písomným odôvodnením
odvolania podaného prokurátorom zo dňa X.X.XXXX, ako aj T. S. súdu v S. zo dňa XX.X.XXXX, č.k.
X To/X/XXXX-XXX.
W. teda nariadeným a vykonaným dokazovaním vykonaným prostredníctvom výsluchu účastníkov
konania ako aj oboznámením sa s vyššie uvedenými listinnými dôkazmi založenými v spise zistil tento
skutkový stav:
V. zástupca žalobcu vo svojich ústnych prednesoch na pojednávaniach zotrval na podanom žalobnom
návrhu v znení jeho úprav, pričom zároveň poukázal na rozhodovanie súdov v obdobnej veci. Y. v zásade
vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa XX.X.XXXX doručeného súdu dňa XX.X.XXXX použil podobnú,
resp. rovnakú argumentáciu, pričom v zásade poukazoval na predchádzajúce rozhodnutia súdov v
obdobnej veci. G. vyjadril v predmetnom písomnom podaní svoj názor, že všetky uplatňované trovy
boli účelne vynaložené v trestnom konaní. A to vzhľadom na tú skutočnosť, že obhajca má právo byť
prítomný na vyšetrovacích úkonoch ako aj zároveň táto skutočnosť je jeho povinnosťou. R. vykonal so
žalovaným aj účelné porady nakoľko tieto vykonal iba pred dôležitými úkonmi týkajúcich sa prejednania
dôležitých skutočností, resp. z dôvodu prípravy obhajoby v predmetnom trestnom konaní. G. poukázal
na skutočnosť, že zo strohého vyjadrenia žalovanej nie je zrejmé, ktoré trovy konania v rámci trestného
konania by nemali byť účelne vynaložené. I. poukázal na skutočnosť, že keďže F. prokuratúra SR
neuspokojila nárok žalobcu na náhradu škody v lehote X mesiacov, pričom žaloba bola podaná po tejto
lehote bola podľa neho názoru žaloba podaná zo strany žalobcu dôvodne.G. zotrvala vo svojich ústnych prednesoch na pojednávaniach na svojom písomnom vyjadrení a má
za to, že nie je subjektom s ktorým by mal predmetný súd konať. B. na túto skutočnosť sa necíti byť
oprávnenánaprejednanietejtovecianavrhovalasúdu,abypredmetnúskutočnosťzvážilaďalejnekonal
s F. prokuratúrou SR, ale s Q. spravodlivosti SR.
Z listinného dôkazu a to vyúčtovania trov právnych služieb ku dňu X.X.XXXX vyplýva, že došlo k
vyúčtovaniu právnych služieb X.. I. S., advokátom voči osobe H.. Y. E. za poskytovanie právnych
služieb v trestnej veci pred R. súdom Q. pod sp. zn. 1T XXX/XXXX za XX úkonov právnej služby
pri hodnote X úkonu právnej služby pri obhajobe v trestnom konaní určenom sumou XX,XX A. za
úkony vykonané v roku XXXX a sumou XX,XX A. za úkony vykonané v roku XXXX. V. boli účtované
nasledovne úkony právnej služby: prevzatie a príprava obhajoby vrátane prvej porady s klientom dňa
XX.X.XXXX, podanie sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia dňa XX.X.XXXX, nahliadnutie a
preštudovanie vyšetrovacieho spisu zo dňa X.X.XXXX, porada s klientom zo dňa XX.X.XXXX pred
prvým výsluchom, účasť na vyšetrovacích úkonoch - výsluchy pred R. Q. dňa XX.X.XXXX, účasť na
vyšetrovacích úkonoch - výsluchy pred R. Q. dňa XX.X.XXXX, účasť na vyšetrovacích úkonoch -
výsluchy pred R. Q. dňa XX.XX.XXXX, porada s klientom pred ukončením dokazovania v prípravnom
konaní dňa XX.XX.XXXX, oboznámenie s výsledkami vyšetrovania pred R. MI dňa XX.XX.XXXX,
porada s klientom pred prvým hlavným pojednávaním dňa XX.X.XXXX, účasť na hlavnom pojednávaní
dňa XX.X.XXXX, účasť na hlavnom pojednávaní dňa XX.X.XXXX, účasť na hlavnom pojednávaní
dňa X.X.XXXX, porada s klientom po doručení odvolania R. prokuratúra okresného prokurátora dňa
XX.X.XXXX. G. zo súdneho spisu vedeného pod sp. zn. XT/XXX/XXXX vyplýva, že právny zástupca
žalobcu sa zúčastnil všetkých pojednávaní za ktoré si aj účtoval úkony právnej služby. V., ktorých sa
nezúčastnil nezahrnul do vyúčtovania trov právnych služieb ku dňu X.X.XXXX.
