Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. marec 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoZm/16/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113209330
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113209330.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Mareka

Kohúta a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom Politických vězňů
1272/21, Nové Město, IČ: 264 29 705, 110 00 Praha, Česká republika, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom Grosslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: G. B., D.. XX.X.XXXX, F. XX,
XXX XX, o zaplatenie 148,11 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
18CbZm/87/2013-30 zo dňa 4.2.2016, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola v prevyšujúcej časti žaloba zamietnutá
a vo výroku o náhrade trov konania.

Nepriznáva žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie v časti rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19
% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zastavil, v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V ďalších dôvodoch uviedol, že žalobca
podalnávrhnauplatneniepohľadávkypodľačl.4ods.1NariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)
č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Návrhom sa
domáhal proti žalovanej zaplatenia zmenkovej sumy 148,11 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25%

denne zo sumy 333,11 eur od 24.8.2009 do 18.2.2010, čo predstavuje sumu 149,07 eur, zo sumy 313,11
eur od 19.2.2010 do 18.3.2010, čo predstavuje sumu 21,92 eur, zo sumy 293,11 eur od 19.3.2010
do 19.4.2010, čo predstavuje sumu 23,45 eur, zo sumy 273,11 eur od 20.4.2010 do 18.10.2010, čo
predstavuje sumu 124,27 eur, zo sumy 248,11 eur od 19.10.2010 do 18.11.2010, čo predstavuje sumu
19,23 eur, zo sumy 223,11 eur od 19.11.2010 do 16.12.2010, čo predstavuje sumu 15,62 eur, zo
sumy 198,11 eur od 17.12.2010 do 18.1.2011, čo predstavuje sumu 16,34 eur, zo sumy 173,11 eur od
19.1.2011 do 20.2.2011, čo predstavuje sumu 14,28 eur, zo sumy 148,11 eur od 21.2.2011 do zaplatenia.

Ďalej žiadal priznať úrok vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy, a to konkrétne zo sumy 333,11 eur od
9.11.2009 do 18.2.2010, čo predstavuje sumu 5,60 eur, zo sumy 313,11 od 19.2.2010 do 18.3.2010, čo
predstavuje sumu 1,45 eur, zo sumy 293,11 eur od 19.3.2010 do 19.4.2010, čo predstavuje sumu 1,55
eur, zo sumy 273,11 eur od 20.4.2010 do 18.10.2010 čo predstavuje sumu 8,19 eur, zo sumy 248,11
eur od 19.10.2010 do 18.11.2010, čo predstavuje sumu 1,27 eur, zo sumy 223,11 eur od 19.11.2010 do
16.12.2010, čo predstavuje sumu 1,03 eur, zo sumy 198,11 od 17.12.2010 do 18.1.2011, čo predstavuje
sumu 1,08 eur, zo sumy 173,11 eur od 19.1.2011 do 20.2.2011, čo predstavuje sumu 0,94 eur, zo sumy

148,11 eur od 21.2.2011 do zaplatenia. Žiadal priznať tiež zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej
sumy teda 1,11 eur a náhradu trov konania. V návrhu uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom
všetkých práv zo zmenky, ktorú žalovaná vystavila dňa 15.12.2008 na zmenkovú sumu 333,11 eur,
pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 24.8.2009. Indosovanázmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.
Zmenkabolavystavená15.12.2008nasumu333,11eur,pričomdojejtextubolpojatýzáväzokžalovanej
zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 %

denným úrokom od 24.8.2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa.
Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doteraz zaplatil 185,- eur na zmenkovú sumu
a na úroky neuhradil žiadnu sumu. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant
nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

2. Dňa 22.12.2015 doručil žalobca súdu písomné podanie, ktorým zobral svoj návrh späť v časti o
zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške
0,25 % denne. V ďalších dôvodoch súd citoval ustanovenie § 96 ods. 1, 3 O.s.p. a v zmysle týchto
rozhodol o čiastočnom späťvzatí žaloby tak, ako to uviedol vo výrokovej časti rozhodnutia.

