Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. apríl 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Cob/29/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8417201622
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8417201622.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu
JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu GOLF INTERNATIONAL, s.r.o.,
so sídlom Tatranská 754, Veľká Lomnica, IČO: 36 454 761, právne zastúpeného FIAČAN & PARTNERS,
s.r.o., so sídlom M. Pišúta 936/16, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251, proti žalovanému FINDOM-
SK, s.r.o., so sídlom Dostojevského 4532/41, Poprad, IČO: 36 460 281, právne zastúpený JUDr. Martin

Staroň, advokát, Hlavná 89, Prešov, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 4.3.2017, č.k. 8Cb/17/2017-47, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému, a to v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok na návrh žalobcu uznesením č.k. 8Cb/17/2017-47 v prospech žalobcu zriadil
záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného, v Obci Veľká Lomnica, zapísané na LV č.
XXXX, a to parcela C-KN č. XXXX/XXX, v Obci (Meste) E. P., zapísaná na LV č. XXXX, parcela C-KN
XXXX/XXX v spoluvlastníckom podiele žalovaného v 1/40, v Meste G., zapísaná na LV č. XXXX, parcely
č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX,
XXXX/XXX S. XXXX/XXX, ako aj k nebytovým priestorom v Meste G., zapísaných na LV č. XXXX, a to

priestory č. 2 a 3 v polyfunkčnom dome súpisné č. XXXX, priestorom č. 1 v polyfunkčnom dome súpisné
č. XXXX, a k priestoru č. 1 - 2 v polyfunkčnom dome súpisné č. XXXX, ako aj k nehnuteľnostiam v obci
G., zapísaná na LV č. XXXX, k parcelám č. XXXX/XXX a XXXX/XXX v podiele ako je uvedené v návrhu.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v rozsahu 100 %.
V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia
zriadením záložného práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy

9.12.2011 medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim k nehnuteľnostiam zapísaným
na LV č. XXX v k.ú. T., parcela č. XXXX/XX a XXXX/XXX za kúpnu cenu 300.000,- eur. Žalovaný
zaplatil len časť kúpnej ceny 30.000,- eur a zvyšok 270.000,- eur doposiaľ nezaplatil. Pre nezaplatenie
kúpnej ceny žalobca listom z 28.4.2014, doručenom žalovanému 13.5.2014, od kúpnej zmluvy odstúpil.
Žalovaný ale medzičasom pristúpil k záväzku W.. Ľ. M., spoločníčky a konateľky žalovaného, a to vo
vzťahu k spoločnosti T. pri zmluve o pôžičke z 30.6.2011. Rovnako žalovaný pristúpil k inému záväzku

W.. Ľ. M. vo vzťahu k veriteľom k Ľ. C. a W. C. podľa zmluvy o pôžičke z 23.3.2011. Spoluvlastnícke
práva spoločnosti T. a Ľ. C. a W. C. sú v súčasnosti zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXXX ako
dočasné. Na tieto nehnuteľnosti sa viaže zabezpečovací prevod práva pre W. C. a Ľ. C., či spoločnosť T.
Žalobca podal návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva s poukazom
na § 343 ods. 1 CSP č. 160/2015 Z.z., že súd môže zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo
iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ak je obava, že exekúcia

bude ohrozená. Na každom súdnom rozhodnutí, vrátane rozhodnutia, ktorým sa rozhoduje o návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, musí existovať právny záujem. Musí v danom prípadeosvedčiť potrebu úpravy pomerov u žalovaného. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia sa dosiahne
účel ochrany poskytovanej súdom v základnom sporovom konaní. Súd musí skúmať, či navrhovateľ
zabezpečovacieho opatrenia tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy sporových strán, pričom základom

je predchádzajúca kúpna zmluva účastníkov z 9.12.2011. Úprava záložného práva je v § 151d ods.
1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb, kde záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt
a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť súbor vecí
alebo práv. V danom prípade je nesporné, že potreba zriadenia záložného práva spočíva v zabezpečení
peňažnej pohľadávky žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny. Zmluvami o zabezpečovacom prevode práva

na spoločnosť KASTOR, s.r.o. a Ľ. C. a W. C. určitým spôsobom znamená, že títo môžu nadobudnúť
sporné nehnuteľnosti z kúpnej zmluvy do trvalého vlastníctva. Vyššie uvedené pozemky podľa výroku
uznesenia majú hodnotu 1.273.430,- eur bez DPH, pričom sa jedná o trhovú hodnotu týchto pozemkov.
Ak žalovaný si nesplnil povinnosť zaplatiť kúpnu cenu, pričom žalobca osvedčil, že jeho pohľadávka trvá
aj naďalej, je dôvodná, preto súd vyhovel návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a zriadenie
záložnéhoprávaknehnuteľnostiamvovlastníctvežalovaného.Ajkeďžalovanýnesplnilzáväzokzaplatiť