Z V. pokladničného dokladu zo dňa X.X.XXXX je zrejmé, že došlo k prijatiu platby vo výške XXX,XX A.
a to zo strany X.. I. S., advokáta od osoby H.. Y. E., nar. XX.X.XXXX.
Zo G. poškodeného o predbežné prerokovanie nároku v zmysle ust. § X5 ods. 1 G. č. XXX/XXXX Z.z.
je zrejmé, že predmetnou žiadosťou požiadal samotný žalobca samotnú žalovanú a to W. republiku - F.
prokuratúru SR o predbežné prerokovanie svojho nároku a to predmetnou žiadosťou zo dňa X.X.XXXX,
pričom zároveň z pripojenej fotokópie doručenky je zrejmé, že táto si predmetnú žiadosť prevzala dňa
XX.X.XXXX.
Z listu F. prokuratúry SR zo dňa XX.X.XXXX, ktorý adresovala F. prokuratúra samotnému žalobcovi
je zrejmé, že žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spolu so všetkými
prílohami postupuje Q. spravodlivosti SR.
Z listu F. prokuratúry SR zo dňa XX.X.XXXX označeného ako B.: H.. Y. E. v zastúpení X.. I. S. - žiadosť o
predbežnéprerokovanienárokunanáhraduškody-postúpeniejezrejmé,žeF.prokuratúraSRpostupuje
žiadosť Q. spravodlivosti SR ako príslušnému orgánu. O tejto skutočnosti zároveň aj upovedomuje
samotného žiadateľa.
Z listu F. prokuratúry SR zo dňa X.XX.XXXX je zrejmé, že s prihliadnutím na skutočnosť, že Q.
spravodlivosti SR prípisom zo dňa XX.X.XXXX vrátilo žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody späť na F. prokuratúru SR táto žalobcovi oznamuje, že zotrváva na pôvodnom právnom
závere, že F. prokuratúra SR nie je orgánom, ktorý by mal v danej veci konať.
Z listu Q. spravodlivosti SR zo dňa XX.X.XXXX je zrejmé, že došlo k vráteniu postúpenej žiadosti o
prerokovanie nároku na náhradu škody samotného žalobcu podľa G. č. XXX z roku XXXX s tým, že Q.
spravodlivosti SR poukazuje na skutočnosť, že zákon jednoznačne definuje orgány konajúce v mene
štátu podľa § 4 ods. X predmetného zákona a preto pre oblasť trestného konania aplikácia § 4 ods. X
zákona neprichádza do úvahy, resp. situácia, ktorá by zdôvodňovala jeho aplikáciu v trestnom konaní
ani nemôže nastať. V. úprava obsiahnutá v § 4 ods. X písm. a/ prvý bod, písm. b/ a písm. f/ je z pohľadu
zodpovednostných vzťahov za škodu spôsobenú v trestnom konaní úplná a vyčerpávajúca nakoľko
pokrýva všetky do úvahy prichádzajúce subjekty, ktoré vykonávajú trestné konanie. Q. spravodlivosti
SR vo svojom vyjadrení zároveň poukázalo na závery Y. K. súdu SR sp. zn. XCdo XXX/XXXX z ktorého
citujem: „na úseku trestného konania, ktorý začína vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania a je
zavŕšením podaním obžaloby, vykonávajú svoju pôsobnosť tak vyšetrovateľ policajného zboru, ako ajprokurátor. Vo veci náhrady škody spôsobenej v tomto úseku trestného konania orgánmi verejnej moci
preto ako orgán konajúci v mene štátu prichádza do úvahy tak Q. vnútra SR, ako aj F. prokuratúra SR. Z
hľadiska určenia, ktorý z týchto orgánov je v tom - ktorom konaní orgánom konajúcim v mene štátu, je
rozhodujúce na ktorom z nich bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody;
ak žiadosť bola podaná na oboch uvedených orgánoch je príslušným ten z nich, ktorý vo veci začal konať
ako prvý. V. názoru Q. spravodlivosti SR pokiaľ prokurátor sťažnosť zamietne odobruje tým postup
vyšetrovateľa, prípadne povereného príslušníka policajného zboru a navyše podá vo veci obžalobu,
preberá zodpovednosť za takéto rozhodnutie a napĺňa predpoklady pre určenie príslušnosti orgánu
oprávneného konať v mene štátu podľa § 4 ods. X písm. f/ zákona v nadväznosti na § 4 ods. X písm.