3. Žalovaná potvrdila, že uzatvorila zmluvu o pôžičke so spoločnosťou A., Z..F..P.., peniaze potrebovala

na starostlivosť o domácnosť nakoľko ma choré dieťa. Manžel bol vyradený z evidencie na úrade práce,
nemal žiaden príjem pričom ona mala jediný príjem, a to opatrovateľský príspevok na starostlivosť o
dcéru.

4. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého dňa 15.12.2008 bola

uzavretá písomná úverová zmluva č. XXXXXXX, ktorou veriteľ - A., Z..F..P.. poskytol úver vo výške
265,55 eur žalovanej. Žalovaná sa zaviazala úver splatiť vo výške 517,83 eur 12 mesačnými splátkami
po 43,15 eur, počnúc dňom 19.1.2009. V zmluve nie je uvedený úrok, je len uvedený poplatok vo výške
252,27 eur pričom poplatok nie je konkretizovaný a v zmluve nie je uvedené ani RPMN.

5. Žalovaná dňa 15.12.2008 vystavila vlastnú zmenku, obsahom ktorej je záväzok zaplatiť za túto
zmenkupripredloženínaradspoločnostiA.,Z..F..P..sumu333,11eurazmenkovýúrok0,25%denneod
24.8.2009. Predmetná zmenka bola žalovanou vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkami
„bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom za miesto platenia
bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť A.,

Z..F..P.., indosovala zmenku na rad žalobcu. Listina ma znaky vzorového tlačiva, do ktorého boli rukou
vpísanéúdaje:dátumamiestovystavenia,identifikačnéúdajevystaviteľa0jehopodpis.Zmenkovásuma
vyjadrená číslom aj slovami a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku sú v listine uvedené odlišným
tlačením písmom ako zvyšok zo vzorového tlačiva.

6. K vyplneniu zmenky došlo na základe bodu 17 všeobecných úverových podmienok pôvodného
veriteľa, ktorý obsahuje dohodu o vyplnení zmenky. V ňom sa uvádza, že na zabezpečenie peňažného
záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúce z úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi
vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v

deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas
4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo
časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa
voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň keď v zmysle bodu 4 týchto podmienok sa stal

splatný celý dlh. Podľa originálu predloženej zmenky, táto v pravom hornom rohu obsahovala údaj,
a to číslo zmluvy XXXXXXX a za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa
spoločnosti A., Z..F..P... V ďalších dôvodoch súd konštatoval, že ide o konanie, predmetom ktorého je
spor zo zmenky, a preto súd skúmal, či táto spĺňa v náležitosti zmysle zákona č. 191/1950 Zb. Zákon
zmenkový a šekový, pričom dospel k záveru, že zmenka spĺňa formálne náležitosti čl. I § 75 zákona.

Napriek záveru o splnení formálnych náležitosti zmenky, súd podrobil súdnej kontrole aj dohodu o
vyplňovacomprávezmenkyvyplývajúcejzčl.17VÚPremitenta.Konštatoval,žepriuzatváranípríslušnej
úverovej zmluvy a v súvislosti s ňou aj vystavenie zmenky znamená, že ide o spotrebiteľský právny vzťah
a je treba aplikovať normy na ochranu práv spotrebiteľov. Súd mal za to, že žalovaná v čase uzavretia
zmluvy bola spotrebiteľom. Nebolo preukázané, že by pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu

svojho povolania ani zamestnania, či inej podnikateľskej činnosti. V danom prípade súd prvého stupňa
zvážil aj vyhlásenie žalovanej v zmluve, že finančné prostriedky boli poskytnuté na výkon povolania,
avšak preukázaním tejto skutočnosti nemôže byť všeobecný údaj o uzavretí zmluvy o poskytnutí úveru
na výkon povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku0 aké je zamestnanie/povolanie odberateľaa aký konkrétny súvis s takýmto zamestnaním povolaním, či predmetom činnosti odberateľa vôbec
uzavretie príslušnej zmluvy malo. V uvedenom zmysle však žalobca súdu dôkaznú povinnosť nesplnil,
preto súd konštatoval, že vymedzenie účelu poskytnutia úveru v konkrétnej veci formou vyznačenia

