Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. jún 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/214/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713213416
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5713213416.11

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci navrhovateľa: W.. C. C.,
L.. XX.XX.XXXX, J. J. Č.. XXX, XXX XX J., právne zastúpeného Mgr. Barborou Kleinovou Bučkovou,
advokátkou so sídlom v Martine, Severná 14, proti odporkyni J. E., O.. C., L.. XX.XX.XXXX, J. B. XXXX/
X, XXX XX C., právne zastúpenej AK JUDr. Silvia Tatarková s.r.o. so sídlom E.B.Lukáča 2, Martin, IČO:
36 868 108, v konaní o neúčinnosť právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že darovacia zmluva, uzavretá dňa 24.2.2011 medzi odporkyňou ako obdarovanou
a I. K., L.. XX.X.XXXX, O..Č.. XXXXXX/XXX, P. J. B. XXXX/X, XXX XX C. ako darcom, predmetom
ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/2-ica k nehnuteľnostiam zapísaným Okresným
úradom Martin, odbor katastrálny pre k.ú. C. S. P. T. J. Č..X - Ľ. s príslušenstvom, nachádzajúcemu sa
vo vchode X. L. K. G. J. K. ". B. X,X,X" D. Č.D. XXXX postaveného na pozemku C-T. G..Č..XXXX/XX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX C., spoluvlastníckemu podielu vo výške XXXX/XXXXXX-Í.

naspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachbytovéhodomu".B. X,X,X"D.Č.XXXXpostaveného
na pozemku Q.-T. G..Č..XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX C., spoluvlastníckemu
podielu vo výške XXXX/XXXXXX-Í. k pozemku Q.-T. G..Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o
výmereXXXmX,ktorénehnuteľnostisúzapísanéOkresnýmúradomMartin,odborkatastrálnyprek.ú.C.
L. B. Č..XXXX, ktorej vklad bol povolený dňa 14.3.2011 pod č.E. je voči navrhovateľovi právne neúčinná.

O trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ, návrhom podaným dňa 17.9.2013 žiadal, aby súd určil, že darovacia zmluva, uzavretá
medzi odporkyňou a I. K., L.. XX.X.XXXX, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v T..Ú.. C. S. P. J. Č..X E. E. X L. K. G. M. K. „. B. X,X,X“ D. Č..XXXX
vrátane pozemku a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu,

je právne neúčinná vo vzťahu k navrhovateľovi. Ďalej žiadal určiť, že môže požadovať uspokojenie svojej
pohľadávky vo výške 9958,18 eura s príslušenstvom z predmetných nehnuteľností.
Svoj návrh odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril s I. K. - R. - O. E. s miestom podnikania B. XXXX/
X C., W.: XX XXX XXX ako druhom odporkyne ústnu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej požičal I.
K. finančné prostriedky vo výške 300.000,-Sk, t.j. vo výške 9958,18 eura, I. K. sa zaviazal poskytnuté
prostriedky navrhovateľovi vrátiť prvého dňa potom, ako bude požiadaný o plnenie. Podaním zo dňa

11.4.2013 navrhovateľ požiadal I. K. o vrátenie pôžičky. Na základe uvedeného vznikla dňa 17.4.2013,
t.j. nasledujúci deň po doručení výzvy povinnosť menovanému vrátiť pôžičku navrhovateľovi. Napriek
uvedenému pôžička vrátená nebola a to ani len čiastočne.
I. K. daroval odporkyni ako svojej družke nehnuteľnosti, zapísané na B. Č..XXXX (byt s príslušenstvom).
Darovaním uvedených nehnuteľností znížil I. K. možnosť uspokojenia navrhovateľa, preto sa tento v
súlade s ustanovením § 42a ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka domáhal určenia neúčinnosti predmetnej

darovacej zmluvy vo vzťahu k nemu s tým, že odporkyňa v súlade s ustanoveniami § 116 a § 117Občianskeho zákonníka je vo vzťahu k I. K. blízkou osobou. Z tohto dôvodu navrhovateľ tvrdil, že nemá
povinnosť preukázať vedomosť odporkyne o úmysle ukrátiť navrhovateľa.

Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľa písomne vyjadrila a žiadala návrh zamietnuť. Nepopierala tú
skutočnosť, že v spoločnej domácnosti žije s I. K.. Vedela, že vedie súdny spor I. K. - R. - O. E., v ktorom
namieta nedostatok pasívnej legitimácie, nakoľko pôžička nemala byť poskytnutá jemu ako osobe
ale spoločnosti, kde predtým bol spoločníkom. V čase, keď uzatvárali darovaciu zmluvu o žiadnych
zmluvných vzťahoch s navrhovateľom nevedela. I. K. mal vážne zdravotné problémy, bol na operácii so

srdcom a pred touto operáciou v rámci rodinných vzťahov sa dohodli o vyporiadaní v tom, že jej daroval
polovicu bytu, nakoľko spoločne zabezpečovali všetky potreby, týkajúce sa domácnosti. V roku 2013 v
lete jej oznámil, že ho kontaktovala nejaká p. T., ktorá po ňom chcela podpísať uznanie dlhu. Dovtedy
o žiadnych takýchto veciach nevedela. Potom sa dozvedela, že mu zostala firma, v ktorej bol kedysi
spoločníkom s p. Y., veľa dlžná a to p. Y. za prevod obchodného podielu a podobne. Po doručení výzvy
zo súdu sa ho pýtala, či má vedomosť o nejakých záväzkoch. Bolo jej povedané, že sa tak isto súdi s p.

C. a že mu nič nedlhuje. Uviedol jej, že nebol nikdy vyzvaný na vrátenie dlhu.
Odporkyňa bola toho názoru, že návrh voči nej je nedôvodný, nakoľko odporuje ustanoveniam §
42a Občianskeho zákonníka. V zmysle uvedeného ustanovenia zákona je možné určiť, že dlžníkove
právne úkony sa ukracujú uspokojene vymáhateľnej pohľadávky. Podľa nej navrhovateľ nedisponuje
vymožiteľnou pohľadávkou. Vo vzťahu k I. K. je osobou, ktorá s ním žila v jednej domácnosti, avšak

až do doručenia výzvy súdu nemala vedomosť o nejakej existencii pôžičky. Jej druh popiera existenciu
zmluvy o pôžičke s navrhovateľom.

Súdom vo veci bolo vytýčené pojednávanie dňa 19.2.2016, na ktorom účastníci oboznámili tú
skutočnosť, že na Okresnom súde v Martine je vedené konanie pod sp.zn. 7C/206/2013, kde predmetom

konania je pohľadávka 300.000,-Sk a ide o konanie, kde sa rieši pohľadávka v súvislosti s konaním o
neúčinnosť právneho úkonu. Z uvedeného dôvodu došlo právoplatne k prerušeniu konania do skončenia
konania, vedeného na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 7C/206/2013.
Po nadobudnutí právoplatnosti konania vo veci 7C/206/2013, t.j. 1.10.2015 súd pokračoval v konaní a
uznesením zo dňa 30.11.2015 rozhodol o čiastočnom späťvzatí návrhu navrhovateľom, navrhovateľ vzal

návrh v časti späť s tým, že sa domáhal vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu len vo vzťahu k polovici
nehnuteľnosti, zapísanej na B. Č..XXXX, nakoľko darovacia zmluva, uzavretá medzi odporkyňou a I. K.
sa týkala len polovice bytu s pozemkom a príslušenstvom. Uznesenie o čiastočnom späťvzatí návrhu
nadobudlo právoplatnosť dňa 18.12.2015.

Navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadal po čiastočnom späťvzatí pripustiť
zmenu petitu návrhu, kde sa domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu len vo vzťahu k prevodu
nehnuteľností darovacou zmluvou medzi odporkyňou a navrhovateľom (išlo o prevod spoluvlastníckeho
podielu vo výške 1-ice). Uznesením zo dňa 30.11.2015 súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania,
uznesenie nadobudlo právoplatnosť 2.12.2015.

