Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. január 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716010363
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6716010363.1

Uznesenie

Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr.
Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na neverejnom zasadnutí dňa 18. januára 2017, prejednal
odvolanie obžalovaného C. Q., proti rozsudku Okresného súdu Zvolen z 09.11.2016 sp.zn. 3T/92/2016
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu vo

výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu na nové prejedanie a rozhodnutie.
V ostatných častiach ostáva rozsudok okresného súdu nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný C. Q. uznaný za vinného z prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej časti

napadnutého rozsudku.
Za to bol odsúdený podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. k), l) Tr. zák., § 37 písm. h), m)
Tr. zák., § 41 ods. 1, § 42 ods. 1 a § 49 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere deväť mesiacov a podľa § 49 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradil obžalovaného pre výkon trestu do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z

11.05.2016 sp.zn. 5T/189/2013 vo vzťahu k obžalovanému C. Q., ktorým mu bol uložený trest odňatia
slobody vo výmere troch mesiacov a pre výkon tohto trestu bol zaradený do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia a tiež trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 24 mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1,2 Tr. zák. mu uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
na dobu 24 mesiacov.
Obžalovaný podal proti rozsudku okresného súdu v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v časti

týkajúcej sa výroku o treste a domáhal sa zrušenia napadnutého rozsudku a nápravy v tom smere, aby
mu bol odvolacím súdom uložený trest odňatia slobody v nižšej výmere a kratšieho trvania, prípadne,
aby súd zvážil ust. § 44 Tr. zák. a upustil od uloženia súhrnného trestu.
V dôvodoch odvolania poukázal na to, že na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, uznal svoju vinu,
čo nebolo dostatočne zohľadnené vo výroku o treste. Uložený trest považuje za neprimeraný, hoci
nenapáda výrok o treste z pohľadu uloženého trestu zákazu činnosti. Priznal sa k spáchaniu trestnej

činnosti, na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o uznaní svojej viny, škodu nahradil vo vyššej čiastke
ako mal, keď ukradnutý telefón mal hodnotu 430,- Eur a on poškodenej vrátil sumu 500,- Eur. Samotná
poškodená pri jeho výsluchu súhlasila s možnosťou uzavretia zmieru, na ktorý on dával podnet. Nie
mu je jasné, prečo mu oproti trestnému rozkazu z 28.07.2016 oproti ôsmim mesiacom odňatia slobody
na hlavnom pojednávaní v rozsudku bol uložený trest prísnejší, a to vo výmere deväť mesiacov, hoci
dôkazná situácia vo vzťahu k trestu sa v jeho prospech nezmenila. Pri úvahách o druhu a výmere trestu

v odôvodnení rozsudku súd zjavne neuvádza výhody, ktoré mali byť zohľadnené v jeho prospech, teda
nevysporiadal sa so skutočnosťami, svedčiacimi v jeho prospech. Súd sa nevysporiadal s priznanímpoľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zák., na použitie ktorej poukazoval jeho obhajca a
z tohto pohľadu je potom rozhodnutie nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie je v rozpore nielen so
zákonom, ale aj s judikatúrou k Trestnému zákonu. Podľa jeho názoru poľahčujúca okolnosť podľa § 36

písm. n) Tr. zák., teda, že páchateľ napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti,
možno priznať aj v prípade, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobí vyhlásenie o priznaní viny.
Poukazuje pritom na judikatúru a uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.10.2016 sp.zn. 4Tdo/63/2016.
Obdobným spôsobom rozhodujú aj iné krajské súdy na území SR o tejto poľahčujúcej okolnosti. Táto
poľahčujúca okolnosť sa priznáva, ale súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku nielenže ju nepriznal,

ale neodôvodnil prečo túto poľahčujúcu okolnosť neuznal. Jeho vyhlásenie bolo súdom akceptované v
zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. a teda naplnil s potvrdením súdu túto poľahčujúcu okolnosť. Súd
prvého stupňa pritom aplikoval ust. § 38 ods. 2 Tr. zák., ale nevysporiadal sa s pomerom priťažujúcich
a poľahčujúcich okolností, hoci bolo jeho povinnosťou sa s touto skutočnosťou vysporiadať pri určovaní
druhu a výmery trestu a vysvetliť, akými úvahami sa spravoval pri priznaní jednak poľahčujúcich, ale aj
priťažujúcich okolností a potom vzájomným pomerom a aplikáciou ust. § 38 Tr. zák. Je teda toho názoru,

že u uvedeného prevažujú poľahčujúce okolnosti a táto skutočnosť súdom prvého stupňa akceptovaná
nebola bez ďalšieho bližšieho odôvodnenia, a to v rozpore so zákonom. V ďalšom sa zaoberá otázkou
možnosti aplikácie ust. § 44 Tr. zák., okrem iného poukazuje a poukazoval aj pred súdom prvého stupňa
na jeho zdravotný stav a s prihliadnutím na všetky okolnosti boli splnené podmienky aj pre aplikáciu
tohto ustanovenia Trestného zákona.

Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým smerovalo odvolanie odvolateľa
a správnosť postupu konania vo vzťahu k tejto časti rozsudku, s prihliadnutím i na chyby, ktoré odvolaním
neboli vytýkané, a zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.
Odvolací súd sa v plnej miere pripája k návrhu súdu prvého stupňa, že tento nepostupoval úplne v

súlade so zákonom, pokiaľ ide o procesné postupy na hlavnom pojednávaní a potom pri vyhlásení
rozsudku a písomnom odôvodnení tohto rozsudku v tej časti, v ktorej vykonával dokazovanie alebo mal
vykonať dokazovanie po vyhlásení obžalovaného na hlavnom pojednávaní o priznaní viny a prijatia a
akceptovania tohto vyhlásenia súdom prvého stupňa.
V prvom rade odvolací súd musí poukázať, že je pomerne ťažko odpovedať obžalovanému na jeho

odvolanie v rámci odvolacieho konania, resp. nahrádzať povinnosť súdu prvého stupňa pri riadnom
postupe odôvodnenia rozsudku okresného súdu v súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr. por. a následného
aplikovania ust. § 168 ods. 1 Tr. por. pri písomnom odôvodnení rozsudku.
Súd prvého stupňa sa vo vzťahu k výroku o treste dôsledne nezaoberal tými skutočnosťami, ktoré mu
vytýka obžalovaný a neodpovedal obžalovanému, resp. obhajobe na otázky týkajúce sa ich návrhov,

hlavne v záverečnej reči na hlavnom pojednávaní, pokiaľ ide o nutnosť prihliadať na určité okolnosti,
ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie súdu, v tomto prípade hlavne vo výroku o treste. Obžalovaný
sa odkazuje na jeho zdravotný stav, postoj k spáchaniu predmetnej trestnej činnosti, vrátane jeho
vyhlásenia o uznaní viny na hlavnom pojednávaní a v otázke poškodenia obžalovaného aplikáciou
ust. § 38 ods. 2 Tr. zák. po tom, čo nezákonne nerešpektoval ust. § 36 v písm. n) Tr. zák., keď mu

nepriznal poľahčujúcu okolnosť v tom smere, že bol nápomocný orgánom činným v trestnom konaní pri
objasňovaní trestnej činnosti takým spôsobom, že sám uznal svoju vinu, ktorá poľahčujúca okolnosť nie
je totožná s poľahčujúcou okolnosťou § 36 písm. l) Tr. zák.
Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., podľa súdneho výkladu tejto poľahčujúcej
okolnosti aj v súvislosti s judikatúrou treba zdôrazniť, že aplikácia tohto ustanovenia sa vzťahuje hlavne

na otázku zjednodušenia práce orgánov činných v trestnom konaní, resp. súdov pri dokazovaní, pokiaľ
obžalovaný vo svojich výpovediach alebo iným spôsobom prispeje k objasneniu skutočného stavu veci,
bez ktorého by samotné dokazovanie bolo zrejme sťažené, prinajmenšom zdĺhavejšie. Mieru aktivity
v tomto smere musí vyhodnotiť hlavne súd pri rozhodovaní pri priznávaní poľahčujúcich okolností, v
tomto prípade však súd túto okolnosť opomína, hoci je zrejmé, že aplikácie tejto poľahčujúcej okolnosti