účelu poskytnutia úveru na účely výkonu povolania v spojení s nedostatkom akýchkoľvek ďalších
dôkazov zo strany žalobcu ma rovnaký dopad, ako keby v zmluve nebol jej účel vymedzený vôbec,
t. j. súd na vec musel aplikovať i ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
ktorý je špeciálnou právnou úpravou k všeobecnej úprave, ktorou je v prípade spotrebiteľských zmlúv
Občiansky zákonník a v častiach, ktoré spotrebiteľa nepoškodzujú Obchodný zákonník. Súd ďalej v

dôvodoch citoval ustanovenie § 52 ods. 1 až 4, ustanovenie § 53 ods. 1 až 3, ods. 5 OZ, ustanovenie
§ 54 ods. 1 OZ. Úverovú zmluvu, na zabezpečenie ktorej bola vystavená predmetná zmenka posúdil
podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona0 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu inak
je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Obligatórne
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 4 ods. 2 citovaného zákona a medzi nimi

podpísmenomg)jekonečnásplatnosťspotrebiteľskéhoúveru,podpísmenomh)ročnáúrokovásadzba,
pod písmenom i) výška, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov a pod písmenom j)
ročná percentuálna miera nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
vypočítane na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 4
ods. 3 citovaného zákona pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere

platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe po
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať, alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a), b), d), až j) a k),
l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

7. Súd vyslovil záver, že spotrebiteľovi sa musí poskytnúť ochrana pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami aj v prípade, ak sa uplatňuje právo zo zmenky. Stále je totiž potrebné aplikovať
čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS a chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami. Vychádzajúc z tohto princípu preto pri kolízií zmenkového práva so spotrebiteľskými

právami žalovaného, musí mať prednosť ochrana práv spotrebiteľa.

8. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere totiž nemá obligatórne náležitosti, ktoré sú uvedené v §
4 ods. 2 písm. g), h), i), j) zákona č. 258/2001 Z.z., čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, a teda spotrebiteľ ma vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Zmenka však túto skutočnosť

nezohľadňuje a dokonca umožňuje vymáhať zmenkový úrok 0,25 % denne, čo je ročne 91,25 %.
Nepochybne takýto zmenkový úrok je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho
neplatnosť. Dohoda o vyplňovacom práve zmenky bola uvedená vo VÚP, teda formulári, ktorý spracoval
právny predchodca žalobcu a žalovaný nemal možnosť ich ovplyvniť. Nepochybne teda táto podmienka
nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov

v neprospech spotrebiteľa práve pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenia,
ktoré sú v rozpore so zákonom. Uvedená zmluvná podmienka je teda neplatná s poukazom aj na §
53 ods. 5 OZ. Ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky, neplatná je aj samotná
zmenka. Tento záver možno prijať aj vzhľadom na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 4Obo/161/2007 zo dňa 6.5.2008. Najvyšší súd v danom prípade mal za to, že z neplatnej

úverovej zmluvy nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky a neplatnosť úverovej
zmluvy vyvodil z nerovnosti podmienok účastníkov zmluvy v dôsledku neprimerane vysokého poplatku
za spracovanie a vedenie úveruv v dôsledku čoho považoval zmluvu za priečiacu sa dobrým mravom
a zásadám pocitového obchodného styku.