kúpnu cenu, uzavrel zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré
boli predmetom kúpy. Keď žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy s účinnosťou, podľa dátumu doručenia,
13.5.2014, tak vyzval na vrátenie predmetu kúpy oproti vráteniu zaplatenej časti ceny v rozsahu 30.000,-
eur. Súd poukazuje na to, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa
zriadením záložného práva na presne špecifikovaný majetok dlžníka. Keď žalobca osvedčil existenciu

všetkých zákonných predpokladov pre jeho nariadenie, preto súd podľa § 343 CSP č. 160/2015 Z.z.
zriadil záložné právo na veciach dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, pretože je
obava, že exekúcia môže byť ohrozená.

2. O trovách konania o nariadení zabezpečovacieho opatrenia bolo rozhodnuté s poukazom podľa §

324 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov o nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia.

3. Proti uzneseniu okresného súdu dal odvolanie právny zástupca žalovaného. Žalovaný poukázal na
to, že nedošlo k platnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy. Žalovaný zaplatil v celom rozsahu kúpnu

cenu 300.000,- eur, preto nebol dôvod na odstúpenie od kúpnej zmluvy listom z 28.4.2014. Odstúpenie
od zmluvy je absolútne neplatný právny úkon. Zvyšok kúpnej ceny 270.000,- eur žalovaný zaplatil
vzájomnýmzapočítanímpohľadávok,atolistomzo14.5.2014,doručenýmžalobcovi15.5.2014.Zápočet
je jednostranný právny úkon. Nie je pravdivé tvrdenie, aby 13.5.2014 bolo doručené žalovanému
odstúpenie od zmluvy. To bolo až 16.5.2014. Je to už v čase, keď započítací prejav bol 15.5.2014

doručený žalobcovi. Potom pohľadávka žalobcu na zaplatenie 270.000,- eur zanikla momentom
stretu pohľadávok. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia súd vychádzal z nedostatočne zisteného
skutkového stavu. Čo sa týka zmlúv o zabezpečovacom prevode práva, tie boli uzatvárané 6.12.2013,
resp. 26.2.2014, t.j. pred doručením odstúpenia od kúpnej zmluvy. Žalovaný za dobu 3 rokov žiadnym
spôsobom nevzbudil reálnu obavu z budúceho marenia súdneho rozhodnutia. Žalovaný tiež poukazuje

na to, že konateľ žalobcu W.. I. Y., po údajnom odstúpení od zmluvy upozornil I.. C., že odstúpenie
od zmluvy je neplatné, aby na takéto odstúpenie od zmluvy neprihliadal. Vôľa štatutárneho orgánu
žalobcu konateľa W.. I. Y. je taká, že nemá záujem na vrátení veci, ani na peňažnej náhrade, ani
na podaní žaloby. Doložené zmluvy o zabezpečovacom prevode práva nemali byť dané k dispozícii
žalobcovi. Ak ich má, tak ich musel získať nezákonným spôsobom. Na takýto dôkaz súd by vôbec

nemal prihliadať (§ 187 CSP). Žalovaný zdôrazňuje nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného, keďže
vlastníkmi sporných nehnuteľností z kúpnej zmluvy od 9.12.2011 sú už Ľ. C. a I.. W. C. v podiele
1/1 a spoločnosť T. v podiele 1/1. Žalovaný pripomína neprimeranosť lehoty na plnenie podľa návrhu,
keď sa v návrhu vo veci samej na vrátenie nehnuteľnosti stanovuje 3-dňová lehota od právoplatnosti
rozsudku. Žalobca navrhuje neprimerane krátku lehotu, ktorú nie je možné fakticky splniť, pričom

žalovaný neuznal odstúpenie od zmluvy. Keďže pohľadávka z kúpnej ceny zanikla v celom rozsahu
splnením, neexistuje potom ani dôvodná obava zmarenia súdneho rozhodnutia. Keďže rozhodnutie je
založené na nezákonných dôkazoch, navrhuje uznesenie Okresného súdu Kežmarok zmeniť a návrh
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnuť. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy
konania.