b/ zákona. I. žiadosť o predbežné prerokovanie, ktorá bola doručená F. prokuratúre SR nepovažuje za
žiadosť, ktorá môže byť prerokovaná Q. spravodlivosti SR. Z uvedeného dôvodu túto žiadosť postupuje
F. prokuratúre ako orgánu príslušnému v zmysle § 4 ods. X psím. f/ zákona v spojení s § 4 ods. X zákona
na vybavenie.
Z pripojeného súdneho trestného spisu vedeného pod sp. zn. 1T XXX/XXXX vyplýva nasledovne:
Z T. zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že voči žalobcovi došlo k začatiu trestného stíhania pre prečin podvodu
podľa § X2X ods. 1, ods. 2 I. zákona a súčasne podľa § 206 ods. 1 I. poriadku došlo k vzneseniu
obvinenia okrem iného aj voči žalobcovi.
Zo W. zo dňa XX.X.XXXX je zrejmé, že došlo k podaniu písomnej sťažnosti žalobcu dňa XX.X.XXXX
proti T. zo dňa XX.X.XXXX.
Z T. zo dňa X.X.XXXX Pv XXX/XXXX-X je zrejmé, že zo strany R. prokuratúry Q. došlo k zamietnutiu
sťažnosti žalobcu o vznesení obvinenia proti uzneseniu vyšetrovateľky odboru kriminálnej polície zo dňa
XX.X.L..
Z Y. R. súdu Q., č.k. 1T XXX/XXXX- XXX zo dňa X.X.XXXX je zrejmé, že okrem iného súd obžalovaného
a to žalobcu spod skutku obžaloby oslobodil nakoľko skutok nebol trestným činom.
Z V. R. prokuratúry Q. doručeného súdu dňa X.X.XXXX je zrejmé, že proti Y. zo dňa X.X.XXXX, sp. zn.
1T XXX/XXXX bolo podané odvolanie čo do oslobodenia okrem iného aj žalobcu spod skutkov obžaloby,
pričom samotné odvolanie bolo podané ihneď po vyhlásení rozsudku a v predmetnom písomnom
vyhotovení došlo k dodatočnému odôvodneniu odvolania.
Z T. S. súdu v S. zo dňa XX.X.XXXX, č.k. XTo X/XXXX-XXX vyplýva, že S. súd v S. podľa § 319 I.
poriadku zamietol odvolanie prokurátora.
Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
V. § 3 ods. X G. č. XXX/XXXX o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát
zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci:
a/ pri výkone verejnej moci
b/ nezákonným rozhodnutím, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c/ rozhodnutím v treste, ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d/ nesprávnym úradným postupom.
V. § 4 ods. X písm. b/ citovaného zákona o veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
Q. vnútra, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán V. zboru.
V. ust. § 4 ods. X písm. f/ citovaného zákona F. prokuratúra W. republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán
podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.
V. ust. § 4 ods. X písm. l/ citovaného zákona orgán príslušný podľa písmena a) až j), u ktorého
bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnejmoci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých
príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.
V. ust. § 5 ods. X citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
V. ust. § X5 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným zbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutí o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa ust.
§ 4 a XX.
V. ust. § 15 ods. X citovaného zákona ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán
povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. L. podania
žiadosti zostávajú zachované.