9. Uvedené ustanovenie nebolo osobitne dojednané, je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia
úveru a ktoré veriteľ používal vo vzťahu k neurčitému počtu svojich klientov. Dohoda o vyplnení zmenky
poskytuje veriteľovi neprimeranú výhodu najmä v tom, že hoci je limitovaný vo výške zmenkovej
sumy (suma všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu
na vyplnenia zmenky, pričom dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy bude deň, kedy sa stal

splatný celý dlh), je len na ňom aby určil, aká je výška jeho nárokov voči dlžníkovi ku dňu vyplnenia
zmenky. Takýmto spôsobom môže veriteľ v podstate jednostranne určiť výšku dlhu dlžníka bez toho,
aby bola táto výška preskúmateľná, keďže zmenka je abstraktný právny úkon, čo súd považoval
jednoznačne za nedôvodné zvýhodnenie veriteľa na úkor dlžníka a obchádzanie predpisov chrániacichspotrebiteľa v spotrebiteľských právnych vzťahoch. Veriteľ môže vyplnením zmenky dosiahnuť obídenie
ustanoveníprávnychpredpisovnaochranuspotrebiteľa.Spotrebiteľpritomnemalreálnumožnosťobsah
predloženej formulárovej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok ovplyvniť, resp. niektoré zo

zmluvných dojednaní vylúčiť. Pokiaľ chcel povinný úver získať musel adhéznu zmluvu o úvere aj s
pripojenými všeobecnými obchodnými podmienkami podpísať ako celok. Dohodu o vyplnení zmenky
preto súd posúdil ako neprijateľnú podmienku, ktorá je aj v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 OZ, v
príslušnom znení zo zákona absolútne neplatná. Uvedenému nasvedčuje i súčasná právna úprava
zákona 252/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorá v ustanovení § 5a ods. 1 písm. b) neumožňuje

zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou
alebo šekom.

10. Súd zároveň z úradnej povinnosti prihliadol na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa čl. I § 17
ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový tak, ako mu to ukladá § 17 ods. 2 citovaného
zákona, nakoľko zaviazanosť žalovanej zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

Dohodu o vyplňovacom práve zmenky, a tým aj samotnú zmenku možno považovať za neplatnú aj pre
obchádzaniezákona.Vdanomprípadevystavenímzmenkysaprávnypredchodcažalobcusnažilvyhnúť
posudzovania platnosti úverovej zmluvy a aplikácii Zákona o spotrebiteľských úveroch, dôsledkom čoho
je, že žalovaná by veriteľovi mala vrátiť len sumu poskytnutého úveru pre nedodržanie obligatórnych
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takýto postup žalobcu nemôže požívať právnu ochranu.

Súd zároveň poukázal na závery zo spoločného zasadnutia občiansko-právneho a obchodno-právneho
kolégia Najvyššieho súdu SR prijatý 20.10.2015, podľa ktorých
1. ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
a) pokiaľ z akýchkoľvek okolnosti v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu, súvislosť s nekalou

povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku,, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu v ktorom má nárok základ,
b) pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť, či neprípustnosť predloženého návrhu súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok, zohľadňujúc ich rozsah a
povahu pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného

dokazovania vyplynie.
2. ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ je možne túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase kedy bola zmenka vystavená.
3. aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je
spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť

nároknauplatnenýnárokakonárokuplatnenývrozporesdobrýmimravmi,akvýškauplatnenéhonároku
podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

11. Aj z dôvodu uvedeného zjednocujúceho stanoviska vyplýva, že všeobecne je potrebné rešpektovať
základnú zmenkovo-právnu doktrínu, že zo zmenky samotnej ako abstraktného cenného papiera nie je

možné bez ďalšieho určiť, či ide o spotrebiteľa. Vzhľadom na abstraktnosť cenného papiera žalovaný,
pokiaľ je spotrebiteľom, mal by túto skutočnosť namietať. Pokiaľ však súd spoľahlivo zistí na základe
skutočnosti vyplývajúci zo žalobného návrhu, že na strane žalovaného ide o spotrebiteľa, poskytne mu
ochranu prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. Aktuálne Ústavný súd ČR vo svojom
rozhodnutí sp.zn. I.ÚS/290/15 zo dňa 16.9.2015, vychádzajúc z obsahu o totožnej zmenkovo-právnej

úprave ako v Slovenskej republike konštatoval, že všeobecné súdy sú aj pri rešpektovaní špecifickej
prísne formálnej povahy inštitútu zmenky a jeho historickým koreňom povinné vždy prihliadnuť aj k
okolnostiam konkrétnej veci. V prípade spotrebiteľov, o ktorých sa jednalo v prípade dotknutia práv
v prejednávanej veci konaním remitenta zmenky, potom všeobecné súdy nesmú odhliadnuť od ich
špecifických záujmov a postavenia. Pri svojej rozhodovacej činnosti musia hľadať také interpretačné

a aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov
neprimerane v neprospech niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd zostávajúci nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., žalovaná bola v konaní úspešná, avšak si tento

nárok neuplatnila.

13. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, a to proti tomu výroku, ktorým súd jeho
návrh zamietol a nepriznal mu náhradu trov konania. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniťa jeho návrhu vyhovieť. Odvolanie podal z dôvodu, že konanie ma inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
t.j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a že rozhodnutie

súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. a), b), f)
O.s.p.). Prvostupňový súd oprel svoje rozhodnutie o znenie úverovej zmluvy a všeobecných podmienok
poskytnutiaúveru,avšakneuvádza,ktorásporovástranalistinnédokladyvkonanípredložilaalebočisúd
sám zabezpečil tieto doklady bez návrhu sporových strán. Žalobca, a podľa dostupných informácií, ani
žalovaná nenavrhli doplnenie žiadnych dôkazov. Podľa § 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je

ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi
a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. V danom konaní svoj postup súd vôbec nezdôvodnil a
na základe týchto skutočností mal žalobca za to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné. Žalobca predložil
súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou keďže táto splnil všetky formálne a materiálne
náležitosti predpokladanej zákonom č. 191/1950 Zb. dokázal jasne a úplne a zrozumiteľne svoje právo
na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej

žiadnych námietok nebolo, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších
dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na
úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predlženej zmenky. Predpokladom vydania rozsudku
v konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier ktorý inkorporuje
v listine ako takej samo právo žalobcu. Vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi je preto jediným

legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možne ničím iným nahradiť. Žalovaná mohla na základe čl.
5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak neurobila musia byť akékoľvek
iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej nariadením.
Súd samotný nie je legitmizovaný na to, aby postupom podľa ustanovenia § 120 ods. 1 veta prvá in
fine O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za žalovanú. Ak tak súd urobil, ide o porušenie princípu

kontradiktórnostisúdnehokonaniaarovnostiúčastníkovkonaniaakosúčastiprávanaspravodlivésúdne
konanie. Súd z vlastnej iniciatívy bez návrhu žalovanej a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu
vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto
obrany žiadnym spôsobom nedovolávala, uplatenú pohľadávku nerozporovala a svojím konaním ju
prakticky uznala. Súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal

pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Uvedené správanie
súdu je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny
proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Prvostupňový súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho
nesporných skutočností. Súd za nesporné považoval to, že žalovaná so spoločnosťou A., Z..F..P..,

uzatvorila zmluvu o úvere, ďalej že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou
zmenkou, že žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené údajne nesporné skutočnosti
však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval
z dokazovania ktoré si sám navrhol. Takéto skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné.
Žalovaná a ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým

by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na
základeaplikácienesprávnychprávnychpredpisov,akoajnesprávnejinterpretáciepríslušnýchprávnych
predpisov a práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je
účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka
a nie iný záväzkový právny vzťah. Prvostupňový súd ignoroval ustanovenie § 17 Zákona o zmenkách

na šekoch. Za určitých okolností je prípustné uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak
námietka musí byť vznesená zo strany žalovanej a predovšetkým žalovaná v tejto situácii nesie dôkazné
bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nesúhlasil s názorom súdu, že pri nadobúdaní zmenky konal
na škodu dlžníka. Na zdôraznenie správnosti uvedených námietok poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1839/2000, v zmysle ktorého zmenkový záväzok je celkom samostatný a

oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku. Je samostatným nárokom nezávislým
dokonca na existencii zabezpečovanej pohľadávky. Nesúhlasil ani s argumentáciou súdu pokiaľ ide o
odklon od všeobecnej teórie o povinnosti neskúmať kauzu zmenky, nesúhlasil ani so záverom o tom, že
by dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov

zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Zmenka aj v prostredí spotrebiteľských úverov
mohla byť používaná. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou
zmluvnou podmienkou v prostredí spotrebiteľských úverov pretože právna úprava explicitne pripúšťalapoužívanie blankozmeniek. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru poukázal na rozhodnutia Krajských
súdov v Banskej Bystrici a Prešove.

