Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/327/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114202661
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7114202661.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: Slovenská advokátska komora, so
sídlom v Bratislave, Kolárska 4, IČO: 30 795 141, v zastúpení Legium s.r.o., advokátska kancelária,
so sídlom v Bratislave, Bukureštská 3, proti žalovanej: M.. B. M., advokátke, so sídlom S. G., U. XX, o
zaplatenie 44,20 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo
dňa 17. februára 2015 č.k. 41C/118/2014-42 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zo dňa 17. februára
2015 č.k. 41C/118/2014-42 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 44,20 €, a to do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo
výške 105,20 €, z toho 16,50 € titulom uhradeného súdneho poplatku a 88,70 € titulom trov právneho
zastúpenia, a to k rukám právneho zástupcu žalobcu Legium s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom v
Bratislave, Bukureštská 3 do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa § 29 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii (ďalej len zákon
„č. 586/2003 Z.z.“) advokát je povinný riadne a včas platiť príspevok na činnosť komory rovnajúci sa
1/3 priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka a vykonávať ďalšie
platby určené predpisom komory, uznesením konferencie advokátov (§ 68), prípadne predsedníctvom
komory (§ 70) v rámci jej právomoci.

3. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaná ako advokátka je evidovaná
a zapísaná v Slovenskej advokátskej komore a nesplnila si svoju povinnosť uhradiť príspevok na činnosť
komory vo výške 221 € za rok 2012 riadne a včas, v zmysle Uznesenia konferencie advokátov o
príspevku na činnosť Slovenskej advokátskej komory (ďalej len SAK) zo dňa 19. júna 2004 a v zmysle
Čl. 1 Uznesenia predsedníctva Slovenskej advokátskej komory zo dňa 1. decembra 2011 do 30. apríla
2012. Žalovaná uhradila príspevok až 25. júna 2012. So zaplatením tohto príspevku bola v omeškaní.
Žalobcovi v zmysle vyššie uvedených uznesení konferencie advokátov o príspevku na činnosť SAK

vznikol nárok požadovať od nej zaplatenie tam uvedenej sankcie - pokuty vo výške 10 % príspevku
za každý začatý mesiac omeškania, (maximálne do výšky 100 %), t. j. v sume 44,20 €, ktorá suma
predstavuje 20 % zo sumy 221 €, pretože žalovaná bola v omeškaní 2 začaté kalendárne mesiace.
Žalovaná ako riadna členka žalobcu bola povinná dodržiavať všetky zákonné ustanovenia zákona oadvokácii, a teda aj § 29 zákona č. 586/2003 Z.z.. Pretože pokuta za omeškania s platením príspevku na
činnosťkomorybolariadneprijatánajvyššímorgánomkomory-konferenciouadvokátov,povinnosťplatiť
takúto platbu je s poukazom na § 29 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. zákonnou povinnosťou každého

advokáta.

4. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovanej o neprípustnosti účtovania takejto pokuty žalobcom z dôvodu,
že danú pokutu je potrebné posudzovať podľa ust. § 544 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a
prihliadať na ňu ako na zmluvnú pokutu, ktorá však s ňou nebola dojednaná, a preto na ňu žalobca nemá

nárok. Táto sankcia podľa názoru súdu prvej inštancie nie je zmluvnou pokutou podľa § 544 OZ, ale
sankciou v zmysle zákona č. 586/2003 Z.z.. Teda osobitný prejav vôle dojednávať ju, tu nie je potrebný.

5. Súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

6. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 142 ods. 1 O.s.p. a použitím § 149 ods.

1 O.s.p.. Žalobcovi priznal náhradu trov konania, a to za uhradený súdny poplatok vo výške 16,50 € a
trovy právneho zastúpenia vo výške 88,70 € za 3 úkony právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia,
podanie návrhu na začatie konania a podanie vo veci samej - vyjadrenie k odporu žalovanej, za každý
úkon á 16,60 € + 3 x režijný paušál á 8,04 € a odmenu a náhradu hotových výdavkov zvýšil o 20 % DPH.

7. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla zmeniť napadnutý
rozsudok a žalobu zamietnuť. Neoznačila odvolací dôvod, ale podľa obsahu odvolania možno vyvodiť,
že uplatňuje odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p..