Po uvedených procesných rozhodnutiach súd vo veci pokračoval ďalej a vykonal dokazovanie
výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka I. K., listinnými dokladmi - výpisom obratov na
účte navrhovateľa, výzvou na vrátenie pôžičky zo dňa 11.4.2013, oznámením o doručení zásielky dňa
29.4.2013, čiastočným výpisom z LV č.XXXX zo dňa 12.9.2013 a 11.11.2013, vyjadrením exekútorského

úradu, návrhom na vykonanie exekúcie, rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. 7C/206/2013 a zistil
tento skutkový stav.

Navrhovateľ svojím návrhom žiadal, aby súd určil, že darovacia zmluva, uzavretá medzi odporkyňou
ako obdarovanou a I. K. ako darcom, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam, zapísaným na B. Č..XXXX T..Ú.. C. je voči navrhovateľovi právne neúčinná. Súd mal
preukázané na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 7C/206/2013-112 zo dňa
8.12.2014, že I. K. - R. - O. E. (podnikateľ, fyzická osoba) je povinný zaplatiť navrhovateľovi 9958,18
eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 18.4.2013 do zaplatenia. V čase podania návrhu
o neúčinnosť právneho úkonu (návrh podaný 17.9.2013) uvedený rozsudok o povinnosti plniť ešte nebol

právoplatný. Až po nadobudnutí právoplatnosti uvedeného rozsudku súd pokračoval v konaní, kedy bolo
nespornepreukázané,žeI.K.jepovinnýzaplatiťnavrhovateľovisumu9958,18euraajspríslušenstvom.
Právna zástupkyňa odporcu v konaní vzniesla námietku premlčania s odôvodnením, že žalobca o
neúčinnosť právneho úkonu bola na súd podaná 17.9.2013, kedy sa navrhovateľ domáhal určenia,že darovacia zmluva, uzavretá medzi odporkyňou a I. K. je voči nemu právne neúčinná. Darovacia
zmluva tak, ako bola špecifikovaná v podanom návrhu však nebola uzavretá, pričom na uvedenú
skutočnosť bola právna zástupkyňa navrhovateľa upozornená zo strany súdu už na prvom pojednávaní

dňa 19.2.2014. Navrhovateľ sa teda podanou žalobou domáhal neúčinnosti právneho úkonu, ktorý
neexistuje. Vklad darovacej zmluvy nastal dňom 14.3.2011, pričom podanie odporovateľnej žaloby
je viazané na trojročnú hmotnoprávnu lehotu, kedy musí byť uplatnená na súde. Podľa názoru
odporkyne, resp. jej právnej zástupkyne lehota na uplatnenie za splnenie základných predpokladov
odporovateľnosti, ktoré neboli neplnené by uplynula 14.3.2014. Navrhovateľ disponoval informáciou o

náležitostiach právneho úkonu ako darovacej zmluvy, avšak až 16.10.2015 doručil zmenu návrhu na
súd, o ktorej bolo súdom rozhodnuté. Išlo už o nové právo uplatnené návrhom po uplynutí trojročnej
hmotnoprávnej lehoty, preto tento nárok bol podľa odporkyne už premlčaný.

Súd sa nestotožnil s tvrdením odporkyne, pokiaľ išlo o vznesenú námietku premlčania. Navrhovateľ
podal návrh na začatie konania dňa 17.9.2013, kedy sa domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu

- darovacej zmluvy, uzatvorenej medzi odporkyňou a I. K. dňa 24.2.2011 s tým, že darovaciu zmluvu
označil so všetkými náležitosťami, avšak spoluvlastnícky podiel uviedol ako celok, pričom prevodom
na základe darovacej zmluvy bola len polovica nehnuteľností, ktoré boli predmetom daru. Pokiaľ zo
strany navrhovateľa došlo k späťvzatiu návrhu, došlo k späťvzatiu návrh v podstate len polovice a
to tak, že bol zobratý návrh späť týkajúci sa polovice spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam,

ktoré boli prevádzané darovacou zmluvou. Inak povedané, darovacia zmluva, uvedená v petite zostala
zachovaná, avšak úprava na základe späťvzatia bola v tom, že darovaný nebol celý spoluvlastnícky
podiel, ale v polovici. Podľa názoru súdu toto nie je nová žaloba, ale v podstate len polovica pôvodnej
žaloby a teda v tej časti, v ktorej bola podaná, zostala zachovaná v priebehu celého konania s tým, že
polovicaspoluvlastníckehopodielunezostalavpetitenávrhuanipredmetomkonania.Nataktovznesenú

námietku konania súd ako nedôvodnú a neopodstatnenú súd neprihliadol.

Pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľom súd posudzoval splnenie podmienok
pre určenie neúčinnosti právneho úkonu, predmetnej darovacej zmluvy.

Podľa § 42a ods.1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne
úkony, pokiaľ ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto
právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného úkonu už vymáhateľný,
alebo ak bol už uspokojený.

Podľa ustanovenia § 42a ods.2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnym úkonom, ktoré
dlžník urobil v posledných troch rokov v úmysle ukrátiť svojich veriteľov, ak tento úmysel musel byť
druhej strane známy a právnym úkonom, ktorým boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo v
posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a § 117), alebo ktoré dlžník
urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov

úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Odporovateľnosť znamená nastolenie tzv. relatívnej neúčinnosti právneho úkonu, t.j. iba voči
ukrátenému veriteľovi. Relatívne neúčinný právny úkon je platný, nastávajú podľa neho všetky účinky
spojené s platným právnym úkonom len vo vzťahu medzi účastníkmi sa na tento právny vzťah hľadí, ako

keby k nemu nedošlo. Právo odporovať právnemu úkonu prislúcha veriteľovi, ktorý má voči dlžníkovi
vymáhateľnúpohľadávku,ktorejuspokojenieboloukrátenéprávnymúkonomdlžníka.Odporovaťmožno
právnym úkonom, v ktorých by boli veritelia ukrátení a ktoré boli urobené v rozhodujúcej dobe medzi
dlžníkom a jemu blízkymi osobami, alebo ktoré dlžník urobil v rozhodnej dobe v prospech týchto osôb.
Úmysel dlžníka a vedomosť druhej osoby sa v tomto úmysle predpokladajú. Druhá strana (osoba

dlžníkovi blízka) má však možnosť preukázať, na nej je dôkazné bremeno, že úmysel ukrátiť dlžníka
nie len nepoznala, ale i to, že jej nemožno vyčítať zavinenie tejto jej neznalosti, resp. že úmysel dlžníka
nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti. Táto nevedomosť o úmysle dlžníka resp. vedomosť
musela existovať v čase urobenia odporovateľného právneho úkonu. Úspešná obrana žalovanej osoby
blízkej dlžníkovi podľa ustanovenia § 42a ods.2 Občianskeho zákonníka teda spočíva nie len v tvrdení,

že o úmysle dlžníka ukrátiť odporovateľným právnym úkonom veriteľa nevedela ani nemohla vedieť,
ale tiež v tvrdení a preukázaní toho, že o tomto úmysle nevedela ani nemohla vedieť napriek tomu, že
vyvinula starostlivosť na spoznanie tohto úmyslu dlžníka a išlo o starostlivosť náležitú.Odporkyňa v tomto konaní v písomnom vyjadrení zaslanom k návrhu na začatie konania sa označila
ako družka I. K. a vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že s menovaným žije v spoločnej domácnosti
13.rokov, v byte bývajú sami. Predmetný byt si kúpil do vlastníctva každý v 1-ici. Následne od I. K. prijala

dar a to polovicu bytu v období, keď tento mal ísť na operáciu srdca, bol v zlom zdravotnom stave.
Menovaný mal dvoch synov, a ak by došlo k úmrtiu, ona bola s tým, že synom polovicu bytu vyplatí.
Tvrdila, že na podnikateľských aktivitách I. K. sa nezúčastnila ani nevedela o jeho dlhoch, spoločný
účet nemali. Navrhovateľa ako takého nepoznala a o dlhoch voči nemu nič nevedela. Z tých peňazí nič
nemala, preto nevidela dôvod splácať dlh.