14. Žalovaná na odvolacom pojednávaní uviedla, že je s rozsudkom súdu prvej inštancie spokojná.

15. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu s ohľadom na ustanovenie § 470 ods. 2 CSP podľa
príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky
úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobcu bolo podané 29.3.2016. S
ohľadom na princíp legitímneho očakávania a princíp právnej istoty odvolací súd prejednal odvolanie
žalobcu podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy bolo podané. Princíp právnej istoty je nepochybne
neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou
princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz spätného pôsobenia
právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny

predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu
alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť
právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania
neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje právne
postavenie nadobudnuté v minulosti. Žalobca svoje odvolanie zdôvodnil odvolacími dôvodmi uvedenými

v Občianskom súdnom poriadku, a týmito odvolacími dôvodmi sa musel odvolací súd vyporiadať.
Procesné pravidlá a očakávania s akými účastníci do konania vstupujú by zásadne nemali byť v jeho
priebehu menené; pokiaľ sa tak stane musí súd dbať na ochranu právd dotknutých osôb, účastníkov
konania, a to v tých prípadoch, keď sa takáto nepredvídateľná zmena nastavených pravidiel prejaví (viď.
Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 7.6.2016 sp. zn. IV.ÚS/3559/15).

16. Na základe týchto dôvodov odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa § 212 ods. 1 O.s.p.,
pričom dospel k záveru, že nie je dôvodné. Podľa § 212 ods. 3 O.s.p. na vady konania pred súdom
prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V tejto
súvislosti odvolací súd konštatuje, že v konaní pred súdom prvého stupňa nedošlo k takým vadám

konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa náležite zistil
skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver. Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. aj
vo svojom rozhodnutí konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie ich
správnosti dopĺňa nasledovné:

17. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná uzavrela zmluvu o úvere s veriteľom, obchodnou spoločnosťou
A., Z..F..P.., dňa 15.12.2008. Podľa tejto zmluvy veriteľ jej poskytol úver vo výške 265,55 eur a žalovaná
sa zaviazala túto sumu zaplatiť zvýšenú o príslušný poplatok 252,27 eur, spolu 517,85 eur, a to v 12
mesačných splátkach po 43,15 eur, počnúc dňom 19.1.2009. Z tejto zmluvy vyplýva, že jej číslo je
XXXXXXX, pričom to isté číslo zmluvy je uvedené na zmenke, ktorú žalovaná vystavila dňa 15.12.2008

a na ktorej je uvedená zmenková suma 10.035,27 Sk, ktorú mala zaplatiť spolu so zmenkovým úrokom
0,25 % denne od 24.8.2009. Z uvedených skutočností vyplýva, že táto zmenka v zmysle dohody o
vyplňovacom práve bola vyplnená v rozpore s § 4 ods. 6 zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Podľa tohto ustanovenia platí, že v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej
osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek

na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku
prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju
dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa

zmenky,alebopodstúpeniaprávzozmenky.Totoustanovenieplatiloajčase,kedybolauzavretáúverová
zmluva a vystavená zmenka. Aj z tohto dôvodu je teda nárok žalobcu nedôvodný. Taktiež požadovanie
0,25 % úroku zo zmenkovej sumy je konanie v rozpore s dobrými mravmi. Ide o úrok vo výške 91,25 %
ročne, čo nepochybne je treba považovať za úrok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi.

18. Na základe týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

19. V odvolacom konaní bola žalovaná úspešná, avšak nežiadala náhradu trov konania, preto je táto
nebola priznaná.20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a

čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).