8. Po citácii § 517 ods. 2 OZ a § 544 ods. 1,2 OZ uviedla, že je pravdou, že uhradila príspevok

na činnosť komory SAK až 18. júna 2012, ale medzi stranami nebola písomne dohodnutá zmluvná
pokuta. Rozhodnutie konferencie advokátov o určení výšky pokuty má charakter nie normatívneho
aktu, ale charakter zmluvnej pokuty, ktorá ale postráda písomnú formu. Rozhodnutie prijaté hlasovaním
na konferencii advokátov nenahrádza prejav vôle dlžníka v písomnej podobe. Meškanie s úhradou
príspevku na činnosť komory je omeškaním dlžníka a veriteľ SAK má právo len na úroky z omeškania.

Žiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania za podané odvolanie v sume 6,50 €.

9. Odvolanie bolo doručené zástupcovi žalobcu dňa 25.5.2015, ktorý sa ale písomne nevyjadril.

10. Žalovaná podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie za účinnosti Občianskeho súdneho

poriadku.

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

13. Keďže odvolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, podmienky prípustnosti odvolania, ako aj dôvody
odvolania posúdil odvolací súd podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa

príslušných ustanovení O.s.p..

14. Dôvodom je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti, ochrane
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane
naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti

skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1,2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i
eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 CSP).

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 CSP a §
380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.16. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31. januára 2017 o 12.05 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods.
1,3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

18. Žalovaná v odvolaní neoznačila odvolacie dôvody, ale z obsahu odvolania (ako bolo vyššie
konštatované) možno vyvodiť, že sa dovoláva odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p..

19. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímjeomylsúdupriaplikáciipráva

na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,
než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.

20. Súd prvej inštancie vykonal vo veci náležite dokazovanie a riadne zistil skutkový stav. Svoje

rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli a prihliadol na všetky
skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo. Vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených
v § 132 O.s.p., t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu.

21. Stručné, no presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
v plnom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

22. Žalovaná v odvolaní poukazuje na okolnosti, ktoré už boli predmetom dokazovania na súde prvej
inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie aj náležite vyporiadal v odôvodnení rozhodnutia v danej

veci, a preto odvolacie námietky žalovanej nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku súdu
prvej inštancie.

23. K dôvodom, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie a s prihliadnutím na odvolacie námietky
žalovanej, považuje odvolací súd za potrebné uviesť nasledovné :

24. V prejednávanej veci nárok uplatnený žalobou má základ v uzneseniach Konferencie advokátov.
Pokuta je upravená v ustanovení § 3 ods. 1 Uznesenia konferencie advokátov o príspevku na činnosť
SAK, pričom jej výška je stanovená 10 % príspevku za každý začatý mesiac omeškania, maximálne
do výšky 100 %.

25. Uznesenia konferencie advokátov predstavujú vnútorné predpisy najvyššieho orgánu SAK a sú pre
jej členov v zmysle § 75 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. záväzné.

26. Vydaním týchto uznesení sa realizuje záujmová samospráva, keďže SAK nimi ukladá povinnosti

svojim členom. Jedná sa však o všeobecne uložené povinnosti, ktoré nemajú konkrétneho individuálne
určeného adresáta a smerujú voči všetkým členom SAK. Tieto uznesenia preto nemajú povahu
individuálneho právneho aktu, resp. takého rozhodnutia orgánu SAK, ktoré by spadalo pod úpravu danú
znením ustanovenia § 75 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z.. Prejavom toho je aj skutočnosť, že žalobca
sa nepokúsil o exekúciu ním uplatňovaných nárokov, lebo si je zrejme vedomý toho, že mu absentuje

exekučný titul.

27. Odvolací súd konštatuje, že SAK má oprávnenie normatívne vo všeobecnosti stanoviť povinnosť
zaplatiť danú pokutu alebo úrok z omeškania, avšak na strane druhej nemá oprávnenie „vrchnostenský“
vymáhať ich zaplatenie.

28. Žiaden orgán SAK totiž nevydal taký individuálny právny akt, ktorý by po vykonateľnosti mal povahu
exekučného titulu. Inými slovami povedané, pri vymáhaní daných platieb sú tak SAK, ako aj jej členoviav rovnakom postavení a spory medzi nimi rieši súd v občianskoprávnom konaní. Už z toho vyplýva, že
dotknutý vzťah má občianskoprávny charakter.

29. Z vyššie uvedeného teda vysvitá, že nepatričná je úvaha odvolateľky, že predmetná pokuta má
charakter zmluvnej pokuty, a pretože nebola písomne dohodnutá, že je neplatná.

30. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie, s ktorými sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

31. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1,2 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná nemala úspech v odvolacom konaní, a tak jej náhrada
trov odvolacieho konania nepatrí. Žalobcovi, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní trovy odvolacieho
konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho
konania.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).