V. ust. § XX ods. 1 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo
jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku,
alebo jeho neuspokojenej časti.
V. ust. § X8 ods. 1 citovaného zákona, náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré
poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o
treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody
alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie
zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
V. ust. § 553 ods. X G. č. XXX/XXXX Z.z. I. poriadok, trovy nevyhnutné na vykonanie trestného konania
vrátane trov vykonávacieho konania znáša štát; neznáša však vlastné trovy obvineného, zúčastnenej
osoby a poškodeného, ani výdavky spojené so zvolením obhajcu a splnomocnenca. B. však znáša
trovy na povinnú obhajobu, ktoré vznikli obvinenému v dôsledku dovolania podaného Q. spravodlivosti,
alebo generálnym prokurátorom.
V. ust. § 5X7 ods. 1 a X R. zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
V. § 3 ods. X K. vlády SR č. XX/XXXX výška úrokov z omeškania je o X percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba A. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
G. osobou za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu je W. republika v mene ktorej vystupuje
príslušný ústredný orgán. B. k tomu, že na úseku trestného konania vykonávajú svoju pôsobnosť tak
vyšetrovateľ V. zboru, ako aj prokurátor a súdy. Vo veci náhrady škody spôsobenej v trestnom konaní
sa orgán konajúci za štát považuje Q. vnútra SR, resp. F. prokuratúra SR, alebo Q. spravodlivosti SR. Z
ustanovenia § 4 citovaného zákona je teda zrejmé, že zákonodarca túto zodpovednosť rozdelil medzi X
základné subjekty a to Q. spravodlivosti SR, Q. vnútra SR a F. prokuratúru SR. G. je možné konštatovať,
že toto rozdelenie zodpovedá vymedzeniu orgánov ktoré vykonávajú trestné konanie, teda orgány činné
v trestnom konaní a zároveň súdy. B. na toto ustanovenie má súd za to, že zákon jednoznačne definuje
orgány, ktoré majú v mene štátu konať a to tak, ako súd uvedené v § 4 ods. X cit. zákona a preto pre
oblasť trestného konania aplikácia § 4 ods. X zákona neprichádza podľa názoru súdu do úvahy. G. štátu
za škodu je koncipovaná ako objektívna teda bez ohľadu na akékoľvek zavinenie (§3 ods. X písm.a/,
ods. X G. č. XXX/XXXX Z.z.).
Q.konštatovať,žepodstataargumentáciežalovanejspočívalavtom,žeuznesenieovzneseníobvinenia
ako nezákonné rozhodnutie v dôsledku ktorého vznikla žalobcovi škoda nevydal prokurátor, ale policajt.
T.. § 4 ods. X písm. f/ G. č. XXX/XXXX Z.z. na vznik oprávnenia F. prokuratúry konať v konaní o
náhradu škody v mene štátu nevyžaduje splnenie kritéria, aby prokurátor nezákonné rozhodnutie vtrestnom konaní sám vydal, ale aby škodu spôsobil. Z hľadiska prejednávanej veci prokurátor spôsobil
škodu tým, že sťažnosť podanú proti uvedenému uzneseniu o vznesení obvinenia zamietol a podal
na neho obžalobu príslušnému súdu. R. oprávneným konať v mene štátu tak nemôže byť Q. vnútra,
ktoré toto oprávnenie k účinnosti novej právnej úpravy od X.X.XXXX stratilo, ani Q. spravodlivosti
pretože škoda nevznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom, ani nie je splnený predpoklad, že
nie je možné určiť príslušný orgán oprávnený konať v mene štátu. V. úprava zmenená G. č. XXX/
XXXX Z.z. účinná od X.X.XXXX neobsahuje prechodné ustanovenia preto sa v zmysle princípu nepravej
retroaktivity uplatní aj na všetky neskončené konania o náhradu škody voči štátu spôsobenej uznesením
o vznesení obvinenia nezákonným rozhodnutím proti ktorému podanú sťažnosť prokurátor zamietol a
podal obžalobu príslušnému súdu.