4. Žalobca žiadal potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne. Došlo k platnému
odstúpeniu od zmluvy listom z 28.4.2014, čím kúpna zmluva sa od začiatku zrušila a stranám vznikla
povinnosť vrátiť si vzájomne poskytnuté plnenia. Vyplýva to aj z čl. V bodu 3 zmluvy. Odstúpenie odzmluvy bolo doručené konateľovi žalovaného W.. O.Ó. M. 13.5.2014. Až po doručení odstúpenia od
zmluvy boli robené úkony týkajúce sa započítania. Celé správanie žalovaného svedčí o tom, že robí
účelové kroky s cieľom zbaviť sa svojich záväzkov voči žalobcovi. Napriek tomu, že žalovaný riadne a

včas nezaplatil kúpnu cenu žalobcovi, zriadil zmluvy o zabezpečovacom prevode práva ku kupovaným
nehnuteľnostiam. Hodnota nehnuteľností, ktoré sú predmetom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia
ani zďaleka nedosahujú výšku nárokov žalobcu proti žalovanému, pričom na nehnuteľnosti zapísanej
na LV č. XXXX a LV č. XXXX je záložné právo v prospech Č., S..D... Pre prípad, že nebude možné
vydať nehnuteľnosti žalobca eventuálne žaluje zaplatenie peňažnej náhrady. Navrhuje rozhodnutie

odvolacieho súdu potvrdiť ako vecne správne.

5. Krajský súd prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia (§ 380 ods. 1 CSP, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný) a dospel k záveru, že
rozhodnutiesúduprvejinštanciejesprávne.Odvolacísúdsavcelomrozsahustotožňujesodôvodnením
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia ďalej uvádza:

6. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V danom prípade žalobca poukázal na to, že zo strany
žalovaného nedošlo k zaplateniu zostatku kúpnej ceny 270.000,- eur, pričom kupované nehnuteľnosti

už boli predmetom zriadenia tzv. zabezpečovacieho prevodu práva k týmto nehnuteľnostiam pre Ľ.
C., W. C. a obchodnú spoločnosť T. pretože žalovaný pristúpil k povinnosti zaplatiť dlhy za W.. Ľ. M.,
spoločníčkuakonateľkužalovaného.Týmsaužalobcuvzbudzujeobavu,žeprípadnývýkonrozhodnutia
bude ohrozený. Zo strany žalovaného sú robené kroky, ktoré svedčia o sťažení možnosti uspokojenia
pohľadávky žalobcu na zaplatenie zostatku kúpnej ceny, ak majetok žalovaného bude postihovaný

obdobným spôsobom ako pri uzatváraných zmluvách o pristúpení záväzku a zriaďovaní zmluvy o
zabezpečovacom prevode práva, pre ďalšie tretie subjekty, ktoré sa stanú vlastníkmi kupovaných
nehnuteľností žalovaným, ak nedôjde k uspokojeniu pohľadávok tretích veriteľov. Čo sa týka námietok
žalovaného, že došlo k zaplateniu kúpnej ceny započítaním, tak tieto okolnosti budú predmetom konania
vo veci samej a posúdení, či došlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy, resp. či došlo k zániku pohľadávky

žalobcuzapočítaním.OdkazynakonateľaW..I.Y.,ženiejepotrebnépovažovaťzaodstúpenieplatné,sú
zatiaľ len v rovine tvrdení žalovaného, pričom podaná žaloba a návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia svedčia o opaku. Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva,
pričom záložný veriteľ môže sa uspokojiť zo zálohu, ak pohľadávka nebude riadne a včas plnená (§
151a Občianskeho zákonníka), pričom po uspokojení pohľadávky dôvody zabezpečenia pohľadávky

záložným právom zanikajú. Bude na žalovanom v konaní vo veci samej preukázať, že došlo k zaplateniu
zostatku kúpnej ceny, resp. že na strane žalobcu neexistovali dôvody na odstúpenie od kúpnej zmluvy.
Zriadeniezáložnéhoprávaneobmedzujevlastníkasdisponovanímnehnuteľností,nemeníanivlastnícke
právo, ale v konaní vo veci samej sa preukáže, či nárok žalobcu je dôvodný, alebo nie. Do tej doby je
vhodnéupraviťpomeryúčastníkovaprichádzavúvahuprijaťtakérozhodnutie,oakomrozhodolokresný

súd a zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného. Preto krajský súd potvrdzuje
rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

7.Krajskýsúdpotvrdzujerozhodnutiesúduprvéhostupňaakovecnesprávneajvovýrokuonáhradetrov
konania. Civilný sporový poriadok nemá ekvivalent na bývalý § 145 O.s.p., že účastníkovi, ktorému súd

priznal náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia na zabezpečenie dôkazov.
Konanie o zabezpečovacom opatrení je konaním nezávislým od konania vo veci samej, preto je možné
pri riešení otázky nariadenia zabezpečovacieho opatrenia riešiť aj otázku trov jeho nariadením. Žalobca
bol úspešný v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto okresný súd mohol s poukazom
na § 255 CSP v prípade vyhovenia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia priznať aj nárok

na náhradu trov konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v rozsahu 100 %.

8. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté s poukazom na § 396 v spojení s § 255 CSP.
Úspešný žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému, a to v rozsahu 100
% oprávnených trov o nariadení zabezpečovacieho opatrenia.

9. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).