Z uvedeného bolo zrejmé, že odporkyňa a I. K. bývali spolu cca 13.rokov v byte, ktorý si kúpili,
podľa označenia odporkyne žili ako druh a družka. Vychádzajúc z uvedeného odporkyňa žiadnym
hodnoverným dôkazom nepreukázala, že vyvinula náležitú starostlivosť na poznanie úmyslu dlžníka, t.j.
svojhodruhavčaseprevodujehospoluvlastníckehopodielunaňudarovacouzmluvouzodňa24.2.2011.
Predmetom konania vo veci Okresného súdu Martin 7C/206/2013 bola žaloba navrhovateľa voči I. K. o
vrátenie pôžičky. Z rozsudku v tejto veci podľa súdu I.stupňa navrhovateľ dňa 15.3.2007 zaslal 300.000,-

Sk (9958,18 eura) I. K. s tým, že sa jednalo o pôžičku. Na vrátenie pôžičky ho vyzval dňa 11.4.2013.
Pretože k vráteniu pôžičky nedošlo, navrhovateľ podal návrh na súd a so svojím nárokom na súde bol
úspešný. Odporca I. K. bol zaviazaný k povinnosti zaplatiť žalovanú sumu s úrokom z omeškania od
18.4.2013. Podľa uvedených a zistených skutočností darovacia zmluva bola uzavretá po poskytnutí
pôžičky I. K..

V predmetnom konaní I. K. bol vypočutý ako svedok, vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že darovaciu
zmluvu nepodpísal zo špekulatívnych dôvodov, bol pred vážnou operáciou, ktorá nevedel ako dopadne.
S odporkyňou neriešil problémy, súvisiace s podnikaním a tvrdil, že v čase uzavretia darovacej zmluvy
inédlhynemalažnáslednemupribudlaexekúcia,ktorúvsúčasnejdobespláca.Celázáležitosť,týkajúca

sa pôžičky bola podľa neho na úplne na inom základe a následne sa zvrátila a zostala pôžička na ňom.
Pokiaľ išlo o tvrdenie v súvislosti s darovacou zmluvou tak, ako to uviedla odporkyňa, že pred operáciou
daroval I. K. polovicu bytu jej s tým, že ona vyplatí jeho deti, v tomto zmysle nie je celkom zrozumiteľné,
prečo by vyplácať deti mala družka I. K.. V prípade, že by naozaj vážnu operáciu nevydržal, v dedičskom
konaní by deti zdedili predmetný spoluvlastnícky podiel. Pokiaľ by ho chcela odporkyňa získať pre seba,

tak by ich vyplatila z tohto titulu.
Vzťahy medzi odporkyňou a I. K. tak, ako boli prezentované odporkyňou v jej písomnom podaní zo dňa
21.1.2014 sú vzťahy, ktoré hodnotila ako rodinné vzťahy a takýmto spôsobom aj vec darovania polovice
nehnuteľnosti.
Postavenie odporkyne v konaní je postavením blízkej osoby dlžníkovi navrhovateľa a preto bolo na nej,

aby uniesla dôkazné bremeno preukázania skutočnosti, že vyvinula starostlivosť na náležité poznanie
úmyslu I. K. uzavrieť darovaciu zmluvu.

Zostranyodporkyne,resp.jejprávnejzástupkynebolovkonanípoukazovanénarozhodnutieÚstavného
súdu SR zo dňa 30.8.2010 sp.zn. IV ÚS 284/2010 v súvislosti s posúdením vymáhateľnosti pohľadávky

v čase podania návrhu na súd o neúčinnosť právneho úkonu. Podľa ich názoru, resp. písomného
vyjadrenia vychádzajúc z predmetného rozhodnutia na podanie odporovateľnej žaloby je aktívne
legitimovaný veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, t.j.
keď pohľadávka je splatná, keď má veriteľ podklad pre výkon rozhodnutia (tzv. exekučný titul) a keď
odporovateľným úkonom dlžníka došlo k zmenšeniu majetku dlžníka v tom smere, že sa tým ukracuje

uspokojenie veriteľovej pohľadávky.