K. skutočnosti, že sa nejedná o totožnú právnu vec, súd má za to, že aj v tejto prejednávanej veci je
potrebné aplikovať aj koncepciu právnej úvahy bez ohľadu na samotný, pre danú vec špecifický záver
(orgán ktorý koná v preskúmavanej veci za štát je Q. vnútra SR) K. súdu SR uvedené v Y. vedeného pod
sp. zn. X D. XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX s ktorou sa v plnom rozsahu súd stotožňuje. R. príslušného
štátneho orgánu konajúceho za štát v konaniach o náhradu škody podľa G. č. XXX/XXXX Z.z. v znení
účinnom od XX.XX.XXXX podal výklad K. súd SR v rozsudku vyššie citovanom v ktorom uviedol, že
ust. § 4 G. č. XXX/XXXX Z.z. rozlišuje viaceré prípady spôsobenia škôd orgánom verejnej moci a v
nadväznosti na túto diferenciáciu určuje viacero orgánov konajúcich v mene štátu. W. za otázku právne
zásadného významu označil či orgánom konajúcim v mene štátu je v danom prípade je Q. vnútra SR,
alebo F. prokuratúra SR. W. s ohľadom na okolnosť, že trestné stíhanie poškodenej v uvedenej veci
začalo uznesením vyšetrovateľa o vznesení obvinenia dospel k záveru, že v preskúmavanej veci je
orgánom konajúcim v mene štátu Q. vnútra SR (§ 4 ods. X písm. b/ G. č. XXX/XXXX Z.z. v znení
účinnom do XX.XX.XXXX); v zmysle ust. § 4 ods. X písm. a/ bod b G. č. XXX/XXXX Z.z. v znení
účinnom do XX.XX.XXXX vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa
§ 3 ods. X, koná v mene štátu Q. spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v občiansko-súdnom konaní,
alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak; v zmysle § 4 ods. 1 písm. b/ G. č. XXX/
XXXX Z.z. v znení účinnom do XX.XX.XXXX koná vo veci náhrady škody Q. vnútra SR, ak v trestnom
konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ, alebo poverený orgán V. zboru; v zmysle § 4 ods. X písm. f/ G.
č. XXX/XXXX Z.z. v znení účinnom do XX.XX.XXXX koná vo veci náhrady škody F. prokuratúra SR,
ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu ( v odkaze pod čiarou je uvedený § 38 G.
č. XXX/XXXX Z.z. o prokuratúre) v občiansko-súdnom konaní, v trestnom konaní, alebo v správnom
konaní; v zmysle § 4 ods. X písm. l/ G. č. XXX/XXXX Z.z. v znení účinnom do XX.XX.XXXX koná vo veci
náhrady škody orgán príslušný podľa písm. a/ až písm. j/ u ktorého bola podaná žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku (§ 15), ako ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti
viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch ten orgán,
ktorý vo veci začal konať ako prvý; v danom prípade došlo ku škode poškodenej v trestnom konaní.
R. činné v trestnom konaní sú prokurátor a policajt podľa § X0 ods. X I. poriadku. V. sa na účely tohto
zákona rozumie aj vyšetrovateľ V. zboru podľa § X0 ods. 1 I. poriadku. I. stíhanie sa začne vydaním
uznesenia, ktoré policajt doručí prokurátorovi najneskôr do XX hodín (§ 199 ods. 1 veta druhá a šiesta
I. poriadku); ak je po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala
určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré doručí najneskôr do XX
hodín prokurátorovi. Po skončení vyšetrovania policajt predloží spis prokurátorovi s návrhom na podanie
obžaloby alebo na iné rozhodnutie. V. alebo policajt postúpi vec inému orgánu, ak výsledky vyšetrovania
alebo skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin. P. nad dodržiavaním zákonnosti pred
začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor. H. prokurátor je oprávnený v
prípravnom konaní podať obžalobu. T. výňatok z niektorých ustanovení I. poriadku ozrejmuje, že na
úseku trestného konania, ktorý začína vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania a je zavŕšením
konaním obžaloby vykonávajú svoju pôsobnosť tak vyšetrovateľ V. zboru ako aj prokurátor. Vo veci
náhrady škody spôsobenej v tomto úseku trestného konania orgánom verejnej moci preto ako orgán
konajúci v mene štátu prichádza do úvahy tak Q. vnútra SR ako aj F. prokuratúra SR. Z hľadiska určenia,
ktorý z týchto orgánov je v konkrétnom prípade orgánom konajúcim v mene štátu je rozhodujúce na
ktorom z nich bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Ak žiadosť bola
podaná na oboch uvedených orgánov je príslušným ten z nich, ktorý vo veci začal konať ako prvý (§4
ods. X písm. l/ G. č. XXX/XXXX Z.z. v znení účinnom do XX.XX.XXXX. G. o predbežné prerokovanie
nároku §15 G. č. XXX/XXXX Z.z. v znení účinnom do XX.XX.XXXX) podala poškodená na Q. vnútra SR
v dôsledku čoho sa toto ministerstvo stalo orgánom verejnej moci konajúcim v danom prípade za štát. V.K. súd SR uzavrel, že odvolací súd v posudzovanom prípade založil dovolaním napadnuté rozhodnutie
na správnom závere o tom, ktorý orgán koná v preskúmavanej veci za štát, t.j. Q. vnútra SR.
