Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Slávka Maruščáková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 12CoE/557/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712211384
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7712211384.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO:
36 865 141, proti povinnému: Y.C. M., W.. XX.XX.XXXX, F. Č. T. XX, o vymoženie 1.290,91 eur s prísl.,
vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka
60, Bratislava, pod sp.zn. EX 8727/12, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Michalovce zo dňa 04.08.2014 č.k. 2Er/436/2012-30 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietol.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že uznesením zo dňa 10.09.2012 č.k. 2Er/436/2012-11 zamietol
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený
odvolanie, o ktorom odvolací súd rozhodol uznesením zo dňa 27.06.2013 č. k. 12CoE/385/2012-23
tak, že napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd prvého

stupňa následne aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 z.z. o
rozhodcovskom konaní, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 z.z.
o spotrebiteľských úveroch a uviedol, že medzi oprávneným a povinným uzavretím zmluvy o úvere
vznikol spotrebiteľský vzťah a teda sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Uviedol, že v posudzovanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Podstatné

pre udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie je preto posúdenie, či v zmluve,
prípadne v inom dokumente si strany dohodli rozhodcovskú doložku alebo uzavreli rozhodcovskú
zmluvu. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky
k zmluve. V predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri Slovenskej rozhodcovskej a.s. zo dňa 22.08.2011 sp.zn. L. XXXXX/XX. Právomoc
rozhodcovského súdu sa pritom odvíja od rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 14 Všeobecných

podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú obsiahnuté na zadnej strane úverovej zmluvy, ktoré nie sú
podpísané ani jednou zo zmluvných strán. Pre nedostatok podpisu účastníkom zmluvy nie je možné
dospieť k záveru, že účastníci úverovej zmluvy rozhodcovskú zmluvu uzavreli v písomnej forme tak
ako to vyžaduje zákon (§ 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní). Rozhodcovská zmluva nespĺňa
podmienku písomnej formy a preto je neplatná. Na dožiadanie súdu zaslané oprávnenému, aby predložil
rozhodcovskú zmluvu, výzva súdu do dňa vydania tohto rozhodnutia nebola splnená. Preto uzavrel, že

akrozhodcovskýsúdvydalrozhodnutienapriektomu,ženemalnatoprávomoc,nímvydanérozhodnutienie je exekučným titulom podľa § 41 Exekučného poriadku. Na základe uvedeného opätovne žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s p.) a
zároveň má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods.
2 písm. c) O.s.p.) Vytýkal súdu prvého stupňa, že prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti podľa

Exekučného poriadku s poukazom na znenie jeho ustanovenia § 44 ods. 2 a ustanovenia § 45 ods. 1 a 2
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd na základe exekučného titulu, žiadosti
o udelenie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej
stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu, v danom prípade rozhodcovského rozsudku sa
obmedzuje na dodržanie jeho formálnych náležitostí podľa ustanovenia § 34 ZRK. Preskúmavaním
materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu,

teda jeho dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi. Exekučný súd sa však musí obmedziť len
na skúmanie výroku exekučného titulu, pretože zákonné ustanovenie zaväzuje skúmať rozhodcovský
rozsudok, nie rozhodcovské konanie. Pritom podmienkou pre zastavenie konania je zjavný nedostatok
exekučného titulu, ktorý zaväzuje k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k
niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na Nález ÚS SR č. ÚS 5/2000 mal za to,

že exekučný súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na odôvodnení právneho posúdenia veci. Zákon
o rozhodcovskom konaní umožňuje účastníkovi v prípade nesúladu takého rozsudku so zákonom
podrobiť ho na návrh preskúmaniu všeobecným súdom. Napadnutým rozhodnutím však súd prvého
stupňa zrušil rozhodnutie rozhodcovského súdu spôsobom, ktorý ho pozbavuje práva domáhať sa
plnenia zo zmluvy. Postupom podľa § 45 ZRK exekučný súd teda nahradil konanie o žalobách o

zrušenie rozhodcovských súdov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona
o rozhodcovskom konaní a navyše pozbavuje účastníka konania jeho základných práv, a to práva na
prejednanie veci v civilnom dvojinštančnom konaní. Inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, je podľa oprávneného v konkrétnom prípade neúplné zistenie skutkového stavu
vecisúdomprvéhostupňa,ktorýuviedol,žezmluvnýmistranamineboladojednanážiadnarozhodcovská

zmluva, rozhodcovská doložka - článok 2. V rámci všeobecných obchodných podmienok je dohodnutá
aj rozhodcovská doložka a tieto (VOP) sú pre zmluvné strany záväzné. Poukázal na zákon č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie
vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V prejednávanej veci teda konajúci súd konal nad

rámec zákonných ustanovení.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a
3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa
§ 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie

smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací
súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za

vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Nakoľko v tomto prípade ide o spotrebiteľský spor, je zároveň potrebné poukázať na skutočnosť,
že aj Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor
Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci

núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany, a to napr. aj
v rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť
exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul.
V rozhodnutí uviedol, že smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľskýchzmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú

povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť

aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra

2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.

Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu

nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom.

Oprávnený ďalej v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, nakoľko
v uznesení uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva. Zároveň
mal za to, že rozhodcovská zmluva dojednaná formou samostatného právneho úkonu na samostatnej
listine, nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Odvolací súd k tomu uvádza, že súčasťou zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným
dňa 14.12.2010 boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. V predmetnej zmluve o úvere ani v
podmienkach sa však rozhodcovská doložka nenachádza a nie je v spise súdu prvého stupňa založená
ani vo forme samostatnej a individuálne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy, ako to tvrdil oprávnený.

Z predloženého súdneho spisu mal odvolací súd preukázané, že súd prvého stupňa výzvou zo dňa
03.01.2014 vyzval oprávneného na predloženie rozhodcovskej zmluvy, od ktorej rozhodcovský súd
odvodzoval svoju právomoc. Na výzvu súdu oprávnený nereagoval nijakým spôsobom.

Súd prvého stupňa sa platnosťou rozhodcovskej doložky, jej posúdením za neprijateľnú a tým aj

neplatnú zmluvnú podmienku, ani nemohol zaoberať. Vo svojom odôvodnení poukazoval na skutočnosť,
že rozhodcovská dohoda sa vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru nenachádza, a teda
nemohol posúdiť, či a na základe akej rozhodcovskej dohody bola založená právomoc rozhodcovského
súdu rozhodovať v danej veci a vydať rozhodcovský rozsudok. Žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie preto zamietol z dôvodu, že oprávnený neuniesol dôkazné bremeno. Vzhľadom

na uvedené sú odvolacie dôvody oprávneného neopodstatnené. Oprávnený ani v rámci odvolacieho
konania rozhodcovskú zmluvu súdu nepredložil.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu viazaný odvolacími dôvodmi (§ 212 O.s.p.)
odvolací súd posúdil podané odvolanie ako nedôvodné a podľa § 219 O.s.p. potvrdil napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v tomto konaní úspešný a povinnému trovy odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.