Vychádzajúc z uvedeného rozhodnutia ústavného súdu je zrejmé, že ústavný súd vyslovil, že veriteľ
musí mať voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku v čase rozhodovania súdu o odporovateľnej žalobe.
Splnenie podmienky vymáhateľnej pohľadávky sa vyžaduje v čase rozhodovania súdu o odporovateľnej

žalobe, nie v čase podania návrhu na súd. Pohľadávka navrhovateľa bola splatná dňa 17.4.2013,
pričom navrhovateľ žalobu o neúčinnosť právneho úkonu podal 17.9.2013. V čase rozhodovania súdu
o odporovateľnosti právneho úkonu pohľadávka navrhovateľa bola vymáhateľná, teda bola exekučným
titulom. V prípade výkladu vymáhateľnosti pohľadávky v zmysle vyjadrenia právnej zástupkyne odporcu
by mohlo dôjsť k situácií, kedy by si veriteľ nemohol úspešne vôbec uplatniť takýto nárok, pretože ak by

základné konanie o zaplatenie dlhu trvalo viac ako tri roky, nemohol by splniť lehotu určenú Občianskym
zákonníkom, ktorá je uvedená v ustanovení § 42a Občianskeho zákonníka, že neúčinnosti sa možno
domáhať u úkonov, ku ktorým došlo v posledných troch rokoch.Záverom súd konštatuje, že návrhu navrhovateľa vyhovel s prihliadnutím na tú skutočnosť, že návrh bol
podaný včas, teda nebola dôvodne vznesená námietka premlčania odporkyňou. Odporkyňa neuniesla
dôkazné bremeno, ktoré v tomto konaní mala. Tak, ako bolo konštatované, dôkazné bremeno spočívalo

v preukázaní toho, že o úmysle nevedela, ani nemohla vedieť, napriek tomu, že vyvinula starostlivosť
na poznanie tohto úmyslu dlžníka a išlo o starostlivosť náležitú. Toto bolo vyhodnotené v súvislosti
s tým, že odporkyňa a I. K. žili dlhodobe v spoločnej domácnosti ako druh a družka, teda bolo
možné aplikovať v danom prípade pri postavení odporkyne ustanovenie § 116 a § 117 Občianskeho
zákonníka. Záverom aj tvrdenie odporkyne o podmienke podania návrhu v čase, kedy navrhovateľ má

vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníkovi nebolo posúdené ako správny právny názor vzhľadom k tomu,
že vymáhateľná pohľadávka musela byť v čase rozhodovania súdu.

Odporkyňa tvrdila, že navrhovateľ si má možnosť vymáhať pohľadávku od svojho dlžníka aj iným
spôsobom, ako uplatnením žaloby o neúčinnosť právneho úkonu. Tvrdila, že je poberateľom starobného
dôchodku, z ktorého aj keď sa v súčasnej dobe strhávajú zrážky pre inú exekúciu, je následne po jej

uhradení možné zrážať zrážky z dôchodku v prospech navrhovateľa.
Zo strany navrhovateľa bolo súdu preukázané a dokladované oznámením exekútora C..I. K., ktorý
vykonáva exekúciu na inú pohľadávku z účtu I. K., že menovaný nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani
hnuteľné veci, z ktorých by bolo možné realizovať výkon rozhodnutia. Z uvedeného mal súd preukázané,
že vymáhať pohľadávku navrhovateľ si nemá možnosť vymôcť od svojho dlžníka iným spôsobom a v

prípade, že si by si ju uplatnil zrážkami z dôchodku dlžníka cestou exekútora, nie je reálny predpoklad
uspokojenia tejto pohľadávky, nakoľko z dôchodku dlžníka sú v súčasnej dobe zrážané zrážky cca 50
euro mesačne, a pohľadávka navrhovateľa by bola možná zrážať až po uspokojení tejto pohľadávky
vzhľadom na výšku dôchodku dlžníka. Z uvedených dôvodov súd neprihliadol na obranu odporkyne v
tomto zmysle.

O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v súlade s ustanovením
§ 151 ods.3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd

Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon
rozhodnutia.