K. skutočnosti, že sa nejedná o totožnú právnu vec súd má za to, že v predmetnej prejednávanej
veci je potrebné aplikovať aj závery S. súdu O. O. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX v
ktorom sa okrem iného uvádza, že nová právna úprava účinná od X.X.XXXX, teda v prípade uznesenia
o vznesení obvinenia ako nezákonného rozhodnutia vydaného v trestnom konaní jednoznačne rieši
ktorý štátny orgán je oprávnený konať v jeho mene. V prípadnom súdnom konaní o náhradu škody
spôsobenej týmto rozhodnutím. K. podľa odvolacieho súdu nespôsobovalo ani ust. § 4 ods. X písm.
m/ G. č. XXX/XXXX v znení účinnom od X.X.XXXX, ktoré síce aj po X.X.XXXX ponechalo v účinnosti
okrem iných aj pre účely náhrady škody, ktorá vznikla v rámci trestného konania možnosť založenia
oprávnenia štátneho orgánu konať v súdnom konaní za štát na základe toho, že na tento orgán sa obrátil
poškodený so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku, pretože príslušné ustanovenie podľa názoru
odvolacieho súdu dopadalo na prípady, kedy nie je možné príslušný (jeden konkrétny)štátny orgán, v
ktorého pôsobnosti došlo ku škode, jednoznačne určiť podľa daných zákonných kritérií (§ 4 ods. X písm.
a/ až písm. l/ G. č. XXX/XXXX Z. z. v znení účinnom od XX.XX.XXXX). V. kým podľa právnej úpravy
účinnejdoXX.XX.XXXX(§4ods.Xpísm.l/zákonač.XXX/XXXXZ.z.vzneníúčinnomdoXX.XX.XXXX)
bolo možné prostredníctvom tohto ustanovenia odstrániť nejasnosť právnej úpravy, ktorú súdna prax
reflektovala (napríklad aj v citovanom rozsudku K. súdu W. republiky sp. zn. XCdo/XXX/XXXX) pri
určovaní orgánu štátu oprávneného konať za štát v konaniach o náhradu škody spôsobenej uznesením
o vznesení obvinenia ako nezákonným rozhodnutím vydaným v trestnom konaní policajtom v prípade,
že podanú sťažnosť prokurátor zamietol a podal obžalobu príslušnému súdu, a na určenie príslušného
štátneho orgánu využiť jednoznačné kritérium podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody zo strany poškodeného jednému z dvoch do úvahy prichádzajúcich štátnych orgánov
(ministerstvo vnútra alebo generálna prokuratúra); podľa právnej úpravy účinnej od XX.XX.XXXX bola
však táto nejednoznačnosť uspokojivo odstránená a preto nie je potrebné ponechávať riešenie tejto
otázky na nepredvídateľnú aktivitu poškodeného, ktorý je súčasne aj naďalej chránený pred omylom
pri podaní žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody ustanovením § 15 ods. X
G. č. XXX/XXXX Z. z., podľa ktorého ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento
orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného; účinky
podania žiadosti zostávajú zachované. R. výklad by podľa názoru odvolacieho súdu poprel zmysel
a účel G. č. XXX/XXXX Z. z. (odvolací súd nespochybňuje, že v posudzovanom prípade uznesenia
o vznesení obvinenia ako nezákonného rozhodnutia, proti ktorému prokurátor zamietol sťažnosť a
podal obžalobu ide oblasť verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov, zákonodarca
však kritériá založenia oprávnenia konať v jeho mene v konaní o náhradu škody spôsobenej týmto
