Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. november 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Cob/33/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4206200002
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erik Németh

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4206200002.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr.

Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka v právnej veci žalobcu v 1. rade: T.. C. Z., E.. Z. XX, G. J., v 2.
rade: M.. Q.. M. Z., B. X, K., v 3. rade: T.. B. V., M... P.. Z. XX, G. J., v 4. rade: B. W., W.. K. XX, G. J.,
v 5. rade: Z. I., M. XXXXX/XX, G. J., proti žalovanému: ELSVIT, a. s., v konkurze, Komárňanská cesta
3, Nové Zámky, IČO: 34 131 833, zastúpený opatrovníkom JUDr. Eduardom Veterníkom, Viničná 20,
Bernolákovo, o určenie neplatnosti uznesení z valného zhromaždenia, o odvolaní žalobcu v 2. rade proti
rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/3/2006 - 432 zo dňa 15. januára 2015 v časti, v ktorej
súd žalobu zamietol, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/3/2006 - 432 zo dňa 15. januára 2015 v
napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odvolací súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou došlou súdu dňa 12.05.2005 domáhali určenia neplatnosti uznesení prijatých
na mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného konanom dňa 11.02.2005 o 11.00 hod..

2. Okresný súd Komárno 1. výrokom rozsudku č. k. 5Cb/3/2006 - 432 zo dňa 15.01.2015 žalobu

žalobcu v 2. rade zamietol, 2. výrokom určil, že uznesenia prijaté na riadnom valnom zhromaždení
dňa 11.02.2005 sú neplatné, 3. výrokom žalobcovi v 2. rade uložil povinnosť nahradiť trovy konania
žalovaného vo výške 76,10 eura, 4. výrokom žalovanému uložil povinnosť nahradiť trovy konania
žalobcov v 1., 3. až 5. rade vo výške 99,58 eura, pričom všetky povinnosti na plnenie uložil splniť do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Rozhodol tak na skutkovom základe, podľa ktorého žalobca v 1. rade je akcionárom žalovaného -

úpadcu a jeho akcie v čase konania valného zhromaždenia, t. j. 11.02.2005 predstavuje 5,34 % na meno
a 4 % na doručiteľa.

Žalobca v 2. rade vychádzajúc zo záverov rozsudku Krajského súdu v Bratislave 27Cb/23/2002-592 zo
dňa 16.03.2011 v spojitosti s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/51/2011 zo dňa 30.05.2012
nie je akcionárom žalovaného - úpadcu.

Žalobca v 3. rade je akcionárom žalovaného - úpadcu a jeho akcie predstavujú 1 % akcií na doručiteľa.

Žalobcovia v 4. a 5. rade sú taktiež akcionármi žalovaného - úpadcu a ich jeho predstavujú 1 % akcií
na doručiteľa.U žalovaného sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie dňa 11.02.2005 o 11,00 hod. s programom:

1. otvorenie
2. voľba pracovných orgánov
3. schválenie programu riadneho valného zhromaždenia
4. zmena stanov spoločnosti (možnosť držby akcií na meno spoločnosti, úprava hlasovania na valnom
zhromaždení, zmena počtu členov predstavenstva)

5. zmena v orgánoch spoločnosti (predstavenstva a dozorná rada)
6. rôzne
7. záver

Žalobcovia v 1., 3., 4., a 5. rade ako akcionári na predmetné valné zhromaždenie neboli zákonným
spôsobom ani spôsobom ustanoveným v stanovách riadne predvolaní.

4. Podľa odôvodnenia rozsudku prvoinštančný súd vec právne posúdil s poukazom na § 183, § 131 ods.
1, 2, 3, 5, § 155 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vo vzťahu k žalobcom v 1., 3. až 5. rade dospel k záveru
o dôvodnosti ich žaloby, pričom právne dôvody takéhoto záveru sú z hľadiska odvolacieho konania
nepodstatné, pretože odvolanie bolo podané iba žalobcom v 2. rade, ktorého sa uvedený záver netýka.

5. Vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade naopak súd prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti
žaloby. Vychádzajúc z právoplatného rozhodnutia Krajského súdu Bratislava (č. k. 27Cb/23/2002
zo dňa 16.03.2011) v spojitosti s rozsudkom Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 4 Obo/51/2011 zo dňa
30.05.2012) bolo možné ustáliť, že žalobca v 2. rade nie je vlastníkom 24 ks akcií zaknihovaných u

žalovaného, a preto nebol aktívne legitimovaným na podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesení
valného zhromaždenia. Z uvedeného dôvodu súd žalobu žalobcu v 2. rade zamietol.
6. Rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu žalobcu v 2. rade a žalovaného sa zakladá na § 142 ods. 1
O. s. p.. Súd prvej inštancie preto vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade plne úspešnému žalovanému priznal
náhradu trov konania vo výške 76,10 eura tvorenú cestovným opatrovníka žalovaného vynaloženým v

súvislosti s jeho účasťou na pojednávaní.

7. Rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu žalobcov v 1., 3. až 5. rade za rovnako zakladá na § 142
ods. 1 O. s. p., pričom súd prvej inštancie úspešným žalobcom priznal náhradu ich trov pozostávajúcich
zo súdneho poplatku za návrh v sume 99,58 eura proti neúspešnému žalovanému.

8. Rozhodnutie o trovách štátu vo výške 247,69 eura (odplata vyplatená CDCP SR a.s. za podanie
správy) sa odvíja od § 148 ods. 1 O. s. p., v zmysle, ktorého má štát podľa výsledku konania proti
účastníkovi právo na náhradu trov, ktoré platil.

9. Proti tomuto rozsudku žalobca v 2. rade včasné odvolanie. Argumentačne sa obmedzil na tvrdenie,
že v čase podania žaloby nemohol mať vedomosť o nedostatku svojej právnej legitimácie na podanie
žaloby o určenie neplatnosti valného zhromaždenia, keďže v tom čase na jeho účte v stredisku cenných
papierov bolo vedených 34 ks akcií na doručiteľa u žalovaného. Tento žalobca tiež v odvolaní tvrdí, že v
konaní došlo k bližšie nešpecifikovaným vadám a súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav

veci. Z uvedených dôvodov žalobca v 2. rade žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil.

10. Opatrovník žalovaného sa k odvolaniu písomne vyjadril. Označil ho za nespĺňajúce podmienky podľa
§ 42 ods. 3 O. s. p., a preto ho žiadal zamietnuť.

11. K odvolaniu sa tiež vyjadrili ostatní žalobcovia, ktorí na jednej strane označili napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu za vecne správny, na druhej strane však za nesprávne označili rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave č. k. 27Cb/23/2002 - 592 zo dňa 16.03.2011, ktorým bolo určené, že
darovacia zmluva na prevod 34 ks zaknihovaných akcií ISIN XXXXXXXXXXXX, v menovitej hodnote

(10.000,-- Sk) 334,94 eur za jeden kus, emitenta spoločnosti Elsvit a.s. Komárňanská cesta 3, Nové
ZámkyuzavretámedzidarcomUNICOTRADE,s.r.o.,sosídlomM.R.Štefánika19,NovéZámkyvmene
ktorého konal B.. M. Z. a obdarovaným M.. M. Z. je neplatná. Z kontextu uvedeného je potom zrejmé,že ostatní žalobcovia považujú za nesprávne právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, v
dôsledku ktorého žalobcu v 2. rade nie možné považovať za akcionára žalovaného.

12. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Odvolací súd po prejednaní veci v medziach podaného
odvolania (§ 379 a 380 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v 2. rade je v danom prípade
neopodstatnené.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Keďže
odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, v súlade s § 387
ods. 2 CSP sa v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní obmedzuje na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia.

14. Nad rámec odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 veta
druhá CSP musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Z obsahu
odvolania žalobcu v 2. rade však žiadne takéto podstatné tvrdenie nevyplýva. Žalobca v 2. rade
v odvolaní neponúka žiaden dôvod, pre ktorý by ho súd mal považovať za osobu aktívne vecne
legitimovanú na podanie žaloby o určenie neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia akciovej

spoločnosti. Sám svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzuje výlučne od domnelého vlastníctva akcií
žalovaného, ktoré mal nadobudnúť na základe darovacej zmluvy od B.. M. Z.. Ako však správne
konštatoval už súd prvej inštancie, Krajský súd v Bratislave svojim právoplatným rozsudkom č. k.
27Cb/23/2002-592 zo dňa 16.03.2011 (v odvolacom konaní potvrdeným rozsudkom Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4 Obo/51/2011 zo dňa 30.05.2012) určil neplatnosť predmetnej darovacej zmluvy. Súd prvej

inštancie správne vychádzal z uvedeného rozhodnutia pri riešení predbežnej otázky, či v prospech
žalobcu v 2. rade svedčí aktívna vecná legitimácia v prebiehajúcom spore o určenie neplatnosti
rozhodnutí valného zhromaždenia žalovaného odvodená od akcionárstva žalobcu v 2. rade. Súd prvej
inštancie dospel k správnemu záveru o nedostatku takejto legitimácie žalobcu v 2. rade pri domáhaní
sa práva na určenie neplatnosti valného zhromaždenia žalovanej akciovej spoločnosti, keďže sa jej

akcionárom v dôsledku neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy nikdy nestal a akcionárske práva
vrátane práva podľa § 183 Obchodného zákonníka mu preto nepatria.

15. Súd prvej inštancie preto dospel tiež k správnemu finálnemu záveru o potrebe zamietnutia žaloby
žalobcu v 2. rade z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého prvoinštančného rozsudku.

Odvolaciemu súdu preto nezostávalo iné, než napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 a 2 CSP potvrdiť.

16. O nároku na trovy odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 v súvislosti s
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhéhostupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo

odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa.