Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. marec 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/85/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010098
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Príbelský, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816010098.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Patrika Príbelského PhD. a sudcov
JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Petra Tótha, v trestnej veci proti obžalovanej E. S., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom mesto T., toho času bytom T. II T., M. ul. č. XXX/X, pre zločin krivej výpovede a krivej prísahy
podľa § 346 odsek 1, odsek 4 Tr. zákona, o odvolaní obžalovanej a prokurátora Okresnej prokuratúry
Prievidza proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 07.06.2016, sp. zn. 3T/56/2016, na verejnom

zasadnutí konanom dňa 21. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolania obžalovanej E. S. a prokurátora

z a m i e t a j ú,

pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 07.06.2016, sp. zn.: 3T/56/2016 bola
obžalovaná E. S. uznaná za vinnú zo spáchania zločinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346
odsek 1, odsek 4 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 9.3.2015 o 20,15 hodine v Handlovej pred povereným príslušníkom Obvodného oddelenia

Policajného zboru v Handlovej v rámci konania ČVS: ORP-321/HA-PD-2015, ktoré konanie bolo neskôr
vedené na Odbore kriminálnej polície v Prievidzi pod číslom konania ČVS: ORP-260/1-VYS-PD-2015,
po zákonnom poučení podľa § 346 Trestného zákona o krivej výpovedi a krivej prísahe, uviedla vo
svojej výpovedi svedka nepravdy o skutočnostiach dôležitých pre rozhodnutie, a to, že jej druh E. A.,
nar. X.X.XXXX, bytom T., Ul. T. č. X/XXX, ju mal dňa 9.3.2015 v čase okolo 18,30 hodine v Q. na
G. XX. E. číslo 3, v kuchyni bytu číslo XX, po predchádzajúcej hádke chytiť odzadu oboma rukami

za krk, tlačil ju k otvorenému oknu, na čo sa mu mala vytrhnúť, ale on ju opäť dobehol, chytil a opäť
tlačil k oknu, pričom sa jej mal opakovane vyhrážať zabitím a vyhodením z okna, čo u obvinenej malo
vyvolať dôvodnú obavu a na základe tejto jej výpovede a skutočností, ktoré v nej uviedla, bolo E. A.
dňa 10.3.2015 vznesené obvinenie, následne bola E. S. dňa 11.3.2015 v Handlovej opäť vypočutá ako
svedok povereným príslušníkom Obvodného oddelenia PZ Handlová po vznesení obvinenia, pričom
bola opäť poučená v zmysle § 346 Trestného zákona o krivej výpovedi a krivej prísahe, aj po tomto

poučení popísala priebeh skutku tak, ako pri svojej prvej výpovedi a na základe skutočností uvádzaných
obvinenou bol E. A. najskôr dňa 9.3.2015 o 18,55 hodine obmedzený na osobnej slobode podľa § 85
odsek 2 Trestného poriadku, dňa 10.3.2015 mu bolo vznesené obvinenie uznesením podľa § 206 odsek
1 Trestného poriadku za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a),
b) Trestného zákona a neskôr dňa 12.3.2015 bol sudcom Okresného súdu Prievidza vzatý do väzby z
dôvodov uvedených v ustanovení § 71 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku, pričom vo väzbe bol

až do dňa 27.5.2015 do 11,45 hodiny, kedy bol z väzby prepustený na základe príkazu prokurátora
OkresnejprokuratúryvPrievidzi,potom,čoobvinenápočaskonfrontáciesobvinenýmE.A.anásledkomvýsluchu svedka dňa 26.5.2015 po opätovnom poučení podľa § 346 Trestného zákona o krivej výpovedi
a krivej prísahe uviedla, že skutok zo dňa 9.3.2015 sa nestal tak, ako uviedla vo svojich výpovediach
dňa 9.3.2015 a dňa 11.3.2015, došlo medzi ňou a E. A. iba k hádke, pri ktorej jej vulgárne nadával, a

až keď si volala sanitku cez tiesňovú linku, rozhodla sa v hneve a v pocite krivdy, že si ju neváži, uviesť,
že E. A. sa jej vyhrážal zabitím a tým, že ju vyhodí z okna, na základe čoho na miesto nebola vyslaná
sanitka, ale hliadka polície a E. A. bol zadržaný, obvinený a vzatý do väzby.

Za to jej bol podľa § 346 ods. 4 Tr. zákona s použitím § 36 písmeno l), § 38 odsek 3, § 39 ods.1 Tr.

zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 rok, na výkon ktorého bola podľa § 48 ods. 2 písmeno
a) Tr. zákona zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po vyhlásení napadol čo do výroku o
treste v neprospech obžalovanej odvolaním prokurátor a v zákonnej lehote tiež čo do výroku o treste
i obžalovaná.

Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že výrok o treste nepovažuje za zákonný,
pretože v danom prípade neboli splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 39 Tr. zákona.
Súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil pomery obžalovanej a s tým súvisiace okolnosti a zároveň
nesprávne vyhodnotil okolnosti prípadu. Obžalovaná v čase skutku netrpela duševnou chorobou, ale len

adaptačnou poruchou, ktorá je u nej prítomná dlhšie obdobie. Stav disharmónie vo vzťahu obžalovanej
a poškodeného nemožno za žiadnych okolností hodnotiť ako mimoriadnu okolnosť, tento stav pretrvával
rokyabolživenýzobochstrán,možnohohodnotiťakobežnýspôsobživotaobžalovanejapoškodeného.
Mimoriadnosť okolností prípadu a pomeru obžalovanej tiež vylučuje to, že spáchala voči poškodenému
v krátkej dobe dva úmyselné trestné činy a to v roku 2014 prečin nebezpečného vyhrážania a v

skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia aktuálny skutok. Jej správanie nie je len mimoriadnym
vybočením z inak konformného správania obžalovanej. V prípade recidívy je potrebné obozretnejšie
pristupovať k zabezpečeniu výchovnej zložky trestu vo vzťahu k páchateľovi, pretože recidíva svedčí
o neúcte páchateľa k záujmom chránených Trestným zákonom a tiež o tom, že predchádzajúce tresty
neviedli k jeho prevýchove. Súd prvého stupňa nedostatočne zohľadnil skutočnosť, že obžalovaná

bola už v minulosti za úmyselný trestný čin spáchaný voči tomu istému poškodenému potrestaná
a že už predchádzajúcim trestom preto nebol naplnený výchovný účel trestu. U obžalovanej preto
treba primárne uprednostniť represívnu stránku trestu, čo vylučuje ukladanie trestu pod dolnú hranicu
zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Vzhľadom na uvedené potom prokurátor navrhol, aby krajský súd v odvolacom konaní rozsudok súdu

prvého stupňa vo výroku o treste zrušil a sám rozhodol tak, že jej uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody v dolnej polovici trestnej sadzby bez aplikácie § 39 Tr. zákona.

Obžalovaná v písomnom odôvodnení odvolania uviedla, že použitie ustanovenia § 39 Tr. zákona pri
ukladaní trestu považuje za správne. Pomery obžalovanej vo vzťahu k poškodenému boli pomermi

tiesnivými. Ponechala na zváženie súdu, či pri aplikácii ustanovenia § 39 Tr. zákona nebolo dôvodné
toto ustanovenie aplikovať cez § 39 ods.2 písm. c) Tr. zákona, s poukazom na existenciu zmenšenej
príčetnosti. Prvostupňový súd vychádzal z názoru, že obžalovaná mala zmenšenú príčetnosť len dňa
09.03.2015 a nie dňa 11.03.2015. S týmto záverom obžalovaná nesúhlasí, pretože ak bola v stave
zmenšenej príčetnosti dňa 09.03.2015, musela byť v takomto, ak nie horšom stave aj dňa 11.03.2015.

Obžalovanátotižbola10.03.2015hospitalizovanázdôvodujejintoxikácieliekmiajejvýsluch11.03.2015
bol robený v nemocničnom prostredí v takomto jej psychickom rozpoložení. Tiež výrok týkajúci sa
skutku v rozsudku súdu prvého stupňa sa zakladá na nesprávnom skutkovom tvrdení, pretože je v ňom
uvedené, že obžalovaná bola dňa 11.03.2015 opätovne vypočutá v Handlovej, pričom správne malo byť
uvedené, že bola vypočutá v NsP Bojnice. Obžalovaná preto považuje pri ukladaní trestu za správne

aplikovať i ustanovenie § 39 ods.2 písm. c) Tr. zákona. Naopak, za nesprávne považuje nepoužitie
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. h) Tr. zákona - teda spáchanie trestného činu pod vplyvom
tiesnivých osobných pomerov. Použitie tejto poľahčujúcej okolnosti by zásadným spôsobom zmenilo
mieruzávažnostipoľahčujúcichokolnostíoprotipriťažujúcim,ktorénebolinaťarchuobžalovanejzistené.
Pri aplikácii ustanovenia § 39 Tr. zákona je potom možné v zmysle pravidiel upravených § 39 ods.3 Tr.

zákona uložiť obžalovanej trest nie kratší ako 6 mesiacov.
Navrhla preto, aby krajský súd v odvolacom konaní rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste
zrušil a sám rozhodol tak, že jej bude uložený trest s použitím §§ 36 písm. l), h), 38 ods.3, 39 ods.1,
resp. 39 ods.2 písm. c), 39 ods.3 písm. e) Tr. zákona vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne.Verejné zasadnutie na rozhodnutie o odvolaní bolo vykonané v neprítomnosti obžalovanej, ktorá
prostredníctvom obhajcu o takýto postup sama požiadala.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že na podanom
odvolaní zotrváva a odvolanie obžalovanej navrhuje ako nedôvodné zamietnuť.

Poškodený E. A. uviedol, že obžalovaná nepotrebuje žiaden trest, ale liečbu. Žijú spolu, má ju rád, chce

sa o ňu starať.

Obhajca obžalovanej navrhol vyhovieť odvolaniu obžalovanej a uložiť jej nízky nepodmienečný trest.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania zistil, že odvolanie
obžalovanej ani prokurátora nie sú dôvodné.

Okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného

konania uvedené v § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods.7 Tr. por., práva
na obhajobu - § 2 ods.9 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods.12 Tr. por., i rovnosti strán
(kontradiktórnosti) - § 2 ods.14 Tr. por. Krajský súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa dospel
k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými
ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.

Keďže odvolanie bolo podané výlučne vo vzťahu k výroku o treste, pričom výrok o vine je právoplatný,
k skutkovým zisteniam sa krajský súd nepovažuje za nutné vyjadriť. Táto skutočnosť zahŕňa i odvolaciu
námietku obžalovanej, že v opise skutku sa konštatuje, že obžalovaná bola dňa 11.03.2015 opätovne
vypočutá v Handlovej, pričom správne podľa nej malo byť uvedené, že bola vypočutá v NsP Bojnice.

S poukazom na uvedené skutočnosti potom vo vzťahu k výroku o treste v napadnutom rozsudku
krajský súd konštatuje, že pri ukladaní trestu okresný súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a
zásady dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy.

Správne zistil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností so špecifikami uvedenými v § 38 ods.7 Tr.
zákona a správne aplikoval i ustanovenie § 39 Tr. zákona.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovanej, že jej mala byť priznaná i poľahčujúca okolnosť podľa §
36 písm. h) Tr. zákona - teda spáchanie trestnej činnosti pod vplyvom tiesnivých osobných pomerov

- musí krajský súd uviesť, že táto poľahčujúca okolnosť nebola u obžalovanej daná. Je pravdou, že
spolužitie obžalovanej a poškodeného bolo „turbulentné“, avšak dôležitou skutočnosťou je to, že i sama
obžalovaná priznala, že hádky vyvolávala často i ona. Dokonca v minulosti bola uznaná za vinnú zo
spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania voči poškodenému, keď ho udierala po celom tele a
vyhrážala sa mu s nožom v ruke. Je jednoznačné, že prípadné tiesnivé osobné a rodinné pomery

vyvolávala i obžalovaná sama svojím konaním, čo i priznala. Len skutočnosť, že „nemala rada keď si
poškodený vypije“ ju na takéto správanie neoprávňovalo a nie je táto skutočnosť spôsobilá odôvodniť
tieseň v pomeroch. V tejto situácii je potom vylúčené priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm.
h) Tr. zákona.

Vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 39 pri ukladaní trestu je potrebné poukázať na to, ako už uviedol
súd prvého stupňa, že obžalovaná je osoba s narušeným psychickým stavom. Spolužitie obžalovanej a
poškodeného bolo dlhšiu dobu disharmonické, pričom k tejto disharmónii prispieval často i poškodenýnadmernou konzumáciou alkoholu. V súčasnosti sa ich spolužitie javí byť „stabilizované“, poškodený
má obžalovanú rád, žijú spolu, starajú sa o seba navzájom.

Tieto skutočnosti vo svojom súhrne i krajský súd považuje za také pomery obžalovanej a okolnosti
prípadu, ktoré umožňujú ukladanie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, pretože v ich dôsledku by
použitie trestnej sadzby ustanovenej v § 346 ods.4 Tr. zákona bolo pre obžalovanú neprimerane prísne
a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Na tomto závere nič nemení
ani skutočnosť, že obžalovaná už bola v minulosti za trestný čin voči poškodenému odsúdená, pretože

bolo potrebné vziať do úvahy aktuálne správanie sa poškodeného, psychické problémy obžalovanej i
správanie sa obžalovanej a poškodeného po skutku.

Možno sa tiež stotožniť so závermi súdu prvého stupňa, že vzhľadom na závery znalcov z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. J. a MUDr. S. neboli splnené podmienky pre
mimoriadne zníženie trestu za použitia ustanovenia § 39 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona, pretože

hoci dňa 09.03.2015 mala obžalovaná zníženú schopnosť ovládať svoje konanie, pri výpovedi dňa
11.03.2015 naopak túto schopnosť mala plne zachovanú. Zmenšená príčetnosť by musela byť daná u
všetkýchčiastkovýchkonaníobžalovanej,čovšakvdanejsituáciisplnenénebolo.Tvrdenieobžalovanej,
žezníženúpríčetnosťmuselamaťi11.03.2015ječistohypotetickéašpekulatívne,pričombolovyvrátené
práve závermi spomínaného znaleckého posudku.

Pri ukladaní trestu preto okresný súd vzal do úvahy všetky potrebné zásady na ukladanie trestov
špecifikované predovšetkým v ustanovení § 34 Tr. zákona, správne zistil pomer poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností, správne aplikoval ustanovenie § 39 Tr. zákona a správne rozhodol i o zaradení
obžalovanej na výkon trestu odňatia slobody do príslušného ústavu.

S prihliadnutím na okolnosti prípadu, spôsobený následok, osobu obžalovanej a možnosti nápravy
dospel preto odvolací súd k záveru, že trest odňatia slobody uložený súdom prvého stupňa ako trest
nepodmienečný za aplikácie § 39 Tr. zákona vo výmere 1 rok je zákonný, nie je neprimeraný a takto
uloženým trestom bude splnený jeho účel. Krajský súd v podrobnostiach poukazuje na argumentáciu

súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Z týchto dôvodov odvolania obžalovanej i prokurátora odvolací súd nepovažoval za dôvodné a preto ich
podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.