rozhodnutím s účinnosťou od XX.XX.XXXX stanovil jednoznačne v prospech F. prokuratúry a bezohľadu
na skutočnosť, že nezákonné rozhodnutie nevydal priamo prokurátor). Z hľadiska aplikácie uvedených
úvah na prejednávanú vec odvolací súd v danej veci najskôr uviedol, že na účely posúdenia oprávnenia
zastupovať štát v súdnom konaní o náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím majú uvedené
ustanovenia G. č. XXX/XXXX Z.z. procesný charakter (charakter procesných ustanovení) pre účely
súdneho konania. I. nadobúdajú cez ustanovenia § 21 ods. X prvá veta O.s.p. podľa ktorého za
štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom, alebo
právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu. K. vykonaná G. č. XXX/XXXX Z.z.
nemá žiadne prechodné ustanovenie, všetky jej ustanovenia vrátane procesných je preto potrebné
aplikovať od okamihu ich účinnosti (X.X.XXXX); k zmene štátneho orgánu oprávneného konať za štát
v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím tak z hľadiska posudzovanej veci
dochádzavpriebehusúdnehokonania.W.postupsúduvtomtoprípadeje,ženazmenuštátnehoorgánu
oprávneného konať za štát prihliadne z úradnej povinnosti pretože nejde o nedostatok návrhu. Y. nie je
potrebný pre tento postup súdu návrh navrhovateľa (poškodeného), alebo jeho súhlas, pretože uvedená
zmena je dôsledkom zmeny procesnej právnej úpravy v priebehu súdneho konania. V predmetnom
rozsudku S. súdu O. O. sa zároveň konštatuje, že v zmysle uvedených právnych úvah odvolací súd
nastolené dovolacie otázky rieši tak, že štátnym orgánom oprávneným konať za štát, teda W. republiku v
súdnom konaní začatom do XX.XX.XXXX v prípade uplatneného nároku na náhradu škody spôsobenú
nezákonným rozhodnutím podľa G. č. XXX/XXXX Z.z., ktorým je uznesenie o vznesení obvinenia
vydané predmetným príslušníkom policajného zboru proti ktorému podanú sťažnosť prokurátor zamietol
a podal obžalobu príslušnému súdu za situácie, že poškodený podal žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody štátnemu orgánu príslušnému podľa predpisov účinných do XX.XX.XXXX
s účinnosťou od X.X.XXXX F. prokuratúra SR. Na tom nič nemení skutočnosť, že právna úpravanapriek presnému vymedzeniu kompetencie jednotlivých štátnych orgánov konať za štát aj po X.X.XXXX
ponechala v účinnosti okrem iných aj pre účely náhrady škody, ktorá vznikla v rámci trestného konania
možnosť založenia oprávnenia štátneho orgánu konať v súdnom konaní za štát na základe toho, že
sa na tento orgán obrátil poškodený so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku, pretože príslušné
ustanovenia podľa názoru tohto odvolacieho súdu dopadajú na prípady kedy nie je možné príslušný
(jeden konkrétny) štátny orgán v ktorého pôsobnosti došlo ku škode jednoznačne určiť podľa daných
zákonných kritérií § 4 ods. X písm. a/ až písm. l/ G. č. XXX/XXXX Z.z. v znení účinnom od X.X.XXXX.
V uvedenom súdnom konaní o náhradu škody proti štátu začatom do XX.XX.XXXX prihliadne súd na
zmenu orgánu oprávneného konať za štát od X.X.XXXX z úradnej povinnosti.
V. vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je existencia
nezákonného rozhodnutia, teda rozhodnutia, ktoré je v rozpore s objektívnym právom existencia
škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľných peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným
rozhodnutím. G. štátu je podmienená využitím riadnych opravných prostriedkov smerujúcich proti
nezákonnému rozhodnutiu a ďalej vznik tejto zodpovednosti predpokladá, že nezákonné rozhodnutie sa
zrušilo, teda zbavilo právoplatnosti. V zmysle ustálenej judikatúry štát zodpovedá aj za škodu spôsobenú
začatím, či vedením trestného stíhania, ktoré sa neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím
trestného súdu. I. kto bol oslobodený spod obžaloby má v zásade právo na náhradu škody spôsobenej
uznesením o vznesení obvinenia. G. štátu v zmysle cit. zákona je objektívna, štát sa jej nemôže zbaviť.
K. je teda nutné posudzovať správnosť rozhodnutia orgánov štátu z hľadiska či pri rozhodovaní porušil
právnu povinnosť a škodu zavinil. Y. kritériom zákonnosti rozhodnutia vedeného orgánom verejnej moci
je výsledok tohto konania. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobca bol oslobodený spod
obžaloby a táto skutočnosť je rozhodujúca pre posúdenie nároku na náhradu škody. H. o špecifický
prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania aj keď zákon
výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca bol oslobodený spod obžaloby, pričom v
súvislosti s právnym zastúpením mu vznikla škoda na majetku vo výške ustálená v konaní na sumu
XXX,XX A. a to zaplatením trov obhajoby. Je nepochybne zrejmá príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím, resp. oslobodením spod obžaloby a vyplatenými trovami obhajoby čím podľa názoru súdu
boli splnené všetky podmienky pre priznanie náhrady škody na zaplatených nákladoch obhajoby. B.
úkony obhajoby možno považovať za účelné a podmienené úkonmi orgánov činných v trestnom konaní
bez ktorých by tieto trovy neboli vznikli. V. úkony boli vyúčtované a ich výška je v súlade s B. o odmenách
a náhradách účinnom v čase vyúčtovania a vzniku týchto trov. Na základe vykonaného dokazovania súd
dospel k záveru, že návrh je dôvodný a boli preukázané všetky podmienky pre vznik nároku na náhradu
škody v zmysle citovaného zákona.
W. zároveň priznal žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy XXX,XX A. vo výške
X,XX% do zaplatenia. G. sa dostala do omeškania deň nasledujúci od uplynutia X mesačnej lehoty na
predbežné prerokovanie nároku, teda deň nasledujúci po dni XX.X.XXXX.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § X42 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie, alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V. súd žalobcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v zmysle B.
Q. spravodlivosti SR č. XXX/XXXX Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (ďalej len B.) a to v zmysle vyčíslenia trov doručených tunajšiemu súdu dňa X.X.XXXX a to za
X úkonov právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia dňa XX.X.XXXX, spracovanie a podanie
žaloby zo dňa X.X.XXXX, účasť na pojednávaní dňa XX.X.XXXX, písomné podanie na súd zo dňa
XX.X.XXXX a účasť na pojednávaní zo dňa X.X.XXXX. S. z úkonov á XX,XX A. + réžijný paušál X x
á X,XX A., spolu trovy právneho zastúpenia vo výške XXX,XX A., ako aj zaplatený súdny poplatok za
podanie žaloby vo výške XX,- A., teda trovy konania celkom XX,- A. za súdny poplatok + XXX,XX A. za
trovy právneho zastúpenia, spolu vo výške XXX,XX A.. G. súd považuje za potrebné konštatovať, že
právnemuzástupcovibolipriznanétrovyprávnehozastúpeniaajzapísomnépodanienasúd-stanovisko
zo dňa XX.X.XXXX a to vzhľadom na skutočnosť, že predmetnú povinnosť - podanie stanoviska na súd
mu bolo uložené samotným súdom na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX.B. na skutočnosť, že žalobca bol právne zastúpený súd uložil povinnosť žalovanej nahradiť žalobcovi
trovy konania k rukám jeho právneho zástupcu v lehote X dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach. ( § 204 ods. 1 O.s.p.)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§205 ods.1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§205 ods.2
O.s.p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. (§205 ods. 3 O.sp.)
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.