sa domáhal obžalovaný minimálne prostredníctvom svojho obhajcu na záver vykonaného dokazovania
na hlavnom pojednávaní, teda ešte pred vynesením rozsudku. Súd nie je povinný odôvodňovať, prečo
nepoužil, resp. neaplikoval všetky poľahčujúce alebo priťažujúce okolnosti v zmysle § 36 a § 37 Tr.
zák., je však povinný zaoberať sa tými, kde sú splnené podmienky na ich aplikáciu a opodstatnenosť
aplikácie, potom vyjadriť nielen vo výrokovej časti rozsudku, ale aj vysvetliť v odôvodnení pri výroku o

treste. Treba uviesť, že prevaha poľahčujúcich alebo priťažujúcich okolností minimálne o jednu môže
mať podstatný význam a vplyv na rozhodnutie z pohľadu ust. § 38 Tr. por., teda zmiernením alebo
sprísnením základnej trestnej sadzby pri konkrétnom trestnom čine. Je však povinný sa súd vysporiadať
s návrhom obžalovaného alebo obhajcu na aplikáciu ich konkrétne uvádzaných poľahčujúcich, resp.priťažujúcich okolností, a to nielen pre prípad, že takúto poľahčujúcu alebo priťažujúcu okolnosť uzná
aleboneuzná,aleajpreprípad,ženiesúsplnenézákonnépodmienkyprevyhovenienávrhu,prípadneaj
prokurátora na aplikáciu konkrétneho zákonného ustanovenia ohľadom poľahčujúcej alebo priťažujúcej

okolnosti a následnej možnej aj úpravy trestnej sadzby v zmysle § 38 Tr. zák. a ostatných ustanovení,
ktoré majú vplyv na rozhodnutie o druhu a výmere trestu.
Budepretopovinnosťousúduprvéhostupňadôslednesazaoberaťuvedenýminedostatkami,vytknutými
v odvolaní obžalovaného, ktoré akceptoval aj odvolací súd v tej miere, ako vyššie uvádza, nad mieru
tohotiežzabezpečiťspisovýmateriálminimálnezobdobiapiatichrokovpredspáchanímtrestnejčinnosti

v tomto prípade, resp. hlavne z tohto obdobia spisový materiál, pokiaľ obžalovaný bol odsúdený pre
inú trestnú činnosť, zvlášť je nevyhnutné pod možnou sankciou nezákonnosti rozhodnutia, zabezpečiť
spisový materiál vo vzťahu k rozsudku, ku ktorému pri zbiehaní sa skutkov, resp. trestných činov
prichádza v úvahu uloženie súhrnného trestu tak, ako bolo tomu v tomto prípade. Odvolací súd dokonca
zo zápisnice o hlavnom pojednávaní nezistil, že by sa na hlavnom pojednávaní vykonalo dokazovanie
čo len prečítaním rozsudku, vo vzťahu ku ktorému ukladá súd súhrnný trest, hoci takéto rozhodnutie sa

v čase hlavného pojednávania malo nachádzať na č.l. 139, súd prvého stupňa zjavne vychádzal podľa
zápisnice len oboznámením výpisu z registra trestov, ktorý dôkaz nie je dostatočným podkladom pre
rozhodnutie o súhrnnom treste a obyčajne z registra trestov je pri viackrát trestanej osobe komplikované
ustáliť, vzhľadom ku ktorému rozsudku, resp., či vôbec prichádza v úvahu ukladanie súhrnného trestu
alebo inej formy trestu a zrušenia predchádzajúceho rozsudku v jeho príslušnej časti. Aj podľa judikatúry

je všeobecne známe, že bez priloženého spisového materiálu z posledného obdobia, zvlášť vo vzťahu
k aplikácii ust. § 41 ods. 1 a § 42 Tr. zák. je nevyhnutné oboznámiť sa s obsahom predchádzajúcich
rozhodnutí a potrebných časových a iných súvislostí s posudzovanom trestnou činnosťou v konkrétnom
prípade.
Za týchto okolností je potom potrebné konštatovať, že napadnutý rozsudok v celom jeho rozsahu je

nezákonný až zmätočný a z pohľadu odôvodnenia v písomnom vyhotovení rozsudku nepreskúmateľný.
Vzhľadom k tomu, že ide o pochybenia takého rozsahu a závažnosti, že ich nie je povinný ani oprávnený
naprávať odvolací súd, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.